Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1289-2001.pdf
PDF · 76.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/1289/2001
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Centrum 13/17, Považská Bystrica, proti povinnému: PRIMEX, s.r.o. so sídlom A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, IČO: 36 302 937, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 559,25 eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi súd trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený (pôvodne Národný úrad práce) podal dňa 09.07.2001 na Exekútorský úrad Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 559,25 eur a trov exekúcie. Poverením č. 5306*011252 zo dňa 30.07.2001 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica - platobný rozkaz sp.zn. 1Rob 1134/00 zo dňa 15.01.2001.
Písomným podaním zo dňa 04.03.2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 05.03.2014, poverená súdna exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., nakoľko povinný bol zrušený bez likvidácie a dňa 23.05.2013 vymazaný z obchodného registra. Žiadala, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 42,15 eur.
Podľa § 240 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 a 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 238 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Z výpisu z obchodného registra povinného súd zistil, že dňa 23.05.2013 bol povinný - spoločnosť PRIMEX, s.r.o. so sídlom A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, IČO: 36 302 937, ex offo vymazaný z obchodného registra z dôvodu, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 40CbR/227/2006-90 zo dňa 22.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2013, zrušil bez likvidácie. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný, ktorý je právnickou osobou, bol po začatí exekúcie (12.10.2001) dňa 23.05.2013 vymazaný z obchodného registra, stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 37 ods. 1 Ex. por. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu, v konaní nemožno pokračovať (§ 107 ods. 4 O.s.p.). Na základe uvedeného je daný dôvod, pre ktorý je exekúcia proti povinnému neprípustná a z tohto dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súd poukazuje na skutočnosť, že exekúciu nezastavil pre nemajetnosť povinného, nakoľko podľa Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu nebolo možné zastaviť pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 196 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie - hodinovú odmenu vo výške 13,28 eur, paušálnu odmenu vo výške 16,60 eur, hotové výdavky vo výške 5,08 eur + DPH 20 %, t.j. spolu 42,15 eur. Na ich zaplatenie navrhla zaviazať oprávneného.
Súdna exekútorka má v zmysle uvedeného právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný zanikol ako subjekt práv a povinností ku dňu 23.05.2013 bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť.
Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení § 203 Ex. por. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.
Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený exekútorovi dňa 09.07.2001, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným.
Ako vyplýva z obsahu exekútorského spisu EX 301/01 upovedomenie o začatí exekúcie si povinný riadne prevzal na adrese svojho sídla a z obchodného registra bol povinný vymazaný ku dňu 23.05.2013, t.j. viac ako 12 rokov po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - výmaz povinného z obchodného registra. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002. Súd poukazuje i na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie.
Okrem uvedeného súd prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že exekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa 21.5.2008 vo veci C8209456/07. Z uvedeného možno vyvodiť, že riziko, ktoré exekútor nesie, je kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcií. Exekútor svojim návrhom na zápis do zoznamu exekútorov a jeho vykonaním dáva súhlas s vykonávaním činnosti exekútora a s tým spojeným rizikom, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov.
Vzhľadom na skutočnosť, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani oprávneného, súd súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. a II. je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku III. je odvolanie neprípustné. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.