Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4Cpr/3/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne E., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. D., proti žalovanej Tatranská mliekareň, a. s., so sídlom Kežmarok, Nad traťou 26, IČO: 31 654 363, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej realizované písomným podaním z 2. 8. 2012 je neplatné.

II. Konanie o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej trvá a o náhradu mzdy v súvislosti so skončením pracovného pomeru vylučuje na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 28. 9. 2012 v jej konečnej úprave pripustenej súdom uznesením z 20. 2. 2014 č. k. - 65 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru u žalovanej doručené jej 2. 8. 2012 je neplatné, určenia, že jej pracovný pomer u žalovanej stále trvá a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku 524,62 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 3. 8. 2012 do doby, kým jej neumožní pokračovať v práci.

Žalobu dôvodila tvrdeniami, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol založený pracovnou zmluvou z 19. 10. 2007 a vznikol 1. 11. 2007. Dohodnutým druhom práce bola práca výrobného zamestnanca. Neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy bol opis pracovnej činnosti. 2. 8. 2012 jej žalovaná doručila okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , tzn. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Porušenia sa mala dopustiť tým, že opakovane verbálne napadla nadriadenú zamestnankyňu syrárne a neprimerane vystupovala voči ostatným spolupracovníkom s tým, že 23. 2. 2012 jej bolo odovzdané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v odmietnutí vykonať nariadenú prácu a následnom verbálnom napadnutí nadriadenej. S okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a považuje ho za neplatné, nakoľko nešlo o porušenie pracovnej disciplíny. Plnila si iba základné povinnosti zamestnanca v zmysle Zákonníka práca a chránila záujmy zamestnávateľa a jeho majetku pred poškodením. 20. 2. 2012 nastúpila do práce po 8 dňoch dovolenky. 22. 2. 2012 jej Ing. Y. nariadila vydezinfikovať zreciu miestnosť č. 3, kde bol do nevysanitovaných priestorov uskladnený „goralský plesnivec“, čo malo za následok vznik čiernej karcinogénnej plesne. Verbálne poukázala na hygienickú závadnosť syrov a odmietla vykonať zdraviu škodlivú prácu v prostredí s čiernou plesňou. Dôvodom odmietnutia vykonať prácu bola aj obava pred prisúdením náhrady za škodu na znehodnotených syroch, pričom počas dovolenky nemohla zodpovedať za nedodržanie výrobného postupu. Jej slovné upozornenie na nedôslednosť v dodržiavaní technológie pri výrobe a následné znehodnotenie syrov, ako aj

na osobnú zodpovednosť, bolo vyhodnotené ako verbálne napadnutie nadriadenej a vyústilo do upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny 23. 2. 2012. Upozornenie odmietla prevziať. Okrem tohto prípadu sústavne upozorňovala svojich priamych nadriadených na nedôsledné dodržiavanie pracovných postupov, problémy v sanitácii, v používaní chemických prostriedkov, na rezervy a nedostatky v pracovných výkonoch v pracovnom kolektíve a zlú organizáciu práce. Túto jej snahu o plnenie základných povinnosti zamestnanca nadriadení považovali za drzosť a využívali na narúšanie jej vzťahov s ostatnými zamestnancami. Situácia sa zhoršila príchodom MVDr. F. do funkcie vedúcej syrárne a Ing. Y.. Obe často zlyhávali po odbornej stránke, čo si nepriznávali. Namiesto nápravy ju obe pred pracovným kolektívom zosmiešňovali. Na jej upozornenie na ich správanie generálny riaditeľ žalovanej nereagoval. Svoju argumentáciu voči nadriadeným nepovažuje za verbálne napadanie a ani za porušovanie pracovnej disciplíny. 1. 8. 2012 prišla do práce po 21 dňoch dovolenky. Opakovane bola zhrozená z hygienických pomerov na pracovisku (formy špinavé, syry kontaminované).Keď na to upozornila Ing. Y., dostala okamžité skončenie pracovného pomeru. Skončenie neprevzala, preto jej bolo zaslané poštou. 3. 8. 2012 po prednesení odmietavého stanoviska k skončeniu pracovného pomeru jej generálny riaditeľ vytkol, že ho o problémoch priebežne neinformovala. Rozhodnutie však nezrušil. V uvedený deň po príchode do práce jej MVDr. F. prácu zakázala. Listom z 3. 8. 2012 žalovanej oznámila, že na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce trvá. Je presvedčená, že dôvodom konania žalovanej je snaha o jej odstránenie ako zamestnanca s vysokými odbornými vedomosťami a záujmom o prácu, ktorý upozorňoval na nedostatky, vrátane organizácie práce zo strany nadriadených.

