Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-265-2013.pdf
PDF · 108.98 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/265/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Manhattan Development SK a.s., so sídlom Saratovská 13, Bratislava, IČO: 35 817 861, právne zastúpeného: Mgr. Adriánom Iványim, advokátom, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, proti žalovanému: KODMAR, s.r.o., so sídlom Platanová 3228/19, Žilina, IČO: 43 852 840, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 28.558,09 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 28.558,09 EUR spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 909,70 EUR od 25.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 744,06 EUR od 4.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 134,52 EUR od 17.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.398,95 EUR od 17.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800,- EUR od 17.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 132,58 EUR od 2.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 736,61 EUR od 9.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 134,52 EUR od 18.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.398,95 EUR od 18.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800,- EUR od 18.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 713,93 EUR od 6.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 134,52 EUR od 19.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.398,95 EUR od 19.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.900,96 EUR od 19.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 701,04 EUR od 4.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 134,52 EUR od 16.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.398,95 EUR od 16.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.900,96 EUR od 16.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 605,60 EUR od 8.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 134,52 EUR od 15.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.398,95 EUR od 15.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.900,96 EUR od 15.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 540,47 EUR od 6.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 503,87 EUR od 1.8.2013 do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.713,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 2.492,24 EUR, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 2.10.2013 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 28.558,09 EUR spolu s príslušenstvom z titulu 8,50 %-ného úroku z omeškania ročne zo základov a za dobu omeškania, ako vyplýva z písomného vyhotovenia žaloby v časti jej petitu. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých uzatvoril ako prenajímateľ so žalovaným ako s nájomcom dňa 18.1.2010 Zmluvu o nájme nebytových priestorov /ďalej už len Zmluva/ a dňa 28.2.2012 Dodatok č. 1 ku tejto zmluve. Na základe článku 19 Zmluvy sa žalovaný zaviazal hradiť žalobcovi nájomné špecifikované v článku 35 bod 35.5 Zmluvy, a to spôsobom, ktorý je konkretizovaný v článku 21 Zmluvy. Ďalej sa žalovaný zaviazal podľa článku 24 Zmluvy počas celej doby trvania nájmu hradiť žalobcovi časť nákladov na prevádzku nákupného centra - spoločné poplatky, ktoré sú špecifikované v bode 24.1.3 a v ustanovení bodu 35.8, spôsobom, ktorý je vymedzený v článku 24 Zmluvy, ako aj poplatky vzťahujúce sa k prenajatým priestorom užívaným žalovaným v súlade s bodom 24.2 a 24.3. Zároveň bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného platiť podľa Zmluvy marketingový poplatok /poplatok za marketingové služby/. Na základe označených zmluvných dojednaní vystavoval žalobca mesačne na žalovaného faktúry na úhradu nájomného, marketingu, spoločných poplatkov, ako aj poplatkov vzťahujúcich sa k priestorom / energie/. Žalovaný však vystavované faktúry od januára 2013 prestal uhrádzať včas a riadne, iba faktúru č. 2013100045 na sumu 1.800,- EUR splatnú 24.1.2013 eviduje žalobca ako uhradenú sčasti v rozsahu 890,30 EUR prostredníctvom využitia zabezpečovacieho vkladu a ktorá po zohľadnení tohto predstavuje pohľadávku žalobcu v sume 909,70 EUR. Na základe skutočnosti, že si žalovaný neplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti, vypovedal žalobca Zmluvu prostredníctvom výpovede z 15.5.2013 a k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe tejto výpovede dňa 30.6.2013. Žalovaný svoje záväzky doposiaľ nezaplatil.
Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu žalovaný namietal výšku započítaného depozitu na nájomné, ktorý podľa tvrdení žalovaného nebol zaplatený v sume 14.166,- EUR, ale v sume 14.762,- EUR. Medzi žalobcom a žalovaným išlo už o tretí nájomný vzťah v priestoroch žalobcu a všetky predošlé a aj predmetný nájomný vzťah, ktorého sa týka spor, chcel žalovaný korektne ukončiť. Z každého nájomného vzťahu zostala časť depozitu, konkrétne 15.2.2011 žalovaný doplácal 9.055,28 EUR. Navrhoval, aby žalobca vysvetlil, prečo sa 28.2.2012 podpisoval dodatok k nájomnej zmluve. Žalovaný tvrdil, že sa so žalobcom obojstranne dohodol na najvýhodnejšej variante, a to, že žalovaný aj napriek zlej finančnej situácii zostane v priestoroch žalobcu, a to aspoň do 31.3.2013, bude platiť znížené nájomné a prenajímateľ za ten čas uzatvorí nájomnú zmluvu s novým subjektom, a to konkrétne s VÚB bankou. Žalovaný upozornil na fakt, že priestory žalobcu zhodnotil na vlastné náklady. Rozdiel medzi holo priestorom a súčasným stavom vie doložiť znaleckým posudkom. Žalovaný nebol kontaktovaný žalobcom ohľadne dohody o ukončení nájmu k 31.3.2013, tak ako to bolo dohodnuté pri podpise dodatku, ktorý je prílohou žaloby.
Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca tvrdením, podľa ktorého táto nie je dôvodná. Poukázal na dojednanie článku 35.7 Dodatku č. 1 ku Zmluve, kde sa jednoznačne uvádza výška depozitu 14.166,- EUR. Len v takejto výške bol depozit žalobcovi zaplatený a žalobca využil svoje oprávnenie vyplývajúce mu z článku 23 Zmluvy započítať si svoju pohľadávku so zabezpečovacím vkladom žalovaného. Využil týmto svoje oprávnenie, čo je výslovne v jeho osobnej dispozícii. Pohnútky vedúce k uzatvoreniu Dodatku ku Zmluve nie sú v prejednávanej veci významné. Žalobca poukázal na konštatovanie samotného žalovaného, podľa ktorého Dodatok bol pre obe strany najvýhodnejší. V súvislosti s obranou žalovaného poukázal žalobca na výpoveď zo Zmluvy z 15.5.2013, a to je posledný odsek, v obsahu ktorého bol žalovaný vyzvaný, aby prenajaté priestory uviedol po skončení nájmu do pôvodného stavu, a to najneskôr do uplynutia výpovednej lehoty. Žalobca nemal záujem o výsledok dokončovacích prác ponechaný v prenajatej jednotke žalovaným, a preto vyzval žalovaného, aby nebytový priestor vrátil v pôvodnom stave. Žalovaný túto svoju zmluvnú povinnosť porušil a spôsobil tým žalobcovi škodu. Žalovaným tvrdené zhodnotenie v zásade pre žalobcu by malo význam v pomeroch tohto sporu len v prípade, ak by žalobca prejavil o výsledok dokončovacích prác žalovaného v prenajatom nebytovom priestore záujem. Tým, že žalovaný porušil povinnosť uviesť prenajatý priestor do pôvodného stavu, spôsobil žalobcovi škodu.
Na pojednávanie súdu v tejto veci vytýčené na termín 4.7.2014, sa žalovaný neustanovil. Predvolaný bol včas a riadne, ako vyplýva z č.l. 81, predvolaním, ktorého písomné vyhotovenie je na č.l. 82 a pri dodržaní lehoty na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 OSP. Písomným podaním doručeným
súdu 2.7.2014 požiadali konatelia žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu nepredpokladanej nutnosti vycestovania konateľov do zahraničia. Uviedli, že na najbližšom pojednávaní chce mať žalovaný možnosť predložiť podklady osvedčujúce tvrdenia, ktoré uviedol v odpore.
