Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-42-2014.pdf
PDF · 83.88 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa: Dräger Slovensko, s.r.o., Radlinského 40a, Piešťany, IČO: 31 439 446, zastúpený: JUDr. Timotej Minarovič, advokát, A. Žarnova 1, Trnava proti odporcovi: Czechmont s.r.o., Halenárska 3, Trnava, IČO: 43 839 690, o zaplatenie 726,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd ruší platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 19Rob/71/2013-15 zo dňa 15.01.2014.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 726,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 726,20 eur od 07.07.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi paušálnu náhradu vo výške 40 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 43,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 213,18 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 12.12.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 726,20 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej kúpnej ceny a taktiež sa domáhal, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Súd vo veci vydal dňa 15.01.2014 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 19Rob/71/1013-15, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk a preto súd zrušil platobný rozkaz v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku rozsudku, t.j. úkonom, ktorým sa konanie končí.
Súd v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti odporcu, u ktorého sa predvolanie na pojednávanie na adresu uvedenú v obchodnom registri nepodarilo doručiť,
pričom iná adresa súdu nie je známa. Súd v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku považoval nedoručenú zásielku za doručenú dňom 09.05.2014.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s potvrdením objednávky č. P/ XX/XXXX zo dňa 31.01.2013, s dodacím listom č. DL/XX/XXXX, s faktúrou č. XXXXXX a s výpisom z obchodného registra a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že na základe objednávky dodal odporcovi prístroj V. XXXX Y. spolu s príslušenstvom, ktorého prevzatie odporca písomne potvrdil podpísaním dodacieho listu č. DL/XX/XXXX zo dňa 08.02.2013. Predmetné plnenie navrhovateľ následne vyfakturoval odporcovi faktúrou č. XXXXXX. Odporca fakturovanú sumu uhradil len čiastočne a to vo výške 1.452,40 eur.
Z pripojenej faktúry č. XXXXXX vyhotovenej dňa 13.02.2013 súd zistil, že odporcovi bola vyúčtovaná suma 2.178,60 eur so splatnosťou 06.07.2013. Zároveň súd z priloženého dodacieho listu č. DL/XX/ XXXX zistil, že navrhovateľ dodal tovar, ktorý bol predmetom objednávky odporcu.
Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ustanovenia § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.01.2013) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.01.2013), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa ustanovenia § 768k Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkovo- právny vzťah a to uzatvorením kúpnej zmluvy, pričom odporca si objednal u navrhovateľa tovar, ktorý mu následne tento riadne a včas dodal, čo odporca potvrdil podpisom na dodacom liste. Nakoľko odporca si svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu nesplnil a neuhradil v lehote splatnosti faktúru, ktorú navrhovateľ vystavil odporcovi, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 726,20 eur. Odporca v konaní nepreukázal opak tvrdení navrhovateľa a neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť návrhu. Nakoľko odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených navrhovateľom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.
Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany odporcu nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím navrhovateľovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. XXXXXX, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 726,20 eur od 07.07.2013 do zaplatenia.
Súd zamietol návrh v časti, v ktorej navrhovateľ z dlžnej sumy požadoval úrok vo vyššej sadzbe, než by mu patrila v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.01.2013).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 43,50 eur a z trov právneho zastúpenia za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktoré pozostávajú z nasledovného:
· prevzatie a príprava zastupovania......................................................................51,45 eur
· písomné podanie na súd.....................................................................................51,45 eur
· účasť na pojednávaní dňa 04.07.2013................................................................51,45 eur
· náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2013 ..............................15,26 eur
· náhrada výdavkov za 1 úkon právnej služby v roku 2014...................................8,04 eur
· 20 % DPH zo sumy 177,65 eur..........................................................................35,53 eur
Súd zároveň priznal navrhovateľovi v súvislosti s omeškaním dlžníka aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.