Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9P/40/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľky: K., rod. W., nar. XX.XX.XXXX., bytom V., t.č. bytom C., okres B. proti odporcovi: C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y., okres B., t.č. K. štátny občan SR, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému I. nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky K., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a odporcu C., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX. v B., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX. pod poradovým číslom XX, rozvádza.

Maloletý I. nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa bude o maloletého starať, a súčasne bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok na čas po rozvode.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého I. výživným vo výške 120,-eur mesačne, a to vždy do každého 20-ho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.

Súd upravuje styk odporcu s maloletým I. v neobmedzenom rozsahu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Ružomberok súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 66,-eur, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.06.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd jej manželstvo, ktoré uzatvorila s odporcom dňa XX.XX.XXXX v B. a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v B. vo zväzku XX, ročník XXXX. na strane XX pod poradovým číslom XX, . rozviedol. Pre prípad rozvodu navrhla, aby bol I., nar. XX.XX.XXXX., t.j. maloletý syn pochádzajúci z manželstva s odporcom, na čas po rozvode zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne, aby bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého I. výživným vo výške 120,-eur mesačne, a to vždy do každého 20-ho dňa v tom ktorom mesiaci vopred k jej rukám. Pokiaľ ide o úpravu stretávania navrhovateľka navrhla, aby mal

odporca právo stretávať sa s maloletým I. po dohode s navrhovateľkou. Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvárali po 4 rokoch spoločného vzťahu, pričom krátko predtým, ako zistila, že spolu čakajú dieťa, sa s odporcom rozišli. Dôvod predmetného rozchodu bol ten, že ona voči nemu nemala dôveru, nakoľko on mal poza jej chrbát priateľky a dlho ich zatajoval. Po zistení tehotenstva sa pokúsili obnoviť ich vzťah, ktorý však nebol ako iné manželstvá, keďže odporca už vtedy pracoval v E. na rôznych miestach, a mal tam svoje bývanie v podnájmoch, ubytovniach a viedol tam aj svoj životný štandard v spoločnosti kolegov, priateľov, prípadne priateliek. Ešte pred svadbou odporca požiadal navrhovateľku o to, aby nejaký čas prevzala na živnosť reštauráciu v hotely N. na E. v E., a ona, keďže už bola vo vyššom štádiu tehotenstva, ho následne ustanovila za svojho zástupcu. Asi mesiac po narodení maloletého I. sa jej začali ývať zamestnanci predmetnej reštaurácie, že nedostali výplaty, dodávatelia nemali uhradené faktúry, a taktiež za reštauráciu nebolo riadne platené nájomné. Po telefonických rozhovoroch uzavrela ústnu dohodu so zamestnávateľmi o vyplatení výplat, s dodávateľmi o úhrade faktúr, ktoré aj riadne vyplatila. V tom čase sa jej už začínali ývať aj banky - N. o neplatení odporcovho dlhu a ona ako manželka podpísala listiny, aby mohla ako manželka tieto veci riešiť a platiť. Do februára roku 2014 sa splátky aj splácali a odporca aj prispieval na platenie podľa finančných možností, avšak časom sa ývali exekútori a podniky, u ktorých mal odporca dlhy, a o ktorých ona pred uzavretím manželstva nemala vedomosť. Predmetné dlhy vznikli ešte počas doby, keď sa s odporcom nepoznala, prípadne jej tieto dlhy boli odporcom zatajené. Časom niektoré dlhy uhradili, niektoré však nie, keďže im to finančná situácia nedovoľovala. V súčasnosti má navrhovateľka dlh na nájomnom reštaurácie na E. v E. vo výške X.XXX,-eur. Kvôli splátkam sa ona s odporcom často hádala. Ju ako manželku odporcu kontaktovali každý mesiac ohľadne platenia, pričom odporca nemal záujem tieto podlžnosti riešiť, a preto jediný s kým veritelia komunikovali bola ona, nakoľko nechcela odporcu dostať do problémov v súvislosti s tým, že neplatil svoje dlhy. Od marca t.r. jej odporca neposlal ani euro ani na maloletého, hoci vedel, že potrebujú na lieky, lebo maloletý I. bol chorý a po uhradení bežných výdavkov a splátok jej veľa nezostávalo. Finančne jej vypomáhali odporcovi rodičia, a to tak finančne, ako aj psychicky. K odporcovi preto stratila akýkoľvek citový vzťah, a keďže s ňou nežije v spoločnej domácnosti, rozhodli sa na ukončení manželstva.

