Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 10.864,55 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. - 81 zo dňa 24.07.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. - 81 zo dňa 24.07.2020 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.864,55 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia , a (ďalej len „“), - ods. 3, a , , a a a (ďalej len „“), ustanovenia , , a o pozemných komunikáciách (ďalej len „“), ustanovenia , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a , , , - ods. 8 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 10.864,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 10.864,55 eur od 08.08.2018 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 30.08.2017 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: L. XXXAL na diaľnici D2 v 57. km smer Bratislava. Pri uvedenej škodovej udalosti došlo k poškodeniu tlmiča nárazu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u poisťovateľa škodcu - žalovaného listom zo dňa 22.06.2018 vo výške 11.492,56 eur. Listom zo dňa 24.07.2018 žalovaný oznámil žalobcovi,

že mu bude poukázaná časť náhrady škody v sume 628,01 eur a odôvodnil odpočítanie jednotlivých súm tak, že sumu 32,45 eur nepriznal z dôvodu uplatnenia amortizácie materiálu, sumu 10.860,00 eur ako úplné nepriznanie nákladov a sumu 1,00 eur ako odpočet zvyšku za výnos zo šrotu. Žalovaný poukázal na ustanovenie a . Žalobca mal za to, že dostatočne v Hlásení o škode preukázal svoje nároky na náhradu poškodených súčastí komunikácie. Žalobca tiež poukázal na to, že si nárok na náhradu škody uplatnil v zmysle , ktorý predstavuje vo vzťahu k ustanoveniam a 443 lex specialis a z ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobca odkázal tiež na Vyhlášky FMD č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, v zmysle ktorého sú poškodené betónové zvodidlo, dopravná značka, smerová tabuľa, výstupný rebrík na plošinu premenného dopravného značenia, kamery a semafory, súčasťou cestných komunikácií s tým, že v zmysle má žalobca ako správca predmetnej komunikácie povinnosť akékoľvek závady v zjazdnosti bez prieťahov odstraňovať. Žalobca poukázal na to, že uvedený výklad týkajúci sa aplikácie a následná povinnosť škodcu, resp. poisťovne uhradiť poškodenému (žalobcovi) náklady spojené s odstránením škody bez akéhokoľvek obmedzenia, je potvrdený aj ustálenou praxou krajských súdov. Žalobca ďalej odkázal na ustanovenia a a s tým, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 23.07.2018 a keďže žalovaný žalobcovi neuhradil celú dlžnú sumu, uplatnil si žalobca aj nárok na úroky z omeškania počítané odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo dňa, keď žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, t.j. od 08.08.2018.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade istiny sa nestotožnil s obranou žalovaného. Súd prvej inštancie súhlasí so žalobcom pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie nepriznanej časti nákladov na výmenu bezpečnostného zariadenia - tlmiča nárazu a zaplatenia odpočítaného zhodnotenia (amortizácie), že v danom prípade sa náhrada škody neuplatňuje v režime a nasl. , ale v režime , ktoré je vo vzťahu lex specialis k úprave obsiahnutej v . Osobitné ustanovenie špeciálneho potom ruší účinnosť všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v a vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení vo vzťahu k náhrade škody. Z ustanovenia vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. V zmysle ustanovenia má poistený právo, aby za neho poisťovateľ, v danom prípade žalovaný, uhradil poškodenému - žalobcovi uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Výšku nákladov, ktoré žalobca vynaložil na opravu, resp. výmenu poškodeného tlmiča nárazu, mal súd prvej inštancie preukázanú z faktúry č. 20172583 vystavenej spoločnosťou Hakom, s.r.o. žalobcovi na sumu 11.389,00 eur, ako aj zo súpisu vykonaných prác pri výmene uvedeného bezpečnostného zariadenia a odvozu poškodeného materiálu. Skutočnosť, že pri škodovej udalosti dňa 30.08.2017 došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného k poškodeniu tlmiča nárazu vyplynula aj z listu Krajského dopravného inšpektorátu - Diaľničného oddelenia Policajného zboru Malacky zo dňa 25.09.2017. Z výpisu z účtu žalobcu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca spoločnosti Hakom s.r.o., ktorá vykonávala výmenu poškodeného tlmiča nárazu na základe objednávky žalobcu zo dňa 23.10.2017, fakturovanú sumu vo výške 11.389,00 eur zaplatil dňa 08.01.2018. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Skutočnosť, že pri škodovej udalosti došlo k poškodeniu tlmiča nárazu, vyplývala z predložených listinných dôkazov, pričom samotná okolnosť, že polícia prešetrovala uvedenú udalosť ako škodovú udalosť a nie ako dopravnú nehodu, nemá v zásade vplyv na výšku nákladov, ktoré musel žalobca reálne vynaložiť na uvedenie poškodeného zariadenia do stavu pred škodovou udalosťou. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie rovnako preukázanú výšku žalobcom vynaložených nákladov. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že žalobca obnovil stav zariadenia, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, pričom k vynaloženým nákladom na vykonanú opravu bol žalobca donútený škodovou udalosťou, za ktorú zodpovedá poistený u žalovaného. Vynútenou opravou poškodených častí diaľnice zároveň nedošlo k zjavnému prínosu pre žalobcu ako poškodeného, keďže výmena tlmiča nárazu nezvýšila jeho úžitkové vlastnosti, a to bez ohľadu na vek poškodeného zariadenia v čase škodovej udalosti a jeho hodnotu. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie, resp. poškodeného zariadenia do pôvodného stavu, a teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcemu jeho charakteru, predstavovalo povinnosť žalobcu a

