Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_0T-61-2014.pdf
PDF · 81.45 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/61/2014
Uznesenie
Okresný súd Nitra, sudcom pre prípravné konanie Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci proti obvineného C. V. a spol., pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 218 odsek 2 Trestného zákona, v Nitre dňa 06.07.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku a § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku sa trestná vec obvinených: 1/ C. V. , narodeného XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., F. XXXX/X 2/ C. L. , narodeného XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., F. XXX/X, pre skutok, ktorý mali spáchať tak, že: „po vzájomnej dohode dňa 04.07.2014 v čase približne o 01.30 hodine v Nitre na ulici Štefánikova trieda 81, bez súhlasu a vedomia osôb oprávnených konať v spoločnosti INPEK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 81. IČO 34 105 620, vnikli do budovy objektu bývalého kina Orbis, nachádzajúceho sa medzi budovami obchodného domu Tesco a VÚB bankou, ktorú vlastní spoločnosť INPEK, s.r.o., a to tým spôsobom, že z vonkajšej strany budovy na 1.poschodí odložili drevenú výplň, ktorou bola prikrytá rozbitá sklenená výplň a takto sa dostali obaja do priestorov objektu, v ktorom bez súhlasu a vedomia osôb oprávnených konať v spoločnosti INPEK, s.r.o., zotrvali“,
p o s t u p u j e Obvodnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému oddeleniu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok na úseku hospodárenia s bytmi a s nebytovými priestormi podľa § 26 odsek 1 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Nitre podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 204 odsek 1 Trestného poriadku podal dňa 05.07.2014 na Okresný súd Nitra obžalobu pod sp. zn. 1 Pv 413/2014 na obvinených C. V. a C. L., pretože mal za to, že výsledky skráteného vyšetrovania v dostatočnej miere odôvodňujú ich postavenie pred súd. Spoločne s podanou obžalobou predložil okresný prokurátor súdu i vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Obvodného oddelenia Nitra pod ČVS: ORP-1341/NR-NR-2014.
Obvinení C. V. a C. L. sa mali podľa uvedenej obžaloby dopustiť spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 218 odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že : „po vzájomnej dohode dňa 04.07.2014 v čase približne o 01.30 hodine v Nitre na ulici Štefánikova trieda 81, bez súhlasu a vedomia osôb oprávnených konať v spoločnosti INPEK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 81. IČO 34 105 620, vnikli do budovy objektu bývalého kina Orbis, nachádzajúceho sa medzi budovami obchodného domu Tesco a VÚB bankou, ktorú vlastní spoločnosť INPEK, s.r.o., a to tým spôsobom, že z vonkajšej strany budovy na 1.poschodí odložili drevenú výplň, ktorou bola prikrytá rozbitá sklenená výplň a takto sa dostali obaja do priestorov objektu, v ktorom bez súhlasu a vedomia osôb oprávnených konať v spoločnosti INPEK, s.r.o., zotrvali“.
S poukazom na charakter obžaloby, podanej na súd podľa § 204 odsek 1 Trestného poriadku ako aj právnu kvalifikáciu zažalovaného skutku, ktorého horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby neprevyšuje osem rokov, bol daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku s poukazom na § 241 odsek 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obsah podanej obžaloby a obsah spisu preskúmava sudca pre prípravné konanie, ktorý má rovnaké postavenie ako samosudca.
Po oboznámení sa s obžalobou a celým spisovým materiálom sudca pre prípravné konanie zistil, že v predmetnej trestnej veci z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, a preto podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 214 odsek 1 Trestného poriadku rozhodol o postúpení veci inému orgánu.