Žalovaná písomným vyjadrením k žalobe z 29. 10. 2012 doručenej jej v rámci prípravy pojednávania žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že okolnosti uvádzané žalobkyňou sú jednostranné, neobjektívne a nepravdivé.

V priebehu konania žalobkyňa trvala na žalobe. Zástupkyňa žalobkyne určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dôvodila predovšetkým argumentáciou, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je dôvod skončenia dostatočne určite vymedzený a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, čo bolo skutočným dôvodom skončenia. Naďalej zotrvala na tvrdení o neexistencii materiálneho dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že zo strany žalobkyne k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo. Poukazovala na výnimočnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý prichádza do úvahy v prípade len závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že medzičasom bola nútená sa zamestnať. Návrhom na zmenu žalobnej žiadosti požiadala o zmenu petitu žaloby tak, aby súd určil, že pracovný pomer trval iba do 31. 1. 2014 a žalovanej uložil zaplatiť jej náhradu mzdy iba do tejto doby.

Zástupca žalovanej na pojednávaní konanom 26. 4. 2013 tvrdil, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou bolo to, že „... žalobkyňa opakovane porušila pracovnú disciplínu, keď vystupovala neprimerane voči svojim nadriadeným zamestnancom...“, a že „... už dňa 23. 2. 2012 bola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, kedy odmietla vykonať nariadenú prácu...“. Na výzvu súdu, aby zástupca žalovanej doplnil tvrdenia o konkrétne skutočnosti, pre ktoré žalovaná pristúpila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, uviedol, že v celom rozsahu poukazuje na písomné podanie Ing. Z. Y. z 2. 8. 2012 predložené súdu v konaní, ktoré konanie žalobkyne podrobne popisuje. Uviedol, že Ing. Z. Y. v ňom popisuje, ako žalobkyňa odmietla vykonať prácu, ktorú jej nariadila a kričala na prevádzke a zhadzovala ju. Na pojednávaní konanom 25. 3. 2014 zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná okamžite skončila pracovný pomer pre verbálne útoky 2. 8. 2012 na nadriadené zamestnankyne ako Ing. Z. Y., tak aj na MVDr. H. F.. Na pojednávaní konanom 10. 6. 2014 a 4. 7. 2014 uviedol, že žalovaná okamžite skončila pracovný pomer so žalovanou len pre verbálne napadnutie nadriadenej Ing. Z. Y..

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledujúce skutočnosti:

Z pracovnej zmluvy datovanej 19. 10. 2007 súd zistil, že účastníci uzavreli pracovnú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že žalobkyňa dňom 1. 11. 2007 nastúpi do práce u žalovanej ako výrobný pracovník na dobu neurčitú za mzdových podmienok dojednaných v zmluve.

