Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sd-139-2014.pdf
PDF · 78.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sd/139/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: M. M., bytom D. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa
- ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.3.2014.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.3.2014, bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára SP, pobočky Levice, nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu je 30 %.
Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s mierou poklesu, pretože zdravotný stav sa mu nezlepšil, bolesti chrbta stále pretrvávajú, sú silnejšie, nemá možnosť zamestnať sa s obmedzenou schopnosťou ako maliar-natierač.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 07. 07. 2014 trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Žiadal, aby súd návrhu vyhovel. Zvýšil mu percentuálnu mieru, pretože má zdravotné problémy.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada potvrdiť rozhodnutie ako vecne správne, s poukazom na posudok posudkového lekára ako aj na písomné vyjadrenie zo dňa 24. 06. 2014.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľa bol znova posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Banskej Bystrici, dňa 05. 06. 2014 so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.
K horeuvedenému záveru dospel po vyšetrení navrhovateľa u posudkového lekára a zhodnotení odborných lekárskych nálezov - interné, neurologické, psychologické, psychiatrické, ortopedické, pľúcne.
Zdravotný stav navrhovateľa v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice, dňa 07. 02. 2014, podľa § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Banskej Bystrici, dňa 05. 06. 2014. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľa sa jedná o cervikobrachiálny syndróm vľavo, dorzalgia, ľahká reaktívna zmiešaná úzkostná depresívna porucha, artériová hypertenzia I. WHO, stav po kompresívnej zlomenine Th6 ľahkého stupňa, stav po otrase mozgu, stav po podvrtnutí krčnej chrbtice. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopathiu, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku. Navrhovateľ bol v mladosti v starostlivosti ortopéda pre zlé držanie tela a Scheurmanovu chorobu, napriek uvedeným ťažkostiam nemal závažnejšiu poruchu chrbtice, ktorá by si vyžiadala opakovanú ortopedickú, prípadne neurologickú starostlivosť do r. 2012. K zhoršeniu bolesti v hrudnej chrbtici došlo po úraze hrudnej chrbtice, ktorú utrpel 15. 12. 2012, kedy bol pritlačený odpíleným konárom o rebrík, pričom utrpel trieštivú zlomeninu tela stavca Th6, ktorá však bola minimálna, preto bola liečená konzervatívne trojbodovým korzetom, od r. 2012 je sporadicky v liečbe neurológa a ortopéda pre bolesti hrudnej a krčnej chrbtice, ktoré neurológ hodnotí ako vertebrogénny algický syndróm a cervikobrachiálny syndróm vľavo. Pri opakovaných neurologických vyšetreniach, ako aj pri poslednom neurologickom vyšetrení z 13. 05. 2013 je však v objektívnom neurologickom náleze popísaná len mierna funkčná porucha krčnej a hrudnej chrbtice, bez prejavov koreňového dráždenia. Taktiež ortopéd pri svojom vyšetrení bolesti chrbtice hodnotí ako vertebrogénny algický syndróm s výraznejším postihnutím hrudnej chrbtice, ktorá je poklopovo aj palpačne bolestivá so stuhnutým svalstvom. Pri rozvíjaní hrudnej chrbtice je deficit stredne ťažkého stupňa. Pri miernej funkčnej poruchy chrbtice je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Okrem ochorenia chrbtice je aj v starostlivosti psychiatra pre úzkostne depresívnu poruchu s reaktívnym zhoršením v r. 2012 - po úraze hrudnej chrbtice. Je nastavený na liečbu anxiolytikami a antidepresívami, pri ktorých je úzkostne - depresívna porucha dobre ovplyvnená, kompenzovaná. Pri psychologickom vyšetrení neboli popísané zmeny centrálneho nervového systému v zmysle organického poškodenia. Stav po zlomenine hrudnej chrbtice je po konzervatívnej liečbe zhojený. Vysoký krvný tlak si nevyžaduje aktuálne liečbu antihypertenzívami, hodnoty sú kompenzované. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. P r e t o navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je 30 %.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil, a tieto ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľ sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 17.3.2014 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nepriznáva trovy konania, pretože nemal v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.