Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-5-2023.pdf
PDF · 110.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľa: H.. D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX T. T., t. č. bytom C. 3, XXX XX U., proti manželke: H.. R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX T. T., právne zastúpená JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Petelenová 1, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Pc/12/2022 - 32 zo dňa 07. decembra 2022 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľa a jeho manželky uzatvorené XX.XX.XXXX pred Mestským národným výborom v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 19, ročník 1980, na strane 117, pod poradovým číslom 312 rozviedol (I. výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán (správne žiaden z účastníkov - poznámka odvolacieho súdu) nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom došlým na súd prvej inštancie dňa 19.09.2020 domáha rozvodu manželstva z dôvodu značného ochladnutia vzťahu k manželke na základe jej správania od roku 2013. Nadviazal známosť s inou ženou, ku ktorej sa nasťahoval v roku 2021. S manželkou intímne nežijú viac ako 11 rokov. Z hľadiska jeho veku a dlhodobej situácie mal za to, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel.
3. Manželka navrhovateľa s návrhom na rozvod v písomnom vyjadrení k nemu súhlasila. Uviedla, že navrhovateľ v období rokov 2006 až 2011 naplno rozvinul svoje pracovné a záujmové aktivity. Ich dcéra sa v roku 2007 vydala, odsťahovala sa do Bratislavy. Navrhovateľ bol často mimo domova a keď sa vrátil nemal záujem s ňou komunikovať, väčšinu času venoval svojim záujmom a aktivitám. V roku 2008 prekonala vážne ochorenie, bola vyčerpaná, zoslabnutá, od tej doby navrhovateľ o ňu neprejavoval sexuálny záujem. Rád flirtoval so ženami, čo ju zraňovalo, prestala ho zaujímať, ochladol voči nej. Dokázal vybuchnúť pre akúkoľvek maličkosť, bol voči nej agresívny aj pred vnúčatami, choval sa k nej manipulatívne. Potvrdila, že od júla 2021 žije navrhovateľ s inou ženou, ona žije sama. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že ich vzťah ochladol iba na základe jej správania, poukázala na to, že vzťah je vytváraný správaním sa oboch manželov. Vyčítala navrhovateľovi, ktorý je povolaním psychológ s praxou v manželskej a predmanželskej poradni, mentorom, koučom, školiteľom a prednášajúcim, že nechcel využiť svoje vedomosti a znalosti v ich vzťahu.
4. Na súdnom pojednávaní už manželka navrhovateľa s rozvodom manželstva nesúhlasila, uviedla, že hneď po tom, čo podala svoje písomné vyjadrenie k návrhu na rozvod, prehodnotila svoj postoj k rozvodu. Známosť navrhovateľa s inou ženou nepovažovala za perspektívnu. Poukázala na jej relatívne krátke trvanie v porovnaní s dĺžkou ich manželstva. Právny zástupca manželky navrhovateľa vzhľadom na vyjadrenia účastníkov na pojednávaní mal za to, že nie sú splnené podmienky na rozvod manželstva účastníkov vzhľadom k ich veku, zdravotnému stavu manželky navrhovateľa, ako aj vyjadrenia navrhovateľa, ktorý prejavil ochotu aj po rozvode pomáhať manželke v prípade potreby.
5. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľ a jeho manželka uzavreli manželstvo dňa 09.08.1980. Z manželstva pochádza plnoletá dcéra, ktorá s nimi už nežije v spoločnej domácnosti. Z vyjadrení účastníkov súd prvej inštancie zistil, že manželské vzťahy medzi účastníkmi boli narušené už dlhšiu dobu, najmenej od roku 2012, kedy sama manželka uviedla, že jej city k navrhovateľovi ochladli. Rovnako potvrdila, že zhruba od tohto obdobia navrhovateľ naplno rozvinul svoje pracovné a záujmové aktivity a prestal prejavovať o ňu záujem a komunikovať, od roku 2008 intímne spolu nežijú. Z popisu manželského vzťahu oboma účastníkmi dospel súd prvej inštancie k záveru, že nadviazanie známosti navrhovateľa s inou ženou a odchod zo spoločnej domácnosti nebol prvotnou príčinou rozvratu manželstva účastníkov, ale následkom ich obojstranne dlhodobo neuspokojivých vzťahov a to bez ohľadu na to, kto z nich takúto situáciu zapríčinil. Z postoja navrhovateľa na pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že nemieni obnoviť spolužitie s manželkou, uviedol, že sa necítil v dlhodobom manželstve slobodný, unikal zo spoločnej domácnosti, vzťah s inou ženou nadviazal v marci 2021 a označil ho ako perspektívny. Už pred nadviazaním tejto známosti si zháňal podnájom vo Zvolene, o čom manželka vedela. Prejavil však ochotu manželke do budúcna v prípade potreby pomáhať. Tiež uviedol, že mieni ponechať byt v jej výlučnom vlastníctve a teda rozvodom manželstva nedôjde k závažnému zásahu do jej základných existenčných potrieb.
