Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/629/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu F. W. A., a.s., A., Y. X, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Bratislava 29, P.O. Box 75, proti žalovanému W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou pre konanie JUDr. Q. V., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Spišská Nová Ves, o zaplatenie 50,70 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -33 z 11.11.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

M e n í rozsudok v výroku o trovách konania tak, že žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov konania vo výške 45,79 € a žalovaný je povinná ju zaplatiť JUDr. Vladimírovi Kánovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 50,70 € a nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 37,54 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného súdu prvého stupňa dňa 25.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 50,70 € z dôvodu, že žalovaný sa dňa 22.5.2012 na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Tak v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie cestovného 0,70 € a úhrady vo výške 50,- €, ktoré žalovaný žalobcovi neuhradil a nereagoval ani na písomnú upomienku, ktorá mu bola doručená dňa 10.7.2012. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil v zmysle čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy a dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok, aby mu žalovaný zaplatil cestovné vo výške 0,70 € a úhradu vo výške stonásobku cestovného, t.j. 50,- €, keďže dňa 22.5.2012 žalovaný cestoval linkou č. 201 v Bratislave a na výzvu revízora sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. O trovách konania rozhodol súd podľa , , ako aj v zmysle , podľa ktorého by mal žalobca nárok na trovy konania vo výške 75, €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 € podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za dva úkony (prevzatie a príprava zastupovania, podania žaloby) po 16,60 €, 2 x režijný paušál po 7,81 €, t.j. spolu 48,82 € a 20 % DPH vo výške 9,76 €. Trovy právneho zastúpenia súd nepriznal za výzvu na zaplatenie žalovanej listiny zo dňa 9.7.2012, keďže ide o úkon pred začatím tohto konania. V zmysle , nakoľko v danej veci je predmetom konania pohľadávka vo výške 50, € a ide o drobný spor, súd krátil žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 € a

trov právneho zastúpenia 58,58 € spolu tak vo výške 75,08 € na polovicu, t.j. na sumu 37,54 € a v tejto výške zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca a navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 87,88 €. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že má za to, že rozhodnutie súdu vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd nesprávne aplikoval . Domnieval sa, že súd nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných ním v žalobe vo veci samej. Citujúc znenie tvrdil, že toto ust. preto umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania túto náhradu im úplne alebo sčasti nepriznať, že záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností, zo starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk, treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné, ďalšie pomery účastníkov konania, teda nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Podotkol, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania len v zmysle , že je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa , neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Dovolil si poukázať na ustálenú súdnu prax, a to najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu (tiež však ostatných KS SR prikláňajúcim sa alebo totožným k uvedeným rozhodnutiam KS BA), ktorý uznesením a , ako aj v iných zmenil v obdobných prípadoch s totožným skutkovým stavom rozhodnutie prvostupňového súdu s odôvodnením, že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne podľa uvedených zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania (, ) a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces ( SR). Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor, s poukazom na , že takýmto svojim postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, resp. absentujú také argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam, nepochybne odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom a, že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (napr. , , ) nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Touto cestou ďalej poukázal na skutočnosť, že súd nesprávne použil aj z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem „neprimerané“ a ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí akými úvahami sa riadil pri použití označeného ust. . Toto ustanovenie ďalej nevymenúva explicitne prípady, v ktorých je možné trovy konania nepriznať alebo znížiť, preto je potrebné vykladať jeho obsah v súlade s dôvodovou správou k zák.č. 384/08 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10. 2008 zmenený a doplnený . V zmysle dôvodovej správy môže súd pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané a, že v týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Domnieval sa, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zák.č. 384/08 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený k chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Poukázal na to, že z rozhodovacej činnosti je súdom známe, že v súčasnosti prebieha pomerne značné množstvo súdnych sporov, kde predmetom konania je pohľadávka vo výške niekoľko € a práve v takýchto konaniach vyčíslené trovy konania predstavujú niekoľkonásobok (rozhodne nie len dvojnásobok alebo trojnásobok) samotnej pohľadávky a možno ich, vzhľadom na nie ich samotnú výšku, ale na pomer medzi výškou istiny a výškou trov konania označiť za neprimerané. Preto mal za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci a, že nakoľko uplatňované trovy konania neprekročujú niekoľkonásobne

sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval Na základe uvedených skutočností mal za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a mal o trovách konania rozhodnúť podľa , ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať mu, ako úspešnému účastníkovi, náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci sú účelne uplatnené trovy konania, ktoré spočívajú jednak v zaplatení súdneho poplatku zo žaloby v zmysle zák.č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby v občianskom konaní podľa vyhl.č. 655/04 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov účinnej v čase podávania žaloby vo veci samej. Touto cestou si dovolil poukázať na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku, keďže je zrejmé, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zast., odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním žaloby, príprave žaloby a podaní žaloby na príslušnom súde je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu so žalobami. Cieľom súdneho konania je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, preto si dovolil touto cestou poukázať na skutočnosť, že všetky uplatňované trovy konania v žalobe vo veci samej sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhl.č. 655/04 Z.z., účinnej v čase podávania žaloby vo veci samej, že je nepochybné, že žiadne ust. hmotných, či procesných noriem, platných na území SR, neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, to platí aj v prípade občianskeho súdneho konania, že právo účastníka na zastupovanie advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie deklaruje v bode 29 Preambuly, že ...„neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“.... a KS v Žiline ako odvolací súd v uznesení dospel k záveru, že žalobca, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Dovolil si zdôrazniť, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal jeho trovy, ako procesne plne úspešného, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zast. v zmysle . Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19, €.

Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (, ), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok, pokiaľ ide o výrok o trovách konania zmenil podľa , lebo súd náhradu trov žalobcovi priznal v nesprávnej výške, spôsobenej krátením celej náhrady trov konania pozostávajúcej tak aj zo zaplateného súdneho poplatku, nielen trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách konania nedôsledne riadil ust. z hľadiska posúdenia primeranosti trov konania v drobných sporoch, ak priznanú náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 € krátil spolu aj so zaplateným súdnym poplatkom. Odvolací súd ale musí povedať, že súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vysporiadal s jeho povinnosťou pri rozhodovaní v tzv. drobných sporoch prihliadať na primeranosť výšky trov konania k hodnote predmetu sporu a v nadväznosti na to, ale v nesprávnej výške o týchto trovách rozhodol, keďže mal krátiť len trovy právneho zastúpenia, nie aj zaplatený súdny poplatok, čo ale učinil.

V prejednávanej veci z obsahu žaloby vyplýva, že predmetom konania je úhrada cestovného v sume 0,70 € a úhrada pokuty za cestovanie prostriedkom mestskej hromadnej dopravy bez platného cestovného lístka v sume 50,- €. Žalobca si v konaní uplatnil zároveň aj náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 € a trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 104,38 €.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citovaným ust. došlo k implementácií komunitárneho práva Európskej únie do , ktorým sa sleduje, aby vo veciach s nízkou hodnotou sporu dochádzalo k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú vo vzťahu k výške pohľadávky v drobných veciach neprimerané. Toto ustanovenie vychádza zo zásady, že cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o veci zaujímavé z hľadiska odmeny advokáta.

Z ust. vyplýva základná zásada pri rozhodovaní o trovách v sporovom konaní, podľa ktorej neúspešný účastník v konaní zodpovedá za náhradu trov úspešnému účastníkovi. upravuje aj určité výnimky uvedenej zásady, medzi ktoré patrí aj ust. . Správne poukázal žalobca v odvolaní na to, že toto ustanovenie bolo do zakomponované novelou - , ktorý nadobudol účinnosť 15.10.2008. Účelom tejto zákonnej úpravy bolo umožniť súdu preskúmavať účelnosť a primeranosť výšky trov konania v sporoch s nízkou hodnotou a táto novelizácia bola vyvolaná poznatkami zo súdnej praxe, podľa ktorých v sporoch s nízkou hodnotou sporu veľmi často prevyšoval nad záujmom rozhodnutia vo veci záujem dosiahnuť v spore čo najvyššie trovy konania, ktoré v niektorých prípadoch presahovali aj niekoľkonásobok hodnoty predmetu sporu. Uvedené ustanovenie teda umožňuje súdu posudzovať v takýchto sporoch primeranosť výšky trov, pri ktorom je povinnosťou súdu prihliadnuť nielen na samotnú hodnotu predmetu sporu a výšku uplatňovaných trov konania, ale predovšetkým na skutkovú a právnu náročnosť sporu a v náväznosti na to aj primerané množstvo práce pre advokáta pri poskytovaní právnej pomoci v takýchto veciach. Skutočnosť, že v dôvodovej správe je poukázané na extrémne prípady, v ktorých výška trov konania niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu predmetu sporu, ešte neznamená, že za neprimerané nemožno považovať aj také trovy konania, ktoré nepredstavujú takto naznačený rozdiel.