žalobca týmto konaním nezískal žiadny prospech, nezväčšil ani nezhodnotil svoj majetok, preto nie je možné pripustiť ani zníženie náhrady o amortizáciu. Vo vzťahu k žalobcom nepriznanému plneniu v sume 1,00 eur ako odpočet použiteľných zvyškov súd prvej inštancie konštatoval, že z predloženého dodacieho listu č. C_2018/00181 zo dňa 21.05.2018 mal preukázanú hodnotu použiteľných zvyškov v sume 28,90 eur, pričom dôvodnosť zvýšenia odpočtu za šrot žalovaným o sumu 1,00 eur nebola v konaní preukázaná. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe v časti uplatnenej istiny.

4. Súd prvej inštancie však ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného týkajúcu sa nároku žalobcu na úrok z omeškania. Súd prvej inštancie mal za to, že ustanovenie sa týka výlučne povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Poskytnutie dôkladného vysvetlenia poškodeným osobám v ustanovenej lehote chráni poisťovateľa pred uložením sankcie - úroku z omeškania. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný si splnil povinnosť ustanovenú v . Je teda zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ si v lehote troch mesiacov splnil svoju povinnosť poskytnúť písomné vysvetlenie a toto žalobcovi doručiť. V nadväznosti na uvedené, keďže si žalovaný splnil svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa , nie je z nepriznaného plnenia povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania by sa žalovaný podľa súdu prvej inštancie dostal s plnením až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody podľa . Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol. Ohľadne nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , nakoľko žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže nárok žalobcu vo vzťahu k celej uplatnenej istine posúdil súd prvej inštancie ako dôvodný a žalobe v časti istiny vyhovel. Súd prvej inštancie zohľadnil pomer úspechu vo vzťahu k priznanej istine a nie k príslušenstvu, nakoľko toto nebolo predmetom samostatného nároku. S poukazom na úspech žalobcu ohľadne uplatnenej istiny súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výrokov I. a III. napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa žalovaného súd prvej inštancie len nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, že v danom prípade sa náhrada škody neuplatňuje v režime a nasl. , ale v režime podľa . Žalovaný nesúhlasí ani s tým, že podľa uvedeného ustanovenia by sa mali správcovi komunikácie uhrádzať akékoľvek vynaložené náklady a bez akéhokoľvek obmedzenia. Pri predmetnej škodovej udalosti došlo k poškodeniu výlučne prednej časti tlmiča nárazu - špičky, náklady na výmenu tejto časti boli žalobcovi aj žalovaným uhradené. Žalobca však bez toho, aby preukázal, že je nemožné alebo neúčelné vymeniť len túto prednú časť tlmiča nárazu, nechal ho vymeniť celý. Žalobca tak dobrovoľne vynaložil náklady, ktoré presahovali náklady výlučne spojené s uvedením komunikácie pôvodného stavu. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal tiež na arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, svojvoľnosť pri právnom posúdení a potrebu presvedčivého odôvodnenia rozsudku. Žalovaný v neposlednom rade uviedol, že súd prvej inštancie výrokom III. zjavne nesprávne priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom je nepochybné, že žalobca na základe rozsudku nebol úspešný v plnom rozsahu.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 16.10.2010. Žalovaný podľa žalobcu neuviedol v podanom odvolaní žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli mať za následok prehodnotenie výšky uplatnenej škody žalobcom. Žalobca sa naďalej pridržiava svojich pôvodných vyjadrení a má za to, že jeho nárok bol dostatočne preukázaný a na tomto naďalej trvá. Žalobca sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a so závermi, ktoré prijal vo výrokoch I. a III, ktoré považuje za riadne odôvodnené. K neuznanej amortizácii žalobca poukázal na , kedy má žalobca nárok na úhradu nákladov vynaložených na uvedenie komunikácie do pôvodného stavu. Takýto postup - úhrada nákladov bez amortizácie, je potvrdený ustálenou rozhodovacou praxou krajských súdov. Ohľadne nároku na úhradu nákladov za tlmič nárazu, žalobca uviedol, že tento nárok preukázal listinnými dôkazmi, ktoré predložila, ktoré preukazujú jeho

