Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoCsp/4/2023

Uznesenie

M. súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., so sídlom AK Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému 1/L.P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX P., žalovanému 2/ L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX P. a žalovanej 3/ W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX P., všetci zastúpení JUDr. Stanislavom Rešutíkom, so sídlom AK Nám. M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno, v konaní o zaplatenie 71.304,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. -581 zo dňa 29. novembra 2022, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. -581 zo dňa 29. novembra 2022 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno napadnutým uznesením zamietol návrh a nariadenie neodkladného opatrenia žalovaných 1/ až 3/ zo dňa 07.08.2022.

2. V odôvodnení uviedol, že sa žalovaní návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo 07.08.2022, ktoré bolo súdu podané dňa 08.08.2022, domáhali toho, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácií dražby zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2009 a zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/ XXXX zo dňa 16.11.2009, k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX: C-KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, parcela C-KN č. XXX, záhrada o výmere XXXX m2, a na LV č. XXX: stavba

- rodinný dom, so súp. č. XXX, postavený na parcele C-KN č. XXX, v katastrálnom území P., obec P., okres V., vedené D. úradom V., katastrálnym odborom, do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp.zn. , vedenej Okresným súdom Brezno.

3. Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedli, že žalované v 1/ a 3/ rade sú podielovými spoluvlastníčkami vo veľkosti po 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX a XXX pre k.ú. P., žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sú manželia, ktorí ako fyzické osoby uzavreli so žalobcom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2009. V rovnaký deň uzavreli žalovaná v 1/ rade a žalovaná v 3/ rade so žalobcom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX. Všetci traja žalovaní žijú a bývajú v uvedených nehnuteľnostiach a majú v nich trvalý pobyt. Dňa 04.08.2022 bolo žalovanej v 1/ rade doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 29.07.2022, dražba sa mala konať 13.09.2022, pričom žalobca si uplatňuje svoju pohľadávku z uvedeného právneho vzťahu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade v tomto konaní. Slovenská sporiteľňa, a.s. tak paralelne realizuje úkony smerujúce k duplicitnému vymáhaniu tvrdeného nároku, ktorými sú jednak žaloba o zaplatenie, ako aj výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou prostredníctvom dražobnej spoločnosti Dupos dražobná spol. s r.o., Tomaškovičova č. 17, Trnava, IČO: 36 233 935. Právnym dôvodom je však v obidvoch

prípadoch uvedená zmluva o úvere voči dlžníkom, ktorí sú spotrebiteľmi, a teda slabšou stranou v súdnom konaní.

4. Podľa žalovaných bezprostredne hroziaca ujma u nich je daná tým, že v prípade realizovania dražby by došlo k strate bývania u všetkých z nich, pričom banka má povinnosť postupovať v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale aj primerane v súlade s dobrými mravmi podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Hrozí tu teda strata vlastníckeho práva u oboch spoluvlastníčok nehnuteľností, teda žalovaných v 1/ a 2/ rade, s ktorými reálne v spoločnej domácnosti žije aj žalovaný v 2/ rade. Žalovaní zároveň poukázali na niektoré rozhodnutia súdov, ktoré obdobným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vyhoveli.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci samej sa žalobca domáha zaplatenia sumy 71.342,- Eur spolu s príslušenstvom ako nesplateného dlhu z uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere zo 16.11.2009 medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a 2/ rade, v spojenom konaní s týmto konaním sa v opačnom garde domáha žalovaná v 1/ rade spolu so žalovanou v 3/ rade (pôvodne v pozícii žalobkýň) toho, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k svojej pohľadávke z rovnakej úverovej zmluvy, pričom v uvedenom súvisiacom konaní, ktoré bolo spojené s týmto konaním, žalované v 1/ a 3/ rade argumentovali premlčaním pohľadávky žalobcu a zároveň premlčaním záložného práva, ktoré z toho dôvodu nesmie už žalobca vykonať.

