Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-9-2023.pdf
PDF · 76.72 KB
Case nature
Subarea
12Co/9/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu W. U. J.A. A. D., so sídlom T. XX, XXX XX D., B.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária GOGA a spol,. s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, proti žalovanej Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. H. XX, XXX XX D., o zaplatenie 10,- Eur s prísl. - trovy konania, o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Prešov, č.k. 20C/61/2022-13 zo dňa 28. septembra 2022, takto
rozhodol:
Zrušuje platobný rozkaz v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým platobným rozkazom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 10,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10,- eur od 18.08.2020 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde.
II. Žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 10,- eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.“
2. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II.. Odvolanie podal z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. b), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.“). Poukázal na to, že jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo I. výrokom vyhovené v plnom rozsahu, avšak uplatnené trovy neboli priznané v plnej výške, čo je v priamom rozpore so základným pravidlom uplatňujúcim sa v civilnom sporovom procese, a to, že úspešná sporová strana má nárok na náhradu trov konania v zákonom stanovenej výške. Mal za to, že v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy, ak súd rozhodne v skrátenom konaní formou platobného rozkazu, ktorý neobsahuje žiadne odôvodnenie, nemôže rozhodnúť tak, že nárok žalobcu čo i len v časti neprizná. Práve z dôvodu absencie odôvodnenia platobného rozkazu, povaha a podstata rozkazného konania umožňuje rozhodnúť súdu len tak, že uplatnenému nároku v celom rozsahu vyhovie, v opačnom prípade nemá možnosť zistiť, čo konajúci súd viedlo k úvahe o čiastočnej nedôvodnosti uplatneného nároku na náhradu trov konania. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že zmení výrok II. napadnutého rozhodnutia a to tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 65,93 Eur.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
6. Podľa § 357 písm. m) C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
7. Odvolací súd prv než pristúpil k odvolaciemu prieskumu napadnutého rozhodnutia z vecnej stránky skúmal, či odvolanie smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému zákon pripúšťa možnosť podať odvolanie.
8. Právna úprava dôsledne rozdeľuje rozhodovanie o trovách konania, a to najprv na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania a až následne (po právoplatnosti rozhodnutia) na rozhodovanie o výške náhrady trov konania. V prípade, ak súd rozhoduje platobným rozkazom je však situácia iná, pretože v tomto prípade súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov konania, ale aj o výške trov konania. Takýto výrok o trovách konania obsiahnutý v platobnom rozkaze má vždy povahu uznesenia (viď § 265 ods. 1 posledná veta C.s.p.). Vzhľadom na to, že uvedeným jedným výrokom sa rozhoduje aj o nároku na náhradu trov konania možno dospieť k záveru, že proti takémuto výroku je odvolanie prípustné, pritom nezáleží na tom, že takýto výrok obsahuje zároveň aj rozhodnutie o výške trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze je prípustné, preto sa ďalej zaoberal odvolacím prieskumom napadnutého rozhodnutia, čo do výroku II. o trovách konania.
9. Žalobca si podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil okrem iného aj nárok na náhradu trov konania (právneho zastúpenia) vo výške 65,93 Eur, a to za dva úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. príprava a podanie žaloby, a to spolu aj s režijným paušálom a DPH, keďže je jeho platiteľom. Súd prvej inštancie vo vydanom platobnom rozkaze však žalobcovi priznal len náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 10,- Eur, pričom nebolo možné zistiť na základe akých dôvodov vo zvyšku žalobcom uplatnené trovy konania nepriznal, keďže písomné vyhotovenie o platobnom rozkaze neobsahovalo odôvodnenie.
10. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
11. Potom sa žiada uviesť, že k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dochádza nie len postupom súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení procesného predpisu upravujúceho náhradu trov konania (C.s.p.), v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, ale v neposlednom rade aj v takom prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu ku výroku o trovách konania celkom nedostatočné, t.j. nepreskúmateľné.
12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, a II. ÚS 251/03). Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p..
13. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
14. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil platobný rozkaz v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku II. o trovách konania a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok na náhradu trov konania v ním vyčíslenej výške
- následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.
16. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).