Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17CoP-6-2023.pdf
PDF · 118.96 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/6/2023
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., K. XX, zastúpeného procesným opatrovníkom - Mestom Trenčín, o návrhu prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, o odvolaní F. L. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. októbra 2022, č.k. 32Ps/15/2021-154, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie obmedzil spôsobilosť F. L., nar. XX.XX.XXXX na právne úkony tak, že tento nie je spôsobilý akýmkoľvek spôsobom nakladať a zaťažovať nehnuteľný majetok akejkoľvek hodnoty, akýmkoľvek spôsobom nakladať a zaťažovať hnuteľný majetok, ktorého hodnota presahuje 1.000,- eur, uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy s právnickými a fyzickými osobami, ani byť ručiteľom iným osobám, ak hodnota plnenia presahuje 200,- eur, nie je spôsobilý konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, finančnými inštitúciami a rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej starostlivosti. Výrokom II. rozhodol, že F. L. je schopný výkonu volebného práva. Výrokom III. ustanovil za opatrovníka pre F. L. v časti, v ktorej bol obmedzený na spôsobilosti na právne úkony, Mesto Trenčín. Výrokom IV. uložil ustanovenému opatrovníkovi povinnosti a určil jeho práva, výrokom V. rozhodol, že trovy dôkazov platí štát a výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V rozhodnutí konštatoval, že dňa 21.09.2021 bol podaný na súd prvej inštancie prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trenčín návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u F. L. (ďalej len „posudzovaný“). Prokurátorka návrh odôvodnila tým, že pod ČVS: ORP-603/NE-TN-2019 bolo vedené proti posudzovanému trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, pre skutok, kedy posudzovaný dňa 14.04.2019 mal pri oplotení rodinného domu v H. po predchádzajúcej hádke vystreliť z krátkej expanznej zbrane na inú osobu, ktorú mal zasiahnuť do tváre. Trestné stíhanie bolo následne zastavené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 07.07.2021, pre nepríčetnosť. V návrhu prokurátorka ďalej uviedla, že v danej veci bol vypracovaný znalecký posudok od znalca z odvetvia psychiatria MUDr. O., ktorý konštatoval, že posudzovaný trpí závažnou duševnou poruchou, a to psychotickou dekompenzáciou postpsychotických zmien osobnosti.
3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom posudzovaného F. L., jeho procesného opatrovníka, prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín, nariadil vo veci znalecké dokazovanie a dospel k záveru, že v prípade posudzovaného sú dané predpoklady pre obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie uviedol, že znalkyňa MUDr. Z. v podanom znaleckom posudku uviedla, že posudzovaný trpí psychopatickou zmenou osobnosti ťažkého stupňa, ide o duševnú poruchu
trvalého rázu. Jeho intelekt je znížený a naviac nevie kapacitu intelektu funkčne využiť. Sociálne porozumenie a predvídanie v sociálnych situáciách vplyvom subjektivizmu a neistoty zlyháva. Myslenie vplyvom stresu regreduje a upadá. Jeho kognitívny výkon je deficitný a úroveň spracovania podnetov je nízka. Racionálna kontrola v emočne nabitých situáciách sa vplyvom úzkosti narúša. V pamäťových funkciách vplyvom emočnej neistoty zlyháva a taktiež nekvalitne analyzuje a diferencuje. Jeho frustračná tolerancia (odolnosť k záťaži) je veľmi nízka. V dôsledku toho môže dochádzať k ireálnym zvratom v správaní a životnom štýle, nevylučujúc acting-out reakcie a dekompenzácie. Príznačný je pre neho nepokoj, nízka tolerancia neistoty, netrpezlivosť a popudlivosť. V dôsledku uvedených zmien osobnosť sa dostáva do konfliktu s okolím, ktorý spracováva precitlivelo a vzťahovačne, ako to bolo veľakrát v minulosti. V dôsledku postpsychotických zmien osobnosti je u posudzovaného redukovaný intelekt, pamäť, myslenie, emócie prežíva