Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Sa/40/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobkyne: U.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. 4, XXX XX E., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, so sídlom U. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej Číslo: 45056-3/2017-BA zo dňa 28.11.2017

rozhodol:

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania a trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej ako ,,prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím Číslo: 6410-2/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe U.. K. Y. (žalobkyni) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu bolo poukázané na znenie , a o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 (ďalej len ,,“). Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky prvostupňový správny orgán zistil, že príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2004 bol 869 736 Sk, za rok 2005 bol 936 396 Sk, za rok 2006 bol 325 338 Sk, čo je suma vyššia ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem v uvedených rokoch bol v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Za rok 2007 bol príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou 0,00 Sk, čo je suma nižšia ako 97 200 Sk, t.j. 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za rok 2007 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2008.

2. Na základe odvolania žalobkyne v podaní zo dňa 29.5.2017 konala a rozhodovala žalovaná, ktorá rozhodnutím Číslo 45056-3/2017-BA zo dňa 28. novembra 2017 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 6410-2/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 zmenila tak, že text: „...zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008.“ nahradila textom:

„...nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008.“ V ostatnom rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28. novembra 2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 05. decembra 2017. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná poukázala na zistené skutočnosti, a to, že rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva č. 02242/2006/OZ zo dňa 21. februára 2006 (právoplatné 22. februára 2006) bolo žalobkyni dňom 30. apríla 2006 zrušené povolenie č. ŠKL 96/01113 zo dňa 16. septembra 1996, ktorým bolo žalobkyni povolené poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore dermatovenerológia. Dňa 28. apríla 2006 Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš prijala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku žalobkyne, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby 30. apríla 2006. Žalovaná poukázala na ust. , a , o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom od 1. septembra 2005 a v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007. Uviedla, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora. S účinnosťou od 27. júna 2005 bola žalobkyni Slovenskou lekárskou komorou vydaná licencia č. L1A/ZA/0248/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Licencia bola zrušená ku dňu 10. mája 2017. Napriek skutočnosti, že účastníčke konania bolo povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení č. ŠKL 96/01113 dňom 30. apríla 2006 zrušené, mala táto na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 30. apríli 2006, pretože mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A). Podľa právneho názoru žalovanej v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Podľa údajov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2005 (936 396,00 Sk) presiahli zákonnom ustanovenú sumu 82 800,00 Sk a príjmy z podnikania za rok 2006 (325 338,00 Sk) presiahli zákonnom ustanovenú sumu 91 200,00 Sk. Žalobkyňa nepodala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007. Z uvedeného žalobkyňa bola v období, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Až na základe informácie zo Slovenskej lekárskej komory Sociálna poisťovňa zistila, že hoci žalobkyni bolo rozhodnutie o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti k 30. aprílu 2006 zrušené, mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A), na základe ktorej bola oprávnená na výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj po 30. apríli 2006. Keďže dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bol považovaný za sporný, Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš vydala podľa napadnuté rozhodnutie.

Žalobné body.

3. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa žalobu v podaní zo dňa 01.02.2018 (vec pôvodne vedená pod sp. zn. ), ktorou žiadala rozhodnutie žalovanej zo dňa 28.11.2017, ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 24.04.2017 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutiu nepredchádzalo presné a úplne zistenie skutkového stavu veci, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, rozhodnutia preto považuje za nezákonné a tiež za nepreskúmateľné aj pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalobkyňa bola na svojich právach ukrátená predmetným rozhodnutím správneho orgánu a tomu predchádzajúcim konaním. Podľa žalobkyne správny orgán v konaní o podanom odvolaní, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili vec zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa dňa 28.04.2006 podala Sociálnej

poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom zániku poistenia dňa 30.04.2006, nakoľko ukončila podnikanie na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva č. o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Na základe licencie L1A poskytovanie zdravotnej starostlivosti nevykonávala, nebola si vedomá toho, že by mala status SZČO a túto licenciu viac nevyužívala a nemala teda z tejto žiadne príjmy, nakoľko prešla na právnu formu s.r.o., v ktorej bola zamestnankyňou a dosahovala príjem, a teda aj odvádzala povinné platby do Sociálnej poisťovne. Mechanické a formalistické je preto rozhodnutie žalovanej, ktorá napriek tomu, že bolo zrejmé, že žalobkyňa nemá záujem pokračovať a ani nepokračuje vo výkone lekárskej praxe ako SZČO, rozhodla po 11 rokoch o zániku poistenia až ku dňu 30.06.2008. Žalobkyňa považovala za nesprávny postup žalovanej, keď žalobkyni za obdobie od 30.04.2006 až 30.06.2008 priznáva postavenie SZČO bez toho, aby skúmala, či žalobkyňa skutočne činnosť ako SZČO vykonávala. Žalovaná až do vydania prvostupňového rozhodnutia odhlášku žalobkyne akceptovala a žiadne poistné jej za uvedené obdobie nepredpísala, a to ani v neskoršom období, v podstate až do vydania žalobou napadnutých rozhodnutí. Samotná existencia licencie L1A na poskytovanie zdravotnej starostlivosti nezakladá bez ďalšieho žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a následne povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalobkyňa oprávnene a dôvodne považovala podaním odhlášky SZČO s dátumom zániku poistenia dňa 30. apríla 2006 vec za uzavretú a nakoľko ani v ďalšom období licenciu L1A nepoužívala a nedosahovala z nej príjem, nebol dôvod, aby vec riešila inak. Žalobkyni ani v období pred vydaním napadnutých rozhodnutí nebolo doručené oznámenie žalovanej, že bolo ohľadom jej osoby začaté konanie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, čím došlo k odňatiu jej práva vyjadriť sa k tomuto konaniu, predkladať vyjadrenia a uplatňovať návrhy, pričom tento postup žalovanej považuje žalobkyňa za rozporný s ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí, ani v rozhodnutí o odvolaní neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý dňa 24.04.2017 rozhodla vo veci poistenia žalobkyne tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe (žalobkyni) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008. V prvostupňovom rozhodnutí v tomto smere absentuje akékoľvek odôvodnenie postupu, kedy po 11 rokoch od podania odhlášky rozhoduje o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a odvolací orgán tento postup tiež nijako nezdôvodnil, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa . Žalovaná sa nezaoberala skutočnosťou, že žalobkyňa po zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, o čom rozhodol Žilinský samosprávny kraj, odbor zdravotníctva rozhodnutím č. , nemohla poskytovať a ani neposkytovala zdravotnú starostlivosť ako SZČO. Bez povolenia samosprávneho kraja predmetnú licenciu používať nemohla. Samotné oprávnenie, ktorým je licencia, bez splnenia ďalších náležitostí nemôže zakladať vznik, resp. pokračovanie v povinnom sociálnom poistení. Z opatrnosti žalobkyňa vzniesla námietku premlčania práva žalovanej rozhodovať o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vzhľadom na skutočnosť, že odhláška zdravotného poistenia bola podaná dňa 28.04.2006 a správny orgán napadnutím rozhodnutím rozhodol o tom, že poistenie nezaniklo, až 24.04.2017. V konaní predchádzajúcom vydaniu predmetného rozhodnutia nebol dostatočným spôsobom zisťovaný skutkový stav a odvolací orgán rozhodol o odvolaní bez akejkoľvek procesnej aktivity smerujúcej k vykonaniu úkonov vedúcich k odstráneniu nesporne existujúcich rozporov uvedených v žalobkyňou podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Takýto postup podľa aktuálnej judikatúry spôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, tento vychádzal z nesprávneho zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu a následne z nesprávnej aplikácie príslušných právnych predpisov na vzniknutú situáciu.

Vyjadrenia.

4. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe (č.l. 20-30 spisu sp.zn. ) uviedla, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31. decembra 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu

kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 status samostatne zárobkovo činnej osoby. Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje aj o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle vykonávať: a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Ak by mal zákonodarca v úmysle zakotviť, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe môže jej držiteľ vykonávať zdravotnícke povolanie len v spojení s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (tak ako to mylne uvádza žalobkyňa), nezapracoval by osobitne do v písmene c) možnosť vykonávať zdravotnícke povolanie na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa , pričom odsek 2 tohto ustanovenia definuje pojem „samostatná zdravotnícka prax“ tak, že ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Je teda zrejmé, že na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ukladá jedine povinnosť existencie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom v rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (, tzv. licencia L1A), licencia na výkon zdravotníckeho povolania (, tzv. licencia L1B), licencia na výkon činnosti odborného zástupcu (, tzv. licencia L1C), licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti (, tzv. licencia L1D). Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie. Každá z uvedených licencií má osobitné určenie. V zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa . Žalobkyni bolo rozhodnutím Krajského úradu v Žiline, odbor zdravotníctva, č. ŠKL 96/01113 zo dňa 16. septembra 1996 udelené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore dermatovenerológia. Toto povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo dňom 30. apríla 2006 rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja, Odbor zdravotníctva č. 02242/2006/OZ zo dňa 21. februára 2006 zrušené. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. ŠKL 96/01113 zo dňa 16. septembra 1996, bola držiteľkou aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ , ktorej existenciu nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia bola zrušená ku dňu 10. mája 2017. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z tohto nadobudnutého postavenia vznikajú lekárovi všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere a taktiež táto licencia nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa . Na uvedené je potrebná licencia na výkon

zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B. Licencia L1B sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a teda jej držiteľovi nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, avšak táto licencia slúži na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu podľa , ktoré sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu považuje. Samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa a , pričom v zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov Daňového riaditeľstva SR vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2004 (v sume 869.736,00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 78.000,00 Sk, preto bola v období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako tiež príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2005 (v sume 936.396,00 Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 82.800,00 Sk, a preto žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2006 do 30. júna 2007. Povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou bola žalobkyňa tiež v období od 1. júla 2007 do 30. júna 2008, pretože jej príjmy z podnikania za rok 2006 (v sume 325.338,00 Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 91.200,00 Sk. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo v zmysle zákona o sociálnom poistení dňa 30. júna 2008 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2007, nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2008. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj po 30. apríli 2006, kedy bolo žalobkyni Žilinským samosprávnym krajom zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, žalobkyni dňom 30. apríla 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa . K zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa a v znení neskorších predpisov. Pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je síce naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu (t.j. nedošlo k zániku všetkých oprávnení), avšak toto oprávnenie potrebuje len pre výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa až h) v znení neskorších predpisov (t.j. oprávnenie, na základe ktorého by inak jeho držiteľ mohol dosahovať príjem podľa a , potrebuje len pre výkon činnosti zamestnanca). Uvedené však nemožno aplikovať v prípade žalobkyne, pretože v zmysle licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A), na základe ktorého sa žalobkyňa považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa

zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj v období po 30. apríli 2006, nepotrebovala pre výkon činnosti v pracovnom pomere. Pre výkon zdravotníckej činnosti v pracovnom pomere ustanovuje povinnosť byť držiteľom licencie na výkon zdravotníckeho povolania (licencia L1B) a/alebo licencie na výkon odborného zástupcu (licencie L1C), teda nie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1A). Nevedomosť žalobkyne o tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tzv. licencia L1A zakladá jej držiteľovi status samostatne zárobkovo činnej osoby, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Rovnako vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonávala zárobkovú činnosť, je právne irelevantná. V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) a zároveň, že v rozhodujúcom období dosiahla zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. S právnym názorom Sociálnej poisťovne sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 27. júna 2017. Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa a (tzn. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba). Žalobkyňa dňa 28. apríla 2006 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš Registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku povinného poistenia 30. apríla 2006. Z dôvodu, že žalobkyňa pri predložení predmetného registračného listu neuviedla pobočke Sociálnej poisťovne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš Registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijala. V opačnom prípade, teda, ak by žalobkyňa uviedla, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ju informovala, že k zániku jej povinného poistenia nemohlo v deň 30. apríla 2006 dôjsť. Skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0248/05 zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš až z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Následne rozhodnutím č. 6410-2/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 podľa bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodla o zániku sociálneho poistenia žalobkyne ku dňu 30. júna 2008 ako o spornom prípade. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v a nasl. zákona o sociálnom poistení. Konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na ust. zákona o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. februára 2011. Zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. v znení neskorších predpisov. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať aj z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Je vecou organizačnej zložky, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, resp. či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia preukazovali, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný a riadne právne posúdený. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. V prípade, ak by odvolací orgán zistil, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, resp. skutkový stav veci nie je dostatočne preukázaný, napadnuté rozhodnutie by zmenil, zrušil, resp. zrušil a vec by vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie za účelom došetrenia relevantných skutočností. Vychádzajúc z ust. zákona o sociálnom poistení rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, ako aj napadnuté rozhodnutie druhostupňového orgánu spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu spolu s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho orgánu obsahujú všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s poukazom na