Odporca sa k návrhu na začatie konania žiadnym spôsobom nevyjadril.

Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu na rozvod manželstva. Pokiaľ ide o hlavnú príčinu rozvratu vzťahov v manželstve, touto príčinou boli pretrvávajúce finančné problémy, ktoré boli spôsobené odporcom, nakoľko on mal viacero dlhov, ktoré museli v priebehu manželstva splácať. Vzťahy v manželstve boli narušené v podstate už od počiatku manželstva, keďže potom, ako uzatvorili manželstvo sa navrhovateľka dozvedela o dlhoch odporcu z času ešte pred uzavretím manželstva, ktoré jej predtým zatajil. Napriek uvedenému sa mu ona snažila pomáhať splácať predmetné dlhy. Definitívny rozvrat manželstva nastal vtedy, keď sa navrhovateľka asi cca pred pol rokom dozvedela, že odporca má mimomanželskú známosť. O tejto sa dozvedela tak, že odporca mal od nej požičaný mobilný telefón, a keď jej ho vrátil, tak v uvedenom mobilnom telefóne našla SMS správy, ktorých obsahom bola komunikácia odporcu s jeho priateľkou. Navrhovateľka mu vytýkala mimomanželskú známosť, oni si k tomuto problému aj sadli a snažili sa ho riešiť, avšak napriek tomu, že on jej prisľúbil, že už v týchto vzťahoch nebude pokračovať, stále komunikuje s cudzími ľuďmi a navrhovateľka voči nemu už nemá žiadnu dôveru. Odporca išiel pracovať do E. kvôli tomu, aby on zabezpečil dostatok finančných prostriedkov pre rodinu, keď on jej väčšinou posielal mesačne sumu 300,-eur, pričom naposledy vo februári t.r. jej poslal sumu 500,-eur. Aj z tohto podľa navrhovateľky vyplýva, že odporca musí disponovať vyšším príjmom oproti tomu, ako to vyplynulo z jeho potvrdenia o príjme. Z uvedeného je zrejmé, že odporca je schopný prispievať na výživu maloletého I. výživným vo výške 120,-eur mesačne. Taktiež poukázala na kriminálnu minulosť odporcu, keď on bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody okrem iného aj za majetkovú trestnú činnosť. Napriek tomu, že predmetné odsúdenie má zahladené, navrhovateľka má za to, že sú tu pochybnosti o tom, či by odporca dokázal náležite a v záujme maloletého vykonávať rodičovské práva za maloletého, a to zastupovať a spravovať majetok maloletého na čas po rozvode. Pokiaľ ide o jej návrh, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, tento návrh odôvodnila tým, že odporca začal pracovať v E., domov chodil iba cez víkendy, a o maloletého syna I. sa starala, a aj v súčasnosti stará výlučne ona. Taktiež poukázala na to, že k maloletému I. sú veľmi ústretoví starí rodičia z odporcovej strany, ktorí ju presviedčali, aby bývala spolu s nimi v rodinnom dome, ktorý je v ich vlastníctve, a v tomto dome spolu so starými rodičmi chce bývať naďalej. Na základe dohody

