Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-584-2012.pdf
PDF · 94.84 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/584/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grősslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 € a nemajetkovej ujmy v sume 663,84 €, ktorá škoda mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci 8 Er 35/07 tým, že súd o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora rozhodol až po 371 dňoch ( teda oneskorene, pretože § 44 ods. 8 Exekučného poriadku ustanovuje súdu povinnosť rozhodnúť o takomto návrhu do 30 dní ), pričom navrhovateľ počas tejto doby vynaložil hotové výdavky, ktoré by neboli vznikli nebyť nesústredenej činnosti exekučného súdu ( výdavky na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, výdavky na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40 €, výdavky na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom v sume 50 € a výdavky na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s kontrolou a urgovaním stavu exekučného konania v sume 15 € a tiež si uplatnil nemajetkovú ujmu a to ako primeranú náhradu z dôvodu, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a tiež riziko insolventnosti povinného, pričom tvrdil, že neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, členov jeho riadenia a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že ho považuje za nedôvodný a žiada ho zamietnuť, pretože nie je jasný titul na náhradu škody, keď navrhovateľ namieta neskoré rozhodnutie súdu o jeho návrhu na zmenu exekútora, na druhej strane namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, pričom neuvádza aké kroky na ich odstránenie sám podnikol, napriek výzve odporcu navrhovateľ ani len neoznámil ( nie to že by ich bol preukázal ), či využil možnosť podať sťažnosť u príslušného predsedu
súdu ( príp. ústavnú sťažnosť ) voči nečinnosti exekučného súdu, pretože iba predsedovi príslušného súdu alebo ústavnému súdu prináleží hodnotiť, či k prieťahom došlo. Uviedol, že návrh považuje za predčasný, pretože bol podaný skôr, než uplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb., ktoré prerokovanie je zákonnou podmienkou podania takéhoto návrhu na súde, pričom napriek snahe odporcu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť a zmaril tým možnosť predbežne nárok prerokovať. Odporca taktiež uviedol, že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky za porušenie sťažovateľovho práva, pretože rozhodujú všetky okolnosti danej veci ( I. ÚS 16/02 ), najmä keď navrhovateľ zanedbal svoju povinnosť podľa § 415 OZ a neurobil nič, aby vzniku prípadnej škody zabránil, pričom treba tiež poukázať na § 44 ods. 8, 9 ExP, podľa ktorého pôvodne poverený súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora, preto nemohlo dôjsť ku žiadnej škode v spojení s prípadným neskorším rozhodnutím exekučného súdu o zmene exekútora. Ďalej odporca uviedol, že vychádzať z existencie prieťahov v konaní ( ako to robí navrhovateľ ) možno až vtedy, ak tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti účastníka alebo inom rozhodnutí príslušného orgánu, ku ktorému však ani nemohlo dôjsť, pretože navrhovateľ si v tomto smere nesplnil ani len svoju povinnosť tvrdenia. Dodal, že vyčíslenie materiálnej a nemajetkovej ujmy považuje len za hypotetické, pretože navrhovateľ ho ( najmä s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. ) nijakým spôsobom nepreukázal, navyše ich paušalizuje a taktiež poukázal na to, že nemajetková ujma sa priznáva iba tam, kde samotné konštatovanie porušenia práva nie je primeraným zadosťučinením, pričom sa prihliada najmä na osobu poškodeného, závažnosť ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, namietal škodu čo do jej základu i výšky a tiež príčinnú súvislosť medzi jej prípadným vznikom a postupom exekučného súdu.
Nakoniec odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľ na náhradu škody, pretože podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený o škode dozvedel, teda právo sa premlčalo 3 roky po uplynutí 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora.
Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom odporca súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, právny zástupca navrhovateľa žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že v rovnaký deň v rovnakom čase pojednáva na Okresnom súde , pričom navrhovateľ trvá na osobnom zastúpení a vylučuje substitúciu, avšak súd žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania neakceptoval, pretože žiadosť o odročenie pojednávania bola na súde podaná iba mailom a aj to v deň pojednávania ( krátko pred jeho začatím ), napriek tomu, že o termíne pojednávania bol upovedomený s dostatočným predstihom , taktiež skutočnosti, o ktorých tvrdil, že sú dôvodom pre odročenie pojednávania, nijako nepreukázal, nebol preto žiaden dôvod takúto žiadosť o odročenie pojednávania akceptovať a súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 8 Er 35/07 súd zistil, že žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora bola na exekučnom súde podaná dňa 20.5.2009, pričom exekučný súd o nej rozhodol uznesením dňa 26.5.2010.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. účinnom do 1.1.2013 ( ktorý na danú vec dopadá ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným spôsobom, b) nezákonným rozhodnutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d) neprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škody ( § 9 ods. 2 ).
Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Zb. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 44 ods. 8, 9 ExP oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 415 ods. 1 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
V nadväznosti na čl. 46 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd ( zák. č. 23/1991 Zb. ) je zákon č. 514/03 Zb. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobené pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaných, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a tretím predpokladom je aby medzi nimi bola príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť ( § 3 ods. 2 ). I keď zákon explicitne nedefinuje pojem „ nesprávny úradný postup „, za takýto možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je nutné zamietnuť ako nedôvodný z nižšie uvedených dôvodov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil, že návrh nie je dôvodný a je treba ho zamietnuť z nižšie uvedených dôvodov:
Je nesporne preukázané ( z exekučného spisu ), že oprávnený vo vyššie uvedenej exekučnej veci podal na exekučnom súde svoj návrh na zmenu súdneho exekútora písomne dňa 20.5.2009, pričom súd o tomto jeho návrhu rozhodol dňa 26.5.2010, t.j. po uplynutí lehoty stanovenej v § 44 ods. 8 ExP. Táto skutočnosť však ( z dôvodov uvedených vyššie ) sama o sebe neznamená, že ide o zbytočné prieťahy.
Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ( ani sa o to nepokúsil ) ani len samotný vznik hotových výdavkov, ktoré mu mali v súvislosti s uvedenou exekučnou vecou vzniknúť ( ktorých náhrady ako majetkovej škody sa domáhal ), nie je zrejmé o aké jeho výdavky malo ísť a je navyše neprípustné, aby si takéto náklady uplatňoval paušálne ( pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ v tisíckach obdobných žalôb uplatňuje rovnaké paušálne náklady bez ich bližšieho preukázania a zdôvodnenia ), teda bez toho, aby v každom jednotlivom prípade preukázal, že mu takéto náklady vôbec vznikli a následne to, že by neboli vznikli nebyť prípadnej oneskorenej činnosti exekučného súdu.
Treba prisvedčiť argumentácii odporcu o tom, že navrhovateľ samotný ( ako oprávnený v exekučnej veci ) neurobil žiadne úkony smerujúce k tomu, aby predišiel vzniku prípadnej škody ( § 415 ods. 1 OZ ), keď pred podaním tohto návrhu na náhradu škody na súde nepodal žiadnu sťažnosť na postup alebo prieťahy exekučného súdu či už u predsedu exekučného súdu alebo na Ústavnom súde SR, preto nielenže nemožno konštatovať ( ako to správne vo svojom písomnom vyjadrení uvádza odporca ), že by bolo došlo k akýmkoľvek prieťahom v konaní, ale tiež možno konštatovať, že ak by bolo došlo ku škode samotnej ( čo sa nepreukázalo ), navrhovateľ neurobil nič pre to, aby jej vzniku bol zabránil.
Je nesporné, že do doby, kým exekučný súd nerozhodne o zmene exekútora, koná v exekúcii stále exekútor pôvodný ( § 44 ods. 9 ExP ). Táto okolnosť vylučuje, aby bolo mohlo dôjsť ku škodám na strane oprávneného v smere rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolventnosti povinného, ktoré by boli spôsobené nečinnosťou súdu. Je preto zrejmé, že ani prípadným oneskoreným rozhodnutím exekučného súdu o zmene exekútora nemohlo dôjsť ku žiadnej škode na strane oprávneného ( navrhovateľa ) a to ani k majetkovej, ani k nemajetkovej škode. Účelovým je tvrdenie navrhovateľa o tom, že „neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, členov jeho riadenia a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať“ v prípade, keď takéto zásahy sa ani len nesnaží preukázať.
Súd tiež poukazuje na to, že s poukazom na vyššie uvedené sa súdu nejaví ako primerané žiadať zadosťučinenie v peniazoch ( aj keby ku škode bolo došlo ), pretože nedošlo k žiadnemu takému zásahu do práv navrhovateľa ( a najmä nie jeho konateľov, či spoločníkov ), ktoré by bolo treba odškodniť v peniazoch.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, platia taktiež závery súdu uvedené vyššie.
Taktiež v spore neboli preukázané navrhovateľom avizované zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu ( § 9 ods. 1 ). Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré právo obdobne zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. Rozhodovacia činnosť ústavného súdu SR ustálila, že pri rozhodovaní, či došlo k prieťahom v konaní,
sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka a spôsob, ktorým súd postupoval. Pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale aj s ohľadom na okolnosti veci sa postup orgánu verejnej moci nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Exekučným titulom v tomto prípade bola úverová zmluva, ktorú od navrhovateľa musel súd žiadať, pričom je súdu známe, že navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisíckach sporov, nemohol nerátať s tým, že súd ho bude na predkladanie exekučných titulov vyzývať, čo sa významnou mierou podieľalo na ovplyvnení dĺžky exekučného konania, resp. posúdení zákonnosti exekučného titulu, preto nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy na strane exekučného súdu.
Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup a k žiadnej škode, ktorá by bola navrhovateľovi spôsobená postupom súdu nedošlo, nedošlo k naplneniu žiadnej z podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, ani nezákonné rozhodnutie, ani vznik škody ( ani jedna z nich nebola preukázaná ), ani príčinná súvislosť medzi nimi a návrh navrhovateľa je preto v plnom rozsahu ( či už ide o vynaložené náklady alebo nemajetkovú ujmu ) nedôvodný.
Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú odporca vzniesol, treba uviesť, že oprávnený požiadal súd o zmenu v osobe súdneho exekútora dňa 20.5.2009, nasledujúcim dňom začala plynúť 30-dňová lehota súdu na rozhodnutie o tejto žiadosti, jej uplynutím, tj. dňom 21.6.2009 preto začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody na súde, svoj návrh na náhradu škody navrhovateľ uplatnil na súde dňa 27.9.2012, jej márnym uplynutím preto došlo k premlčaniu pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody ( podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. ), keďže navrhovateľ svoj návrh na náhradu škody uplatnil na súde až po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty a premlčaný nárok na námietku premlčania vznesenú odporcom nemožno priznať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by mu v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na KS Nitra.