Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12C/152/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX/XX, Y. - Š., zast. advokátom JUDr. Daliborom Pavelkom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec proti odporcovi: I. P., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Y., o uloženie zákazu približovať sa k navrhovateľke a iné, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.08.2012, sa navrhovateľka domáhala vo veci samej vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi zákaz približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nadväzovať s ňou akýkoľvek osobný kontakt.

Zároveň žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov ako aj nadväzovať s ňou akýkoľvek osobný kontakt, a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci.

Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli manželstvo 29.04.1994 a ich spolužitie bolo na začiatku relatívne v poriadku. Komplikácie nastali v roku 2001, kedy odporca začal vo veľkej miere požívať alkoholické nápoje a začali sa u neho prejavovať sklony k agresivite. Často vyvolával hádky s navrhovateľkou, ktoré často prerástli do fyzických útokov voči nej, vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciou a opakovane jej tvrdil, že on už v minulosti za vraždu sedel a väzenia sa nebojí. V najväčšej miere sa agresívne sklony odporcu prejavovali práve vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu. Skutočnosť, že odporca sa voči navrhovateľke správa agresívne, násilnícky a strach navrhovateľky je oprávnený, svedčí i to, že odporca už bol dvakrát právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody pre trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby a pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktorých sa v oboch prípadoch dopustil na navrhovateľke.

V čase podania návrhu odporca vykonával trest v ÚVTOS Leopoldov, z ktorého mal byť prepustený v septembri 2012, pričom počas výkonu trestu sa trikrát snažil skontaktovať s navrhovateľkou prostredníctvom listov. Navrhovateľka má preto strach, že v prípade prepustenia odporcu na slobodu, sa bude tento dobýjať do jej domácnosti, bude sa pokúšať k nej opätovne dostať, pretože nemá iné miesto kam by išiel alebo na koho by sa obrátil. Rodinný dom, v ktorom navrhovateľka býva, je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a tretej osoby, t.j. odporca nemá k tomuto domu žiadne vlastnícke právo. Navrhovateľka sa i s odkazom na agresívnu povahu odporcu a jeho kriminálnu minulosť preto bojí, že sa jej odporca po prepustení z výkonu trestu bude chcieť pomstiť za už spomínané odsúdenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vrátane odpisu z registra trestov odporcu, pripojenými rozsudkami Okresného súdu Piešťany a Okresného súdu Trnava, pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Y. súd zistil, že odporca nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva navrhovateľka.

Uznesením vydaným v tomto konaní č.k. - 25 zo dňa 31.08.2012 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nadväzovať s navrhovateľkou akýkoľvek osobný kontakt až do právoplatného skončenia tohto konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.09.2012.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -250 zo dňa 30.05.2006 súd zistil, že odporca bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , účinného do 31.12.2005, ktoré sa dopustil od presne nezisteného obdobia roku 2001 do 11.10.2005 voči navrhovateľke. Za uvedený skutok mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2006.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 25.09.2013, súd zistil, že odporca bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , , ktorého sa dopustil voči navrhovateľke dňa 23.09.2013 a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2013. čl. 41 súd zistil,

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 19.05.2014 súd zistil, že odporca bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , ktorého sa dopustil dňa 16.05.2014 voči navrhovateľke a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2014.

Z lustrácie v ZVJS zo dňa 20.05.2014 súd zistil, že odporca sa od 19.05.2014 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, predpokladaný koniec trestu je 19.05.2015.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom č.k. - 78 zo dňa 25.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.05.2013.

Podľa článku 23 ods. 1, ods. 3 SR, sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje, Slobody podľa odsekov 1, a 2 môžu byť obmedzení zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržiavanie verejného poriadku, ochrany zdravia alebo ochranu práv a slobôd a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.

Podľa článku 13 ods. 1, ods. 2 , povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Z citovaných ustanovení SR vyplýva, že pre obmedzenie základného práva spočívajúceho v slobode pohybu (v danom prípade odporcu) musia byť splnené formálne a materiálne podmienky.

Formálnou podmienkou je zákonná úprava, upravujúca možnosť obmedzenia slobody pohybu fyzickej osoby. V právnom poriadku SR je takáto a č. , ktoré obsahujú zákonnú úpravu obmedzenia slobody pohybu spočívajúcu v zákaze priblíženia sa k osobe poškodeného do určitej vzdialenosti.

Z uvedeného zároveň vyplýva, že uloženie zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania zo strany odporcu, ktorého sa navrhovateľka v tomto konaní domáha, nemožno subsumovať pod domáhanie sa upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnostiam, ani za odstránenie takýchto zásahov, nakoľko uloženie takejto povinnosti neobsahuje povinnosť odporcu upustiť od konkrétnych zásahov do určitých práv navrhovateľky, ani odstránenie následkov konkrétnych zásahov do práv navrhovateľky.

Uloženie určitých obmedzení spočívajúcich v tom, že sa osoba niečoho zdrží, niečo strpí alebo niečo vykoná, upravuje síce aj , avšak iba v rámci nariadenia predbežného opatrenia (ktoré v tomto konaní aj nariadené bolo). V týchto prípadoch (predbežných opatrení) však ide o obmedzenia, ktoré sú dočasné a ktoré upravujú pomery účastníkov počas konania; nemajú teda trvalý charakter ako povinnosť, uloženia ktorej, sa navrhovateľka domáha návrhom vo veci samej.

Z uvedených dôvodov súd podaný návrh zamietol.

Uloženie povinností odporcovi, ktoré sú predmetom tohto konania, by bolo možné v trestnom konaní, postupom upraveným v a (viď , ).

Pre úplnosť súd zároveň dodáva, že v súčasnosti sa odporca nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, teda v čase vyhlásenia tohto rozsudku ani nie je daná reálna hrozba priblíženia sa odporcu k navrhovateľke, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ). Preto ani z tohto hľadiska nie je možné podanému návrhu vyhovieť.

V konaní úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich náhradu súd ani nepriznal, keďže o náhrade trov konania súd rozhoduje len na návrh ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.