Oboznámením obsahu písomného podania označeného ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ datovaného 2. 8. 2012 súd považoval za preukázané, že žalovaná týmto podaním oznámila žalobkyni, že „Podľa s Vami okamžite končíme pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého ste sa dopustili tým, že ste opakovane verbálne napadala Vašu nadriadenú pracovníčku syrárne a neprimerane ste vystupovali voči ostatným spolupracovníkom. Dňa 23. 2. 2012 Vám bolo vedúcou syrárne a majsterkou odovzdané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny pre odmietnutie vykonať nariadenú prácu vyplývajúcu z Vašej pracovnej náplne a uloženú majsterkou strediska syrárne. Na ich upozornenie ohľadom vykonania práce ste nadriadené zamestnankyne verbálne napadli.“

Účinnosť doručenia tohto podania žalobkyni, ktorá 2. 8. 2012 odmietla osobne písomnosť prevziať, účastníci neučinili spornou. Súd vzhľadom na nespornosť tejto skutočnosti medzi účastníkmi a ust. , podľa ktorého účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne, považoval za preukázanú skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyne účinne doručené.

Podľa účinnom do 31. 8. 2012, teda v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru v danej veci (ďalej len „“), zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec:

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Podľa okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Z obsahu písomného podania žalovanej z 2. 8. 2012 vyplýva, že žalovaná dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou videla v tom, že žalobkyňa opakovane verbálne napadla nadriadenú pracovníčku syrárne a neprimerane vystupovala voči ostatným spolupracovníkom s tým, že 23. 2. 2012 jej bolo vedúcou syrárne a majsterkou syrárne odovzdané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny pre odmietnutie vykonať nariadenú prácu vyplývajúcu jej z pracovnej náplne a uloženou majsterkou strediska syrárne, pričom na ich upozornenie ohľadne vykonania práce nadriadené zamestnankyne verbálne napadla.

Vychádzajúc z vyššie cit. zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ide o zákonnom stanovenú subjektívnu hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu, ktorej márnym uplynutím zaniká právo zamestnávateľa na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pre začiatok plynutia tejto lehoty pritom stačí, ak sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvie bezprostredne alebo vyššie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý je oprávnený zamestnancovi ukladať pracovné úlohy a dávať záväzné pokyny.

Vychádzajúc z písomného upozornenia žalovanej na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou z 23. 2. 2012 (čl. 43 spisu) uvedeného dňa vedomosť o konaní žalobkyne spočívajúcom v odmietnutí vykonať prácu a vo verbálnom napadnutí nadriadených zamestnankýň mala nielen nadriadená zamestnankyňa

žalobkyne - majsterka syrárne, ale aj štatutárny zástupca žalovanej, ktorý aj hneď pristúpil k písomnému upozorneniu žalobkyne na porušenie pracovnej disciplíny. Preto pokiaľ žalovaná 2. 8. 2012 okamžite skončila pracovný pomer so žalobkyňou pre porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému malo dôjsť 23. 2. 2012, učinila tak po uplynutí 2-mesačnej prekluzívnej lehoty. Márnym uplynutím 2 mesačnej lehoty, tzn. dňom 23. 4. 2012, žalovanej zaniklo právo na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalovanou pre tento dôvod. Preto pokiaľ žalovaná okamžite skončila pracovný pomer so žalobkyňou pre konanie žalobkyne, ku ktorému malo dôjsť

23. 2. 2012 tak, ako ho popisuje v okamžitom skončení pracovného pomeru z 2. 8. 2012, okamžité skončenie pracovného pomeru z tohto dôvodu nemôže byť platné.

V prejednávanej veci sa súd preto ďalej mohol zaoberať už dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý podľa obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru z 2. 8. 2012 mal spočívať v tom, že žalobkyňa „... opakovane verbálne napadla nadriadenú pracovníčku syrárne a neprimerane vystupovala voči ostatným spolupracovníkom“. Súd sa týmto dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru ďalej zaoberal jednak z pohľadu objasnenia obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska konkrétneho konania žalobkyne, ktoré k tomuto skončeniu žalovanú viedlo, a jednak z pohľadu, či takéto konanie samo o sebe (bez konania, ku ktorému malo dôjsť 23. 2. 2012) odôvodňovalo žalovanú pristúpiť k tak výnimočnému opatreniu, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru.