príslušnú právnu úpravu. K žalobkyňou vznesenej námietke premlčania žalovaná uviedla, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie však nemá vykonateľný obsah, tzn. že týmto rozhodnutím sa žalobkyni neukladá povinnosť, aby niečo vykonala, niečo strpela alebo aby sa niečoho zdržala, teda nezaväzuje žalobkyňu k splneniu určitej povinnosti, ktorú je možné nútene vymáhať formou exekúcie. Premlčania práva sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania. Až dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu, premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká. Námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného ukončenia konania. Žalobkyňa do právoplatného ukončenia konania vo veci zániku povinného poistenia námietku premlčania nevzniesla. Vznesenie námietky premlčania až v súdnom konaní je podľa právneho názoru žalovanej právne irelevantné vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného napadnutého rozhodnutia. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 9. júna 2011 vyplýva, že ak v správnom konaní nebola žalobcom vznesená námietka premlčania, potom sa súd prvého stupňa s námietkou premlčania vznesenou v súdnom konaní nemohol zaoberať a ani na ňu nemohol prihliadnuť. Súd v súdnom konaní, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu na základe návrhu, môže len preskúmať, či správny orgán na prípadnú námietku premlčania reagoval. Navrhla správnu žalobu zamietnuť.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení (č.l. 46-48 spisu sp.zn. ) uviedla, že sa nestotožňuje s výkladom ust. žalovanou. Mala za to, že toto zákonné ustanovenie vytvára len základný rámec, pokiaľ ide o výkon zdravotníckeho povolania, pričom k reálnemu výkonu zdravotníckeho povolania je potrebné splnenie ďalších podmienok v zmysle platnej úpravy. Nie je správny výklad žalovanej, že by na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zákon ukladal jedine povinnosť existencie licencie, pretože je evidentné, že bez splnenia ďalších podmienok nemožno aj pri existencii príslušnej licencie samostatnú zdravotnícku prax vykonávať. Žalobkyňa ani samostatnú zdravotnícku prax v inkriminovanom období nevykonávala. K upozorneniu žalovanej na parlamentnú tlač č. 487 mala za to, že táto nemôže nahrádzať či dopĺňať právnu úpravu, nahrádzať rozhodovaciu činnosť súdu a právne posúdenie veci súdom v danom konaní. Napokon, práve aktuálna právna úprava samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia zakladá ako podmienku vzniku statusu SZČO existenciu príjmu - žalobkyňa príjem zo samostatnej zdravotníckej praxe v danom období nedosahovala, dosahovala ho len titulom pracovno-právneho pomeru k právnickej osobe s povolením na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. K aktuálnej neprehľadnej situácii vo veci licencii L1A prispela práve žalovaná svojím postupom, keď začala vydávať obdobné rozhodnutia po uplynutí dlhšieho časového obdobia spätne, čo narušuje princíp právnej istoty a predvídateľnosť rozhodnutí vo veciach sociálneho poistenia. Žalobkyňa netvrdila, že by licenciu L1A mala mať fyzická osoba v pracovnom pomere, a že by táto licencia bola potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Žalobkyňa si je vedomá toho, že je na to potrebná licencia L1B. Licencia L1A v prípade žalobkyne nebola nijako využitá, nedosahovala na jej základe žiaden príjem, a preto nie je dôvod, aby jej trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalovaná zrejme nesprávne nerozlišuje príjem, ktorý dosahuje fyzická osoba titulom vlastného podnikania (ako SZČO) a ktorý dosahuje ako zamestnanec, resp. z činnosti právnickej osoby. Žalovaná teda na jednej strane síce rozlišuje licencie L1A a L1B, na druhej strane však nesprávne nerozlišuje podnikanie fyzickej osoby SZČO a príjmy z neho prípadne dosiahnuté a podnikanie právnickej osoby. Žalobkyňa činnosť na základe licencie L1A nevykonávala a ani vykonávať nemohla, nakoľko jej bolo rozhodnutím ŽSK, odbor zdravotníctva č. 02242/2006/OZ zo dňa 21.02.2006 dňom 30.04.2006 zrušené povolenie č. 96/01113 na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa nevykonávala činnosti SZČO, podala Registračný list FO - odhlášku, teda je zrejmé, že poistenie žalobkyne ako fyzickej osoby SZČO zaniklo dňom 30.04.2006. Žalobkyňa nedosiahla príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorou ani nebola a samostatnú zárobkovú činnosť nevykonávala. K rozhodnutiam súdov zdôraznila, že nakoľko táto situácia, ako v prípade žalobkyne, sa týka mnohých lekárov, pričom súdy rozhodli v neprospech Sociálnej poisťovne, o čom žalovaná vedomosť má, na tieto rozhodnutia zo zrejmých dôvodov nepoukazuje. Pokiaľ žalovaná začala riešiť trvanie sociálneho poistenia žalobkyne po cca 11 rokoch, tak takéto rozhodovanie je v rozpore s princípom právnej istoty. Mala za to, že vznesenie námietky premlčania je dôvodné. Ďalej doplnila, že žalovaná už vyčíslila sumu, ktorú by mala žalobkyňa doplatiť.

6. Postupom správneho súdu bolo vyjadrenie žalobkyne doručené žalovanej (doručenka na č.l. 56 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaná nevyužila.