v neustálom napätí a v ohrození a aj banálny problém s okolím spracováva precitlivelo a vzťahovačne. Pričom jeho vzťahovačnosť nedosahuje bludnú kvalitu. V dôsledku uvedených charakteristík jeho osobnosti sa posudzovaný ocitá v začarovanom kruhu, keď banálne situácie spracováva vzťahovačne, nedokáže ich primerane vyhodnotiť a následne kveruluje a podáva sťažnosti a podania na rôzne úrady. Posudzovaný v dôsledku postpsychotických zmien osobnosti má tendenciu v emočne vypätých situáciách sa dekompenzovať psychoticky. Pri situáciách, na ktoré je precitlivený, reaguje neprimerane, vzťahovačne vzhľadom k nízkemu prahu k psychotickej dekompenzácii dochádza u neho k narušeniu kontaktu s realitou. Nedokáže sa vyznať v sociálnych situáciách a z toho dôvodu má sklon na okolie reagovať agresívne. Posudzovaný je v redukovanom (obmedzenom) rozsahu schopný vybavovať svoje záležitosti. Schopnosť posudzovaného ovládať svoje konanie je vo významnejšej miere znížená. Táto duševná porucha je trvalého rázu, vyžaduje trvalú psychiatrickú starostlivosť s užívaním psychofarmák, čo zabezpečuje zlepšenie psychického stavu aspoň na úroveň sociálnej remisie, kedy niektoré príznaky ochorenia v menšej intenzite síce pretrvávajú naďalej, ale posudzovaný je v tomto stave schopný fungovať v domácom prostredí a sám sa o seba postarať. Záverom znalkyňa v posudku uviedla, že posudzovaný nie je schopný akýmkoľvek spôsobom zaťažovať hnuteľný a nehnuteľný majetok, nie je spôsobilý uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy s právnickými a fyzickými osobami ani byť ručiteľom iným osobám, nie je spôsobilý konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, finančnými inštitúciami, nie je spôsobilý rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej starostlivosti. Je schopný volebného práva, preberať dôchodok, resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, rozhodovať o svojej prípadnej sociálnej starostlivosti, spísať závet, nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom.
4. Zo záverov znaleckého posudku č. 13 a 25/2021, vypracovaného v trestnom konaní, súd prvej inštancie zistil, že posudzovaný v čase, kedy mal byť spáchaný skutok, pre ktorý sa viedlo trestné konanie, trpel duševnou poruchou, a postpsychotickou zmenou osobnosti ťažkého stupňa. V znaleckom posudku je uvedené, že v prípade, ak by posudzovaný nebol dlhodobo liečený psychofarmakami, je jeho prognóza nepriaznivá. Svoju chorobnosť si posudzovaný neuvedomuje, nie je predpoklad spolupráce pri užívaní perorálnych psychofarmák v tabletovej forme. Liečba má nádej na úspech iba v prípade, že bude podávaná v injekčnej, dlhodobo pôsobiacej (depotnej) forme.
5. Posudzovaný pri svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Znalecký posudok nie je odborné lekárske vyšetrenie, preto sa domáhal znaleckého posudku vypracovaného ústavom. Znalecký posudok považoval za neobjektívny, účelový, tendenčný a určený proti nemu, pričom zo znaleckého posudku nevyplýva, či diagnózou trpel už predtým ako došlo k násilnému vstupu do jeho obydlia, alebo až po tom. Posudzovaný uviedol, že v minulosti bol 5 hodín psychologicky vyšetrovaný, výsledok však nevie. Ak je to možné, nech súd nariadi jeho zverejnenie. Ďalej posudzovaný na pojednávaní uviedol, že žije v rodinnom dome v H., žije tam sám, platí úhrady spojené s domom, pričom podlžnosti nemá. Pracuje ako pomocný pracovník v F. R., s.r.o. od 02/2022, má príjem v čistom asi 630,- eur, k tomu poberá invalidný dôchodok vo výške 174,- eur. Nemá žiadne úvery ani pôžičky. Varí si sám a zároveň sa stravuje aj v práci. Sám si žehlí aj perie. Vlastní ešte byt v R. na K. ulici, ktorý je momentálne nevyužívaný. Je liečený na paranoju od r. 2015, navštevuje ambulanciu MUDr. N. každé tri týždne. Lieky neberie, sú mu podávané injekcie. Alkohol nepožíva, resp. niekedy si dá večer víno. Lekára navštevuje pravidelne, sú mu dávané injekcie, v tabletovej forme nič neberie. Na účte nemá nič nasporené.
6. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že u posudzovaného sú dané predpoklady pre obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Zo znaleckého posudku vyhotoveného v konaní mal za preukázané, že posudzovaný trpí psychopatickou zmenou osobnosti ťažkého stupňa, pričom ochorenie sa považuje za duševnú poruchu a ide o trvalé ochorenie. K podanému znaleckému
posudku súd prvej inštancie uviedol, že znalkyňa v záveroch znaleckého posudku uviedla úkony, ktoré posudzovaný nie je schopný robiť, pričom znalkyňa tieto následne počas výsluchu upravila tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, keď po preštudovaní posudku súd dospel k záveru, že tento si v určitých častiach protirečil. Na jednej strane znalkyňa uviedla, že posudzovaný nemôže zaťažovať hnuteľný a nehnuteľný majetok, na druhej strane mohol so svojím majetkom nakladať, a teda nemohol ho použiť ako predmet záložného práva, ale mohol ho napríklad predať. Po vypočutí znalkyne znalkyňa uviedla, že bola v domnení, že obmedzením s nakladaním s majetkom by obmedzovaný o tento majetok prišiel; po vysvetlení, že obmedzovaný by o majetok neprišiel, že by naďalej bol v jeho vlastníctve, zmenila názor a uviedla, že ani s týmto posudzovaný nemôže nakladať. Súd prvej inštancie mal ďalej zo znaleckého posudku za preukázané, že v prípade posudzovaného nejde o osobu so sklonom k rizikovému správaniu, či prehnanej dôverčivosti. Posudzovaný zároveň preberá dôchodok a mzdu spolu približne 800,- eur, s týmito peniazmi vie teda hospodáriť. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že posudzovaný dokáže hospodáriť s peniazmi, je zamestnaný a teda nie je osobou, ktorá by nevedela riešiť svoje základné záležitosti, čo vyplýva aj z posudku, kde je uvedené, že posudzovaný za použitia psychofarmák je schopný fungovať v domácom prostredí a sám sa o seba postarať.
7. Z vyššie uvedených dôvodov sa preto súd prvej inštancie odchýlil od pôvodne uvedených záverov znalkyne a za primerané sa mu javilo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v prípade nakladania s hnuteľnými vecami do sumy 1 000,- eur. V prípade pôžičiek či úverov, s ohľadom na ich špecifickosť a náročnosť, súd prvej inštancie považoval za primerané k intelektovým schopnostiam posudzovaného možnosť ich uzatvárania do sumy 200,- eur. V prípade nehnuteľného majetku túto možnosť súd prvej inštancie absolútne vylúčil, nakoľko posúdenie hodnoty nehnuteľného majetku vo všeobecnosti si vyžaduje sofistikovanejšie informácie na trhu. Súd prvej inštancie tak zohľadnil redukovaný rozsah schopnosti posudzovaného vybavovať svoje záležitosti a z týchto dôvodov obmedzil posudzovanému možnosť konať aj v otázkach poskytovania zdravotnej starostlivosti, konania pred finančnými inštitúciami či štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej správy, keď v tejto časti tak zhodne uvádzala aj znalkyňa.
8. Pokiaľ ide o obmedzenie spôsobilosti v časti poskytovania zdravotnej starostlivosti, súd prihliadol aj na znalecký posudok č. 13 a 25/2021 vypracovaný v trestnom konaní, ktoré sa viedlo proti posudzovanému. Z posudku vyplýva, že posudzovaný si svoju chorobnosť neuvedomuje, čím nie je daný predpoklad spolupráce. Je teda zrejmé, že posudzovaný nie je plne schopný posúdiť ani otázky týkajúce sa jeho zdravotného stavu.
9. Pokiaľ ide o vzťah a kontakt k štátnym inštitúciám súd zároveň rozhodol, že posudzovaný je plne spôsobilý výkonu volebného práva.
