Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/133/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Michal Antalu a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci proti obžalovanému M. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E. E. XXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 22. októbra 2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. februára 2023 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „súd prvého stupňa“) sp. zn. zo dňa 22.10.2021 bol obžalovaný M. B. (ďalej len „obžalovaný“) oslobodený podľa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín pod sp. zn. -58 zo dňa 18.01.2019 pre v bode 1/ obžaloby zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., v bode 2/ obžaloby zločin znásilnenia podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., Tr. zák., v bode 3/ obžaloby prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., Tr. zák. a v bode 4/ obžaloby prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. na skutkovom základe, že

1/ od presne nezistenej doby približne od roku 2008 až do mesiaca október roku 2017, v mieste trvalého bydliska na adrese E. E. č. XXX svoju manželku Q. B. fyzicky týral tak, že ju bil fackovaním, údermi do tela aj do oblasti tváre, kopaním, ťahaním za vlasy a pod krk, ponižoval ju, zosmiešňoval, pohŕdavo s ňou zaobchádzal, vulgárne ju oslovoval, vyvolával v nej strach a stres z možného útoku, ktorý vopred avizoval, vypínal elektriku aj vodu, neprispieval na domácnosť, odopieral jej oddych, spánok, čím jej spôsobil psychické utrpenie v zmysle týrania, ktoré začalo medzi rokmi 2008-2010 a v priebehu posledných 9-tich rokov naberalo na intenzite, opakovalo sa a značne stupňovalo, čo malo závažný dopad na celkový psychický aj fyzický stav poškodenej,

2/ v presne nezistenom čase približne od roku 2008 až do augusta 2016 v mieste trvalého bydliska na adrese E. E. č. XXX v priestoroch obývacej izby a šatníka opakovane násilím donútil svoju manželku Q. B. k súloži a to tým spôsobom, že ju zhodil na gauč alebo na zem, postŕhal z nej oblečenie a proti jej vôli ju premohol a vykonal na nej súlož, naposledy v presne nezistený deň v auguste 2016 v obci Makov v osobnom motorovom vozidle ju rukou vtlačil do zadnej časti vozidla, sadol si jej na kolená a proti jej vôli na nej vykonal súlož,

3/ dňa 21.10.2017 v presne nezistenom čase v mieste trvalého bydliska na adrese E. E. č. XXX fyzicky napadol svoju manželku Q. B. tým spôsobom, že ju chytil oboma rukami pod krkom a začal ju kopať

do nôh a udierať päsťou do tváre, zobral do ruky svietnik, ktorým ju udieral po celom tele a následne plastovú fľašu s mliekom, ktorou poškodenú udieral do hlavy kým nestratila vedomie a spadla na zem, kde upadla do bezvedomia a následne po prebratí jej obžalovaný odmietol privolať RZP službu a opäť ju opakovane kopal po celom tele, čo si vyžiadalo jej hospitalizáciu vo FN Trenčín a následnú operáciu, nakoľko jej obžalovaný zlomil zub a spôsobil zlomeninu oboch kostí predkolenia, v dôsledku tohto zranenia bola poškodená obmedzená na bežnom spôsobe života po dobu 54 dní, z toho 11 dní závažne a 43 dní menej závažne,

4/ približne od roku 2013 do októbra roku 2017 v mieste trvalého bydliska na adrese E. E. č. XXX sa opakovane vyhrážal

- svojej manželke Q. B. po tom, čo mu táto povedala, že jeho správanie oznámi slovami "to by si skúsila, vieš čo ťa čaká," ukázaním zbrane so slovami "to aby ste vedeli, ako sa máte správať," ale aj slovami "že ju dorazí, že toto bude Tvoje posledné a zapamätaj si čo robíš a dobre si rozmysli, čo spravíš, lebo vieš,"

- dňa 21.10.2017 po fyzickom útoku na ňu jej povedal "len sa to opováž niekomu povedať, šak uvidíš, vieš čo ťa čaká,"

- v presne nezistený deň roku 2017 svoje konanie zdôraznil kusom rozbitej fľaše, ktorou na ňu mieril s hrozbou, že ju zabije,