Z citovaného ust. vyplýva, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli druhého účastníka pracovného pomeru k tomu, že rozviazal pracovný pomer, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, tzn. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia bol určitým (nezameniteľným) spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite skončil.

Citované ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Avšak k tomu, aby bolo možné v konkrétnom prípade posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru je platným právnym úkonom, je potrebné zistiť, či nastali také skutočnosti, ktoré právna norma predpokladá ako dôvod takéhoto skončenia pracovného pomeru. Preto dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť uvedený nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca je videný, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Podľa ustálenej judikatúry a súdnej praxe skutočnosti, ktoré boli dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností (uvádzať presné časové údaje a pod.). Pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie neplatné len vtedy, ak sa ani výkladom prejavu vôle nedá zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Výklad prejavu vôle môže pritom smerovať len k objasneniu jej obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle súd nemôže nahradzovať alebo dopĺňať vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil.

V prejednávanej veci z obsahu písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru z 2. 8. 2012 nie zrejmé, koho, kedy, ako konkrétne, a v akej intenzite čo do kvantity a kvality žalobkyňa mala verbálne napadnúť, resp. voči komu, kedy, a ako konkrétne mala neprimerane vystupovať.

Tvrdenia zástupcu žalovanej na otázky súdu ohľadne uvedenia konkrétnych skutočnosti týkajúcich sa konania žalobkyne, pre ktoré pristúpila žalovaná k okamžitému skončeniu pracovného pomeru 2. 8. 2012, sa v priebehu konania rôznili. Zástupca žalovanej najprv tvrdil, že v celom rozsahu poukazuje na sťažnosť Ing. Z. Y. z 2. 8. 2012 s tým, že konanie žalobkyne je podrobne popísané v tejto sťažnosti. Na

pojednávaní konanom 25. 3. 2014 zástupca žalovanej na otázku súdu uviedol, že žalovaná okamžite skončila pracovný pomer pre verbálne útoky 2. 8. 2012 na nadriadenú pracovníčku majsterku Ing. Z. Y., ako aj na vedúcu syrárne MVDr. H. F.. Na pojednávaniach konaných 10. 6. 2014 a 4. 7. 2014 opäť tvrdil, že žalovaná okamžite skončila pracovný pomer so žalovanou len pre verbálne napadnutie majsterky Ing. Z. Y..

Z písomného podania z 2. 8. 2012 označeného ako „Sťažnosť“ (čl. 21 spisu) súd zistil, že obsahom tohto podania je sťažnosť Ing. Z. Y. adresovaná generálnemu riaditeľovi žalovanej. V sťažnosti sa menovaná sťažuje, že žalobkyňa ju opakovane a neopodstatnene slovne napadala. Vo vzťahu k súdom skúmanému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádza, že žalobkyňu požiadala, aby spláchla podlahu v sklade č. 3. Prácu odmietla vykonať. Začala kričať, že za nikoho nič robiť nebude. Otočila sa a odišla preč. Neskôr na základe slovného kriku, ktorý sa začal ývať na chodbe starej syrárne ako výrobný majster strediska šla zistiť, čo sa deje. Po príchode zistila, že je to krik žalobkyne. Na jej otázku, čo to má znamenať, odpovedala, že po jej 30 dňovej dovolenke je všade špina a neporiadok. Syry sú kontaminované cudzou plesňou, majú nevhodný tvar, formy sú silne znečistené. Určite neboli dodržané technologické postupy výroby. Kolegovia zjavne celý mesiac nič nerobili a za týchto podmienok firmu zachraňovať nebude. Otočila sa k nej a začala ju slovne napadať, že ako majsterka je neschopná, počúvať a rešpektovať jej príkazy nebude a nakoniec vo firme nie je nikto, kto jej bude rozkazovať. V závere sťažnosti uvádza, že žalobkyňa je problémová pracovníčka, s ktorou nik nechce pracovať. Vyjadruje sa vulgárne a hrubo o svojich spolupracovníkoch, nadriadených, o vedení firmy sa vyjadruje ako o sviniach nenažraných. Konflikty má aj s inými majstrami.