Podľa § 119 ods. 1 OSP: Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Skutočnosť, hoci nepredpokladanej nutnosti vycestovania konateľov do zahraničia v čase pojednávania vo veci 4.7.2014, ktorú žalovaný vymedzil ako dôvod pre odročenie pojednávania vo svojej žiadosti z 30.6.2014, nie je súdom hodnotená ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Primárne na základe tohto konštatovania súd žiadosti o odročenie pojednávania žalovaného nevyhovel. Zároveň súd však zdôrazňuje, že žalovaným tvrdený dôvod neúčasti na pojednávaní 4.7.2014 zostal výlučne v rovine nepreukázaného tvrdenia žalovaného, nakoľko prílohou žiadosti o ospravedlnenie z 30.6.2014 nie je žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu vymedzeného dôvodu neúčasti žalovaného. V nadväznosti na to súd vo vzťahu k žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania postupoval podľa § 119 ods. 2 písm. c/ OSP a na zistenú kontaktnú adresu konateľa žalovaného p. Kodaja tomuto oznámil, že žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania nevyhovie. Súd zdôrazňuje, že napriek poučeniu, ktoré vyplýva z predvolania na pojednávanie, tak ako je v spise na č.l. 82, žalovaný v žiadosti o odročenie pojednávania, ktorá bola súdu doručená dva dni pred termínom pojednávania, neuviedol žiadnu operatívnu adresu alebo kontakt, prostredníctvom ktorého /telefón, telefax alebo iné/ by súd mohol žalovaného bezodkladne oboznámiť s výsledkom vyhodnotenia jeho žiadosti súd o odročenie pojednávania. Súd napriek tomu na telefonický kontakt zistený z verejne dostupných zdrojov na konateľa žalovaného tomuto tak, ako vyplýva z úradného záznamu na č.l. 90, oznámil výsledok vyhodnotenia žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, ktorej žiadosti nevyhovel. Na základe skonštatovania splnenia procesných podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP súd vec na pojednávaní 4.7.2014 prejednal a meritórne rozhodol.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho procesného zástupcu, oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou - Nájomnou zmluvou zo dňa 18.1.2010 v jej relevantnom obsahu, Dodatkom č. 1 k tejto Zmluve z 28.2.2012, Dodatkom k tejto Zmluve z 28.2.2012, výpoveďou tejto Nájomnej zmluvy z 15.5.2013 a dokladom o jej doručovaní žalovanému, jednostranným právnym úkonom započítania žalobcu z 30.6.2013 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 18.1.2010 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako s nájomcom Nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajal žalovanému na výkon jeho podnikateľskej činnosti obchodné priestory v nákupnom centre Dubeň Žilina. Podľa článku 19 Zmluvy si zmluvné strany dohodli povinnosť žalovaného platiť nájomné za prenechanie predmetu nájmu do užívania, a to za podmienok, ktoré vyplývajú z tohto zmluvného článku. Podľa článku 21 si zmluvné strany dohodli podmienky platenia nájomného. Podľa článku 23.1 sa žalovaný ako nájomca zaviazal povinnosťou podľa článku 35.7 Zmluvy poskytnúť prenajímateľovi - žalobcovi zabezpečovací vklad. Podľa článku 23.8 Zmluvy žalobca ako prenajímateľ má právo použiť zabezpečovací vklad tiež po ukončení trvania nájmu v prípade, ak je zistené porušenie akejkoľvek zabezpečenej povinnosti. Podľa článku 24 Zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ustanovenia tohto článku /článku 24/ sa týkajú akýchkoľvek a všetkých nákladov požadovaných za účelom plnenia tu uvedených záväzkov a služieb, predovšetkým náklady vzťahujúce sa k zamestnancom, dodávateľom, výmenám zariadenia, nájmu, vybavenia personálu, elektrine, vode a palivám, daniam, platom, platbám poistného, výdavkom, zákonným poplatkom a ďalším poplatkom a nákladom vzťahujúcim sa k prevádzke nákupného centra, ako aj akékoľvek a všetky náklady vzťahujúce sa k označeniam nákupného centra umiestneným mimo nákupného centra, a to aj v prípade, že takéto umiestnenie alebo nehnuteľnosť, na ktorom je takéto označenie umiestnené, nie je v priamom vzťahu k nákupnému centru. V článku 24.1 si zmluvné strany dohodli povinnosť žalovaného platiť prenajímateľovi počas celého trvania nájmu časť nákladov vznášaných prenajímateľom ako časť platby na spoločné poplatky tak, ako je tento pojem definovaný v článku 24.1.3 nižšie - článok 24.1.1. Podľa článku 24.1.3 Zmluvy spoločné poplatky vzťahujúce sa k prevádzke nákupného centra zahŕňajú náklady vynaložené v spoločnom záujme všetkých nájomcov, a to predovšetkým, ale nielen vynaložené na činnosti, ktoré sú podrobne špecifikované v bode 1 až 26 článku 24.1.3 Zmluvy. V článku 24.2 si zmluvné strany dohodli povinnosť žalovaného platiť poplatky vzťahujúce sa na priestory, tak ako je to konkretizované v článku 24.2.1 Zmluvy, kde si zmluvné strany dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi akékoľvek a všetky náklady za služby a výkony priamo súvisiace s priestormi, ktoré si žalovaný prenajíma alebo užíva,
a to najmä náklady, ktoré sú špecifikované v písm. a/ až e/ tohto zmluvného článku a ktorý výpočet je len demonštratívneho charakteru. Podľa článku 24.3 si zmluvné strany dohodli platenie poplatkov, pričom v zmysle tvrdení žalobcu, ktoré sú uvedené už v dôvodoch žaloby a ktoré tvrdenie žalobcu nebolo žalovaným v konaní rozporované, bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného platiť i marketingový príspevok /poplatok za marketingové služby/.
