Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19C-183-2013.pdf
PDF · 79.59 KB
Case nature
Subarea
19C/183/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: M. Y., nar. X.X.XXXX, bytom v B., J. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hutnícka 1, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, v konaní o zaplatenie 1.504,38 EUR a trov konania, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Žalobcovi v r a c i a súdny poplatok vo výške 83,30 EUR prostredníctvom Daňového úradu W. v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia daňovému úradu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 24.4.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.504,38 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 1.3.2013 do zaplatenia titulom nevyplatenia poistnej sumy žalovanou na základe poistnej udalosti - dožitia sa veku v zmysle poistnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa 27.1.1998.
Podaním došlým súdu dňa 10.1.2014 zobral žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby dňa 24.7.2013 uhradil žalobcovi sumu 699,85 EUR. Súčasne žiadal vrátiť časť súdneho poplatku s tým, že trovy právneho zastúpenia si neuplatňuje.
Podľa ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže v danom prípade došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania pred prvým pojednávaním, kedy súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu na začatie konania nie je potrebný, v súlade s vyššie citovanými § 96 ods. 1 a 3 O. s. p. súd konanie zastavil.
V ďalšom sa súd zaoberal otázkou náhrady trov konania a zistil nasledovné:
Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu okrem iného uviedol, že považuje celú žalobu za podanú predčasne s poukazom na to, že žalobca si písomne uplatnil svoj nárok voči poisťovni listom doručeným žalovanému dňa 10.1.2013, na základe čoho nastúpila podľa § 797 ods. 3 OZ fáza šetrenia, ktorá v danom prípade začala listom poisťovne zo dňa 13.3.2013, ktorým žalovaný vyzval žalobcu na zaslanie Nárokového listu. Poukázal pritom na znenie § 797 ods. 3 OZ, podľa ktorého je poistné splatné do 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť; preto pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 24.4.2013, t.j. predtým ako prebehlo šetrenie poistnej udalosti, žalobca si síce uplatnil nárok voči žalovanému, ktorý v čase podania žaloby síce existoval (vznikol), ale ktorý súčasne ešte nebol splatný.
Z listu zo dňa 14.3.2013 súd zistil, že predmetným listom žalovaný reagoval na žiadosť žalobcu z 10.1.2013 vo veci výplaty poistného plnenia pri dožití (PZ č. 50462 00067 z 26.1.1998) tak, že požiadal žalobcu o vyplnenie a následné zaslanie Nárokového listu na výplatu poistného plnenia s príslušnými inštrukciami k tejto požiadavke.
Z listu zo dňa 22.7.2013 súd zistil, že žalovaný predmetným listom oznámil žalobcovi, že ku dátumu 22.7.2013 je likvidovaná poistná udalosť podľa PZ č. 50462 00067 vo výške 699,85 Eur.
Z pripojenej Dokumentácie k predmetnej poistnej udalosti vyplýva, že:
- poistná udalosť nastala dňa 27.1.2013,
- referent PU prevzal dňa 10.1.2013,
- nárokový list zaslaný dňa 14.3.2013,
- nárokový list doručený na ústredie dňa 26.3.2013,
- dátum uzatvorenia dokumentácie 2.7.2013,
- schválenie dokumentácie a šetrenie skončené 22.7.2013.
Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je závislá od ukončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu, v akom je poisťovňa povinná plniť a ktoré vykonáva poisťovňa. Dobu, po ktorú môže poisťovňa vykonávať vyšetrenie, zákon síce priamo neustanovuje, avšak, ako uvádza § 797 ods. 3 OZ, vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu, t.j. bez neodôvodnených prieťahov a v rozsahu potrebnom na riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia. Ustanovenie § 797 ods. 3 OZ predpokladá, že poisťovňa vyšetrenie ukončí spravidla do jedného mesiaca po dni, kedy sa o poistnej udalosti dozvedela. V ostatných prípadoch kritériom pre posúdenie primeranosti doby, po ktorú vyšetrenie prebieha, môžu byť konkrétne okolnosti daného prípadu.
Zo skutkového stavu, pokiaľ ide predmetnú poistnú udalosť a jej následné vyšetrenie, možno konštatovať, že v danom prípade išlo o najjednoduchší prípad poistnej udalosti - dožitie k dojednanému dňu, čomu zodpovedal požadovaný rozsah vyšetrenia zo strany poisťovne: poistka a riadne vyplnený
Nárokový list. Pokiaľ teda žalobca si nárok na plnenie uplatnil písomne listom zo dňa 10.1.2013 a súčasne poskytol požadovanú súčinnosť v lehote do 12 dní, nemožno považovať dobu realizácie vyšetrenia zo strany poisťovne ukončenej až dňom 22.7.2013 za dobu bez zbytočného odkladu. Súčasne možno konštatovať, že v tomto prípade, ako už bolo spomenuté, išlo o najjednoduchší prípad poistnej udalosti, čomu zodpovedal tiež najjednoduchší rozsah nevyhnutného vyšetrenia, a preto poisťovňa objektívne mohla vykonať vyšetrenie do jedného mesiaca potom, čo sa o poistnej udalosti dozvedela (10.1.2013 ako dátum uplatnenia nároku). Súd nevidí zákonný dôvod na to, aby splatnosť povinnosti na plnenie bola stanovená až po uplynutí 15-dňovej lehoty po dátume 22.7.2013 (dátum ukončenia šetrenia) a nie po uplynutí 15-dňovej lehoty po 1- mesačnej lehote počítanej od 10.1.2013, ktorú lehotu v tomto prípade nepochybne treba považovať za dobu vyšetrenia bez zbytočného odkladu (s prihliadnutím na charakter PU, rozsah vykonaného šetrenia a poskytnutú súčinnosť zo strany žalobcu). Skutočnosť, že vyšetrenie trvalo zo strany žalovaného nad túto dobu je v danom prípade irelevantné, ťaží žalovaného, pretože opačný výklad by bol v neprospech žalobcu vystupujúceho v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, zvýhodňoval by poisťovňu, ktorá by mala možnosť podľa ľubovôle ovplyvniť dobu vyšetrenia PU, a tým napr. oddialiť splatnosť povinnosti na plnenie.
Preto pokiaľ si žalobca uplatnil nárok voči žalovanému už dňa 10.1.2013 a žalobu podal na súd dňa 24.4.2013, aj s pripočítaním ďalšej 15- dňovej lehoty na plnenie, žalobu podal nepochybne po splatnosti predmetného nároku a teda žalobu nepodal predčasne.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V predmetnej veci vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca zavinil zastavenie konania pre späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 804,53 EUR (t.j. ide o tú časť nároku, ktorú žalovaný neuznal a teda nezaplatil) a súčasne, že pre správanie žalovaného žalobca zobral zvyšnú časť žaloby späť vo výške 699,85 EUR (t.j. ide o žalovaným zaplatenú sumu za súčasného záveru, že žaloba bola podaná v tejto časti dôvodne). Pri matematickom zohľadnení miery zavinenia zastavenia konania ide o 54 % zavinenie na strane žalobcu a 46 % zavinenie na strane žalovaného, a teda účastníci konania zavinili zastavenie konania každý v zásade v rovnakom rozsahu, na základe čoho súd rozhodol, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
Výrok o vrátení súdneho poplatku žalobcovi sa opiera o ust. § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení s tým, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 90,- EUR, ktorý bude vrátený prostredníctvom Daňového úradu W., príslušného podľa bydliska žalobcu, po jeho krátení vo výške 83,30 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.