Majsterka Ing. Z. Y. v svojej výpovedi na pojednávaní 10. 6. 2014 uviedla, že žalobkyňa ju dva krát slovne napadla. Začiatkom augusta prišla po mesiaci dovolenky. Kázala jej umyť jeden sklad, čo odmietla a slovne ju napadla. Začala ju urážať, že prišla po mesiaci a všade je bodrel a špina, pričom sa pracovalo tak, ako aj predtým. Nebol žiaden dôvod, aby ju napadla. Žalobkyňa si však myslela, že všetci sú tam neschopní a že bez nej sa nezaobídeme. Nedá sa urážať. Prvý krát ju začala urážať vo februári. Druhýkrát po dovolenke. Kričala, že má vrátiť diplom, že študovala za peniaze daňových poplatníkov, za jej peniaze, že si nezaslúži diplom, že nevie riadiť prácu. Dotklo sa jej to. Je to neprispôsobivý človek, ktorý nevie pracovať v kolektíve. Uráža nielen ju, ale všetkých zamestnancov. Na otázku žalobkyne, kedy jej povedala, že má vrátiť diplom, svedkyňa uviedla, že si nepamätá, či to bolo vo februári alebo v auguste.

Vedúca syrárne MVDr. H. F. v svojej výpovedi na pojednávaní konanom 25. 3. 2014 uviedla, že žalobkyňa bola absolútne neprispôsobivou pracovníčkou. Nemôže povedať, že by svoju prácu nerobila dobre. Problém bol v tom, že odmietala urobiť akúkoľvek prácu navyše a vo vzťahu v kolegom a kolegyniam bola najproblémovejší človek. Pre jej neprispôsobivosť neustále vznikali rôzne konflikty. Po tom, čo rozbila kolektív vo firme Cosmos trading v snahe neprepustiť ju bola preradená k žalovanej v nádeji, že bude schopná zaradiť sa do väčšieho kolektívu. Aj u žalovanej však pokračovali problémy. Znevažovala prácu majstrov, zamestnanci s ňou odmietali pracovať. Všetko vyvrcholilo vo februári 2012. Ing. Y., ktorá bola v tom čase majsterkou 5 rokov a zastupovala majsterku na syrárni, ju upozornila, že do nej začala skákať, že je mladá, že jej nemá čo rozkazovať, akú má ona školu, že študovala za jej peniaze. Keď zišla dole a začala sa s ňou rozprávať, žalobkyňa ju slovne napadala, začala na ňu kričať, že jej nemá čo rozkazovať, a používať vulgárne výrazy ako napr. že je „pi**“. Žalobkyňa bežne pri vyjadrovaní používala vulgarizmy, ktoré presahovali hranice slušného správania. V júli mala žalobkyňa dovolenku. Keď sa vrátila, opäť majsterku na syrárni zastupovala Ing. Y.. Vtedy jej znovu vynadala tak, že s plačom prišla hore. Na to cca. za 5 minút opäť zišla dole. Bol tam krik. Keď žalobkyni povedala, že takto to ďalej nepôjde, a požiadala, aby jej povedala, čo sa stalo, kričala jej, že jej nemá čo rozkazovať, že čistiť sklad nebude, nebude robiť robotu za iné svine, ku ktorým tiež patrí. Po upozornení, že si nesmie nosiť jedlá a nápoje do práce, keď prechádzala okolo nej, povedala jej, že je „pi**“. Na upozornenie ohľadne ukradnutia syru a mlieka si na svoju adresu vypočula, že „je**“ všade, kde nemá, a či ju nemá kto doma, aby dala pokoj jej chodbe...“.

