Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cbi-35-2012.pdf
PDF · 112.18 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cbi/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: AB Facility s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 44 390 823, právne zastúpeného: JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, so sídlom Námestie Slobody 58, Čadca, proti žalovanému: U.. A. J., správca konkurznej podstaty úpadcu: BUDA mont s.r.o., so sídlom Pod Hradiskom 16/373, Žilina, IČO: 36 381 098, sídlo správcu J. XX, A., o určenie pohľadávok proti všeobecnej podstate a o určenie, že tieto pohľadávky nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že pohľadávky žalobcu priznané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 27/2010-190 zo dňa 20.5.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 14Cob/200/2011-231 zo dňa 26.4.2012 vo výške 2.689,70 EUR a vo výške 552,92 EUR s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.689,70 EUR od 9.5.2012 až do zaplatenia a s úrokom 9 % ročne zo sumy 552,92 EUR od 9.5.2012 až do zaplatenia, sú pohľadávkami proti všeobecnej podstate úpadcu: BUDA mont s.r.o., so sídlom Pod Hradiskom 16/373, Žilina, IČO: 36 381 098 a tieto pohľadávky nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze úpadcu vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 4K 2/2009.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 5.9.2012 žalobca navrhol, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu priznaná mu označeným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina vo výške 2.689,70 EUR a 552,92 EUR spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z týchto súm od 6.5.2012 až do zaplatenia, je pohľadávkou proti všeobecnej podstate úpadcu BUDA mont s.r.o. a tieto pohľadávky nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze označeného úpadcu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. V priebehu konania upresnil vymedzenie návrhu rozhodnutia súdu tak, že navrhoval, aby súd určil, že predmetné pohľadávky z titulu dlžných trov a úroku z omeškania, tak ako vyplýva z petitu písomne podanej žaloby, sú pohľadávkami proti všeobecnej podstate a zároveň že nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze označeného úpadcu. Na odôvodnenie žalovaného práva poukázal na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu BUDA mont s.r.o. v konkurze v konaní Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 4K 2/2009. V konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 11Cb 27/2010 žalovaný v procesnom postavení žalobcu uplatnil právo na zaplatenie sumy 31.911,84 EUR spolu s úrokom z omeškania. Na odôvodnenie žaloby v označenej veci uviedol, že ide o nárok zo zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu, pričom poukázal na úpravu podľa § 46 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii tvrdiac, že časť pohľadávky bola splatná ešte pred vyhlásením konkurzu. Súd vo veci sp.zn. 11Cb 27/2010 rozsudkom žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 1.707,68 EUR a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pretože v časti, v ktorej žalobu zamietol, žalovaná pohľadávka nevznikla. Zároveň priznal žalobcovi v označenom konaní v procesnom postavení žalovaného náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa v sume 2.689,70 EUR. Na základe podaného odvolania príslušný odvolací súd - Krajský súd Žilina rozsudkom sp.zn. 14Cob/200/2011 z 26.4.2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a zároveň žalovaného v danej veci v procesnom postavení žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v sume 552,92 EUR. Uvedené rozhodnutia súdu prvého i druhého stupňa nadobudli právoplatnosť 2.5.2012, v nadväznosti na čo si žalobca uplatnil u žalovaného pohľadávku z titulu dlžných trov konania podľa uvedených rozsudkov. Žalovaný najskôr na uplatnenie pohľadávok nereagoval, až následne oznámil, že tieto pohľadávky predstavujú trovy konania a môžu byť uplatnené v konkurznom konaní ako pohľadávky proti podstate, avšak podľa § 100 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú vylúčené z uspokojenia a v konkurze uspokojené byť nemôžu. Žalobca uviedol, že z hľadiska času vzniku predmetné pohľadávky predstavujú pohľadávky proti všeobecnej podstate. Tvrdí, že sa jedná o pohľadávky súvisiace so správou konkurznej podstaty podľa § 87 ods. 2 písm. e/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Reakciu žalovaného na uplatnenie pohľadávok nepovažuje za dostatočnú a ani určitú a zrozumiteľnú, tak ako to predpokladá úprava § 87 ods. 