Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8P-41-2014.pdf
PDF · 92.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/41/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa : G. T., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka - U. N., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. XXX/X, XXX XX T. J. a otec - G. T., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. E. XX, XXX XX F. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia spoločne.
Otec je povinný platiť výživné na maloletú mesačne v sume 100 eur vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc dňom 10.06.2014.
Za obdobie od 10.06.2014 do 30.06.2014 otec dlh na zročnom výživnom nemá.
Upravuje sa styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v stredu od 8:00 hod do 18:00 hod. a v každom párnom týždni v roku od soboty od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že rodičia sú povinní navzájom si dieťa v stanovenom čase odovzdať a prevziať.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 10.06.2014 domáhala na tunajšom súde o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Tvrdila, ež s otcom maloletého dieťaťa nežijú spolu a preto žiada maloleté dieťa zveriť do jej osobnej
-2-
starostlivosti a otcovi maloletého dieťaťa uložiť povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa v sume 100,00 Eur od podania návrhu a styk upraviť každý druhý víkend.
Otec maloletého dieťaťa žiadal zveriť maloleté dieťa do jeho starostlivosti s tým, že od matky by výživné nežiadal a maloletú by mohla navštevovať kedykoľvek. S výchovou a starostlivosťou o maloletú kým by on bol v práci, by mu pomáhala jeho matka.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol maloleté dieťa zveriť matke, otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na dieťa a styk upraviť v čo najširšom rozsahu.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listín predložených účastníkmi konania ako aj zadováženými súdom a to rodným listom maloletej ( č.l. 2 ), správy sociálnej poisťovne ( č.l. 16 ), správy ÚPSVaR a pripojených ich potvrdení ( č.l. 17 až 24 a tiež č.l. 38 až 44 ), správy mesta ( č.l. 25 ), správy obce ( č.l. 26 ), správy daňového úradu ( č.l. 27 ), kópiami dokladov o nákladoch na domácnosť ( č.l. 28 ), peňažným denníkom ( č.l. 29 ), živnostenským listom ( č.l. 30 ), daňovým priznaním ( č.l. 31 ) a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi. V spoločnej domácnosti nežijú od apríla 2014. Nezabezpečujú spoločne výchovu a výživu maloletého dieťaťa. Vyplýva to z vyjadrenia oboch. To, že sú rodičmi maloletého dieťaťa vyplýva z pripojeného listu maloletého dieťaťa ( č.l. 2 ).
Maloleté dieťa od času oddeleného žitia býva s matkou, u jej rodičov. Maloletá má bežné zdravotné problémy. Je doma s matkou.
Matka maloletej nie je zamestnaná. Je doma na materskej dovolenke s maloletou. Poberá rodičovský príspevok. Iný príjem nemá. Je nemajetná. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré má 14 rokov. Jeho otec naň platí výživné v sume 150,00 Eur mesačne. Spolu s maloletými deťmi býva u svojich rodičov, v ich rodinnom dome. Uvedené vyplýva jednak z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa a tiež z listín predložených.
Otec maloletého dieťaťa je živnostníkom v oblasti stavebníctva. Pracuje sám. Nikoho nezamestnáva. Z podnikania má čistý mesačný príjem okolo 500,00 - 600,00 Eur. Iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vlastní rodinný dom, v ktorom žije a býva. Uvedené vyplýva z jeho vyjadrenia ako aj listín predložených.
Podľa ust. § 36 ods. 1/ zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 a 25 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 / zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
-3-
Podľa ust. § 24 ods. 2 veta prvá / zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Podľa ust. § 24 ods. 3/ zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 4/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu s starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodičia, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 24 ods. 4/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu s starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 25 ods. 1/ zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 25 ods. 2/ zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
-4-
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 75 ods. 1veta prvá / zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Je preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu. Z uvedeného potom vyplýva záver, že je potrebné práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu upraviť rozhodnutím súdu.
Od času oddeleného žitia osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovala matka maloletého dieťaťa, čo medzi rodičmi maloletého dieťaťa sporné nie. S maloletou čerpá rodičovskú dovolenku. Má predpoklady na výchovu a starostlivosť. Otec maloletého dieťaťa tiež žiadal maloleté dieťa zveriť do svojej starostlivosti. Uviedol, že ak by bolo maloleté dieťa zverené jemu, on by pracoval a o maloleté dieťa by sa v tom čase starala jeho matka. V čase tohto rozhodnutia vzhľadom na uvedené má lepšie podmienky na výchovu maloletého dieťaťa matka, ktorá s ním je na materskej dovolenke. Nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa o neho starala iná tretia osoba, za čas čo by bol otec v práci, ak má podmienky na jeho starostlivosť aj matka. Preto bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti toho rodiča, ktorý ju aj reálne vykonáva a vykonávať chce a to svojou osobnou starostlivosťou.
Rodičia maloletého dieťaťa majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti a tieto by mali vykonávať v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Ani jeden z nich nemá pozastavené rodičovské práva a povinnosti, ani nebol pozbavený rodičovských práv a povinností. Vyplýva z toho, že majú rovnako obaja právo a povinnosť podieľať sa na zastupovaní maloletého dieťaťa a na správe majetku maloletého dieťaťa, mali byť tak konať obaja v zhode so záujmami maloletého dieťaťa.
Výživné na maloleté dieťa súd určil zo strany otca maloletého dieťaťa, ktorému maloleté dieťa do osobnej starostlivosti zverené nebolo. Bolo určené počnúc mesiacom apríl 2014 odkedy rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu. Určené bolo v sume 100,00 Eur, lebo je to čiastka primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré má bežné výdavky. Je to výška primeraná aj možnostiam a schopnostiam otca maloletého dieťaťa a jeho príjmu, ktorý má z podnikania. Zo strany matky maloletého dieťaťa nie je možné zohľadniť žiadnu výšku výživného, lebo jej celodenná osobná starostlivosť o maloleté dieťa je jej podielom na výžive maloletého dieťaťa.
-5-
Keďže otec výživné na dieťa v sume 100,00 Eur doteraz hradil. Dlh na zročnom výživnom nemá.
Maloletá má so svojím otcom dobrý vzťah. Je v záujme oboch rodičov, ale predovšetkým maloletej, aby to zostalo tak aj naďalej a aby sa tento vzťah mohol vyvíjať. Z tohto dôvodu preto súd upravil styk otca s maloletou nielen cez víkendy, ale aj cez týždeň, aby otec s maloletou mohli tráviť spolu viac času. Vzhľadom na vek dieťaťa je tento rozsah zatiaľ primeraný.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/ O.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.