Na č.l. 24 až 26 spisu sa nachádza písomné vyhotovenie Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve z 18.1.2010 uzatvoreného 28.2.2012.
Na č.. 27 až 50 spisu sa nachádza súbor daňových dokladov - faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné, poplatky podľa článku 24.2, 24.3 Zmluvy, marketingové služby a spoločné poplatky za obdobie december 2012, január až jún 2013.
Započítaním jednostranným právnym úkonom z 30.6.2013 si žalobca započítal voči žalovanému, a to voči svojim pohľadávkam vyplývajúcim zo Zmluvy pohľadávku žalovaného z titulu zloženého depozitu podľa Zmluvy v sume 14.166,- EUR, pričom vo vzťahu k predmetu konania dopadá uvedený právny úkon jednostranného započítania na pohľadávku žalobcu vyúčtovanú faktúrou č. 2013100045, z ktorej bola započítaná suma 890,30 EUR a v tomto konaní je uplatnená suma 909,70 EUR. Písomnou výpoveďou zo dňa 15.5.2013, ktorá bola žalovanému doručená, ako vyplýva tvrdenia žalobcu uvedeného v článku III. dôvodov písomného vyhotovenia žaloby, vypovedal žalobca žalovanému Zmluvu s účinkami k 30.6.2013 z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaného riadne a včas platiť svoje záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy, a to z konkrétne označených zmluvných dojednaní, tak ako je uvedené v texte tejto výpovede.
Z výpovede žalobcu cestou jeho procesného zástupcu na pojednávaní 1.7.2014 vyplýva, že Zmluva medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 18.1.2010 bola uzatvorená na dobu určitú s tým, že vymedzenie dojednanej doby trvania nájmu zahŕňalo dojednanie, že v prípade, ak po uplynutí dohodnutej doby trvania nájmu vzájomne strany prejavia záujem na ďalšom trvaní Zmluvy, dôjde k pokračovaniu v nájomnom vzťahu a Zmluva bola ďalej uzatvorená ako zmluva na dobu neurčitú. Výpovedná doba bola dojednaná ako jednomesačná, s počiatkom plynutia prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a výpoveď bola žalovanému doručená pred uplynutím dohodnutej doby nájmu.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka: Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka: Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 667 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní zhodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov /ďalej už len Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov/: Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať k užívaniu inému / ďalej len „nájomca“/ zmluvou o nájme /ďalej len „zmluva“/.
Podľa § 7 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov/: Ak nie je výška nájomného alebo úhrada za podnájom upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov: Nájom dojednaný na dobu určitú skončí uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný.
Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzatvorenú na dobu určitú pred uplynutím doby, ak po b/ nájomca viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo služby, ktorých poskytovanie je s nájmom spojené.
Podľa § 10 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov: Ak je nájom uzatvorený na dobu neurčitú, je prenajímateľ a nájomca oprávnený vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
Podľa § 12 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov: Výpovedná lehota je 3 mesiace, ak nebolo dohodnuté inak, počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka /v znení platnom a účinnom do 31.1.2013/: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 120 ods. 1, 3 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
V konaní medzi účastníkmi neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: uzatvorenie Zmluvy o nájme medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 18.1.2010 a Dodatku č. 1 z 28.2.2012 tak, ako sú pokiaľ ide o Zmluvu v relevantnom rozsahu, prílohou žaloby. Uvedené skutkové okolnosti si súd na základe nesporných tvrdení účastníkov v tomto konaní podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.