6. Súd ďalej uviedol, že tak v súvisiacom spojenom konaní pod sp.zn. , ako aj v konaní pod sp.zn. už súd na prvom aj druhom stupni rozhodoval o návrhoch na vydanie neodkladného opatrenia v zásade s rovnakým obsahom, teda o takom, ktorým mal súd uložiť žalobcovi povinnosť zdržať sa úkonov pri výkone záložného práva. Pôvodne bolo takéto neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie, rozhodnutím zo dňa 06.09.2021, odvolacím súdom však rozhodnutie bolo zmenené, a to tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. -416 zo dňa 03.03.2022). V druhom spojenom konaní pod sp.zn. súd prvej inštancie takisto dňa 14.04.2022 o obdobnom návrhu žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 3/ rade rozhodol tak, že návrh zamietol, odvolací súd pod sp.zn. -38 rozhodnutím zo dňa 07.07.2022 prvoinštančné rozhodnutie potvrdil. Z procesného hľadiska z uvedeného vyplýva aj to, že pre opätovné rozhodovanie o obdobnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebná zmena skutkových okolností - v tomto prípade sú na to dané podmienky na základe dvoch nových skutočností: jednou z nich je existencia konkrétnych úkonov žalobcu smerujúcich k vykonaniu záložného práva, ktoré žalovaní doložili internetovým oznámením o dražbe nehnuteľností na ulici Družby 15, Podbrezová, inzerátom na internetovom portáli bazos.sk a kópiou oznámenia o dobrovoľnej dražbe z 29.07.2022, ktorá bola adresovaná žalovanej v 1/ rade, s prílohou oznámenia o dobrovoľnej dražbe z 28.07.2022 s určením termínu konania dražby na 13.09.2022 spoločnosťou Dupos dražobná spol. s r.o., Tomaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 233 935, druhou skutočnosťou je tu potom vymedzenie právneho nároku, ktorého sa žalovaní v 1/ a 3/ rade domáhajú voči žalobcovi a tým je zamedzenie výkonu dražby uplatnené v pripojenom konaní na základe tvrdeného premlčania samotnej pohľadávky a s tým súvisiaceho premlčania záložného práva.

7. Súd tak v zmysle ust. a nasl. opätovne rozhodoval o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom konštatoval, že naďalej vo veci pretrvávajú dôvody, pre ktoré súd zamietol takýto návrh v prechádzajúcom priebehu konania (rozhodnutím č.k. -288 zo 06.09.2021, v spojení s rozhodnutím č.k. -416 z 03.03.2022), teda že, v konaní stále nie sú preukázané či aspoň osvedčené dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán - žalobca sa na jednej strane v súdnom konaní domáha priznania práva na zaplatenie dlžnej sumy z predmetného poskytnutého úveru žalovaným v 1/ a 2/ rade, paralelne vymáha svoju pohľadávku cestou dobrovoľnej dražby. Takýto súbeh nie je neprípustný a nevytvára tak duplicitu vymáhania v tom zmysle, že jeden prostriedok vymáhania by vylučoval druhý takýto prostriedok. Zdôraznil, že podanie žaloby o zaplatenie dlžnej sumy, ktorá je druhou stranou rozporovaná, nevytvára stav, že by tým sám žalobca potvrdil spornosť svojej pohľadávky a že je pre ďalšie pokračovanie dobrovoľnej dražby nevyhnutné ustáliť výšku dlžných súm zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade. Takisto je potrebné zdôrazniť, že vykonanie takejto dražby by nebolo v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ktorý výslovne pripúšťa možnosť realizácie práv veriteľa voči dlžníkom takýmto spôsobom a rozhodnutie o tom, či by bolo možné platnú dražbu nehnuteľností vykonať, je možné urobiť výlučne v konaní o neplatnosť dražby. V žiadnom inom konaní nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť, či je

veriteľ oprávnený alebo nie je oprávnený dobrovoľnú dražbu vykonať. Až v prípade, že takáto dražba prebehne a budú tu dané dôvody vyhlásenia jej neplatnosti, tieto účinky neplatnosti nastanú ku dňu príklepu a nastane stav ako keby k dobrovoľnej dražbe nebolo došlo, v zmysle ustanovení .

8. Poukázal na to, že rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora rovnako ako aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vyplýva, že samotný proces dobrovoľných dražieb nie je protiústavný. Za predpokladu, že si strany platne dohodli možnosť výkonu záložného práva, realizácia záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je v súlade s SR, v tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-34/13 z 10.09.2014 a rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp.zn. zo dňa 24.09.2014.