tvrdenia. Preto má za to, že žalovaný je povinný uhradiť aj tieto náklady v súlade s . Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. Vyjadrenie žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie boli doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.12.2020.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a III. je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie v časti výrokov I. a III. vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné.

13. Predmetom konania v posudzovanej právnej veci je zaplatenie poistného plnenia vo výške 10.864,55 eur spolu s príslušenstvom. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie v predmetnej veci nebolo sporné, že dňa 30.08.2017 došlo na diaľnici D2 v 57. km smer Bratislava k poistnej udalosti spôsobnej motorovým vozidlom EČV: L. XXX C.. Žalobca si listom č. zo dňa 22.06.2018 u žalovaného uplatnil ako u poisťovateľa náhradu škody vo výške 11.492,56 eur. Žalobca následne dňa 30.07.2018 prevzal od žalovaného list, v ktorom mu žalovaný oznámil, že akceptuje úhradu sumy 628,01 eur, keď žalobcovi nepriznal náklady na tlmič nárazu a zároveň odpočítal sumu 32,45 eur ako amortizáciu materiálu a tiež sumu 1,00 eur ako výnos zo šrotu. Predmetom konania preto zostala zvyšná časť nároku žalobcu vo výške 10.864,55 eur, ktorú žalovaný z titulu amortizácie, výnosu zo šrotu a tiež z titulu nepreukázania potreby výmeny tlmiča nárazu žalobcovi neuhradil. Medzi stranami sporu bola sporná otázka, či skutočne došlo k poškodeniu tlmiča nárazu a tiež otázka výšky poistného plnenia.

14. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že nebolo v konaní preukázané poškodenie tlmiča nárazu. Žalovaný vychádzal z toho, že jeho klient, ktorý poškodenie spôsobil, neuviedol v hlásení pre poisťovňu (žalovaného), že došlo k poškodeniu tlmiča nárazu, ale uviedol iba to, že došlo k poškodeniu červeno- bielej tabuľky na prednej časti tlmiča nároku (na špičke). Touto otázkou sa podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 44) vyčerpávajúco zaoberal a poukázal na listinné dôkazy, z ktorých vychádzal - faktúra č. 20172583, súpis vykonaných prác a odvozu poškodeného materiálu, list Krajského dopravného inšpektorátu - Diaľničného oddelenia PZ Malacky

zo dňa 25.09.2017 a doklad o úhrade faktúry č. 20172583. Poškodenie tlmiča nárazu bolo zároveň preukazované aj fotodokumentáciou, a to jednak fotografiami tlmiča nárazu pred vykonanou opravou a tiež fotografiami po jeho oprave. Odvolací súd mal zhodne ako súd prvej inštancie z predložených dôkazov za preukázané, že došlo k poškodeniu tlmiča nárazu a žalobca ako správca komunikácie bol povinný odstrániť poškodenie komunikácie a túto uviesť do pôvodného stavu, teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcemu jej charakteru. Dôkazy predložené žalobcom jednoznačne preukazujú, že nebolo možné vymeniť len prednú časť tlmiča nárazu (červeno-bielu tabuľku), keďže došlo k poškodeniu samotného tlmiča nárazu.