6. Súd prvej inštancie uzavrel, že mal za preukázané, že rozvrat manželstva účastníkov má intenzitu a trvanie v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon o rodine“) a nemožno očakávať obnovenie spolužitia manželov, preto návrhu navrhovateľa vyhovel.
7. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
8. Proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodu uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP“), v § 62 ods. 1 CMP a v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníčke konania, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Manželka navrhovateľa v odvolaní bod po bode rozoberala a polemizovala s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedla že prvé nezhody nastali v roku 2012, keď zistila, že navrhovateľ sleduje pornostránky, sexuálne sa pritom uspokojuje, čo sa jej nepáčilo a zraňovalo ju. Odhovárala ho od toho, uviedla, že ona citovo nikdy neochladla, navrhovateľa má stále rada. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na intímny život, uviedla, že jej v júni 2021 povedal, že za posledných rokov 5 rokov bol impotentný. Snažila sa konflikty riešiť zmierlivo, ale navrhovateľ o to nemal záujem, zvýšenú agresivitu prejavoval od leta 2020 (aj pod vplyvom stresovej pandemickej situácie). Najhoršie to bolo po nadviazaní mimomanželskej známosti začiatkom roka 2021, vtedy o tom ešte nemala vedomosť. Navrhovateľ všetko účelovo zvaľuje iba na ňu, aby ospravedlnil svoju neveru. Zopakovala, že nevyužil svoje vedomosti a zručnosti zo svojho profesijného odboru na vyladenie ich vzťahu. Už pred súdom prvej inštancie uviedla, že navrhovateľ si začal hľadať podnájom v Banskej Bystrici a vo Zvolene až vtedy, keď sa dozvedela, že je zamilovaný do inej ženy. Predtým „surfoval“ na stránkach realitných kancelárií, avšak hľadal buď väčší byt pre oboch alebo pozemky, kde by mohol záhradkárčiť. Mala za to, že intímny kontakt medzi nimi nebol kvôli nezáujmu navrhovateľa, či jeho údajnej impotencii. Vzhľadom na ich vek a rôzne zdravotné problémy nie je nič mimoriadne, že nežili s navrhovateľom v poslednom čase intímne. Uviedla, že
dôležitejšie sú iné hodnoty, ktoré presahujú rámec pozemského bytia. Opätovne zdôraznila, že jej city k navrhovateľovi nikdy neochladli. Psychickú šikanu si navrhovateľ vymyslel, práve naopak, on šikanovali ju, manipuloval ňou a využíval svoje odborné vedomosti vo svoj prospech. Sexuálna nevera, či už virtuálna alebo skutočná, má jednoznačne zásadný význam pre zdravé fungovanie manželského vzťahu. Podľa jej názoru práve navrhovateľova nevera zásadne ovplyvnila ich manželské spolužitie a spôsobila navrhovateľov odchod zo spoločnej domácnosti, v tom teda videla hlavnú príčinu rozvratu ich vzťahov. Mala za to, že súd prvej inštancie neposúdil objektívne rozvrat ich manželstva, ale priklonil sa k jednostrannej účelovej interpretácii navrhovateľa. Keby nebolo inej ženy, ich vzťah by bol pretrval. Z výpovede navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že ona mala uspokojovať jeho potreby, ale jej potreby ho nezaujímali. Bola názoru, že práve pod vplyvom terajšej partnerky navrhovateľ zatiaľ nemieni obnoviť manželské spolužitie, v budúcnosti sa však môže situácia zmeniť.