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na neúplnú a nezrozumiteľnú odpoveď žalovaného a jeho nesúčinnosť, čo považuje žalobca za porušenie zákonných povinností žalovaného podľa § 87 ods. 7 veta druhá a § 87 ods. 8 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vznikla právna neistota o pohľadávke a o jej poradí. Je preto v záujme odstránenia právnej neistoty žalobcu a ochrany jeho práv podanie tejto žaloby na určenie predmetných pohľadávok ako pohľadávok proti všeobecnej podstate a na určenie, že nie sú tieto pohľadávky vylúčené z uspokojenia v konkurze. Žalobca tvrdí, že predmetné pohľadávky nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze, pretože majú povahu trov konania, ktoré nespadajú pod právny pojem trov, ktoré vznikli účasťou v konkurznom konaní, ani v konaniach súvisiacich s týmto konkurzným konaním alebo konkurzným konaním vyvolaným. Žalobca tvrdil, že i v konaní sp.zn. 11Cb 27/2010 bola ako prejudiciálna riešená otázka povahy tohto konania so záverom, že sa nejedná o konanie súvisiace s konkurzným konaním, v ktorej časti poukázal žalobca vo svojom písomnom podaní zo 16.6.2014 na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí II ÚS 349/09-36 z 20.1.2010. Vo vzťahu k uplatnenému určeniu úrokov z omeškania ako pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky, ktorá nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze, poukázal na názor Najvyššieho súdu SR podľa rozsudku sp.zn. 1Obo/158/2010 z 30.4.2013. Vznik práva veriteľa na zaplatenie úroku z omeškania v prípade, že nastane zročnosť jeho pohľadávky a vznik právnej zodpovednosti dlžníka zaplatiť zročný záväzok, je nezávislé od práva správcu uspokojiť pohľadávku proti podstate kedykoľvek počas konkurzu nezávisle od zročnosti pohľadávky. Buď existuje zročná pohľadávka a omeškanie s jej plnením alebo nie.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril výlučne písomným podaním z 27.2.2013, v ktorom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na úpravu § 100 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a uviedol, že tieto ustanovenia upravujú vymedzenie pohľadávok, ktoré sú v konkurze vylúčené z uspokojenia a teda nie je možné ich z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu uspokojiť. Ak by veriteľ napriek tomu takúto pohľadávku prihláškou uplatnil, je potrebné ju čo do vymáhateľnosti poprieť. V konkurze nie je možné uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní alebo v konaniach, ktoré súvisia s konkurzným konaním. Za súvisiace spory je možné považovať predovšetkým spory o určenie pohľadávok, spory o vylúčenie majetku zo súpisu, spory o odporovateľnosť právnych úkonov a podobne. Aj keď bude druhý účastník konania / jedným je správca/ v týchto sporoch úspešný, bude mu priznaná náhrada trov konania, nie je možné tieto trovy v konkurznom konaní uspokojiť a po skončení konkurzu je táto pohľadávka je vymáhateľná priamo voči úpadcovi.
V priebehu konania došlo ku právnemu nástupníctvu na strane žalobcu, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina podľa č.l. 36 a podľa ktorého pôvodný žalobca ku dňu 2.7.2013 bol vymazaný z obchodného registra v dôsledku jeho zlúčenia so subjektom AB Facility s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava. Označený subjekt AB Facility s.r.o. sa stal týmto právnym nástupcom pôvodného žalobcu, v nadväznosti na čo súd podľa § 107 ods. 4 OSP ďalej ako so žalobcom v tejto veci konal so subjektom AB Facility s.r.o. /podľa § 107 ods. 4 OSP: Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví/. Rovnako súd ďalej konal s právnym zástupcom pôvodného žalobcu, ktorého plná moc s poukazom na úpravu podľa § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s oboznámeným výpisom z obchodného registra podľa č.l. 36 podľa konštatovania súdu nezanikla /podľa § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka: Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.
Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu/.
Na pojednávanie súdu vytýčené vo veci na termín 17.6.2014 sa žalovaný neustanovil. Doručenie predvolania na označený termín mal včas a riadne vykázané, v nadväznosti na čo súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 OSP skonštatujúc splnenie procesných podmienok pre tento procesný postup.
Súd vykonal veci dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho právneho zástupcu, oboznámením úradného záznamu z 8.8.2013, oboznámením reakcie žalovaného na komunikáciu vedenú zo strany žalobcu listom z 31.8.2012, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 11Cb 27/2010 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Z úradného záznamu zo dňa 8.8.2013 /tento je pripojený na spisovom obale/ mal súd preukázané, že účinky vyhlásenia konkurzu na úpadcu BUDA mont s.r.o., so sídlom Pod Hradiskom 16/373, Žilina, IČO: 36 381 098 v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 4K 2/2009 nastali deň následujúci po zverejnení uznesenia o vyhlásené konkurzu v Obchodnom vestníku OV 85B/2009, teda dňom 7.5.2009 a žalovaný bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty označeného úpadcu.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11Cb 27/2010 mal súd zistené, že správca konkurznej podstaty - žalovaný v uvedenom konaní v procesnom postavení žalobcu, uplatnil žalobou voči ENERGO CONTROLS spol. s r.o., so sídlom v Žiline pohľadávku na zaplatenie 31.911,84 EUR ako právo vyplývajúce z dvoch zmlúv o dielo uzatvorených medzi úpadcom a žalobcom, ktorá pohľadávka bola vyúčtovaná samostatnými faktúrami so splatnosťou v roku 2007. Žalobca v označenej veci poukázal na úpravu podľa § 46 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a tvrdil, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na označeného úpadcu sa pohľadávky, ktoré mu vznikli na základe označených faktúr, stali splatnými. Žalovaný sa v označenom konaní naopak bránil tým, že pohľadávky v časti zádržného a garančnej zábezpeky vôbec nevznikli, a preto vyhlásenie konkurzu nemohlo mať za následok vznik ich splatnosti / žalovaným vo veci sp.zn. 11Cb 267/2010 bol subjekt ENERGO CONTROLS spol. s r.o./. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 11Cb 27/2010-190 zo dňa 20.5.2011 žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 1.707,68 EUR a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň úspešnému účastníkovi v konaní, teda subjektu ENERGO CONTROLS spol. s r.o. priznal náhradu trov konania voči protistrane v sume 2.689,70 EUR. Na základe včas podaného odvolania funkčne príslušný Krajský súd Žilina rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rovnako ako súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, podľa ktorého v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá, nebol preukázaný vznik pohľadávky, a preto sa táto s poukazom na úpravu § 46 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemohla stať ani splatnou. Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že úspešnému účastníkovi konania - ENERGO CONTROLS spol. s r.o. priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 552,93 EUR. Rozsudok súdu prvého i druhého stupňa vo veci sp.zn. 11Cb 27/2010 nadobudol vykonateľnosť dňa 8.5.2012, ako vyplýva z vyznačených doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti na týchto rozhodnutiach v pripojenom spisovom materiáli.
Na výzvu žalobcu na plnenie pohľadávky v rozsahu trov konania v sume 2.689,70 EUR a v sume 552,92 EUR reagoval žalovaný listom z 31.8.2012 /č.l. 13/, ktorým uviedol, že tieto pohľadávky predstavujú trovy konania a môžu byť v konkurznom konaní uplatnené ako pohľadávky proti podstate, ale sú podľa § 100 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vylúčené z uspokojenia a nemôžu byť v konkurze uspokojené.