Žalobkyňa v svojej výpovedi poprela, že by 2. 8. 2012 Ing. Y. slovne napadla. Poprela, že by jej bola povedala, že ako majsterka je neschopná, že nebude jej príkazy počúvať, a tiež že by sa niekedy na jej adresu vulgárne vyjadrovala. Uviedla, že rozpráva nahlas. Preto sa jej mohlo zdať, že na ňu kričí. Ráno s

ňou začala riešiť, prečo p. H., keď odišiel na dovolenku, nevysanitoval zreciu miestnosť č. 7. Upozornila ju, že svoje príkazy si musí skontrolovať. Opýtala sa tiež Ing. Y., prečo sa má sanitovať sklad č. 7, keď syry sa uskladnili v sklade č.3, a poprosila ju, aby ju pracovne neprimerane nezaťažovala. Potom na požiadanie Ing. Y. šli do miestnosti č. 3, kde ju Ing. Y. upozornila, že je tam kontaminovaný syr. Povedala jej, nech si tieto priestory vyčistí ten, kto to urobil, kto kontamináciu zapríčinil, lebo ak príde k tomu, že bude treba nahradiť škodu, nie je ochotná ju platiť. Poobede sa dozvedela, že má výpoveď. V ten deň v práci išli šumy, že Ing. Y. spisuje petíciu proti nej, aby šla na osobné oddelenie. Telefonicky si 3. 8. 2012 vyžiadala stretnutie u generálneho riaditeľa. Bola tam aj MVDr. F.. Ukázal jej len petíciu. Podpísali sa tam aj ľudia, ktorí ju nepoznali a nikdy nevideli. Ing. Y. sa im vyhrážala, že pôjdu robiť fyzicky náročnejšiu prácu. Dopočula sa tiež, že Ing. Y. sa generálnemu riaditeľovi sťažovala až po výpovedi.

Svedkyňa Z. F. uviedla, že u žalovanej pracovala do júna, resp. júla 2012. Uviedla, že proti žalobkyni zamestnanci a majstri spísali petíciu. Ing. Y. išla proti nej, že sa to s ňou nedá vydržať, že po každom kričí. Podľa nej žalobkyňa mala často dobré nápady, lepšie ako majstri.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vo vzájomnej súvislosti a v nadväznosti na tvrdenia žalovanej súd prijal záver, že v danej veci nie je možné bez pochybnosti a vylúčenia zameniteľnosti vyvodiť, pre aké konkrétne konanie žalobkyne vymedzené v okamžitom skončení pracovného

pomeru z 2. 8. 2012 ako „... opakovane verbálne napadla...nadriadenú pracovníčku syrárne a neprimerane...vystupovala voči ostatným spolupracovníkom“, žalovaná pristúpila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Preto súd toto okamžité skončenie pracovného pomeru pre neurčitosť prejavu vôle žalovanej posúdil ako neplatné.

Súd pri interpretácii obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou 2. 8. 2012 ako jednostranného právneho úkonu žalovanej a hodnotení jeho formálnej stránky v súlade s interpretačnými maximami uvedenými v judikatúre ústavného súdu uprednostnil prísnejší výklad v záujme toho, aby zamestnanec si mohol byť vždy istý, z akého konkrétneho dôvodu bol jeho pracovný pomer skončený, ako aj z dôvodu ochrany základných garantovaných práv žalobkyne, ktoré by mohli pri menej prísnom výklade byť interpretáciou práva porušené. Ako ústavný súd už mnohokrát v svojich rozhodnutiach zdôraznil, základné práva a slobody vymedzujú nie len rámec normatívneho obsahu aplikovaných právnych noriem, ale tiež rámec ich ústavne konformnej interpretáciea aplikácie. Preto je všeobecný súd pri výklade a aplikácii práva vždy povinný rešpektovať ústavnoprávne limity a právo interpretovať a aplikovať z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práva a slobôd.

