Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Er-369-2011.pdf
PDF · 75.59 KB
Case nature
Area
Subarea
30Er/369/2011
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Zvolen, 960 62 Zvolen 1, Š. Moyzesa 1369/52, IČO: 30 807 484, proti povinnej W. O., D.. X. X. XXXX, N. G., Ž. Č.. X, vedenej pod spisovou značkou EX 2149/2011 súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Horná č. 23, P. O. Box 199, o uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 892,28 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením zo dňa 24. 2. 2012 poveril súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 892,28 Eur a trov exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, číslo konania 605-800-4105/2003-18 zo dňa 5. 8. 2003.
Dňa 28. 5. 2013 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V tomto podnete uviedol, že podľa oznámenia poštového doručovateľa povinný na adrese trvalého pobytu Krupina, Železničná 884/9 nebýva, ani sa tam nezdržiava. Čo sa týka peňažných účtov povinného, povinný má vedený účet iba v UniCredit Banke Slovakia, tento účet bol však zexekvovaný vydaním príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, ku ktorých realizácii však nedošlo. Účet bol pravdepodobne zexekvovaný v rámci iných, skôr začatých exekúcií vykonávaných proti povinnému inými súdnymi exekútormi. Preverovaním evidencie motorových vozidiel dňa 6. 3. 2012 bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadnych motorových ani iných vozidiel. Preverovaním vlastníctva nehnuteľností povinného v databáze úradu dňa 14. 11. 2011 a opakovane 27. 5. 2013 bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa Bratislava exekútorovi oznámila, že povinný je vedený od 1. 10. 2010 ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zároveň bolo oznámené, že povinný je poberateľom starobného dôchodku, z ktorého sa vykonávajú mesačné zrážky vo výške 31,46 Eur. Po vydaní upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami z iných príjmov, príkazu na začatie exekúcie - zrážkami z iných príjmov a exekučného príkazu - zrážkami z iných príjmov sociálna poisťovňa exekútorovi oznámila, že na úhradu vymáhanej pohľadávky budú vykonávané zrážky z dôchodku povinného až po úhrade pohľadávok so skorším poradím. Vzhľadom na sumu, ktorá sa vymáha v rámci skôr začatých exekúcií nie je predpoklad, že by sa začali vykonávať zrážky aj na predmetnú exekúciu. V súčinnosti doručenej súdnemu exekútorovi dňa 6. 5. 2013 bolo súdnemu exekútorovi oznámené, že proti povinnému sú na okresnom súde vedené exekúcie už od roku 2005. Len na istinách sa v rámci skôr začatých exekúcií vymáha suma prevyšujúca 213.920 Eur. Z vyššie uvedeného, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť
vymáhaný nárok. Ďalšie pokračovanie vo vykonávaní jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by bolo v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti exekučného konania, čím by následne dochádzalo k neúmernému a zbytočnému zvyšovaniu trov exekúcie v časti hotových výdavkov. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 58,41 Eur a DPH 11,68 Eur.
Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu exekučný spis zn. EX 2149/2011, z ktorého mal súd za preukázané, že u povinného nebol zistený žiadny exekvovateľný hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu dňa 4. 6. 2014 podanie oprávneného, pričom zároveň súdny exekútor uviedol, že pohľadávka priznanú rozhodnutím č. 605-800-4105/2003-18 zo dňa 5. 8. 2003 zanikla uplynutím lehoty ex lete. Tato lehota je prekluzívna (prepadná), a preto v jej priebehu musí byť exekúcia nielen začatá, ale aj skončená. Rozhodnutie ako exekučný titul sa stalo neúčinným. Súdny exekútor na základe toho dal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 57 ods. 2 a ust. § 58 Exekučného poriadku a žiadal oprávneného zaviazať na úhradu trov exekúcie vo výške 56,21 Eur a DPH 11,24 Eur. Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 16. 5. 2014 uviedol, že exekučný titul nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Uplynutím vykonateľnosti rozhodnutia nie je dotknuté právo na vymáhanie trov exekučného konania od povinného. Zároveň oprávnený uviedol, že toto oznámenie nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní úhrady poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie č. 605-800-4105/2003-18 zo dňa 5. 8. 2003, ktoré je v tejto exekúcii exekučným titulom, bolo vydané podľa osobitného predpisu a to zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni. S účinnosťou od 1. 7. 2003 bol tento predpis zrušený a nahradený zákonom č. 413/2002 o sociálnom poistení, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2004 nahradený zákonom č. 461/2003 o sociálnom poistení. Súd po preskúmaní osobitného predpisu zákona č. 274/1994 Z. z. a jemu nasledujúcich predpisov (zákon č. 413/2002 o sociálnom poistení a zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení) zistil, že prechodné ustanovenia novších predpisov otázku počítania a plynutia prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou podľa zákona č. 274/1994 účinného do 31. 12. 2003 neriešia. Preto súd je toho názoru, že pre určenie uplynutia, alebo neuplynutia prekluzívnej lehoty, v záujme zachovania právnej istoty, je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni, účinného do 31. 3. 2002, v ktorom je uzákonená lehota na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a to 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Exekúcia sa v nej musí nielen začať ale aj skončiť. Posledným dňom desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia bol deň 4. 9. 2013, t. j. dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymoženie pohľadávky. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 o sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Exekučným titulom, t. j. podkladom pre vykonanie exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 605-800-4105/2003-18 zo dňa 5. 8. 2003 a to rozhodnutie o predpísaní úhrady poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, na základe ktorého má Sociálna poisťovňa pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie voči povinnému, možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Exekúcia sa musí v tejto lehote začať aj skončiť. Po jej uplynutí nie je možné vo vymáhaní pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu. Exekučný súd na základe spisového materiálu zistil, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 605-800-4105/2003-18 zo dňa 5. 8. 2003 sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 8. 9. 2003. Posledným dňom desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia bol deň 8. 9. 2013. Dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Preto súd z úradnej povinnosti exekúciu zastavil s odkazom na § 58 ods. 1,
§ 57 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 o sociálnej poisťovni.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197, ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného súd mu nemohol uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Návrh na začatie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne a v čase jeho podania nešlo o prekludovanú pohľadávku. Súd by mal zaviazať na úhradu trov exekúcie povinnú v zmysle § 197 Exekučného poriadku. Nakoľko však v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinná je nemajetná, súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzovaného jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie (III ÚS 351/2007-11).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde a to písomne v troch vyhotoveniach. Čo sa týka odvolania vo výroku v časti zastavenia exekúcie, odvolaniu môže mu v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Čo sa týka odvolania vo výroku v časti trov konania, rozhodnutie sa podaním odvolania v tejto časti zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).