10. Návrhy posudzovaného na doplnenie dokazovania, prednesené na pojednávaní, súd prvej inštancie zamietol. Uviedol, že posudzovaný sa domáhal doplnenia znaleckého posudku urobeného v trestnom konaní, ďalej sa domáhal rekonštrukcie toho, čo sa stalo, pokiaľ ide o skutok týkajúci sa trestného konania. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nebolo potrebné dopĺňať posudok z trestného konania, nakoľko súd vyhotovil nový posudok. Naviac posudok v trestnom konaní nebol vyhotovovaný za účelom posúdenia otázok v súvislosti s obmedzením spôsobilosti na právne úkony. Taktiež nie je potrebné vykonať rekonštrukciu spáchania skutku, ktorý bol predmetom trestného konania vedeného proti posudzovanému, keďže v tomto konaní súd nerozhoduje o vine či nevine, ale o tom, či je potrebné pre duševnú poruchu obmedziť spôsobilosť na právne úkony. Skutok, pre ktorý sa viedlo trestné konanie, nie je pre rozhodnutie súdu v tejto veci dôležitý, súd sa obmedzuje „iba“ na zistenie duševnej, nie krátkodobej poruchy, pre ktorú obmedzovaná osoba nie je schopná robiť určité právne úkony. Aj z tohto dôvodu nebolo potrebné zisťovať, či chorobou posudzovaný trpel už v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku, alebo potom. Pokiaľ ide o posudzovaným navrhované doplnenie dokazovania o vyhotovenie konktra posudku, resp. posudku znaleckým ústavom vo vzťahu k posudku MUDr. Z., k tomu súd prvej inštancie uviedol, že na to nebol dôvod. Súd nemal pochybnosti o posudku z hľadiska jeho nestrannosti a nezaujatosti, z jeho obsahu sa nejaví ako tendenčný. Naviac posudzovaný sám ani neuvádza čo konkrétne má byť na ňom zaujaté. Skutočnosť, že posudok v konaní vyjde pre účastníka nepriaznivo, nie je dôvodom pre vyhotovenie kontrolného posudku. V prípade posudku od Dr. T., ktorý chcel posudzovaný zabezpečiť aby sa dozvedel informácie o jeho zdravotnom stave, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že to nie je predmetom tohto konania. Sprístupnenia posudku sa musí obmedzovaný domáhať v konaní, v ktorom bol posudok vyhotovený.
11. S poukazom na § 248, § 272, § 274 CMP súd prvej inštancie následne ustanovil posudzovanému opatrovníka a učil mu rozsah jeho práv a povinností (výrok III. a IV.). Súd prvej inštancie najskôr zisťoval okruh osôb, najmä z rodinného prostredia, ktoré by posudzovanému bolo možné ustanoviť za opatrovníka. Zistil, že posudzovaný je slobodný, bezdetný, s nikým nežije v spoločnej domácnosti. Má jedného súrodenca, ktorý však neudelil súhlas, iná vhodná osoba z rodinného prostredia posudzovaného nebola známa. Vzhľadom na uvedené pripadal do úvahy tzv. verejný opatrovník, pričom súd prvej inštancie za opatrovníka vybral Mesto Trenčín, z dôvodu evidencie trvalého pobytu posudzovaného práve v Meste Trenčín, aj keď posudzovaný síce žije v Meste H., avšak k nemu nemá evidovaný žiadny pobyt.
12. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 250 ods. 1 CMP a o trovách konania podľa § 52 CMP.
13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie posudzovaný F. L.. V odvolaní uviedol, že obmedzenie práv je zásahom do osobných slobôd. Znalecký posudok nie je odborné lekárske vyšetrenie, nestačí mu ani na vybavenie ZŤP preukazu. Považuje ho za neobjektívny a účelový, určený proti nemu, pokiaľ sa znalecký posudok nebude zaoberať aj tým, či uvedenou diagnózou trpel už pred násilným vstupom do jeho obydlia alebo až potom, teda skutočnosťami. Vec znalcom dobre známa. V znaleckom posudku znalci nezodpovedávajú len otázky vyšetrovateľa