15. Odvolací súd sa ďalej stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pri určení spôsobu, rozsahu a výšky náhrady škody v danom prípade nemožno vychádzať zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach a 443 , pretože na určenie výšky škody spôsobenej poškodením predmetnej komunikácie sa vzťahuje ako lex specialis vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam , ktorý predstavuje v danom prípade lex generalis a z ktorého vyplýva právo správcu komunikácie na náhradu nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. V prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poisťovateľ povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ak bol tento nárok uplatnený a preukázaný. Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa uhrádza škoda, ktorá vznikla poškodením veci, pričom ide nielen o škodu na iných motorových vozidlách, ale aj o škodu spôsobenú na pozemných komunikáciách. Uhrádza sa skutočná škoda, ktorou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci (komunikácie) do predošlého stavu. Tlmič nárazu patrí do skupiny stavebných výrobkov, na ktoré sa vzťahuje posudzovanie a overovanie nemennosti výrobcom deklarovaných parametrov podstatných vlastností stavebných výrobkov. Odvolací súd preto uvádza, že odstránenie poškodenia a uvedenie do predošlého stavu bolo možné len za použitia nového tlmiča nárazu ako záchytného bezpečnostného zariadenia korešpondujúceho s technickými požiadavkami a normami, tak, aby tlmič nárazu spĺňal , teda uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo možné iba použitím nového tlmiča nárazu a nie použitím starého a poškodeného tlmiča nárazu. Odvolací súd ďalej uvádza, že ustanovenie ukladá žalobcovi ako správcovi komunikácie povinnosť bez prieťahov odstrániť závady v zjazdnosti diaľnice. Výmenou poškodeného tlmiča nárazu za nový sa nezvýšili jeho úžitkové vlastnosti a uvedeným postupom nedochádza ani k zjavnému prínosu pre poškodeného. Nie je tak možné prenášať povinnosť k úhrade ani len časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a tým ho znevýhodňovať. Vzhľadom na to nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že ustanovenie súd prvej inštancie nesprávne vyložil a že plnenie nad rozsah žalovaným vypočítaného plnenia znamená bezdôvodné obohatenie sa na strane žalobcu. Odvolací súd sa aj v prípade amortizácie stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vynútenou opravou poškodených častí komunikácie žalobcom nedošlo k zjavnému prínosu pre žalobcu, nakoľko výmena tlmiča nárazu nezvýšila jeho úžitkové vlastnosti, a to bez ohľadu na vek poškodeného zariadenia v čase škodovej udalosti a jeho hodnotu. Žalobca si uvedením komunikácie do pôvodného stavu plnil svoju zákonnú povinnosť, teda nezískal týmto konaním žiadny prospech a svoj majetok ani nezväčšil, ani nezhodnotil, preto neboli splnené podmienky na zníženie náhrady poistného plnenia o amortizáciu. V neposlednom rade sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť zvýšenia odpočtu za šrot o sumu 1,00 eur. Hodnota odpredaja poškodeného majetku bola vo výške 28,90 eur a táto hodnota bola riadne preukázaná dodacím listom zo dňa 21.05.2018. Zo žiadneho vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že túto hodnotu je potrebné zvýšiť o sumu 1,00 eur. Preto súd prvej inštancie prijal správny záver, že na takého zníženie poistného plnenia rovnako neboli splnené podmienky.

16. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Vo svojej argumentácii dbal súd prvej inštancie na presvedčivosť svojho odôvodnenia, pričom zodpovedal na všetky relevantné otázky nastolené stranami sporu, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavku

práva účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

17. Žalovaný odvolaním napadol aj výrok III. rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol vecne správne aj vo výroku o trovách konania, keďže zamietnutá žaloba vo zvyšnej časti (výrok II. rozsudku), t.j. v časti úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky, nemá vplyv na posudzovanie úspechu žalobcu v konaní. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže príslušenstvo (úrok z omeškania) nebolo v žalobe žalované ako samostatný nárok, ale jednoznačne len ako príslušenstvo pohľadávky, pričom aj výška súdom vyrubeného súdneho poplatku za žalobu a výška trov právneho zastúpenia sa odvíja výlučne od výšky istiny predstavujúcej predmet sporu, vo vzťahu ku ktorému bol žalobca v danom konaní plne úspešný. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s podľa zásady úspechu v konaní. Úspech vo veci súd vždy skúma vo vzťahu k meritu sporu. Vzhľadom k tomu, že bol žalobca v časti istiny, t.j. v merite sporu úspešný v plnom rozsahu, má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov I. a III. napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s , tak že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania ( , ).