Podľa § 87 ods. 1, 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. /Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 - ďalej už len Zákon/: Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné na maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne s tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 100 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona: Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj po a/ trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 40 ods. 2 Zákona: Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona: Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pri tom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa § 206a ods. 1 Zákona: Konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka: Ak čas z plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka /v znení platnom a účinnom do 31.1.2013/: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka: Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 118a OSP: Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2). Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Podľa § 120 ods. 1, 3 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 5.9.2012 v znení upresnenia, ktoré žalobca učinil na pojednávaní 17.6.2014, sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka vo výške 2.689,70 EUR a pohľadávka vo výške 552,92 EUR priznané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 27/2010-190 zo dňa 20.5.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 14Cob/200/2011 z 26.4.2012 spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z týchto súm od 6.5.2012, sú pohľadávkami proti všeobecnej podstate a že tieto pohľadávky nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze úpadcu BUDA mont s.r.o., so sídlom v Žiline. Vzhľadom na určovaciu povahu žaloby vo veci a pri konštatovaní, že žalobcovi nevyplýva naliehavý právny záujem na navrhovanom určení priamo zo zákona, sa súd s poukazom na úpravu § 80c OSP zaoberal primárne skúmaním existencie a preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení /podľa § 80c OSP: Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem/. Pokiaľ ide o návrh na určenie, že pohľadávky sú pohľadávkami proti všeobecnej podstate úpadcu, vychádzal súd z obsahu procesnej obrany žalovaného v tomto konaní, kedy k tomuto určeniu v pomeroch tohto incidenčného konania žalovaný neuvádzal žiadne konkrétne tvrdenia, avšak v rámci vyjadrenia sa k žalobe navrhol žalobu ako celok zamietnuť. Zároveň súd pri skúmaní naliehavého právneho záujmu na určení, že pohľadávky sú pohľadávkami proti všeobecnej podstate, zohľadnil vzájomnú prepojenosť oboch určovacích návrhov z hľadiska účelu, ktorý žalobca podanou žalobou sleduje, ktorým bezpochyby je dosiahnutie uspokojenia týchto pohľadávok v označenom konkurznom konaní ako pohľadávok proti podstate. Za uvedeného stavu súd skonštatoval, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení pohľadávok ako pohľadávok proti všeobecnej podstate spočívajúci v tom, že bez navrhovaného určenia týchto pohľadávok a ako pohľadávok proti všeobecnej podstate by sa za uvedeného obsahu procesnej obrany žalovaného stalo postavenie žalobcu predovšetkým z pohľadu uspokojenia týchto jeho pohľadávok v pomeroch konkurzného konania neisté. Pokiaľ ide o návrh na určenie, že pohľadávky nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze označeného úpadcu, je naliehavý právny záujem žalobcu preukázaný skutočnosťou, že žalovaný uspokojenie týchto pohľadávok v konkurze výslovne namietal s poukazom na úpravu podľa § 100 ods. 2 písm. a/ Zákona.