s rodičmi odporcu ona im prispieva na spotrebované energie sumou 80,-eur mesačne. Na nájomné, resp. príspevok na bývanie im neprispieva žiadnou sumou a oni takéto plnenia od nej ani nepožadujú. V rodinnom dome rodičov odporcu má odporkyňa spolu s maloletým I. vyčlenenú jednu izbu, a majú vyčlenenú samostatnú kúpeľňu. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého I. on v súčasnosti navštevuje MŠ, za ktorú navrhovateľka platí v priemere mesačne sumu 30,-eur, a v tejto sume je zahrnutá aj strava maloletého v škôlke. Maloletý má zdravotné problémy, keď on trpí chronickou bronchitídou, a v súvislosti s týmto ochorením mu navrhovateľka dokupuje lieky a sirupy v cene cca 10,-eur mesačne. Okrem uvedených výdavkov sú s maloletým synom spojené iba bežné výdavky s jeho ošatením, obutím a stravou. Navrhovateľka je cca jeden týždeň zamestnaná na dohodu, keď má dohodnutý príjem vo výške 2,-eurá na hodinu, a z uvedenej dohody očakáva príjem cca vo výške 120,-eur mesačne v čistom. Ona iný príjem ako príjem z vykonávania prác na dohodu, rodičovského príspevku, ako aj prídavku na dieťa a výživného mať nebude, a v súčasnosti ani nemá. Pokiaľ ide o úpravu stretávania maloletého syna I. s odporcom navrhla, aby sa odporca mohol stretávať s maloletým synom v neobmedzenom rozsahu. Navrhovateľka sa s odporcom rozprávali ohľadne rozvodu manželstva, na čo odporca reagoval, že sa dostaví na pojednávanie. Ona s ním bola v kontakte pred cca 3 týždňami, kedy on už mal doručený návrh na začatie konania, pričom odporca jej povedal, že bude súhlasiť s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností tak, ako je to uvedené v návrhu na začatie konania.

Kolízny opatrovník maloletého súhlasil s návrhom navrhovateľky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. na čas po rozvode, keď dospel k záveru, že takýto návrh je v záujme maloletého. Poukázal na to, že navrhovateľka sa o maloletého doposiaľ dobre stará a u svojich svokrovcov má vytvorené vhodné podmienky. Pokiaľ ide o výšku výživného poukázal kolízny opatrovník na to, že keď odporca bol do februára t.r. schopný platiť výživné na maloletého v pomerne vyššej výške, ako to navrhuje matka, je určite v jeho možnostiach, aby aj naďalej platil výživné v tejto výške, nakoľko na jeho strane nedošlo k zmene pomerov v období po februári roku 2014 oproti stavu pred februárom roku 2014, dokedy odporca platil navrhovateľke výživné na maloletého I. v pomerne vyššej výške.

Podľa , , o rodine v platnom a účinnom znení, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

V súlade s (ďalej len „“) súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané.

V rámci dokazovania sa súd okrem výsluchu navrhovateľky oboznámil s obsahom listín založených v súdnom spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v B.. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Obidvaja sú štátnymi občanmi SR. Z manželstva účastníkov konania sa narodilo jedno dieťa, a to maloletý syn I., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v V., čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na toto súdne konanie.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že ani jeden z účastníkov konania (navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva a odporca napriek tomu, že mu bol návrh na začatie konania riadne doručený sa k návrhu na začatie konania nevyjadril) neprejavil vôľu po obnovení manželského spolužitia. Navrhovateľka si nevie predstaviť obnovenie manželského spolužitia s odporcom, vzťahy v manželstve sú už dlhodobo narušené, a to z dôvodu straty dôvery navrhovateľky voči odporcovi. Strata dôvery navrhovateľky voči odporcovi bola spôsobená tým, že odporca jej zatajil pred uzavretím manželstva viaceré dlhy, a aj v priebehu trvania manželstva neprimerane finančne zaťažoval navrhovateľku vznikom ďalších dlhov. Definitívny rozvrat manželstva

spôsobilo to, že navrhovateľka sa dozvedela o tom, že odporca si našiel mimomanželskú známosť. Súčasne súd poukazuje na to, že medzi účastníkmi konania fakticky neexistuje vzájomné spolužitie, keď navrhovateľka spolu s maloletým synom I. býva u svojich svokrovcov a odporca sa dlhodobo zdržiava v E.. Za daného stavu je manželstvo účastníkov konania len formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktorý neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto súd manželstvo rozviedol.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vzhľadom k tomu, že odporca už od uzavretia manželstva s navrhovateľkou pracoval v E., pričom do miesta spoločného bydliska prichádzal iba cez víkendy, keď v čase neprítomnosti odporcu sa o maloletého I. starala výlučne navrhovateľka, súd zveril maloletého I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Pri svojom rozhodnutí súd prihliadol aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý poukázal na to, že navrhovateľka sa o maloletého doposiaľ dobre stará, pričom maloletý má vytvorené vhodné podmienky v domácnosti svojich starých rodičov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa vyjadrenia navrhovateľky sú jej svokrovci k nej, ako aj k maloletému I. veľmi ústretoví a veľmi im pomáhajú, pričom oni navrhovateľku presviedčali, aby zostala spolu s maloletým I. bývať v ich rodinnom dome.