- svojej dcére A. B. slovami, že "keď jej niečo povie, urobí to," čo zdôraznil kuchynským nožíkom, ktorý počas vyrieknutia slov držal v ruke, tiež jej vzal z ruky mobilný telefón, hodil ho o stenu a povedal jej, "aby nebola ku nemu drzá, lebo ten telefón skončí zle a ona s ním" a tiež jej ukázal malú čiernu zbraň so slovami "to aby ste vedeli, ako sa máte správať,"

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Proti výroku o vine uvedeného rozsudku podal v zákonnej lehote v neprospech obžalovaného odvolanie prokurátor s konštatovaním, že súd sa z hľadiska argumentácie obmedzil iba na vyhodnotenie a osvojenie si dôkazov predložených obhajobou, pričom len veľmi vágne alebo vôbec nepomenoval a nevysvetlil pochybnosti, ktoré ho viedli k neosvojeniu si dôkazov predložených obžalobou. Svedkyňa poškodená Q. B. na hlavnom pojednávaní súdu bez zásadných odchýlok z jej skôr učinenými výpoveďami opísala spolužitie s obžalovaným a vypovedala ku všetkým formám jeho správania, ktoré jej najviac ubližovalo. Takéto správanie obžalovaného sa podľa vyjadrenia poškodenej nedialo denne, nemalo pravidelnú periodicitu. Poškodená tiež uviedla, že obžalovaný takéto správanie vykazoval iba v domácnosti, v súkromí, za prítomnosti dcéry A., naopak voči priateľom a známym vystupoval vždy veľmi milo, bol im nápomocný, jeho správanie sa zmenilo až okamihom, keď ostali sami a najčastejšie, keď mal vypité. Výpoveď svedkyne poškodenej bola plne podporená výpoveďou svedkyne A. B., ktorá na hlavnom pojednávaní popísala, že bola priamym svedkom toho, ako jej otec matku fackoval, šticoval, potvrdila aj vulgárne osočovanie, opísala napätú atmosféru v domácnosti. Popísala aj spolužitie rodičov, ktoré bolo sprevádzané častými konfliktami, pri ktorých sa spočiatku matka vedela brániť a zvýšiť hlas, avšak otec bol čoraz viac agresívny, preto mu ona ani matka neodporovali, pretože vedeli, že akýkoľvek odpor, či nesúhlas v ňom vyvolá hnev a krik. Domácnosť opustila v roku 2015. Svedkyňa Q. Z. uviedla, že poškodená Q. B. ku nej chodila posledných 10 rokov na masáže tváre, kozmetiku a pedikúru, všimla si, že p. B. má modriny len občas, postupne ich bolo viac, najmä na dekolte - krku, ale aj nohách a rukách. Časom sa mala poškodená rozplakať a povedať jej, že modriny má od manžela, ktorý ju bije, mala z neho jednoznačný strach. Svedkyňa poškodená Q. B. ustálila brachiálne útoky obžalovaného na momenty, keď mal amok, čo bolo niekedy dvakrát, trikrát mesačne, inokedy ju pol roka neuderil. V kontexte výpovedí je uveriteľné, že súdom zmienení svedkovia Q. K., P. B., U. V., p. I., J., I., A. a M. modriny skutočne vidieť nemuseli. Obžalovaný sa mal skutkov dopúšťať zásadne bez prítomnosti iných svedkov, s výnimkou dcéry A.. Súd nevysvetlil, prečo za podstatné považoval dôkazy - výsluchy svedkov Q. K., P. B., U. V., p. I., J., I., A., ktoré osoby neboli svedkami žiadnych udalostí, a prečo nezohľadnil výpovede očitých svedkov A. B. a Q. Z.. Vyhodnoteniu výpovede svedkyne A. B. súd nevenoval žiadnu pozornosť napriek tomu, že ide o priameho svedka udalostí, ktorý bol navyše podrobený klinickému psychologickému skúmaniu, zameranému aj na vierohodnosť výpovede. Nie je tiež vysvetlené, prečo svedkyňa Z. má byť