7. Pôvodne o žalobe žalobkyne bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -82 zo dňa 30. januára 2020 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava Číslo: 45056-3/2017-BA zo dňa 28. novembra 2017 bolo zrušené a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie a žalobkyni bolo priznané právo na náhradu trov konania. V predmetnom rozhodnutí krajský súd vyhodnocoval ako zásadnú právnu otázku to, či samotná držba licencie L1A môže byť stotožňovaná s vykonávaním činnosti podľa , ktorou otázkou sa žalovaná nezaoberala, nezisťovala v rozhodnom období, či žalobkyňa vykonávala činnosť lekára ako SZČO, nezisťovala, z čoho pochádzali príjmy odôvodňujúce posudzovať ju ako SZČO na účely splnenia povinnosti byť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou osobou v rozhodnom období, pretože žalobkyňa v tomto rozhodnom období zo samostatnej držby licencie typu L1A nijaký príjem nedosahovala. Krajský súd v predmetnom rozsudku poukázal aj na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. zo dňa 30. apríla 2019. Rozhodnutie žalovaného krajský súd pôvodne podľa ust. a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou žalovanej, resp. jej pobočky za súčinnosti žalobkyne bude po riadnom zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov opätovne ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO, keďže zákon pre vznik poistenia k 01.07. predpokladá existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30.06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia podľa je relevantný zánik statusu SZČO v spojení so zánikom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a odseku 2 a , pričom na príjem sa neprihliada.

8. Proti rozsudku Krajského súdu v Žilne č.k. -82 zo dňa 30. januára 2020 žalovaná podala kasačnú sťažnosť. Žalovaná sa nestotožnila s právnym názorom krajského súdu, že lekár môže vykonávať samostatnú zdravotnícku prax v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení len po zmluvnom dojednaní. Takéto právne posúdenie veci nemá podľa žalovanej oporu v žiadnom z ustanovení o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Taktiež žiadne ustanovenie uvedeného zákona nevyžaduje na výkon činnosti na základe licencie L1A uzavretie zmluvy/dohody s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Žalovaná s odkazom na uviedla, že na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe je potrebná jedine licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, nevyžaduje sa ďalšie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, vydané Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávnym krajom, resp. zmluva s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. K uvedenému prispieva už samotné pomenovanie tejto praxe, a to, že ide o „samostatnú zdravotnícku prax“. Taktiež z vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je nielen fyzická osoba alebo právnická osoba, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, resp. na základe živnostenského oprávnenia, ale aj fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Vychádzajúc z ustanovení je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydanej podľa citovaného zákona (licencia L1A), oprávnený priamo na základe predmetnej licencie vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť. Samotná licencia sa považuje za oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v druhý bod zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. S poukazom na uvedené žalovaná bola právneho názoru, že žalobkyňa aj po 30. apríli 2006 spĺňala definíciu SZČO v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, pretože aj po 30. apríli 2006 bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. V súvislosti s právnym záverom krajského súdu, týkajúcim sa posudzovania príjmov žalobkyne, trvala žalovaná na tom, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej skúmať v súvislosti s posudzovaním otázky vzniku, trvania, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla táto osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Žalovaná vychádza vždy z údajov jej poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a nie je oprávnená z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti do týchto údajov akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Podľa žalovanej postupom Sociálnej poisťovne

nedošlo k porušeniu procesných práv žalobkyne, ktorá mala možnosť „obhájiť svoje práva prípadne povinnosti a záujmy“ v rámci odvolacieho konania, mala právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotoviť fotokópie. Žalobkyňa dňa 30. mája 2017 podala voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie. Žalovaná poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (sp.zn. , sp. zn. ) a vyjadrila názor, že pobočka Sociálnej poisťovne nekonala v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ak žalobkyni osobitne neoznámila začatie konania vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

9. O kasačnej sťažnosti žalovanej bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -82 zo dňa 30. januára 2020 bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd ako kasačný súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia poukázal na právne závery Veľkého senátu NS SR formulované v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 24.11.2020, ktoré sú pre senáty Najvyššieho správneho súdu SR záväzné a v zmysle týchto záverov bol rozsudok krajského súdu zrušený. Otázkou postavenia statusu lekára ako SZČO v zmysle z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A, sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 24.11.2020, proti ktorému podaná ústavná sťažnosť bola odmietnutá Ústavným súdom SR uznesením č.k. -22 zo dňa 30.11.2021. Ústavný súd SR uznesením č.k. -22 zo dňa 30.11.2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.11.2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov“. Najvyšší správny súd v odseku 21. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že rozhodnutie Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR je pre súdy záväzné. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja č. 02242/2006/OZ zo dňa 21. februára 2006, ktorým žalobkyni ku dňu 30. apríla 2006 zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore dermatovenerológia, bola i naďalej držiteľkou licencie číslo: L1A/ZA/0248/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou s účinnosťou od 27. júna 2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2005 (v sume 936.396,00 Sk) presiahli zákonom ustanovenú sumu 82.800,00 Sk a príjmy účastníčky konania z podnikania za rok 2006 (325.338,00 Sk) presiahli zákonom ustanovenú sumu 91.200,00 Sk. Žalobkyňa daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 nepodala. Žalovaná teda rozhodla v súlade so , keď rozhodla tak, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008, keďže v zmysle zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a dôchodkové postenie zaniká 30.6. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem SZČO nebol vyšší ako zákonom stanovená suma (v danom prípade to bol rok 2007, kedy žalobkyňa nepodala daňové priznanie). Žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) SZČO v zmysle . V prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa licenciu L1A nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Z uvedeného kasačné námietky sťažovateľky, ktorými namietala nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle vyhodnotil ako dôvodné.

10. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. (ďalej len „“) za dodržania ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe v zmysle ust. v spojení s a žalobu žalobkyne za aplikácie ust. zamietol ako nedôvodnú.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v

Žiline č.k. -38 zo dňa 24.01.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.02.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. .

12. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde..

13. Podľa § 6 ods. 1 správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. K procesnému postupu krajský súd poukazuje na to, že primárne riešil otázku nariadenia pojednávania v predmetnej veci. Žalobkyňa na prejednanie veci v podanej žalobe zo dňa 01.02.2018 neuviedla, že žiada o nariadenie pojednávania a vo vyjadrení v podaní zo dňa 09.04.2018 pod bodom XII. uviedla, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal o nariadenie pojednávania. V danom prípade ide o správnu žalobu v sociálnych veciach upravenú v tretej hlave časti v ustanoveniach § až 205. Ustanovenie , na ktoré odkazuje ust. , nevyžaduje, aby žalobca uviedol, či žiada o nariadenie pojednávania, vyžaduje to pri právnickej osobe. Uvedené vyjadrenie však znamená, že v konečnom dôsledku to, či bude alebo nebude nariadené pojednávanie, závisí od úvahy správneho súdu po zohľadnení okolností tej ktorej veci individuálne. Je tomu preto tak, že správne žaloby fyzických osôb v sociálnych veciach posudzuje správny súd neformálne. Pojednávanie je vhodné nariadiť v prípade potreby vypočutia žiadateľa v záujme odstránenia prípadných nedostatkov alebo nejasností správnej žaloby. Je pravdou, že argumentáciou pre vhodnosť nariadiť v sociálnych žalobách pojednávanie, je v úpravách ustanovenia § a 204 , avšak v predmetnej žalobnej veci žalobca zrozumiteľných spôsobom vymedzil jednotlivé žalobné body a účelom správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, a to ani v sociálnych veciach. Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, nakoľko žalobkyňa pojednávanie nariadiť nežiadala a spornou otázkou boli otázky právneho posúdenia veci ohľadom namietaného postupu žalovaného a jeho správnosti či nesprávnosti a nesprávneho právneho posúdenia. Za rozhodujúce považoval správny súd to, že stanoviská tak žalobkyne ako aj žalovaného k sporným otázkam boli súdu dostatočne známe, skutkový stav vyplýval z doložených listín, z predloženého administratívneho spisu, záväzné závery vyplývali zo zrušujúceho rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. zo dňa 24. augusta 2022, pričom v neposlednom rade správny súd prihliadal aj na zásadu, v zmysle ktorej má byť správne konanie hospodárne. Prístup k súdu v zmysle Čl. 46 ods. 2 SR ako aj Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd neznamená, že rozhodnutie musí byť vydané na ústnom pojednávaní, ak právna úprava umožňuje meritórne rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ako to je tomu v predmetnej veci. Pre zabezpečenie práva účastníkov na prístup k súdu v predmetnej veci bolo tak potrebné posúdiť dôvodnosť, či nedôvodnosť žalobkyňou vznesených námietok, ku ktorým žalovaná vo vyjadrení zaujala stanovisko, týkajúcich sa nedostatočnosti zisteného skutkového stavu, nesprávnej aplikácii právnych noriem v rámci konania pred správnym orgánom, čo odôvodňovalo vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

16. Správny súd tak na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, v súlade s oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu, čím boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

17. Aj v rámci nového konania pred krajským súdom považuje za potrebné krajský súd uviesť, že mal splnenú podmienku včasnosti podanej žaloby, keď v zmysle pripojeného administratívneho

spisu rozhodnutie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 5.12.2017 a k podaniu žaloby pošte ako doručovaciemu orgánu na prepravu došlo podľa otlačku pečiatky dňa 1.2.2018 a na Krajský súd v Žiline došlo dňa 2.02.2018, t.j. v lehote podľa ust. .

18. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej Číslo: 45056-3/2017-BA zo dňa 28. novembra 2017, ktorým žalovaná napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 6410-2/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 odvolaním žalobkyne vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zmenila, že text: „...zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008.“ nahradila textom: „...nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008.“ V ostatnom rozhodnutie potvrdila.