ale odpovedajú aj na veci, ktoré sa ich nik nepýta. On už predsa znalecké skúmanie absolvoval rovnako aj pozorovanie v ústave v r. 2016, žiadna takáto alebo podobná diagnóza mu zistená nebola, je to len znalecký posudok bez odborného vyšetrenia, alebo túto diagnózu má odvtedy čo si dovolil rozkopnúť jeho bránu a vstúpiť do jeho obydlia, v minulosti bol 5 hodín psychologicky vyšetrovaný no výsledok vyšetrenia nevie, nech súd nariadi jeho zverejnenie. Je pod lekárskym dohľadom. Znalecký posudok slúži na zakrytie trestného činu výtržníctva a porušenia domovej slobody a podmienok, za ktorých sa má prevádzkovať bar E., pri ktorej sa páchateľ zranil a on bol obvinený. Voči páchateľovi podal trestné oznámenie (spis), ktoré bolo odmietnuté, no zároveň nebol obvinený s § 345 krivé obvinenie, Tr. zákona. Návrh OP - TN je čisté obvinenie. V uvedenej trestnej veci po celý čas ani len nevypovedal nakoľko mu nebolo umožnené vypovedať na jeho diktafón, prečo asi?, čo znalci vedeli. Voči zastaveniu trestného stíhania na základe znaleckého posudku podal sťažnosť. V uvedenej veci chcel byť/chce byť trestne stíhaný dúfajúc že sa všetci stretnú na súde, kde sa predsa bude robiť audiozáznam. Súd nemal takúto vec ani brať. Ani nevie, či je správne znalecké dokazovanie, keď je pod vplyvom neuroleptika. Znalkyňa nie je so sídlom v C., ale v P., je to ten istý obvod ako aj znalci. Celé znalecké dokazovanie sa dalo vybaviť po telefóne, to ani nemusel ísť do P.. Ako v spise informuje o tom, že ho už kontaktovala. Ešte kvôli tomu volala aj jeho bratovi. Znalci už v minulosti žiadali, keď sa nedostavoval na ich ambulantné vyšetrenie, ústavné pozorovanie. Akurát pomohli znalkyni zarobiť znaleckým posudkom 670,48 eur. Poukazoval na potvrdenie/overenie diagnózy ústavnou formou na doplnenie znaleckého posudku alebo vytvorenie kontra posudku, a to 21.04.2022. Ako aj rekonštrukciu prípadu. Neskôr žiadal o vypracovanie/ spracovanie znaleckého posudku ústavom, nakoľko považuje znalecký posudok/posudky za účelový/ účelové. Necíti sa v diagnóze, ktorá je znaleckým posudkom určená. Súd sa nemusí pridržať len znaleckého posudku. Chodí riadne do roboty, každé tri týždne na injekciu ako dôsledok rozhodnutia KS - TN o uložení ochranného opatrenia, ktoré chcel začať ústavne, psychiatričke MUDr. A. N., u ktorej je pod lekárskym dohľadom, novú/inú diagnózu nenašla. Neobmedzujte ma prosím, budem sa bezmocne prizerať na každodenné systematické protiprávne konanie baru E.. Aj v tomto sú znalecké posudky účelové, tak ako znalci uvádzajú, „podáva oznámenia“. Ani jedno podané oznámenie nebolo neopodstatnené, a to, že väčšia časť bola „neúspešná“, je spôsobené tým, že sa páchateľ k svojmu konaniu nepriznal a on zatiaľ páchateľov fyzicky nezadržiava, lebo sa k tomu nevyjadrila prokuratúra. No uvedeného páchateľa, ktorý mu pri násilnom vstupe do jeho obydlia rozkopol bránu, by bol zadržal podľa zákona, ale nebol pri tom. Veď kto si bar schválil, nech si zaň nesie aj zodpovednosť. Bude trpieť, keď nebude môcť právnemu orgánu podať oznámenie, vrátane priloženého kamerového záznamu alebo záznamu z hlukomeru. Nahliadal do spisu, bol „napchatý“ všeličím, potom aj on si tam bude pchať, čo len chce. Možno je dobré doplniť spis o vyjadrenie ústavu. Vie, že je znalecký posudok, no konečné slovo má súd. Nedá nevšimnúť si rozdielnosť v obmedzení medzi rozsudkom a znaleckým posudkom. V znaleckých posudkoch sa tiež neuvádza, že chodil na náboženstvo, kde ho učili, ako sa spovedať a komu.
14. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín v písomnom vyjadrení k odvolaniu posudzovaného uviedla, že posudzovaný vo svojom odvolaní vyjadruje, že znalecký posudok je neobjektívny, účelový, bez odborného vyjadrenia. Znalecký posudok slúži len na zakrytie trestného činu výtržníctva a
porušovania domovej slobody a žiada preto o vypracovanie nového znaleckého posudku ústavnou formou. Necíti sa na diagnózu, ktorú mu ustanovila znalkyňa v znaleckom posudku a súd sa nemusí pridržiavať pri rozhodovaní len znaleckého posudku. K tomu uviedla, že v tejto oblasti okresný súd vychádzal zo záverov vyhodnotených v znaleckom posudku v kontexte ostatných výsledkov dokazovania. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že posudzovanému bolo v minulosti vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 14.04.2019, kedy mal vystreliť z krátkej expanznej zbrane na inú osobu, ktorú mal zraniť. Trestné stíhanie bolo následne zastavené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín pre nepríčetnosť posudzovaného. V uvedenom trestnom konaní bol teda taktiež vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 13 a 25/2021, ktorý vypracoval MUDr. P. O., kde sa konštatovalo, že obvinený F. L. v čase spáchania skutku trpel duševnou poruchou - postpsychotickými zmenami osobnosti so sklonom k psychotickým dekompenzáciám. V danej veci súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania a výpovede znalca na pojednávaní pred rozhodnutím vo veci. Súdom ustanovený znalec znalecký úkon vykonal riadne a komplexne. Zo znaleckého posudku vo veci spôsobilosti na právne úkony (Z., 16/2022) súd zistil, že u posudzovaného sú dané predpoklady pre obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony, konkrétne zo znaleckého posudku zistil, že menovaný trpí psychopatickou zmenou osobnosti - ťažkého stupňa. Ochorenie sa považuje za duševnú poruchu, pričom ide o trvalé ochorenie. Taktiež žiadosť posudzovaného o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku (resp. ústavnou formou) považuje za nedôvodnú a nadbytočnú, pretože závery znaleckého posudku sú jednoznačné. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
15. Posudzovaný v replike k vyjadreniu prokurátorky uviedol, že skutočne bolo v minulosti voči nemu vznesené trestné obvinenie, kde mal na niekoho vystreliť a zraniť ho. Páchateľ sa zranil sám asi pri rozkopávaní jeho brány, a to predmetom, ktorý neskôr našiel vo svojom obydlí. Trestné oznámenie bolo adresované aj JUDr. D., ktorá vo veci ale nekonala, oznámená na KP - TN, ona je „akčná“, len keď má niečo proti nemu. Trestné stíhanie bolo zastavené na základe znaleckého posudku, on však trestne stíhaný chce byť, dúfajúc, že sa všetci stretnú na súde, kde sa predsa bude robiť audiozáznam. Trestné stíhanie bolo zastavené zase len na základe znaleckého posudku. Tu sa znaleckým posudkom prikladá až príliš veľký význam. Pýtal sa tiež, či duševnou poruchou trpel už pred násilným vstupom do jeho obydlia, alebo až potom. Keďže znalecké posudky sa nezaoberajú skutočnosťami, navrhoval vypracovanie znaleckého posudku ústavom alebo doplnenie znaleckých posudkov o skutočnosti. Znalecký posudok nie je odborné lekárske vyšetrenie.
16. V priebehu konania do konania vstúpila Krajská prokuratúra Trenčín, ktorá uviedla, že si osvojuje podaný návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín na začatie súdneho konania.
17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
18. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následkom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a rovnako v procesnom postupe, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.
19. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania, ktoré posudzovaný uvádzal už pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd k jednotlivým námietkam odvolateľa uvádza nasledovné skutočnosti:
20. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
21. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do jej základných práv a slobôd, preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať jedine súd v osobitnom súdnom konaní, a to výlučne z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone. V zmysle ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka takýmto dôvodom môže byť iba tá skutočnosť, že fyzická osoba je v reálnom živote schopná robiť iba niektoré právne úkony, pretože: a) trpí duševnou poruchou, b) nadmerne požíva alkoholické nápoje, iné omamné prostriedky alebo jedy. V konaní o spôsobilosti na právne úkony je preto potrebné predovšetkým zamerať dokazovanie na preukázanie niektorého z vyššie uvedených dôvodov. V predmetnom konaní o spôsobilosti na právne úkony do úvahy prichádza dôvod, ktorým je existencia duševnej poruchy.