nevierohodná len pre priateľský vzťah s poškodenou. Výpoveď svedka M. M. však vníma ako najmenej dôveryhodnú, uviedol viacero okolností, ktoré boli inými dôkazmi spochybnené, keď tvrdil, že obžalovaný okrem osláv alkohol vôbec nepožíval. A. A. uviedol, že s obžalovaným si štamprlíky dávali a obžalovaný určite nebol abstinent. A. O. I. uviedol, že obžalovaného videl veľakrát pod vplyvom alkoholu, ako aj to, že po dome bolo veľa fliaš a džbánov. Svedok K. a svedok A. zhodne potvrdili, že poškodená Q. B. bola starostlivá, pracovitá žena. Žiadny svedok obhajoby nepotvrdil slová svedka M. o hádavosti a drzosti poškodenej. Jedine svedok P. B. na hlavnom pojednávaní označil poškodenú za dominantnú preto, že poškodená je korpulentnej postavy v porovnaní s obžalovaným. Nie je úplne pravdivý záver súdu v tom, že znalecký posudok znalkyne M.. L. A. K. bol vyhotovený iba na základe výpovedí poškodených. Znalkyňa vysvetlila, že vyšetrenie poškodenej vykonala na základe troch podstatných a vzájomne podmienených vyšetrení, ktorými bolo pozorovanie, klinické interview a testové metodiky. Podstatným je, že znalkyňa u poškodenej Q. B. zistila závažnosť psychickej ujmy, ktorú poškodená utrpela v príčinnej súvislosti so spolužitím s obžalovaným, pričom následky pretrvávajú aj naďalej. Znalecký posudok, vrátane vyšetrenia poškodenej bol realizovaný v mesiaci máj 2018, čo predstavuje odstup 6 mesiacov od odchodu poškodenej od obžalovaného. Znalkyňa svoje závery nezmenila ani na výsluchu vedenom na súde a nemala pochybnosti o spôsobenom psychickom príkorí, ktoré bolo poškodenej spôsobené obžalovaným. Tá istá znalkyňa vykonala klinické psychologické vyšetrenie obžalovaného so závermi, že sa jedná o osobu, ktorá sa vo verejnom priestore, teda pred zákazníkmi, susedmi, širšou rodinou usiluje produkovať sociálne akceptovateľné a požadované správanie. Tento záver znalkyne plne súhlasí s tvrdením poškodenej a výsluchmi širšej rodiny, známych a spolu pracovníkov. Znalkyňa ďalej potvrdzuje, že reakcie obžalovaného môžu byť neprimerané v situácii, kedy je v konflikte s prostredím alebo hodnotami, ktoré nekorešpondujú s jeho vlastnými, čo v tomto prípade predstavovalo fungovanie jeho manželky a dcéry, s ktorými často nesúhlasil. Obžalovaný, pokiaľ nebol akceptovaný, bolo mu oponované, bolo mu odmietnuté alebo bol požiadaný o niečo, čo nebolo v súlade s jeho predstavami, bol schopný si ním požadované správanie vynucovať agresiou, a to predovšetkým v stave pod vplyvom alkoholu. Dr. V. v súlade s názorom Dr. K. charakterizoval osobnosť obžalovaného ako osobnosť abnormnú, nestálu, nezdržanlivú, konštatuje abúzus alkoholu, nominuje sa do role patriarchálneho ochrancu rodiny. Vo vzťahu ku skutku 2, onkologické ochorenie obžalovaného nebolo podložená žiadnym dôkazom, aj jeho prípadná existencia vôbec nedokazuje, že nemal