Z obsahu konania je teda zrejmé, že predmetom konania je istina v sume 50,70 € a nepochybne ide o tzv. drobný spor z hľadiska výšky hodnoty predmetu konania. Zo strany žalobcu ide o jednu z veľkého množstva žalôb tohto druhu, pri ktorých skutkovým základom nároku je cestovanie prostriedkom mestskej hromadnej dopravy bez platného cestovného lístka. Je teda zrejmé, že ide o vec skutkovo, ako aj právne nenáročnú a aj samotné žaloby vykazujú znaky tzv. blanketárnych žalôb, do ktorých žalobca iba dopĺňa údaje ohľadne žalovaného a stručné skutkové okolnosti. Za takejto citácie s poukazom na hodnotu predmetu konania už trovy, ktoré žalobca vyčíslil v súvislosti s jeho právnym zastúpením za tri úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie výzvy v rámci ďalšej porady s klientom a písomné podanie na súd v sume 104,38 € možno považovať vzhľadom na výšku predmetu konania za neprimerane vysoké, pričom ani súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za právny úkon žalobcu - výzvu na zaplatenie žalovanej istiny zo dňa 9.7.2012, keďže dospel k záveru, že sa jedná o úkon pred začatím tohto konania. Zároveň súd uviedol, že žalobca v zmysle by mal nárok len na trovy konania vo výške 75, €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 € v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd sa nestotožňuje s výkladom žalobcu a jeho tvrdením v podanom odvolaní, že ust. je možné použiť len v prípade, že trovy konania predstavujú niekoľkonásobne

vyššiu sumu, ako samotná pohľadávka. Toto bolo v dôvodovej správe uvedené len ako príklad pre zavedenie tohto ustanovenia, ale účelom takejto zákonnej úpravy bolo práve to, aby boli eliminované trovy právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach. Toto ustanovenie, teda núti veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti, preto odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa správne priznal žalobcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 € a trov právneho zastúpenia, ktoré priznal za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastupovania, podanie žaloby na začatie konania po 16,60 € + 2 x režijný paušál po 7,81 €, ako aj 20 % DPH vo výške 9,76 €, a to v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu vo výške 58,58 €, ale ich nesprávne znížil, aj keď z hľadiska primeranosti správne krátil na polovicu (t.j. 29,29 €, trovy právneho zastúpenia ale nesprávne spolu aj so zaplateným súdnym poplatkom 16,50 €, teda nie na sumu 37,54 €, ale správne na sumu 45,79 €, keďže krátenie zaplateného súdneho poplatku o výške 16,50 € je nezákonné.

Keďže súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle , ale nesprávne dospel k priznanej výške náhrady trov konania v sume 37,54 €, keď správna je suma 45,79 €, odvolací súd podľa zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi prisúdil náhradu trov konania v správnej výške 45,79 €, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi v zmysle . Odvolací súd tak súhlasí s návrhom žalobcu, že právo účastníka za zastupovanie advokátov nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Toto právo účastníka na zastupovanie advokátom však nebráni súdu v drobných sporoch trovy konania znížiť alebo nepriznať, ak sú neprimerané voči pohľadávke ( ). Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sa jedna o skutkovo a právne nenáročnú vec (nárok na cestovné), správne postupoval súd prvého stupňa, ak považoval žalobcom uplatnené trovy za neprimerané k vymáhanej pohľadávke.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle , , prvá veta , a keďže žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, nemá právo na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je po vecnej stránke, ako aj jeho právnom posúdení správne a k zmene napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd dospel len na základe nesprávneho výpočtu po krátení náhrady trov konania súdom prvého stupňa. Žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.