22. V kontexte právnej úpravy, ktorá umožňuje, aby súd rozhodoval len o obmedzení spôsobilosti na právne úkony (v zmysle novej právnej úpravy civilného mimosporového konania, účinnej od 1. júla 2016, nie je už možné rozhodnúť o pozbavení spôsobilosti na právne úkony pre jeho rozpor s ľudsko- právnymi štandardmi), je preto súd v prípade preukázania existencie duševnej poruchy povinný skúmať rozsah, v akom má byť z tohto dôvodu spôsobilosť fyzickej osoby obmedzená. V zmysle ust. § 244 CMP je súd povinný predovšetkým ustanoviť a vyslúchnuť znalca, nepostačuje výsluch ošetrujúceho lekára podľa § 246 CMP. Je tak zrejmé, že z hľadiska dôkazov v tomto konaní je znalecký posudok jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, nakoľko nie je možné očakávať, že súd bude disponovať takými odbornými znalosťami, z ktorých by pri posudzovaní relevantných otázok v konaní o spôsobilosti na právne úkony mohol vychádzať. Zároveň však platí, že súd sa nemôže uspokojiť len so znaleckým posudkom ako s jediným dôkazom a prevziať jeho závery bez toho, aby ich aj iným spôsobom overil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych i právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a podobne. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
23. Vychádzajúc z citovaného ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo pre rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné vykonať posúdenie zdravotného stavu odvolateľa. Keďže posúdenie zdravotného stavu vyžaduje odborné znalosti, postupoval súd prvej inštancie správne podľa § 207 CSP, keď v konaní ustanovil súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorému uložil posúdiť zdravotný stav odvolateľa.
24. Rozhodujúcim dôkazom v tomto smere je posudok súdom ustanovenej znalkyne MUDr. G. Z. č. 16/2022, ktorá v záveroch znaleckého posudku uviedla, že na základe znaleckého vyšetrenia zistila, že posudzovaný v minulosti a v aktuálnom čase trpel a v súčasnosti trpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, a to postpsychotickou zmenou osobnosti - ťažkého stupňa (Postprocesuálne zmeny/defekt/osobnosti). Anamnesticky psychodiagnostickým vyšetrením preukázaná Paranoidná porucha osobnosti. Jedná sa o poruchu trvalého rázu. V záveroch znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že posudzovaný je v redukovanom (obmedzenom) rozsahu schopný vybavovať svoje záležitosti, pričom schopnosť posudzovaného ovládať svoje konanie je vo významnejšej miere znížená. V znaleckom posudku znalkyňa ďalej uviedla, že duševná porucha u posudzovaného je trvalého rázu, vyžaduje trvalú psychiatrickú starostlivosť s užívaním psychofarmák, čo zabezpečuje zlepšenie psychického stavu aspoň na úroveň sociálnej remisie, kedy niektoré príznaky ochorenia v menšej intenzite síce pretrvávajú naďalej, ale pacient je v tomto stave schopný fungovať v domácom prostredí a sám sa o seba postarať. Z uvedených dôvodov už znalci z odboru psychiatria v znaleckom posudku (4/2021) navrhli posudzovanému nariadiť ochrannú ambulantnú psychiatrickú liečbu, ktorá následne bola súdom nariadená, táto bola zahájená a trvá, aplikovaná psychiatrom v injekčnej forme (vnútrosvalovo), jedná sa o liek s tlmiacim účinkom tzv. depotné neurolpeptikum (injekcia s dlhodobým účinkom), zahájené liečenie uvedenou formou od 30.12.2021 a trvá. Prognóza ďalšieho vývoja duševnej poruchy vzhľadom na anamnestický priebeh je v čase nepriaznivá. Je to podmienené tým, že prvá ataka schizofrénneho ochorenia nebola anamnesticky diagnostikovaná a zaliečená.
25. Odvolací súd považuje posudok znalkyne za vierohodný, odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia, vo svojich záveroch znalkyňa vychádzala zo skutkových okolností danej veci, zo spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie. Odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, je logické a znalkyňa v ňom prihliadla ku všetkému, čo jej bolo predložené (spisový materiál 32Ps/15/2021, dostupná zdravotná dokumentácia). Znalkyňa vykonala vlastné psychiatrické vyšetrenie.
