Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-347-2013.pdf
PDF · 82.64 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/347/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu V. W., s.r.o., O., Q. XX, IČO: 35 925 922, proti žalovanému X.R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J. XXX, o zaplatenie 2.582,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C 51/2013-77 z 30.4.2013 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.126,83 € s 5,75 % úrokom z omeškania od 21. 03. 2013 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach po 70,00 € mesačne vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca počnúc od 01. 05. 2013 až do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok, v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky; konanie ohľadom sumy 140 Eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol . O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy 2.582,21 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.173,46 € od 5.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 medzi postupcom F. Q. a.s., O. 7, O. IČO: 17324220 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu splatnú pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere vo výške 2582,21 Eur s príslušenstvom a právami spojenými s pohľadávkou. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému listom zo dňa 26.10.2012, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky žalobcu a vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Žalovaný v stanovenej lehote pohľadávku žalobcu nezaplatil. Na základe Zmluvy o úvere zo dňa 27. 11. 2007 bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 166.896,00 Sk splatný v 36-tich mesačných splátkach vo výške 4.636,00 Sk. Žalovaný porušil ustanovenia bodu 4.17 Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorých bol povinný mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára a tento splátkový kalendár dodržiavať. Nakoľko si žalovaný neplnil riadne svoje povinnosti, spoločnosť F. Q., a.s. vypovedala zmluvu dňa 21. 12. 2009. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil ani čiastočne. Pohľadávka žalobcu tak predstavovala sumu 2.582,21 Eur, ktorá pozostávala z neuhradenej časti úveru, odkúpeného úroku a odkúpených poplatkov. Zároveň si uplatnil 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy neuhradenej časti úveru od 05.10.2012 do dňa zaplatenia. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vec právne posúdil v zmysle § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“ ) v platnom znení do 31.12.2007, § 53 ods. 1 OZ, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľských úveroch v platnom znení do 31.12.2007, § 4 ods. 3, 4, 5 citovaného zákona, § 558 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 4.315 € (130.000,00 Sk), ktorý mal žalovaný splácať po 4.636,00 Sk mesačne. Uviedol , že v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 18,41 %, avšak nie je uvedené z čoho a z akých položiek pozostáva. Zo zmluvy nie je možné zistiť z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, z akých úrokov a iných poplatkov pozostáva.
Žalovaný úver čerpal, preto zmluvu súd považoval za platnú, avšak vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú v zmluve uvedené. Z platobnej histórie úveru vyplýva, že žalovaný čerpal úver celkove v sume 130.000,- Sk ( 4.315,20 Eur) a na úhradu úveru zaplatil 3.048,37 Eur . Neuhradený zostatok úveru, po zohľadnení späťvzatia žaloby žalobcom v časti 140,00 Eur, činí 1.126,83 Eur, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu neuhradenej časti úveru a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť s 5,75 % zákonným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy na zaplatenie dlhu žalovanému. Súd povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 70,- Eur v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..
Rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalobca . Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť rozsudku tak, že žalovanému uloží povinnosť uhradiť aj zamietnutú časť žalovanej sumy vrátane príslušných úrokov z omeškania a nahradil mu trovy konania . Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 190,02 € , vrátane DPH. Odvolanie odôvodnil z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm.h/, podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a písm.f/ O.s.p.. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa napadnutých výrokov vyplýva, že súd zamietol žalobu v časti s odôvodnením, podľa ktorého veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Závery súdu ale nezodpovedajú skutkovej a právnej stránke veci, keďže súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy uznanie dlhu žalovaným. Dohodu o uznaní dlhu žalovaný dobrovoľne uzavrel a v tejto dohode bola výška dlhu žalovaného jednoznačne a nesporne uvedená a uznaná, pričom uznanie dlhu nebolo v konaní namietané ani zo strany žalovaného. Je nesporné, že rozdiel medzi celkovou sumou (cena úveru uvádzaná vo výške 166.896 Sk) a výškou úveru predstavuje odplatu (úrok) za poskytnutie úveru. Záver súdu, podľa ktorého v zmluve nie je uvedený úrok je tak nesprávny. Výška úroku zo Zmluvy vyplýva, na základe údajov o úvere (t.j. o jeho výške, celkovej sume na vrátenie, výške mesačnej splátky, a o počte mesačných splátok) bol vypočítaný aj ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov (18,41 %). Nie je preto opodstatnené tvrdenie súdu o tom, že zo Zmluvy nevyplýva z čoho ročná percentuálna miera nákladov pozostáva. Naopak je nesporné, že Zmluva obsahuje všetky predpoklady na jej výpočet. Žalobca v podanej žalobe nepožaduje od žalovaného také plnenie, ktoré nie je uvedené v Zmluve, ale len plnenie zo Zmluvy vyplývajúce. Závery súdu prvého stupňa sú v rozpore s obsahom Zmluvy.
Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a vo výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúco z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok v napadnutej zamietavej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia. V súlade s cit. ust. je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
je založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 383/06) vyplýva, že ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takým postupom vo svojich dôsledkoch odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zák. č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, alebo ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo obsahuje nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení napadnutého výroku rozsudku chýbajú dostatočné skutkové a právne závery, ktoré viedli súd k zamietnutiu žaloby vo zvyšnej časti. Uvedený nedostatok v odôvodnení rozsudku zakladá jeho nepreskúmateľnosť, preto prichádzalo do úvahy iba zrušenie rozsudku, nakoľko neuvedenie zrozumiteľných a presvedčivých dôvodov neumožnilo odvolaciemu súdu preskúmať jeho vecnú správnosť.
Súd prvého stupňa v odôvodnení týkajúcom sa zamietavej časti rozsudku len uviedol, že z platobnej histórie úveru vyplýva, že žalovaný čerpal úver v celkovej sume 130.000 Sk ( 4.315,20 € ) a na úhradu úveru zaplatil 3.048,37 €. Neuhradený zostatok úveru po zohľadnení späťvzatia žaloby žalobcom v časti 140 € činí 1.126,83 € a preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu neuhradenej časti úveru a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť s 5,75 % zákonným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy na splnenie dlhu žalovanému. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať za dostatočné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si voči žalovanému uplatnil zaplatenie sumy 2.582,21 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.173,46 € od 5.10.2012 až do zaplatenia, pričom pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 2.582,21 € z neuhradenej časti úveru, odkupného úveru a odkúpených poplatkov. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi 1.126,83 € s 5,75 % úrokom z omeškania od 21.3.2013 do zaplatenia s tým, že povolil žalovanému žalovanú sumu splácať v 70 € mesačných splátkach. Konanie ohľadom sumy 140 € z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil. Taktiež súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 18,41 €, ale nie je uvedené, z akých položiek pozostáva a preto zo zmluvy nie je možné zistiť, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, z akých úrokov a iných poplatkov pozostáva, pričom žalobca v podanom odvolaní uvedenú skutočnosť namieta a tvrdí, že je nesporné, že zmluva obsahuje všetky predpoklady na jej výpočet a preto namietal závery súdu prvého stupňa, ktoré sú nesprávne a v rozpore s obsahom zmluvy. Poukazoval aj na tú skutočnosť, že súd pri svojom rozhodnutí nevzal do úvahy uznanie dlhu žalovaným, ktorá sa nachádza na č.l. 58. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť hore uvedené skutočnosti v zmysle napádaných odvolacích dôvodov uvádzaných žalobcom v podanom odvolaní.
V ďalšom konaní tak bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť uplatnený nárok a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám na rozhodnutie vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p., aby bolo presvedčivé a úplné a to čo sa týka zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti, z akých nárokov tento výrok pozostáva a z akých dôvodov súd dospel k záveru o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcom rozsahu s poukazom na odôvodnenie žaloby, ako aj skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom odvolaní, prihliadnuc aj na dohodu o uznaní dlhu uzavretú medzi účastníkmi konania obsiahnutú v spise (na č.l. 58). V danom zmluvnom vzťahu bude nevyhnutné prihliadať na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, so zvýšenou právnou ochranou žalovaného, ako spotrebiteľa a starostlivo rozlišovať uplatnené nároky zo strany žalobcu. Žiadnym spôsobom ale nemožno spochybniť právo žalobcu upraviť zmluvné podmienky aj vo forme všeobecných obchodných podmienok, tieto však musia byť dojednané jasne, určite a zrozumiteľne tak, aby spotrebiteľovi jasne, určite a zrozumiteľne deklarovali obsah jeho práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.