10. Manželka navrhovateľa ďalej v odvolaní spochybnila tvrdenie navrhovateľa, že jej aj po rozvode manželstva bude v prípade potreby pomáhať. V niektorých prípadoch jej v minulosti pomohol s veľkou nevôľou, celé týždne jej ani nezatelefonoval, telefonoval jej iba vtedy, keď niečo potreboval. Keď ho požiadala o pomoc v domácnosti, odpovedal jej, že si to môže spraviť aj sama (niekedy to síce urobil, ale neochotne). Naďalej považovala jeho vzťah s inou ženou za neperspektívny. Uviedla, že táto žena je dvakrát rozvedená, žila so ženatým mužom a ďalšími mužmi, ona podávala návrhy na rozvod, keď videla, že vzťah nestojí za nič, tak ho ukončila.
11. Manželka navrhovatelia ďalej poukázala na dohodu s navrhovateľom v júni 2021, keď odchádzal zo spoločnej domácností, že sa nebudú rozvádzať. Vyjadrila podozrenie, že do rozvodu ho tlačí jeho súčasná partnerka. S rozvodom nesúhlasí v duchu ich dohody, ale najmä manželských sľubov/prísah (v roku 1980 uzavreli civilný sobáš, v roku 1998 cirkevný sobáš, kedy si vzájomne sľúbili zachovávať vernosť a žiť v manželstve v dobrom aj v zlom, kým ich smrť nerozdelí).
12. Zopakovala, že už keď odovzdávala svojmu právnemu zástupcovi jej stanovisko k návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva, s rozvodom nebola stotožnená. Na druhý deň po podaní stanoviska na súde prvej inštancie ho chcela stiahnuť. To však nebolo možné, právny zástupca ju poučil, že do pojednávania si môže ešte všetko premyslieť. Mala dosť času, aby zrekapitulovala 43 ročné manželstvo a aktuálne udalosti a preto stanovisko zmenila.
13. Manželka navrhovateľa ďalej v odvolaní opísala niektoré udalosti z ich manželstva trvajúceho 43 rokov, poukázala na to, že veľa manželských párov žije v súčasnosti oddelene, ale sa nerozvádzajú. Bola názoru, že s navrhovateľom ju stále viac spája než rozdeľuje, poukázala na spolu prežitých 43 rokov, na to, že stáli pri sebe v dobrom aj v zlom, pomáhali si, budovali spoločnú rodinu, sú rodičmi a starými rodičmi. Ich manželstvo je sviatostné - požehnané a posvätené Bohom. Skúšky a prekážky sú súčasťou životnej cesty každého jedinca i manželstva, kríza nie je koniec, ale možnosť nového budovania. Momentálnu situáciu označila ako „hormonálnu búrku“ navrhovateľa, čas overí trvácnosť navrhovateľovho súčasného vzťahu. Bola tiež názoru, že súd prvej inštancie nevyužil zmierovaciu funkciu, zameral sa iba na rozdiely medzi účastníkmi konania bez pokusu o zmierenie. Manželka navrhovateľa mala teda za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa jej názoru neboli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva v zmysle § 23 ods. 1 zákona o rodine.
14. Porušenie práva na spravodlivý proces videla odvolateľka v tom, že na pojednávaní konanom dňa 07.12.2022 nebol dostatočný priestor na vylíčenie objektívnej situácie 43 rokov trvajúceho manželského vzťahu. Preto tak činí v odvolaní. Ďalej vyčítala rozhodnutiu súdu prvej inštancie jeho nepreskúmateľnosť ohľadne záveru o trvalom rozvrate manželských vzťahov a jeho intenzite tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o rodine a ohľadne záveru, že po rozvode manželstva nemá dôjsť k závažnému zásahu do jej existenčných potrieb. Poukázala na to, že ak bol vzťah medzi manželmi rozvrátený, nie je zrejmé, prečo navrhovateľ podal návrh na rozvod až v roku 2022. Ohľadne majetkovej situácie uviedla, že tvrdenie navrhovateľa, že byt po rozvode prenechá jej do výlučného vlastníctva nemá žiadny právny význam, súd prvej inštancie nemal za preukázané jej majetkové pomery, nie je zrejmé, či má, resp. bude mať prostriedky na vyplatenie podielu navrhovateľa bez toho, aby nebolo nutné predať byt a výťažok z predaja rozdeliť medzi nich. Vyjadrila obavu, že vzhľadom na súčasné ceny nehnuteľností z výťažku predaja bytu nebude možné z polovice predajnej ceny kúpiť akýkoľvek, hoci aj jednoizbový byt. Obávala sa, že sa dostane do situácie, kedy si nebude schopná obstarať iné
bývanie ako v podnájme a jej dôchodok nebude stačiť na pokrytie nákladov na bývanie. Na rozdiel od navrhovateľa nemá žiadneho partnera, s ktorým by zdieľala náklady, jej nemá kto na ne prispieť. Navyše uviedla, že navrhovateľ sa jej vyhrážal, že spoločný byt sa predá, on má kde bývať, že sa budú deliť do posledného špendlíka, poslednej plachty. Preto opätovne vyjadrila obavu o svoje základné existenčné potreby a ako sa budú vzájomne vyplácať.