26. Ďalším dôkazom podporujúcim správnosť úsudku znalca je znalecký posudok č. 13 a 25/2021, vypracovaný v trestnom konaní znalcami MUDr. P. E. a MUDr. B. S., znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný v trestnom konaní, v ktorom bolo v minulosti vznesené posudzovanému obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 14.04.2019, kedy mal vystreliť z krátkej expanznej zbrane na inú osobu, ktorú mal zraniť a ktoré trestné stíhanie bolo následne zastavené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín pre nepríčetnosť posudzovaného. Zo záverov predmetného znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní vyplýva, že posudzovaný už v čase spáchania uvedeného skutku trpel duševnou poruchou - postpsychotickou zmenou osobnosti - ťažkého stupňa, pričom vzhľadom k závažnej duševnej poruche boli u posudzovaného už v tom čase úplne vymiznuté jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Zo záverov predmetného znaleckého posudku ďalej vyplýva, že v prípade, ak posudzovaný nebude dlhodobo liečený psychofarmakami, je prognóza nepriaznivá, nakoľko chorobné prejavy jeho ochorenia nebudú potlačované a korigované a je predpoklad, že na ich základe sa skôr alebo neskôr znova prejaví patologicky (chorobne) motivované konanie, ktoré môže byť nebezpečné pre spoločnosť a protizákonné. Znalci ďalej konštatovali, že vzhľadom k tomu, že si posudzovaný neuvedomuje svoju chorobnosť, nie je predpoklad spolupráce pri užívaní perorálnych psychofarmák v tabletovej forme, liečba má nádej na úspech iba v prípade, že bude podávaná v injekčnej, dlhodobo pôsobiacej (depotnej) forme. Na základe uvedeného znalci odporučili nariadiť vtedy obvinenému F. L. ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou a zároveň povinnosť aplikovať v rámci tejto liečby depotné neurolpeptikum.
27. Teda dvoma znaleckými posudkami, a to jednak znaleckým posudkom znalkyne MUDr. G. Z., ustanovenej súdom prvej inštancie v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a jednak znaleckým posudkom znalcov ustanovených v predchádzajúcom trestnom konaní, tak bolo preukázané, že posudzovaný v minulosti, ako aj v súčasnosti trpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle - postpsychotickou zmenou osobnosti ťažkého stupňa, pričom ide o duševnú poruchu trvalého rázu s nepriaznivou prognózou ďalšieho vývoja. Nebolo preto potrebné ani podľa názoru odvolacieho súdu dopĺňať dokazovanie o vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, ako to požadoval odvolateľ, nakoľko závery oboch znaleckých posudkov boli v podstate totožné a konštatovali závažnú duševnú poruchu posudzovaného. Námietka odvolateľa tak v tejto časti dôvodná nebola, keď v konečnom dôsledku odvolateľ v odvolaní ani neuviedol konkrétne tvrdenia, resp. dôkazy, ktorými by spochybnil závery podaného znaleckého posudku.
28. Súd prvej inštancie tak pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, najmä zo záverov v konaní vypracovaného znaleckého posudku. Pokiaľ ide o rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, vychádzal z odporúčaní znalkyne na rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u posudzovaného, pričom súd prvej inštancie v súlade s vlastnými zisteniami modifikoval znalkyňou odporúčaný rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony tak, že znalkyňou navrhované obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony, zmiernil. Vykonaným dokazovaním mal totiž za preukázané, že posudzovaný za použitia psychofarmák je schopný fungovať v domácom prostredí a sám sa o seba postarať, dokáže hospodáriť s peniazmi, je zamestnaný, a teda nie je osobou, ktorá by nevedela riešiť svoje základné záležitosti, v dôsledku čoho obmedzil spôsobilosť na právne úkony posudzovaného v prípade nakladania s hnuteľnými vecami až nad sumu 1.000,- eur a v prípade pôžičiek či úverov považoval za primerané intelektovým schopnostiam posudzovaného možnosť ich uzatvárania do sumy 200,- eur. V ostatnom súd prvej inštancie akceptoval odporúčania súdom ustanovenej znalkyne a obmedzil posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony akýmkoľvek spôsobom nakladať a zaťažovať nehnuteľný majetok akejkoľvek hodnoty a obmedzil ho taktiež v spôsobilosti konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, finančnými inštitúciami a v časti rozhodovania o akejkoľvek zdravotnej starostlivosti. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie tak rozhodol, zodpovedajú zistenému skutkovému stavu veci, preto sa s nimi aj odvolací súd stotožnil.
29. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).