Po skonštatovaní naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení sa súd zaoberal otázkou, či pohľadávka žalobcu na zaplatenie trov konania súdu prvého a druhého stupňa vo veci sp.zn. 11Cb 27/2010 je pohľadávkou proti podstate. Z obsahu pripojeného spisového materiálu sp.zn. 11Cb 27/2010 vyplýva, že žalovaný, ktorý v tomto konaní bol v procesnom postavení žalobcu, uplatnil žalobou nároky z dvoch zmlúv o dielo vyúčtované samostatnými faktúrami, vo vzťahu ku ktorým žalobca tvrdil, že sa stali splatnými podľa § 46 Zákona vyhlásením konkurzu na označeného úpadcu. Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu vo veci vo väčšom rozsahu zamietol /v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania bol skonštatovaný čistý úspech žalovaného v tomto konaní v rozsahu 72,8 %/, s odôvodnením, že nebol preukázaný vznik žalovanej pohľadávky a teda vyhlásením konkurzu sa táto pohľadávka ani nemohla stať splatnou. Rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený odvolacím súdom, právoplatnosť tieto rozhodnutia nadobudli dňa 2.5.2012 a vykonateľnosť dňa 8.5.2012. Z uvedeného vyplýva, že v konaní sp.zn. 11Cb 27/2010 žalovaný ako správca konkurznej podstaty označeného úpadcu a teda subjekt oprávnený a zároveň povinný podľa § 44 ods. 1, § 40 ods. 2 všetko Zákona na výkon správy majetku úpadcu v rámci realizácie správy majetku úpadcu /a teda v záujme minimalizovania nákladov konkurzného konania a maximalizovania uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov/ podal žalobu vo veci sp.zn. 11Cb 27/2010. Trovy konania pred súdom prvého stupňa i pred súdom druhého stupňa, ktoré v tomto konaní vznikli momentom rozhodnutia súdov o týchto trovách potom ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu, sú nepochybne pohľadávkou proti všeobecnej podstate podľa § 87 ods. 1 Zákona. Pohľadávka z titulu náhrady trov konania všeobecne vzniká rozhodnutím súdu o jej priznaní úspešnému účastníkovi a teda rozhodnutie súdu má v tomto prípade účinky zakladajúce vznik práva - konštitutívne účinky. Súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní v tejto veci musel vychádzať zo znenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii platného a účinného do 31.12.2011, nakoľko konkurz na označeného úpadcu bol vyhlásený s účinkami od 7.5.2009 a s poukazom na úpravu § 206a ods. 1 Zákona.
Následne súd riešil relevantnú otázku vyplývajúcu z obrany žalovaného, a to či pohľadávky žalobcu z titulu náhrady trov konania, tak ako sú špecifikované vyššie, spadajú do okruhu pohľadávok vylúčených z uspokojenia v konkurze podľa § 100 ods. 2 písm. a/ Zákona /aplikácia § 100 ods. 1 Zákona do úvahy v prejednávanej veci neprichádzala, nakoľko pohľadávka z titulu náhrady trov konania je z hľadiska hmotno-právneho príslušenstvom pohľadávky ako náklady spojené s uplatnením práva a v predmetnom konkurze nebola prihlásená ako príslušenstvo prihlásenej pohľadávky/. Vo vzťahu k § 100 ods. 2 písm. a/ Zákona bolo relevantné zaujať stanovisko k otázke, či konanie sp.zn. 11Cb 27/2010 je konaním vyvolaným alebo súvisiacim s konkurzom. Pri zohľadnení predmetu konania sp.zn. 11Cb/27/2010, tak ako je konštatovaný vyššie a teda že predmetom tohto konania boli práva vyplývajúce z porušenia zmluvných povinností dojednaných v Zmluve o dielo medzi žalobcom a úpadcom a žalobu vo veci sp.zn. 11Cb 27/2010 podal správca konkurznej podstaty úpadcu v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a z toho vyplývajúcich účinkov podľa § 44 ods. 1 Zákona súd konštatuje, že konanie sp.zn. 11Cb 27/2010 nie je konaním ani vyvolaným konkurzom, ani s konkurzom súvisiacim v zmysle § 100 ods. 2 písm. a/. Dôvodom podania žaloby vo veci sp.zn. 11Cb 27/2010 je tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo súkromno-právneho vzťahu medzi úpadcom a žalobcom a teda uplatnené právo nemá základ v úprave Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Skutočnosť, že žalobca vo veci sp.zn. 11Cb 27/2010 odvodzuje „vznik“ uplatneného práva od § 46 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je v uvedených súvislostiach irelevantná vzhľadom na argumentáciu prvo i druhostupňových súdov v tejto veci pri meritórnom rozhodnutí, podľa ktorej prevažná časť žalovanej pohľadávky vôbec nevznikla a teda sa vo vzťahu k tejto časti ani nemohli uplatniť účinky vyplývajúce z § 46 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže základom uplatneného práva vo veci sp.zn. 11Cb 27/2010 je zmluvný vzťah medzi úpadcom a žalobcom vyplývajúcim zo Zmluvy o dielo medzi nimi uzatvorenej a nároky z tohto zmluvného vzťahu, mohlo takéto