Podľa platne a účinne uzatvorenej Nájomnej zmluvy prenajal žalobca žalovanému obchodné priestory v nákupnom centre Dubeň a umožnil mu tieto priestory užívať aj v období december 2012 a január až jún 2013. Na základe skutočnosti, že si žalovaný neplnil riadne zmluvnú povinnosť platiť nájomné, dohodnuté poplatky podľa článku 24.2, 24.3, marketingové služby a spoločné poplatky, tak ako tieto nároky vyplývajú z dojednaní v Zmluve, ktoré súd citoval pri konštatovaní zisteného skutkového stavu, a to v období december 2012 a január až jún 2013, tak ako vyplýva z vyhotovených faktúr, ktorými boli tieto pohľadávky žalobcu vyúčtované /č.l. 27 až 50/, žalobca dôvodne vypovedal Nájomnú zmluvu písomnou výpoveďou z 15.5.2013. V konaní žalovaný nenamietal skutočnosť, že sa táto výpoveď, tak ako to žalobca tvrdil, už v písomnom vyhotovení žaloby, a to v článku III., dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a že na základe tejto výpovede nájomný vzťah zanikol k 30.6.2013. V nadväznosti na to súd konštatuje, že si žalobca za obdobie december 2012 a január až jún 2013 riadne splnil zmluvnú povinnosť prenajímateľa, oproti čomu si žalovaný nesplnil povinnosť zaplatiť za toto obdobie žalobcovi nájomné, dohodnuté poplatky podľa článku 24.2 a 24.3, marketingové služby a spoločné poplatky, tak ako boli vyúčtované vyššie označenými faktúrami. V nadväznosti na to žalobca dôvodne uplatnil právo na zaplatenie sumy 28.558,09 EUR, ktoré mu bolo priznané právnym titulom zaplatenia dlžného nájomného a služieb spojených s užívaním prenajatého nebytového priestoru, ako aj dohodnutých poplatkov. Na tomto mieste odôvodnenia zdôrazňuje súd obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý v konaní nenamietal žiadnu konkrétnu sumu vyúčtovanú daňovými dokladmi tak, ako boli prílohou žaloby a teda nevznášal procesnú obranu v smere rozporovania základu a výšky jednotlivých pohľadávok, tak ako boli predmetnými faktúrami vyúčtované. Z vykonaného dokazovania spoľahlivo a jednoznačne
vyplynul záver, podľa ktorého za obdobie od decembra 2012 až do júna 2013 umožnil žalobca žalovanému prenajaté obchodné priestory užívať a tým si splnil svoju zmluvnú povinnosť, oproti čomu si žalovaný nesplnil povinnosť zaplatiť dohodnuté nájomné a ďalšie dohodnuté nároky. Skutočnosť trvania zmluvného vzťahu založeného Zmluvou medzi žalobcom a žalovaným za uvedené obdobie december 2012 až jún 2013 vyplýva z vykonaného dokazovania oboznámením výpovede žalobcu ako prenajímateľa, ktorá je v písomnom vyhotovení na č.l. 55 až 56 a je zo dňa 15.5.2013. Pri nespornej skutočnosti uzatvorenia predmetnej Zmluvy na dobu určitú a doručením tejto výpovede žalovanému pred uplynutím dohodnutej doby nájmu v mesiaci máj 2013 zanikol uplynutím dohodnutej výpovednej lehoty jedného mesiaca právny vzťah založený medzi účastníkmi Zmluvou k 30.6.2013. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by k zániku právneho vzťahu založeného predmetnou Zmluvou došlo na základe tvrdenej dohody o ukončení k 31.3.2013 alebo k inému momentu. Vo vzťahu k tvrdeniam o komunikácii so žalobcom, výsledkom ktorej mala byť dohoda o tom, že žalovaný napriek zlej finančnej situácii zostane v priestoroch žalobcu aspoň do 31.3.2013 a bude platiť znížené nájomné, žalovaný súdu napriek tomu, že mu na to bol vytvorený dostatočný procesný priestor, nepredložil v súlade s riadnym plnením dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 OSP žiaden dôkaz a ani takýto dôkaz neoznačil. Neučinil tak ani s podaním odporu a ani potom, ako bol včas /s dostatočným časovým predstihom/ predvolaný na termín pojednávania v tejto veci. Súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v rámci procesnej obrany žalovaným v dôvodoch jeho odporu týkajúce sa existencie ďalších nájomných vzťahov a depozitov uhradených