V prejednávanej veci súd predovšetkým dáva do pozornosti, že podľa obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaná k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou 2. 8. 2012 nepristúpila (neprihliadajúc už na konanie žalobkyne, ku ktorému malo dôjsť 23. 2. 2012, ktoré je prekludované) pre odmietnutie vykonať prácu, ktorú jej majsterka Ing. Z. Y. v uvedený deň nariadila vykonať, ale pre verbálne napadnutie nadriadenej zamestnankyne syrárne a neprimerané vystupovanie voči ostatným spolupracovníkom. Z dokazovania vykonaného vo veci nie je možné bez pochybnosti vyvodiť, či žalovaná k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou pristúpila len z dôvodu verbálneho napadnutia majsterky Ing. Z. Y. 2. 8. 2012, či k okamžitému skončeniu pracovného pomeru pristúpila aj pre verbálne napadnutie vedúcej syrárne MVDr. H. F. 2. 8. 2012, prípadne aj pre neprimerané vystupovanie k ďalším spolupracovníkom, ktorých žalovaná v priebehu celého konania nekonkretizovala. Tu súd dáva do pozorností tvrdenia samotného zástupcu žalovanej, ktoré sa v priebehu konania v tomto smere rôznili. Vykonaným dokazovaním súd však predovšetkým bez pochybnosti nemohol ani vyvodiť, aký bol konkrétny obsah verbálnej komunikácie medzi žalobkyňou a Ing. Z. Y. 2. 8. 2012, teda aké konkrétne výroky a v akom kontexte ako celku 2. 8. 2012 mali medzi žalobkyňou a Ing. Z. Y. odznieť.

Zo sťažnosti Ing. Z. Y. a jej výpovede na pojednávaní 10. 6. 2014 iba vyplýva, že žalobkyňa 2. 8. 2012 mala na adresu Ing. Z. Y. uviesť kritické výroky týkajúce sa jej schopnosti ako majsterky a spôsobilosti riadiť prácu spolu s vyjadrením, že jej príkazy nebude rešpektovať, pričom konkrétne výroky, ktoré

odzneli nie sú zrejmé. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by na adresu Ing. Z. Y. okrem týchto kritických výrokov mali 2. 8. 2012 odznieť aj vulgárne výrazy a nadávky. Podľa výpovede svedkyne MVDr. H. F. 2. 8. 2012 žalobkyňa adresovala hrubé vulgárne výrazy na adresu nadriadenej zamestnankyne MVDr. H. F.. Vo vzťahu k tejto nadriadenej však sám zástupca žalovanej spresnil, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalovaná nepristúpila pre verbálne napadnutie tejto nadriadenej.

Jedným zo základných práv zaručených je aj základné právo na slobodu prejavu zaručené v a 2 SR a v čl. 17 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Každý názor, stanovisko alebo kritika je v demokratickej spoločnosti v zásade prípustná, a obmedzenie slobody prejavu je výnimkou, ktorú je potrebné interpretovať reštriktívne a ospravedlniť ju len kvalifikovanými okolnosťami. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sloboda prejavu sa vzťahuje nie len na tvrdenia a stanoviska prijímané priaznivo a považované za neškodné, ale aj na tie, ktoré sú považované za polemické, kontroverzné, šokujúce, alebo aj niekoho urážajúce (rozhodnutie z 26.4.1979 vo veci Sunday Times proti Spojenému království, rozhodnutie z 23. 9. 1994 vo veci Jersild proti Dánsku a pod.). Stanoviska by však nemali vybočiť z medzí demokratickou spoločnosťou uznávaných pravidiel slušnosti. Európsky súd pre ľudské práva tiež skonštatoval, že súd musí prípustnosť namietaného obmedzenia slobody prejavu posudzovať vždy vo svetle veci ako celku, vrátane znenia výrokov, ktoré sú vytýkané, a kontextu, v ktorom boli prenesené. Nikdy nesmie posudzovať len jednotlivý vytrhnutý výrok alebo vetu (rozhodnutie Fuentes Bobo proti Španielsku, a pod.) Rovnako je súd povinný vziať do úvahy závažnosť možnej ujmy zamestnávateľa a pohnútky zamestnanca. Európsky súd pre ľudské práva tiež vyvodil použiteľnosť Dohovoru o ľudských právach aj vo vzťahu medzi jednotlivcami a v rozhodnutí z 26. 9. 1995 vo veci Vogt proti Nemecku priamo dovodil pravidlo, že zamestnanec nesmie byť pre povahu ním prejavených názorov prepustený.