konanie prebiehať i nebyť konkurzu na základe žaloby samotného úpadcu, a preto nie je toto konanie konaním súvisiacim s konkurzom podľa § 100 ods. 2 písm. a/ Zákona. Pojem konaní súvisiacich s konkurzom je pojmom širším oproti pojmu konania konkurzom vyvolané, na základe čoho súd konštatuje, že konanie sp.zn. 11Cb 27/2010 nie je ani konaním konkurzom vyvolaným /konaniami konkurzom vyvolanými sú konania na základe typových incidenčných žalôb založených priamo úpravou Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda konania o určenie popretých pohľadávok, konania o vylúčenie vecí zo súpisu majetku podstaty, konania o odporovateľnosti právnych úkonov/. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky z titulu náhrady trov konania označené žalobcom nie sú pohľadávkami podľa § 100 ods. 2 písm. a/ Zákona, u ktorých by bolo vylúčené ich uspokojenie v konkurze, na základe čoho súd určil, že sa jedná o pohľadávky proti všeobecnej podstate, ktoré nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze označeného úpadcu, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
Súd žalobe vyhovel i pokiaľ ide o určenie týkajúce sa úroku z omeškania vychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého záväzok žalovaného z titulu náhrady trov konania v konaní sp.zn. 11Cb 27/2010 vznikol na základe právnej skutočnosti, ktorou boli rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa v tejto veci vyhlásené po tom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na označeného úpadcu. Tieto pohľadávky majú povahu peňažných pohľadávok a predstavujú peňažný záväzok žalovaného voči žalobcovi, vo vzťahu ku ktorému je v rozhodnutí súdu, ktorým je toto právo založené, riešená otázka splatnosti viazaná na moment vykonateľnosti týchto rozhodnutí, ktorý nastal dňom 8.5.2012, ako nepochybne vyplýva z vyznačených doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti na týchto rozhodnutiach. V nadväznosti na to vzniká od 9.5.2012 omeškanie žalovaného so splnením jeho peňažného záväzku, a to nezávisle na úprave podľa § 87 ods. 3 Zákona, ktorá rieši postup správcu pri uspokojovaní pohľadávok proti podstate. Ani ustanovenie § 87 ods. 3 Zákona a ani iná hmotno-právna úprava nevylučuje právne dôsledky vzniku omeškania sa žalovaného ako správcu konkurznej podstaty so splnením jeho splatného peňažného záväzku z titulu náhrady trov konania, na ktorú náhradu trov konania bol zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu vydaným po vyhlásení konkurzu. I na správcu konkurznej podstaty dopadá úprava podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého: Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Pri nedodržaní lehoty splatnosti peňažného záväzku podľa rozhodnutia súdu z titulu náhrady trov konania zo zákona vzniká omeškanie, v tomto prípade správcu konkurznej podstaty, ktorému je povinnosť nahradiť trovy konania uložená. Súd poukazuje na obdobne aplikovateľné závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obo/158/2010 zo dňa 30.4.2013, a to nezávisle na skutočnosti, že ide o rozhodnutie NS SR v pomeroch predchádzajúcej právnej úpravy podľa Zákona č. 328/1991 Zb.. V nadväznosti na to súd i vo vzťahu k úroku z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 2.689,70 EUR a zo sumy 552,92 EUR od 9.5.2012 až do zaplatenia určil, že sa jedná o pohľadávku proti všeobecnej podstate, ktorá nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze označeného úpadcu, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Vo vzťahu k pohľadávke úroku z omeškania 9 % ročne zo súm 2.689,70 EUR a 552,92 EUR za čas od 6.5.2012 do 8.5.2012 súd žalobu zamietol, nakoľko vychádzal z vyššie uvedeného záveru o ustálení vzniku omeškania sa žalovaného dňom nasledujúcim po dni, kedy rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa vo veci sp.zn. 11Cb 27/2010 nadobudli vykonateľnosť / a teda uplynula paričná lehota v nich určená/.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd využil oprávnenie odročiť pojednávanie na vyhlásenie rozsudku, rozhodne o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.