žalovaným v rámci týchto nájomných vzťahov vrátane doplatku 9.055,28 EUR, ako aj dôvody podpisu Dodatku k Nájomnej zmluve z 28.2.2012 zostali výlučne v rovine tvrdenia žalovaného a teda v konaní spoľahlivo nepreukázané, čo v spojení s primárne konštatovanou irelevantnosťou týchto tvrdení vo vzťahu k predmetu konania vyúsťuje do záveru o nedôvodnosti uvedenej časti procesnej obrany žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o úhrade depozitu vo výške 14.762,- EUR, ani k tomuto tvrdeniu žalovaný neoznačil a nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, naviac je toto tvrdenie vyvrátené obsahom článku 35.7 Zmluvy, z ktorého vyplýva minimálna výška depozitu 14.166,- EUR, ktorá suma bola i predmetom započítania, tak ako to vyplýva z písomného vyhotovenia jednostranného právneho úkonu žalobcu - jednostranného započítania z 30.6.2013 podľa č.l. 51. Totožné konštatovanie o nepreukázaní obsahu procesnej obrany v tomto konaní zo strany žalovaného uvádza súd i vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o zhodnotení predmetných priestorov, ktoré si žalovaný prenajal ako holo priestor, ktorá výška zhodnotenia môže byť zo strany žalovaného podložená znaleckým posudkom. V tejto časti poukazuje súd na vyššie citovanú úpravu § 667 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. I vo vzťahu žalovaným tvrdenému zhodnoteniu prenajatého obchodného priestoru súd zdôrazňuje, že obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného v tomto konaní bolo podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP označiť a predložiť súdu dôkazy takéhoto svojho tvrdenia, ktorú povinnosť si žalovaný riadne vo vzťahu k tomuto tvrdeniu nesplnil.
So splnením peňažného záväzku zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné a dlžné poplatky a služby je žalovaný v omeškaní. Medzi účastníkmi v konaní nebol sporný spôsob účtovania pohľadávok žalobcu prostredníctvom daňových dokladov - faktúr s určenou lehotou splatnosti, ani skutočnosť, že sa tieto dostali do dispozičnej sféry žalovaného. V nadväznosti na to žalobca dôvodne uplatnil zákonnú sadzbu úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vyššie citovaných zneniach pri zohľadnení momentu vzniku omeškania sa žalovaného, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi ako účastníkovi v tomto konaní úspešnému v celom rozsahu bola priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania v rozsahu súdneho poplatku za žalobu v sume EUR a v rozsahu trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby, 2. písomné podanie žaloby na súd, 3. písomné podanie - vyjadrenie sa k odporu žalovaného, 4. účasť na pojednávaní 4.7.2014 pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 453,14 EUR + 2-krát 7,81 EUR ako režijný paušál za prvý a druhý úkon právnej služby + 2-krát 8,04 EUR ako režijný paušál za tretí a štvrtý úkon právnej služby + náhrada za stratu času stráveného právnym zástupcom žalobcu na ceste na pojednávanie 4.7.2014 na trase Bratislava - Žilina - Bratislava za 10 polhodín pri sadzbe 13,40 EUR za každú i začatú polhodinu, celkom vo výške 134,- EUR a cestovné náhrady právneho zástupcu žalobcu za cestu na pojednávanie 4.7.2014 na trase Bratislava - Žilina
- Bratislava, teda 420 km pri preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla podľa fotokópie
technického preukazu a pri vedomosti súdu o cene použitej pohonnej hmoty v čase realizácie cesty vo výške 118,32 EUR + DPH zo základu uplatneného právnym zástupcom žalobcu /§ 151 ods. 1 veta prvá OSP/ predstavovaného tarifnou odmenou, režijným paušálom a náhradou za stratu času v sadzbe 20 %, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Dôvodne uplatnené trovy konania a trovy právneho zastúpenia boli žalobcovi priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.