15. Manželka navrhovateľa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Navrhovateľ sa k odvolaniu manželky nevyjadril.
17. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní manželky navrhovateľa podľa § 34 CSP preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich len v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP súc viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 CSP a dospel k názoru, že I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol, je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti reagujúc na odvolacie dôvody manželky navrhovateľa dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené ohľadne záveru o splnení zákonných podmienok na rozvod manželstva, v konaní pred súdom prvej inštancie bol daný účastníkom konania dostatočný priestor na realizáciu ich procesných práv, súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
18. O vážnej narušenosti manželských vzťahov a ich trvalom rozvrate svedčia dlhodobé nezhody medzi manželmi trvajúce minimálne od roku 2012, ktoré vyústili až do odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v júni 2021. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, nie je podstatné, ktorý z manželov a v akej miere tieto nezhody a citové ochladenie minimálne zo strany navrhovateľa zapríčinil, ani to, že k realizácii rozhodnutia navrhovateľa opustiť spoločnú domácnosť prispelo nadviazanie známosti s inou ženou. Tieto okolnosti vo svojom súhrne sú dostatočným dôvodom na rozvod manželstva. Tým bola daná aj odpoveď na otázku manželky v odvolaní, z akého dôvodu nepodal navrhovateľ návrhu na rozvod už v roku 2012, resp. 2013. V tom čase by sa totiž ešte nedalo hovoriť o dlhodobom, trvalom a vážnom narušení a rozvrate manželského vzťahu, súd by práve vtedy mohol byť názoru, že sa nejedná o rozvrat trvalý a vyvinúť pokus o zmierenie manželov, aby ich vzťahu dali ešte šancu. Vzhľadom na dlhodobú narušenosť a rozvrat manželského vzťahu, samotnou manželkou uvedenú neochotu navrhovateľa zmierlivo riešiť ich konflikty, neochotu využiť jeho vedomosti a zručnosti psychológa navyše sa venujúcemu manželskej a predmanželskej poradni v ich vzťahu, odchod navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, trvajúcu neochotu obnoviť manželské spolužitie a pretrvávajúcu mimomanželskú známosť súd prvej inštancie nepristúpil k tomu, že by bol pojednávanie odročil za účelom navštívenia napr. manželskej poradne.
19. Navyše manželka navrhovateľa v konaní pred súdom prvej inštancie deklarovala, že aj ona vo vzťahu k navrhovateľovi citovo ochladla, začalo sa to v roku 2012, až v odvolaní tvrdí, že voči nemu nikdy neochladla a stále ho má rada. Vzhľadom na obsah zápisnice a zvukového záznamu o pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 07.12.2022 však možno mať o úprimnosti tohto tvrdenia a snahe manželky obnoviť manželské spolužitie viaceré pochybnosti vyplývajúce z toho, že aj na pojednávaní viackrát deklarovala, že z navrhovateľa má strach, že tento je agresívny, že v skutočnosti nechce, aby sa vrátil, ale má obavy z toho, čo s ňou bude po rozvode manželstva. V tejto súvislosti odvolací súd cituje niektoré jej vyjadrenia na pojednávaní: „Ja som mu dopriala ten život a nech on mne dopraje, aby som mala nejaké útočište, kde môžem spokojne byť.“, „Ja som sama na seba odkázaná, dcéra je v Bratislave, nemôžem od nej čakať pomoc.“ Napokon ešte aj na záver pojednávania sa vyjadrila nejednoznačne o tom, či súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, že srdce jej hovorí, aby nesúhlasila s návrhom, ale emočný strach vyplývajúci z agresivity navrhovateľa, aby súhlasila, z čoho nevyplýva jej jednoznačné a pevné odhodlanie obnoviť spolužitie s navrhovateľom.