9. Vo vzťahu k uplatnenému právu zo strany žalovaných v 1/ a 3/ rade v súvisiacom konaní, ktoré bolo pripojené k tomuto súdnemu konaniu, možno podľa súdu konštatovať, že aj tu stále platí základná výhrada súdu, ktorý v uvedenom konaní už raz tiež rozhodoval o návrhu žalovaných v 1/ a 3/ rade na nariadenie neodkladného opatrenia s podobným obsahom a uviedol, že osvedčenie základného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nie je v konaní dané. Žalované sa domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva zo strany žalobcu na základe premlčania pohľadávky aj záložného práva, pre takéto tvrdenie však neformulovali v podanej žalobe v pôvodnom konaní dostatočné argumenty či skutkové tvrdenia a takisto nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by aspoň v tejto fáze osvedčili tvrdené premlčanie. Uviedol, že na základe toho už v uvedenom konaní, ktoré bolo následne pripojené k tomuto konaniu súd zamietol rovnaký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnutím sp.zn. -18 zo 14.04.2022, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom pod sp.zn. -38 z 07.07.2022.

10. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že tu naďalej nie sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v prospech žalovaných, preto súd ich návrh zamietol.

11. Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ až 3/, a to z dôvodu , , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Poukázali na to, že v uvedenej veci svoj nárok osvedčili obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Týmito nehnuteľnosťami sú nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaných 1/ a 3/, v ktorých reálne žijú spolu so žalovaným 2/ a majú v nich nahlásený trvalý pobyt. Hrozba výkonu záložného práva je osvedčená listinami zo dňa 28.07.2022 a 29.07.2022, ktorými žalobca žalovanej 1/ oznámil začatie výkonu záložného práva predajom predmetných nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práva zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to SR v čl. 20 a v čl. 21. Za takejto situácie je dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola týmto právam poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia.

13. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010 sp.zn. , ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. . Podľa žalovaných potreba dočasnej úpravy strán sporu sa stala naliehavou a akútnou pre nariadenie termínu dražby na deň 13.09.2022 s predchádzajúcimi ohliadkami nehnuteľností v dňoch 23.08.2022 a 08.09.2022, čím sa právne postavenie žalovaných až do času právoplatného skončenia veci samej sp.zn. (ktoré bolo spojené s konaním sp.zn. ), stáva neistým a ohrozeným a ide o skutočnosti, ktoré neboli známe v čase keď súd zamietol rovnaký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnutím sp.zn. -18 zo 14.04.2022 rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom pod sp.zn. -38 zo dňa 07.07.2022.

14. Žalovaný sa nestotožňujú so závermi súdu prvej inštancie v bode 7 napadnutého uznesenia, pretože v prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nejde o rozhodovanie vo veci samej, ale o danosti dôvodov na poskytnutie ochrany na určitý čas tomu, kto sa jej domáha, ktoré žalovaní preukázali.

15. Na základe uvedených skutočností navrhli, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesenie Okresného súdu Brezno zmenil a návrhu žalovaných 1/ a 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

16. Okresný súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu odvolanie žalovaných na vedomie. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. , a bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

18. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti uznesenia Okresného súdu Brezno, ktorý napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zmietol.

19. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

24. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

25. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

26. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

27. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia len v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností súd presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Právne pomery a ich relevanciu súd posudzuje vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

28. Okresný súd správne dospel k záveru, že v danom prípade aj naďalej nie sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v prospech žalovaných.

29. Žalovaní sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhali z dôvodu, že v prípade realizovania dražby by došlo k strate bývania u všetkých z nich, tvrdili že banka má povinnosť postupovať v súlade

do zákonom, bankovou obozretnosťou, ale aj primerane v súlade s dobrými mravmi, podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Tvrdili, že hrozí strata vlastníckeho práva u oboch spoluvlastníčok. Poukázali na niektoré rozhodnutia súdov, ktoré obdobným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vyhoveli.

30. Žalobca sa vo veci samej domáha zaplatenia sumy 71.304,20 Eur spolu s príslušenstvom, a to na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.11.2009, ktorú sumu žalovaní žalobcovi neuhradili.

31. Zároveň sa žalovaná 1/ a 3/ (pôvodne v pozícii žalobkýň) domáhali toho, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k svojej pohľadávke z rovnakej úverovej zmluvy.

32. Odvolací súd konštatuje, že v spojenom konaní , ako aj v konaní už súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd rozhodoval o návrhoch na vydanie neodkladného opatrenia s rovnakým obsahom, teda žalovaní žiadali aby súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa úkonov pri výkone záložného práva. Jednalo sa o rozhodnutie Okresného súdu Brezno č.k. -288 zo dňa 06. septembra 2021, ktorým Okresný súd Brezno uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. -416 zo dňa 03. marca 2022 rozhodnutie Okresného súdu Brezno zmenil tak, že návrh žalovaného 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi zamietol.