Pokiaľ ide o zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku na čas po rozvode, súd s poukazom na vyjadrenie navrhovateľky, že odporca má viacero dlhov, a teda nedokáže náležite nakladať so svojimi príjmami rozhodol, že maloletého bude zastupovať a spravovať jeho majetok na čas po rozvode iba navrhovateľka.

Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého I.. Navrhovateľka je v súčasnosti poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190,10 eur. Okrem toho poberá prídavky na maloletého syna I. ktorý podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č.k. F. zo dňa 29.11.2012 má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, keď trpí nešpecifikovanou chronickou bronchitídou. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že ona v súčasnosti pracuje na dohodu, pričom jej očakávaný príjem je 120,-eur mesačne v čistom (2,-eurá na hodinu). Z čestného prehlásenia navrhovateľky, ako aj C. vyplynulo, že navrhovateľka prispieva 1-icou mesačných nákladov spojených s bývaním v rodinnom dome rodičov odporcu v sume 80,-eur mesačne. Z výpovede navrhovateľky ďalej vyplynulo, že maloletý I. navštevuje materskú škôlku, kde sa platí poplatok 8,-eur mesačne, a súčasne sa v MŠ aj stravuje, pričom strava stojí cca 22,-eur mesačne. Na stravu a lieky maloletému utratí navrhovateľka sumu vo výške 70,- až 100,-eur mesačne. Z potvrdenia spoločnosti C., t.j. zamestnávateľa odporcu, mal súd preukázané, že odporca v súčasnosti dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške XXX,XX eur v čistom, pričom z tohto príjmu sú mu vykonávané exekučné zrážky vo výške od 41,84 do 46,22 eur mesačne. Napriek tomu, že bol odporca súdom vyzvaný na zdokladovanie svojich majetkových pomerov, ako aj príjmov a predloženie príslušných dokladov, toto neučinil. Pri určení výšky výživného súd potom vychádzal z príjmu odporcu, ako aj z tvrdenia samotnej navrhovateľky, že odporca potom, ako mu bol doručený návrh na začatie konania súhlasil s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. na čas po rozvode tak, ako bol uvedený v návrhu na začatie konania. Navyše navrhovateľka poukázala na to, že odporca až do februára roku 2014 prispieval na maloletého I., ako aj na úhradu svojich dlhov, ktoré potom platila samotná navrhovateľka sumou 300,- eur mesačne, a vo februári 2014 až sumou 500,-eur mesačne. Z uvedeného potom vyplýva, že odporca popri príjme od svojho zamestnávateľa musí dosahovať aj iné príjmy, nakoľko príjem deklarovaný jeho zamestnávateľom by mu rozhodne neumožňoval pri vynaložení nákladov na bývanie v E. platiť do februára roku 2014 navrhovateľke sumu 300,-eur mesačne. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je v schopnostiach odporcu prispievať na výživu maloletého syna I. výživným vo výške 120,-eur mesačne.

Pokiaľ ide o úpravu stretávania sa odporcu s maloletým, súd upravil stretávanie v neobmedzenom rozsahu, keď maloletý sa na odporcu teší a podľa vyjadrenia navrhovateľky sa na stretávanie s odporcom v neobmedzenom rozsahu bude schopný sa adaptovať.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na veta prvá tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka, ktorej návrhu súd vyhovel bola od súdneho poplatku za návrh na začatie konania o rozvod manželstva oslobodená, súd podľa prvá veta o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov v znení neskorších predpisov s poukazom na to, že rozvrat vzťahov v manželstve zavinil odporca, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania o rozvod manželstva vo výške 66,-eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacoch po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).