20. Odhliadnuc od uvedeného na obnovenie manželského spolužitia nestačí ochota a snaha len jedného z manželov. Navrhovateľ dal v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne najavo, že manželské
spolužitie obnoviť nemieni a jeho obnovenie nemožno ani očakávať vzhľadom na jeho takmer už dva roky trvajúci vzťah s inou ženou. Samozrejme nie je absolútne vylúčené, že v budúcnosti svoj postoj prehodnotí, stať sa môže čokoľvek, podmienkou rozvodu manželstva však nie je istota, že k obnoveniu manželského spolužitia určite v budúcnosti nedôjde, ale vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu nemožnosť očakávania obnovenia manželského spolužitia. Relativizovanie časovej dĺžky trvania mimomanželskej známosti oproti dĺžke trvaniu manželstva, či spochybňovanie osobnosti a vlastností inej ženy ako nedávajúce podľa manželky navrhovateľa záruku dlhšieho trvania vzťahu navrhovateľa s touto inou ženou ešte automaticky neznamená, že tento vzťah je neperspektívny, nemá budúcnosť.
21. Pokiaľ právny zástupca manželky navrhovateľa na pojednávaní v konaní pred súdom prvej inštancie bol názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva okrem iného aj preto, že navrhovateľ aj na pojednávaní deklaroval ochotu pomáhať manželke navrhovateľa v domácnosti v prípade potreby aj po rozvode manželstva, odvolací súd k tomu uvádza, že samotná manželka navrhovateľa úprimnosť tejto ochoty v odvolaní spochybnila.
22. Pokiaľ manželka poukazuje v odvolaní na to, že sa navrhovateľom pri jeho odchode zo spoločnej domácnosti dohodli, že sa nebudú rozvádzať, takáto prípadná dohoda nie je právne záväzná, takýto prísľub navrhovateľa nie je právne vynútiteľný a nie je ani dôvodom, pre ktorý by nebolo možné manželstvo do budúcna rozviesť. Taktiež manželský sľub daný pred orgánom štátu, či cirkvi nie je dôvodom brániacim rozhodnutiu o rozvode manželstva civilným súdom vyvolávajúcim samozrejme právne účinky len v civilnom práve, nie aj práve cirkevnom. Ani obava manželky navrhovateľa ohľadne ich majetkového vyporiadania BSM po rozvode manželstva (aj keď pochopiteľná), o jej materiálne zabezpečenie, nie je relevantná z hľadiska posudzovania naplnenia podmienok pre rozvod manželstva uvedených v § 23 ods. 1 zákona o rodine.
23. Odvolací súd uvádza, že manželka navrhovateľa mala dostatočný priestor na realizáciu svojich procesných práv vrátane práva vyjadriť sa k návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a to či už písomne (čo aj využila), ako aj na pojednávaní. Je vecou taktiky účastníka konania, aký spôsob realizácie svojich procesných práv zvolí, či vyčká po zmene postoja uvedeného v písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod až na súdne pojednávanie alebo zašle do súdneho pojednávania ďalšie písomné vyjadrenie obsahujúce zmenené stanovisko. Pokiaľ manželka po porade s jej právnym zástupcom tak neučinila odôvodňujúc to potrebou si ešte všetko premyslieť a vyjadrujúc obavu, že by súd vzhľadom na krátky časový odstup jednotlivých písomných vyjadrení mohol nadobudnúť dojem o nestálosti postoja manželky navrhovateľa k rozvodu manželstva, tento dojem nadobudol aj tak, na základe priebehu súdneho pojednávania.
24. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov považuje I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva za vecne správny, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
25. V zmysle § 379 písm. a) CSP odvolací súd preskúmal aj od I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva závislý II. výrok o náhrade trov konania účastníkov. Aj tento výrok považuje odvolací súd za vecne správny. Nakoľko účastníci konania v ich písomných podaniach žiadali rozhodnúť o náhrade trov konania, súd prvej inštancie postupoval správne, keď v zmysle § 57 CMP v spojení s § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
26. Aplikujúc § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 57 CMP odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov o tom nežiadal rozhodnúť.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP)
Účastník konania má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).