33. Odvolací súd zároveň zistil, že Okresný súd Brezno v konaní žalobcov 1/ U. P. a 2/ W. M. proti žalovanému Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č.k. -18 zo dňa 14. apríla 2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. -38 zo dňa 07. júla 2022 na odvolanie žalobkýň uznesenie Okresného súdu Brezno potvrdil.

34. Žalovaní v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovali na to, že dňa 04.08.2022 bolo žalovanej 1/ doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 29.07.2022, ktorá sa mala konať dňa 13.09.2022, pričom žalobca si uplatňuje svoju pohľadávku z uvedeného právneho vzťahu medzi žalovaným 1/ a 2/ v tomto konaní, a teda Slovenská sporiteľňa a.s. tak paralelne realizuje úkony smerujúce k duplicitnému vymáhaniu tvrdeného nároku, ktorými sú jednak žaloba o zaplatenie, ako aj výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou prostredníctvom dražobnej spoločnosti.

35. Pre posúdenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia je tiež nutné prihliadnuť k tomu, že rozhodnutie o tom, či by bolo možné platne dražbu nehnuteľnosti vykonať, je možné urobiť výlučne v konaní o neplatnosť dražby. V žiadnom inom konaní nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť, či je veriteľ oprávnený alebo nie je oprávnený dobrovoľnú dražbu vykonať. Rovnako nie je možné ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, skôr než dobrovoľná dražba vôbec prebehne, hypoteticky vopred prejudiciálne riešiť, či by takáto dražba vôbec prebehnúť mohla.

36. Z rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora rovnako aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vyplýva, že samotný proces dobrovoľných dražieb nie je protiústavný. Odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24.09.2014, z ktorého vyplýva, že záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu, priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku proti vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 2, prvá veta upravuje, že v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. V zmysle tohto ustanovenia je súd oprávnený preveriť, či došlo k dražbe v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách alebo či bola dražba vykonaná v rozpore s uzavretou záložnou zmluvou.

37. upravuje mechanizmus, ktorým sa môže osoba domáhať neplatnosti dobrovoľnej dražby. Samotné konanie dražby nepredstavuje moment, kedy je osoba obývajúca predmet dobrovoľnej dražby povinná túto nehnuteľnosť opustiť, keďže v zmysle cit. zák. má možnosť požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Výlučne v takomto konaní bude súd oprávnený preveriť, či k dražbe došlo v súlade so zákonom alebo či bola vykonaná v rozpore s

uzavretou záložnou zmluvou, resp. v rozpore s ust. zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa § 21 ods.5 zákona o dobrovoľných dražbách ak by súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zaniknú ku dňu príklepu, to znamená že nastane stav, ako keby k dobrovoľnej dražbe nebolo došlo. Žalobcovi tak ostáva zachovaný prostriedok právnej ochrany pred tým, aby v dôsledku neplatnej dobrovoľnej dražby nastal ten následok, že by bol povinný svoju nehnuteľnosť opustiť. Medzi žalobcom a žalovaným tak v dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav, ktorý by neprimerane zasahoval do práv a povinností žalovaných.

38. V takom prípade však nie je daná naliehavosť úpravy vzájomných pomerov žalobcu a žalovaných prostredníctvom uloženia povinnosti žalobcovi, aby sa zdržal výkonu dobrovoľnej dražby, preto odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní 1/ až 3/ neosvedčili tú skutočnosť, že by dôvod, pre ktorý považovali nariadenie neodkladného opatrenia za nevyhnutný v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby bol dôvodom, pre ktorý by odôvodňoval neodkladnú úpravu pomerov medzi nimi.

39. Žalovaným 1/ až 3/ zároveň ostanú voči žalobcovi zachované všetky nároky, ktoré im prináležia za predpokladu, ak k dobrovoľnej dražbe pristúpi žalobca v rozpore so zákonom, alebo zmluvou o zriadení záložného práva a ak žalovaným z tohto vznikne škoda.

40. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalovaných 1/ až 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto rozhodnutie v zmysle ust. ako vecne správne potvrdil.

41. Keďže žalovaní 1/ až 3/ podali aj žalobu vo veci samej, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

42. Rozhodnutie bolo jednohlasne prijaté členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).