Okresný súd na základe dostupných a zadovážených dôkazov dospel k záveru, že bolo nado všetky pochybnosti preukázané, že obvinení v kritickom čase skutočne neoprávnene vošli a následne aj neoprávnene zotrvali resp. protiprávne vnikli a protiprávne užívali nebytový priestor, ktorým bola nepoužívaná a neobývaná budova obchodnej spoločnosti INPEK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 81, kde po prekonaní prekážky spočívajúcej v obložení rozbitého okna drevenou výplňou mali v úmysle v predmetnom priestore prespať. Tieto skutočnosti vyplývajú nielen z výpovede oboch obvinených, ktorí sa ku spáchaniu skutku v plnom rozsahu doznali, ale aj z výpovede svedka K. Q. a z miestnej a osobnej znalosti príslušníkov Policajného zboru v Nitre. Zo spisu ďalej súd zistil, že v prípade oboch obvinených sa jedná o osoby, ktoré je možno označiť za bezdomovcov a ktoré si vyššie opísaným konaním snažili zabezpečiť nocľah, hoci tak urobili bez súhlasu vlastníka budovy, a teda protiprávne. Vzhľadom na skutočnosť, že z rozhodovacej činnosti Okresného súdu Nitra je možné spoľahlivo zistiť, že sa nejedná o prvý prípad „prespávania bezdomovcov“ v nestrážených a nevyužívaných objektoch, pričom zároveň je zrejmé, že okrem úmyslu prenocovať v takomto objekte neprišlo zo strany obvinených k žiadnemu ďalšiemu protiprávnemu konaniu, bolo povinnosťou súdu zaoberať sa predovšetkým závažnosťou konania obvinených a posudzovať toto aj s ohľadom na § 10 odsek 2 Trestného zákona (zisťovať naplnenie materiálneho korektívu).
Pre nepochybné a bezpečné vytvorenie úsudku, že obvinení svojim konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 218 odsek 2 Trestného zákona je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať všetkými okolnosťami skutku, a následne teda vyhodnotiť nielen spôsob konania obvinených, spôsobený následok, ale zisťovať aj zavinenie, pohnútku, osoby obvinených a ich pomery.
Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinení mali jediný úmysel pri protiprávnom vstupe do nebytového priestoru spoločnosti INPEK, s.r.o., pričom tento úmysel spočíval výlučne v prenocovaní v tomto priestore, nie v jeho ďalšom dlhodobom užívaní. U oboch obvinených sa jedná o osoby, ktoré napriek skutočnosti, že majú hlásený trvalý pobyt na konkrétnej adrese v meste Nitra, dlhodobo sa tam reálne nezdržiavanú a vzhľadom na poznatok, že predmetný priestor je opustený, využívajú túto skutočnosť vo svoj prospech tak, že sa snažia riešiť si otázku prespatia v ňom. Okresný súd Nitra nespochybňuje, že sa zo strany obvinených jedná jednoznačne o protiprávne konanie, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, intenzitu porušenia právneho predpisu, spôsob vykonania protiprávneho konania ako aj osoby oboch obvinených, vedú súd k záveru, že sa v žiadnom prípade nejedná o takú závažnosť ich konania, ktorá by dosahovala intenzitu trestného činu, a to zvlášť v prípade, keď § 26 odsek 1 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predpokladá, rieši a aj postihuje takéto protiprávne konanie páchateľa. Podľa názoru súdu postavením obvinených pred súd pre zažalovaný trestný čin prichádza k nežiaducej kriminalizácii spoločnosti, zvlášť tak citlivej otázke, akou je bezdomovectvo, pričom zároveň súd zdôrazňuje, že je práve úlohou polície riešiť tieto problémy podľa osobnej a miestnej znalosti, a to aj s dôrazom na to, že ich primárnou úlohou je „pomáhať a chrániť“ a nie vykazovať štatistiky objasnenosti trestnej činnosti, ktorú takýmto spôsobom umelo vytvárajú.
Podľa § 218 odsek 2 Trestného zákona, kto protiprávne vnikne, obsadí alebo užíva nebytový priestor iného alebo kto oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Okresný súd po preskúmaní obžaloby a obsahu vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že okresný prokurátor nepostupoval dôsledne pri skúmaní konania obvinených, a to najmä z hľadiska konkrétneho stupňa závažnosti zažalovaného prečinu.
Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákon, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Trestný zákon v ustanovení § 10 odsek 2 upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť v prípade plnoletých páchateľov nepatrná.
Závažnosť činu je určovaná spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa (R I/1965, R II/1965 a tiež B 11/1/1979).