sexuálny záujem. Takýto záver súdu nie je ničím - okrem tvrdenia obžalovaného - podporený. Vo vzťahu ku skutku 3 bolo vyjadrenie obžalovaného výrazne spochybnené troma svedeckými výpoveďami (svedkyňa poškodená, A. B. a O. I.), žiadne z nich súd neakceptoval, čím uveril tvrdeniu obžalovaného o pošmyknutí sa poškodenou. Reakcia a psychické rozpoloženie poškodenej vôbec nekorešponduje s verziou obžalovaného o nešťastnej náhode, práve naopak, jeho správanie a stav po príchode svedkov do domu iba podporuje záver, že poškodená skutočne spadla, avšak nie nešťastnou náhodou, ale cúvaním pred fyzickými atakmi obžalovaného. V lekárskych správach z kliniky úrazovej chirurgie sa uvádza, že poškodená po úraze spadla doma, lekárske správy sú zamerané iba na vyšetrenie dolných končatín, vôbec sa nevenujú vyšetreniu ostatnej časti tela, čo vyplýva z toho, že lekárom bolo vyšetrené iba to, čo uviedla sama poškodená. Ako teda bolo ustálené, skutok sa mal udiať dňa 21.10.2017, po jeho spáchaní bola poškodená hospitalizovaná v nemocnici a viac sa k obžalovanému do spoločnej domácnosti nevrátila. Obžalovaný spáchanie tohto skutku popiera, no na strane druhej, po uplynutí 8 dní dňa 29.10.2017 zaslal poškodenej SMS správu s textom „prepáč, je mi to ľúto, čo sa stalo, som idiot,“ dňa 06.11.2017 SMS správu „čau, viem, že som to posral a to sa nedá odpustiť, som trúba,“ 13.11.2017 SMS správu, „aby ostala doma, všetko sa zmení,“ neskôr ju v ďalšej SMS správe prosí o odpustenie. Súd sa nezaoberal tým, z akého dôvodu obžalovaný takéto SMS poslal, čo mal ich obsah znamenať, no predovšetkým nezisťoval, za čo sa obžalovaný poškodenej ospravedlňoval, keď nič nespravil. Vo vzťahu ku skutku 4 rozpory medzi výpoveďou poškodených nevidí, nakoľko obe poškodené zhodne uviedli, že obžalovaný im mal ukázať zbraň so slovami „to je, aby ste vedeli, ako sa máte správať,“ resp. „aby ste vedeli, že máte poslúchať.“ Logicky nevysvetlenou ostáva argumentácia, kedy súd neuveril poškodenej A. B., že sa jej mal obžalovaný vyhrážať nožíkom iba preto, že svedok O. I. vypovedal že „raz mu volala A., že sa jej obžalovaný vyhrážal nožom, nechcela však, aby išiel za ňou, tak to s ňou riešil iba po telefóne.“ Významnú rolu pre rozhodnutie súdu zohralo najmä vystupovanie a celkový dojem z poškodenej Q. B., prezentovaný v súdnom konaní. Uviedol, že prejav poškodenej nebol rozhodne ponižujúci a už vôbec nie osočujúci voči obžalovanému a svedkom. Súd by sa nemal spoliehať a osvojovať si iba dojmy z jej vystupovania, ale mal by prihliadnuť aj na fakty, ktorými sú, že poškodená bola účastná na súdnom pojednávaní 3 roky od okamihu odlúčenia sa od obžalovaného v zásadne odlišnom psychickom rozpoložení, po absolvovaní psychiatrickej intervencie a užívaní psychiatrom predpísaných medikamentov. Vychádzajúc z praxe a vysvetlení znalcov vyplýva,