19. Pre posúdenie podanej žaloby žalobkyne a zákonnosti rozhodnutia žalovanej krajský súd v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022, ktorého závermi bol v ďalšom konaní viazaný, poukazuje na nižšie uvedené zákonné ustanovenia.

20. Podľa ust. o sociálnom poistení v znení k 31.12.2010 (ďalej len „“) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

21. Podľa ust. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ().

22. Podľa ust. , samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe []. Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

23. Podľa ust. výkon samostatnej zdravotníckej praxe () zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér.

24. Podľa ust. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa ust. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

26. Podľa ust. . do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

27. Podľa ust. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.

28. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že v rozhodnom čase, kedy konal prvostupňový orgán a žalovaná ako odvolací orgán, bola žalobkyňa držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, číslo licencie: L1A/ , ktorá bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou s účinnosťou od 27. júna 2005, a to aj po vydaní rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja č. 02242/2006/OZ zo dňa 21. februára 2006, ktorým žalobkyni ku dňu 30. apríla 2006 zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore dermatovenerológia. Žalobkyňa ako držiteľ licencie LIA v rozhodnom období, v ktorom konal a rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán a prvostupňový orgán, mala statusové postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa . V zmysle ust. na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO sa okrem statusového postavenia takejto osoby, v danom prípade ako SZČO, ktorou žalobkyňa z titulu vydanej licencie L1A ako jej držiteľ bola, vyžaduje súčasne zákonná podmienka príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý je vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v . Aj táto zákonom vyžadovaná podmienka príjmu na strane žalobkyne podľa pripojeného administratívneho spisu bola splnená, keď podľa údajov Daňového riaditeľstva SR príjmy žalobkyne zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2005 (936 396,00Sk) presiahli zákonom ustanovenú sumu 82 800,00 Sk, príjmy žalobkyne zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 (325 338,00 Sk) presiahli zákonom ustanovenú sumu 91 200,00 Sk a za rok 2007 daňové priznanie nebolo podané. Pokiaľ aj žalobkyňa v žalobe a vo vyjadrení namietala, že zistené príjmy nepochádzali z držby licencie typu L1A ako aj, že samotná držba licencie L1A nemôže byť stotožňovaná s vykonávaním činnosti v zmysle , krajský súd na základe rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022 v spojení s rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.11.2020 a Ústavného súdu SR č.k. -22 zo dňa 30.11.2021 uvádza, že táto obrana žalobkyne, resp. tento žalobný dôvod nebol právne relevantný.

29. Pre rozhodnutie žalovanej a prvostupňového orgánu bolo u žalobkyne ako SZČO pri rozhodovaní o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. júna 2008 podstatné v zmysle vyššie uvedenej rozhodnej zákonnej úpravy platnej v tom čase to, že žalobkyňa bola držiteľom licencie L1A a súčasne v rozhodnom čase dosiahnutý príjem žalobkyne ako SZČO bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , pričom nebolo rozhodujúce, či tento presahujúci príjem bol dosiahnutý v súvislosti s držbou, prípadne výkonom licencie L1A alebo išlo o príjem žalobkyne dosahovaný z inej činnosti. Podľa vyjadrených záverov Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022 okrem iného vyplynulo aj to, že k tomu, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. v spojení s rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.11.2020 a uznesenia Ústavného súdu SR č.k. -22 zo dňa 30.11.2021, závery ktorých rozhodnutí boli závermi, z ktorých krajský súd bol povinný vychádzať pri posudzovaní žalobou napadnutého rozhodnutia, uvádza, že ani na žalobný dôvod žalobkyne, že na licenciu L1A nedosahovala žiaden príjem, nebolo možné prihliadať. Na základe záverov uvedených rozhodnutí povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A v zmysle . a v spojení s nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykazované v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa . Pokiaľ takýto lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo podľa , prípadne písm. b) alebo d) v znení platnom do 31.decembra 2010.

30. Krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 21.4.2021, podľa ktorého k posudzovaniu príjmu najvyšší súd bol názoru „....že pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia sa nerozlišuje medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje sa, z akej činnosti tieto príjmy poistenca, prevyšujúce zákonnú hranicu, poistenec dosahuje. Zásadným je, že sa jedná o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom v rozhodujúcom období prevyšujúcim zákonom stanovenú hranicu“ (ods. 44 odôvodnenia predmetného rozsudku).