Okresný súd zistil, že skutok opísaný v obžalobe okresného prokurátora sa stal, že tento skutok spáchali obvinení a tiež že skutok vykazuje formálne znaky prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 218 odsek 2 Trestného zákona ale z hľadiska skúmania závažnosti tohto prečinu je v posudzovanom prípade podľa názoru okresného súdu konkrétny stupeň závažnosti nižší než nepatrný, a to predovšetkým s poukazom na: · okolnosti, za ktorých bol vykonaný - obvinení boli na mieste činu z dôvodu, že dlhodobo nemajú kde prespať, toto bolo zároveň aj jedinou pohnútkou ich konania, nakoľko v súvislosti s protiprávnym vniknutím do opustenej budovy sa iného protiprávneho konania nedopustili; okrem toho, podľa vyjadrenia oboch obvinených im takéto konanie bolo predtým odobrené zo strany správcu budovy, ktorý im prespať v budove umožnil a políciu, ktorá chcela prípad riešiť, poslal preč a · následok - ku vzniku ktorého prišlo spôsobom, že hoci polícia vie, že v budove zvyknú prespávať viacerí bezdomovci, nevykonáva žiadne preventívne aktivity, čo jej podľa názoru Okresného súdu vyplýva priamo zo Zákona o policajnom zbore, ale vyčkáva len na represívne aktivity po tom, ako zistí, že bezdomovci protiprávne vstúpia do obydlia.
Nakoľko dostatočné odôvodnenie postavenia obvinených pred súd závisí od toho, či v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred súdom dokazovať, týka sa to bez výnimky aj okolností, ktoré majú vplyv na závažnosť činu (R 54/1968 per analogiam, keďže z obsahu definície trestného činu sa spoločenská nebezpečnosť úplne nevytratila).
V nadväznosti na už uvedené považuje súd prvého stupňa za nevyhnutné doplniť svoje úvahy a konštatovať, že formálne chápanie kategórie trestných činov má v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona zakotvenú výnimku, ktorá sa dá chápať dvoma spôsobmi. Podľa prvého spôsobu je výnimka vyjadrená v § 8 Trestného zákona v poslednej alinei slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“ a práve ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona je v priamej nadväznosti na túto alineu a zavádza do formálneho chápania trestného činu možnosť uplatnenia tzv. materiálneho korektívu. To znamená, že prečin má len formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto prístupu môžu byť v konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré keď sú zvážené a zistí sa nízka závažnosť prečinu, spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Druhý spôsob považuje ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona za materiálny znak prečinu, za jeden zo zákonných znakov trestného činu, avšak výlučne len prečinu. Praktické dôsledky použitia ktoréhokoľvek z dvoch uvedených spôsobov sú však rovnaké. Ak je totiž závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky (znaky skutkovej podstaty) prečinu nepatrná, nejde o prečin! Obligatórne, závažnosť prečinu teda musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne znaky prečinu a nie je na ľubovôli ani orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu, či budú závažnosť prečinu v konkrétnom prípade zvažovať, alebo nie. Toto zvažovanie musí byť zachytené aj v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia (R II/1965).
Okrem toho, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní vyššie uvedený prístup neuplatnili, je priamo povinnosťou súdu, aby takéto flagrantné opomenutie napravil a zdôraznil skutočnosť, že trestné činy sa nemajú zjednocovať pod jeden pojem a aby za určitých zákonom presne stanovených podmienok rozlíšil kritériá pre príslušný procesný postup ako aj pre objektívne posúdenie protiprávneho konania a tomu zodpovedajúcu trestnoprávnu sankciu. Aj v tomto prípade súd opätovne zdôrazňuje, že zavedením kategórie prečinu umožňuje napríklad aj širšie využitie odklonov v trestnom konaní, ako aj uplatnenie pri aplikácii Trestného zákona také ciele, akými sú dekriminalizácia a depenalizácia.
S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, okresný súd postupom podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku a § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku predmetnú trestnú vec obvinených C. V. a C. L. postúpil Obvodnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu priestupkovému, ktorý je príslušným orgánom na prejednanie zažalovaného skutku ako priestupku podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku a § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.