Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/343/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X/X, H., A.E. A., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Borisom, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti odporcom: 1. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, R., 2. G. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, t.č. N. N. E., A. X, R., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, o návrhu na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že navrhovateľ G. Y., rod. G. Y., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa H. Y., nar. XX.XX.XXXX z matky H. H., rod. H. nar. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajší súd dňa 17.12.2013, žiadal navrhovateľ o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu.

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že v roku 2011 mal s odporkyňou v 1. rade krátku intímnu známosť ešte pred narodením odporkyne v 2. rade. Začiatkom januára 2013 odporkyňa v 1. rade požiadala navrhovateľa o uznanie otcovstva k maloletej odporkyni v 2. rade. Po počiatočnom váhaní navrhovateľ dňa 21.01.2013 uznal na matričnom úrade otcovstvo k maloletej H.. Navrhovateľ tak urobil v dobrej viere a pod prísľubom založenia rodiny spolu s odporkyňou v 1. a 2. rade. Po niekoľkých dňoch však odporkyňa v 1. rade opustila byt, ktorý pre ňu a jej maloletú dcéru prenajal navrhovateľ a platil tiež všetky výdavky spojené s bývaním. Odporkyňa v 1. rade začala udržiavať vzťah s iným mužom a navrhovateľa kontaktovala výlučne za účelom získania finančných prostriedkov pod zámienkou, že ide o zabezpečenie potreby výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa. Od tej doby sa vzťah navrhovateľa a odporkyne v 1. rade zhoršil do tej miery, že komunikovali len prostredníctvom právneho zástupcu. Na základe predbežného opatrenia, vydaného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. , bola odporkyňa v 2. rade umiestnená do detského domova. V priebehu tohto konania sa navrhovateľ dozvedel o skutočnostiach, ktoré podporujú jeho presvedčenie, že nie je biologickým otcom maloletej H.. To nakoniec potvrdila aj samotná odporkyňa v 1. rade, ktorá sa vyjadrila tak, že biologickým otcom maloletej odporkyne v 2. rade je iný muž, s ktorým mala intímnu známosť v rozhodnom čase. Navrhovateľ preto podal návrh na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, čím sa odstráni nesúlad medzi otcovstvom biologickým a právnym. Tento nesúlad totiž výrazným spôsobom zasahuje do

súkromnej sféry navrhovateľa ako právneho otca a napokon zasahuje aj samotné dieťa a jeho právo poznať svojich biologických rodičov.

Odporkyňa v 1. rade s návrhom navrhovateľa na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu súhlasila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne v 1. rade, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: rodný list maloletej H. Y., správa o vyšetrení príbuzenstva/ otcovstva, a zistil nasledovný skutkový stav:

V knihe narodení matričného úradu R. - U. G. je vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX zapísané narodenie maloletej H. Y. dňom XX.XX.XXXX. Ako otec dieťaťa je zapísaný G. Y., ako matka je zapísaná H. H..

K určeniu otcovstva k maloletej H. došlo súhlasným vyhlásením navrhovateľa a odporkyne v 1. rade pred matričným úradom dňa 21.01.2013.

Zo správy o vyšetrení príbuzenstva/otcovstva zo dňa 26.03.2014, vypracovanej na základe žiadosti navrhovateľa laboratóriom lekárskej genetiky MedGene s.r.o., vyplýva, že otcovstvo navrhovateľa k maloletej odporkyni v 2. rade je s prakticky 100%-nou pravdepodobnosťou vylúčené.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že sa necíti byť otcom maloletej H.. S odporkyňou v 1. rade sa navrhovateľ zoznámil v lete roku 2010 alebo 2011 a spolu žili do januára 2012.

Z výpovede odporkyne v 1. rade súd zistil, že táto nevie uviesť, kto je biologickým otcom maloletej. Intímny vzťah s iným mužom mala odporkyňa v 1. rade predtým, ako spoznala navrhovateľa a aj počas obdobia, v ktorom žila s navrhovateľom. S návrhom na zapretie otcovstva súhlasila.

Kolízny opatrovník maloletej odporkyne v 2. rade vzhľadom na stanoviská účastníkov konania a predložený listinný dôkaz o analýze DNA nemal výhrady k návrhu na zapretie otcovstva.

Podľa § 91 ods. l Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Podľa § 93 ods. l Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že návrh je opodstatnený. Otcovstvo k maloletej H.A. bolo určené súhlasným vyhlásením navrhovateľa a odporkyne v 1. rade. Vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania a výsledok testu DNA, predloženého navrhovateľom v konaní, je zrejmé, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej odporkyne v 2. rade. Z hľadiska hospodárnosti konania súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie znaleckým posudkom. Na základe uvedených skutočností súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a . Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, mal preto právo na náhradu trov konania proti neúspešným

odporkyniam v 1. a 2. rade. Keďže si navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil návrhom, súd mu náhradu trov konania proti odporcom nepriznal.

O náhrade trov štátu, pozostávajúcich z odmeny za tlmočenie, súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, pretože účastníci

sa po jeho vyhlásení vzdali proti nemu práva na odvolanie.