31. Pokiaľ aj žalobkyňa kládla dôraz na odhlášku, keď oznámila prvostupňovému orgánu skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ku dňu 30.04.2006, tak správny súd bol názoru, že uvedené nemohlo mať vplyv k zákonnosti rozhodnutia žalovanej napadnutého žalobou žalobkyne. Žalobkyňa bola správnym spôsobom považovaná za SZČO, pokiaľ bola držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktoré sa považuje za oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona ustanovenia , , zakladajúce status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne v rozhodnom období dosiahla kvalifikovaný príjem v súlade s ust. , t.j. príjem prevyšujúci zákonom stanovenú hranicu. Žalobkyni preto trvala povinná účasť na sociálnom poistení aj po dátume 30.4.2006. Na uvedenom závere, ktorý bol správny tak zo strany prvostupňového orgánu ako aj žalovanej, nemohla zmeniť nič ani odhláška žalobkyne ako SZČO zo sociálneho poistenia s uvedením dátumu zániku poistenia 30.4.2006. Naviac správny súd nemal preukázané, že prvostupňový orgán disponoval informáciami o platnej licencii žalobkyne pred, resp. v čase podania odhlášky z poistenia. Do predloženia licencie správny orgán nemal dôvod považovať vec za sporný prípad a vo veci rozhodovať, ktorým sa stal až získaním informácie, že žalobkyňa je držiteľkou licencie, z ktorého dôvodu následne žalovaný orgán rozhodol o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. apríla 2006, keďže poistenie žalobkyne ako SZČO trvalo aj po 30. apríli 2006, a k jeho zániku došlo 30. júna 2008. Za týchto okolností preto rozhodnutie žalovaného je možné považovať za rozhodnutie vo veci, a nie odhlášku SZČO. Naviac v zmysle ust. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, preto nebola opodstatnená žaloba žalobkyne ani v tej časti, keď namietala nezákonný postup žalovaného, prvostupňového orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí.

32. K námietke porušenia práva žalobkyne vyjadriť sa ku konaniu, rozporný postup žalovaného s ust. Správneho poriadku, správny súd uvádza, že v zmysle ust. a je okamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky deň, kedy bol voči účastníkovi urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi (navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia ( zákona), keďže aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. Zároveň poukazuje na to, že v zmysle ust. . v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak, než bolo uvedené v odhláške. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by žalovaná mohla vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Rovnako žiadne ustanovenia tohto zákona neustanovuje, že by vznik či zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bol závislý od toho, či poistenec bol alebo nebol dobromyseľný o dátume zániku. Postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa , ako aj vznik alebo zánik jej povinného poistenia podľa tohto zákona nastáva vtedy, ak sú splnené príslušné zákonné podmienky. Vedomosť či nevedomosť, prípadne dobromyseľnosť alebo nedobromyseľnosť poistenca o tom, či sú tieto podmienky splnené, nie sú podstatné. Pokiaľ má byť plynutie času na účely sociálneho poistenia podstatné, ustanovuje to výslovne, napr. v (premlčanie vrátenia poistného) alebo v (premlčanie predpísania a vymáhania poistného), a preto námietka vznesená žalobkyňou nebola rovnako zhodnotená ako dôvodná.

33. Správny súd rozhodnutie žalovanej a prvostupňového orgánu, ale aj konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiam, považoval za súladné so zákonom. Za splnenia zákonných podmienok u žalobkyne, keď mala postavenie SZČO a dosiahla kvalifikovaný príjem v rozhodnom období, uvedené zakladalo účasť na povinnom sociálnom poistení aj ku dňu 30. apríla 2006, preto nemohlo zaniknúť dňa 30. apríla 2006. K , ktorý neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie. V danom prípade žalobkyni ako účastníkovi konania bolo začatie konania oznámené doručením prvostupňového rozhodnutia, pričom žalobkyňa bola oprávnená vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým konaním jeden celok. Prvostupňový orgán má možnosť oboznámiť sa s námietkami a tieto vyhodnotiť a v prípade dôvodnosti môže sám o odvolaní rozhodnúť podľa ust. . Pokiaľ tak prvostupňový orgán neurobí, postúpi odvolanie na rozhodnutie druhostupňovému orgánu, ktorý je povinný sa s námietkami účastníka riadne vysporiadať. Krajský súd vzhľadom k osobitosti úpravy a postupu žalovanej a prvostupňového orgánu nezistil nezákonnosť konania.

34. Krajský súd za viazanosti právnym názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022, ktorým bol pôvodný rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -82 zo dňa 30. januára 2020 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú za aplikácie ust. , keďže nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovanej ako odvolacieho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý je v súdnom konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa nebola v tomto konaní úspešná. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorej podľa a contrario trovy konania správny súd nepriznal, pretože nebola zistená výnimočnosť okolností, pre ktoré by bolo možné žalovanej voči žalobkyni priznať náhradu trov súdneho konania a súčasne nebolo zistené ani to, že by bolo možné spravodlivo požadovať, aby žalobkyňa žalovanej nahradila trovy konania a trovy kasačného konania, a preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania a trov kasačného konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.