Vo svetle týchto hľadísk súd zastáva názor, že pre neurčitosť prejavu vôle žalovanej v okamžitom skončení pracovného pomeru z 2. 8. 2012 vo vzťahu k preskúmavanému dôvodu súd nemá možnosť objektívne a spravodlivo posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou 2. 8. 2012 pre verbálne napadnutie nadriadenej pracovníčky syrárne a neprimerané vystupovanie voči ostatným spolupracovníkom bolo prejavom legitímneho obmedzenia prejavu slobody žalobkyne v záujme ochrany práv žalovanej ako zamestnávateľa alebo nelegitímnym zásahom do základného garantovaného práva žalobkyne na slobodu prejavu. Súd nemá možnosť posúdiť oprávnenosť a vecnosť kritiky nadriadenej Ing. Z. Y. z hľadiska primeranosti jej obsahu, formy a miesta. V tomto kontexte súd poukazuje na výpoveď svedkyne MVDr. H. F., podľa ktorej žalobkyňa svoju prácu robila dobre. Problém bol v tom, že odmietala urobiť akúkoľvek prácu navyše a v kolektíve bola neprispôsobivá. Tiež súd poukazuje na výpoveď žalobkyne a svedkyne Z. F., podľa ktorých žalovaná zorganizovala proti žalobkyni petíciu.

Súd pre neurčitosť prejavu vôle žalovanej v okamžitom skončení pracovného pomeru nemal tiež možnosť spravodlivo a objektívne posúdiť, či pracovnú disciplínu žalovaná porušila v intenzite, ktorá odôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru podľa (tzn. tak závažným spôsobom). Tu súd dáva do pozornosti, že okamžité skončenie pracovného pomeru je v porovnaní s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou podľa výnimočným opatrením, čo vyplýva zo samotnej dikcie (zamestnávateľ môže zrušiť pracovný pomer len výnimočne). Preto k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia môže zamestnávateľ pristúpiť len vtedy, ak okolnosti prípadu odôvodňujú záver, že po zamestnávateľovi nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby.

Preto súd žalobe o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel. Vzhľadom na potrebu ďalšieho dokazovania súd žalobnú žiadosť o určenie, že pracovný pomer trvá, a žiadosť o náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.

Záverom súd už len dodáva, že vzhľadom na záver o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre neurčitosť prejavu vôle žalovanej sa súd v danej veci nezaoberal ďalej závermi, či z

vykonaného odkazovania vyplýva aj záver o porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou. Na základe výpovede svedkyne MVDr. F. sa však javí plne dôvodné konštatovanie, že minimálne hrubé vulgárne výrazy na adresu tejto nadriadenej nasvedčujú záveru, že žalobkyňa pri svojich prejavoch voči tejto nadriadenej prekročila všeobecne uznávané pravidlá slušnosti a konala tak v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa ( ). Konanie v súlade s oprávnenými záujmami zamestnávateľa totiž znamená aj korektnosť vzťahov na pracovisku, rešpektovanie rozdelenia kompetencii a dodržiavanie zásad slušnosti. Tento právny záver súd však pre rozhodnutie v danej veci považoval za právne irelevantný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.