Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17C-21-2014.pdf
PDF · 69.74 KB
Case nature
Subarea
17C/21/2014
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: I. C., bytom T., ul. G. XXX/XX, zastúpená Mgr. Marekom Gutikom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Armádna 1655/5, proti odporcovi: G. I., bytom G. nad D., A. XX, o splnenie povinnosti, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 31.01.2014 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu predložiť navrhovateľke, matke nezaopatrených detí I. a T. I. alebo miestne príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republike potvrdenie od zamestnávateľa či iného autorizovaného subjektu v Švajčiarskej konfederácii o skutočnostiach či poberá prídavky na deti (rodinné prídavky) a v akej výške ich poberá a v prípade, že ich poberal v minulosti v akej výške a od kedy do kedy ich poberal a z akého dôvodu mu ich vyplácanie bolo zastavené. Zároveň si uplatnila aj právo na náhradu trov konania. Dňa 07.05.2014, pred začatím pojednávania vo veci samej, navrhovateľka súdu doručila písomné podanie, obsahom ktorého je späťvzatie návrhu v celom rozsahu. Toto späťvzatie návrhu odôvodnila tým, že dňa 24.03.2014 prišla od zamestnávateľa odporcu odpoveď emailom, že prídavky na deti bude zasielať priamo navrhovateľke. Preto je návrh na vydanie rozkazu na plnenie (uloženie povinnosti) odporcovi bezpredmetný a je potrebné z hľadiska hospodárnosti konania tento vziať späť. Návrh však bol podaný dôvodne, a preto žiada uhradiť trovy konania pozostávajúce z trov jej právneho zastúpenia. Poukázala na správanie sa odporcu, pre ktoré bol dôvodne podaný návrh vzatý späť. Aj keď nejde o správanie sa odporcu v pravom slova zmysle, nakoľko odporca bol nečinný, iba vďaka snahe navrhovateľky sa stal návrh bezpredmetný. Preto by súd mal postupovať per analogiam a náhradu trov konania navrhovateľke priznať v plnom rozsahu. Nie je predstaviteľné, aby navrhovateľke súd náhradu trov konania priznal v prípade, že odporca by dodatočne plnil svoju povinnosť a nepriznal ju v prípade, že odporca si svoju povinnosť nesplnil vôbec. K dôvodnosti návrhu uviedla, že dňa 12.02.2014 prišla od zamestnávateľa odporcu odpoveď na jej list zo dňa 05.11.2014, kde uvádza, že odporca ako ich zamestnávateľ mu uviedol, že dal celú záležitosť do poriadku cez Vianoce 2013, kedy bol na Slovensku. Preto navrhovateľku žiadal o odpoveď, či list zo dňa 05.11.2013 je stále aktuálny. Na to navrhovateľka emailom reagovala tak, že mu uviedla, že ich list je stále aktuálny, pretože Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže navrhovateľke vyplácať prídavky. Nakoniec dňa 24.03.2014 prišla od zamestnávateľa odporcu odpoveď emailom, že prídavky na deti bude zasielať priamo navrhovateľke, čo bolo dôvodom na späťvzatie návrhu.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania vziať späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, teda na to, že navrhovateľka využila svoje dispozičné právo vziať návrh späť, súd pripúšťa späťvzatie návrhu a konanie zastavil. Súhlas odporcu so späťvzatím návrhu sa v zmysle § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nevyžaduje, pretože k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu; skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Súd takisto rozhodol o náhrade trov zastaveného konania, a to podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka poukazovala na to, že návrh vzala späť pre správanie odporcu, pričom ako sama uviedla, nejde o správanie sa odporcu v pravom slova zmysle, nakoľko odporca bol nečinný, a iba vďaka snahe navrhovateľky sa stal návrh bezpredmetný. Preto by súd mal postupovať per analogiam a náhradu trov konania navrhovateľke priznať v plnom rozsahu. Nie je predstaviteľné, aby navrhovateľke súd náhradu trov konania priznal v prípade, že odporca by dodatočne plnil svoju povinnosť a nepriznal ju v prípade, že odporca si svoju povinnosť nesplnil vôbec.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zisťoval zavinenie účastníkov na zastavení konania, pričom však toto zavinenie súd skúmal iba z procesného hľadiska. Podstatnou okolnosťou je tá skutočnosť, že argumentácia navrhovateľky pri uplatnení si práva na náhradu trov zastaveného konania vychádza z predpokladu, že odporca mal povinnosť, splnenia ktorej sa navrhovateľka domáhala. Súd však túto povinnosť, resp. jej existenciu neposudzoval. Ak by súd prijal záver o tom, že návrh navrhovateľky bol dôvodný, tým by fakticky rozhodol o existencii povinnosti odporcu. Je zrejmé, že týmto postupom, by súd bez riadneho prejednania veci prejudikoval rozhodnutie o návrhu navrhovateľky. Takýto postup súdu nie je však prípustný. Dôvodnosť podania návrhu nie je možné posudzovať z hľadiska predpokladaného konečného rozhodnutia o návrhu. Súd takisto uvádza, že pojem "správanie sa" odporcu, uvedený v citovanom ustanovení § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nie je možné vykladať tak, že by zahŕňal aj "nečinnosť, resp. nekonanie" teda nesprávanie sa odporcu. Je celkom zrejmé, že obsah uvedených pojmov je odlišný, ba dokonca opozitný. Výkladom, o aký sa pokúšala navrhovateľka, by tak súd dospel k opačnému záveru, aký je uvedený v tomto ustanovení. Jeho rozhodnutie by tak odporovalo zneniu zákonného ustanovenia. Nečinnosťou v konaní podľa názoru súdu nie je možné zaviniť zastavenie konania. V danom prípade navyše nedošlo v priebehu konania k splneniu povinnosti, ktorej sa navrhovateľka domáhala (predložiť potvrdenie od zamestnávateľa či iného autorizovaného subjektu v Švajčiarskej konfederácii o skutočnostiach týkajúcich sa rodinných prídavkov), ale došlo k faktickému vyplácaniu rodinných prídavkov navrhovateľke od zamestnávateľa odporcu.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam, súd konštatuje, že zastavenie konania zavinila navrhovateľka tým, že návrh vzala späť. Odporcovi tak vzniklo právo na náhradu trov zastaveného konania. Avšak vzhľadom
k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, a ani si právo na ich náhradu neuplatnil, súd mu náhradu trov zastaveného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tomto súde. Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané a datované. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.