že prejavy syndrómu týranej osoby sú premenlivé v čase, obeť po odlúčení od páchateľa neostáva zaseknutá, ale ďalej žije a nemôže byť na jej neprospech, ak dospeje do štádia, kedy nachádza silu a bezpečný priestor pre konfrontáciu násilníka. Na tom nič nemení ani istá dávka citeľného hnevu v jej prejave. Lekárske správy MUDr. N. O., psychiatričky neštátnej psychiatrickej ambulancie sú dôkazom toho, že poškodená Q. B. podstúpila psychiatrickú intervenciu, počnúc dátumom 14.08.2020, ktorá trvá doposiaľ. Psychiatrička poškodenej diagnostikovala adaptačnú poruchu v situácii dlhodobého emočného i fyzického násilia manželom, rozvinutej do obrazu depresie posttraumatickej stresovej poruchy. Lekárske správy nehovoria ani o účelovosti konania poškodenej, pretože ak by poškodená naozaj navštívila psychiatra „iba účelovo,“ psychiater by rozhodne u nej nenastavil medikamentóznu liečbu, s potrebou kontroly a žiadosti psychológa o zaradenie do individuálnej psychoterapie. Súd si pre prijatie konečného rozhodnutia osvojil výhradne iba dôkazy obhajoby. Výpoveď obžalovaného je nepresvedčivá, nakoľko tento sa obmedzil na pomerne jednoduché vyjadrenie spočívajúce v tom, že sa na ňom manželka aj s dcérou dohodli, že vo všetkom klamú a ich motívom mali byť zrejme peniaze. Presvedčenie o klamlivosti výpovede obžalovaného oprel aj o záver znaleckých posudkov (Dr. K., Dr. R., ale aj Dr. V.), nakoľko sa všetci ustálili v závere, že obžalovaného špecifická vierohodnosť je znížená, je to človek u ktorého absentuje sebakritika, výpovede o sebe poskytuje v čo najpriaznivejšom svetle a do popredia vystupuje snaha zakrývať a zatajovať. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a podľa vrátil vec tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu uviedol, že považuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a odvolacie námietky prokurátora za úplne nedôvodné. Sériou absolútne objektívnych dôkazov bolo bez pochybností - napriek účelovým tvrdeniam poškodenej Q. B., svedkov A. B., O. I. a Q. Z. - preukázané, že skutky uvedené v obžalobe nespáchal a tieto ani objektívne spáchať nemohol. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, vypočul množstvo svedkov, oboznámil objektívne listinné dôkazy, objektívne potvrdenia a znalecké posudky a na základe svojho bezprostredného vnímania všetky tieto dôkazy v súlade s vyhodnotil, pričom správne ustálil, že priebeh skutkového deja tak, ako ho popisuje obžaloba vo všetkých skutkoch obžaloby 1. až 4., sa nestal. Obžalobné skutky pod bodom 1. až 4. sú založené v podstate na výpovedi poškodenej Q. B. o tom, že sa jej malo diať to, čo uvádza obžaloba. Údajný posledný jeho útok na poškodenú Q. B. sa mal udiať 21.10.2017, ktorý je samostatným skutkom obžaloby pod bodom 3. obžaloby. Takýto priebeh skutku absolútne poprel a uviedol jasnú verziu priebehu udalostí po návrate z návštevy, ktorá je zaznamenaná v jeho výpovedi z hlavného pojednávania. V danom prípade mal súd prvého stupňa okrem výpovede poškodenej Q. B., jeho výpovede a výpovedí nepriamych svedkov O. I. a A. B. k dispozícii aj nespochybniteľný objektívny nález (lekársku správu FN Trenčín, klinika úrazovej chirurgie vypracovaná 25.10.2017). Žiadne z vyšetrení ani výsledky operácie nepopisujú následky úderov do hlavy a tváre, kopance špicatými topánkami, viaceré rany po údere svietnikom a pod. V žiadnej časti lekárskej správy sa neudáva, že by mala byť poškodená Q. B. v bezvedomí. Poškodenú bezprostredne po skutku vyšetrili minimálne 5 - 6 lekári (lekár RZP, lekár na úrazovej ambulancii - traumatologické vyšetrenie, lekár na röntgene 2x - PDK, RTG hrudníka, lekár na klinike úrazovej chirurgie pri hospitalizácii poškodenej Q. B., chirurg pri operácii a konziliárne interné vyšetrenie) a nikto z nich nezaznamenal žiadne iné zranenie, len zlomeninu tíbie s posunom. Rozsah vyšetrení urobených poškodenej Q. B. jasne preukazuje, že muselo byť vyšetrené (odkryté) celé jej telo. Je teda vylúčené, aby si lekári nevšimli akékoľvek iné zranenia poškodenej, pokiaľ by jeho útok mal byť vedený spôsobom popisujúcim poškodenou Q. B. a pokiaľ svedok O. I. v prípravnom konaní tvrdil, že tieto iné zranenia boli očividné a sám ich videl. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že poškodená ani lekárovi RZP ani na traumatológii po príjazde RZP do Fakultnej nemocnice v Trenčíne a ani počas 4 dňovej hospitalizácie (od 22.10.2017 do 25.10.2017) na klinike úrazovej chirurgie neuviedla, že mala byť napadnutá manželom, ktorý ju navyše mal kopať po celom tele a udierať svietnikom do hlavy a pod. Poškodená po údajnom skutku dňa 21.10.2017 vo veci nepodala trestné oznámenie, ani žiadosť o rozvod, ale začala kalkulovať s tým, ako by sa dané zranenie dalo využiť. Je tak preukázané, že dňa 21.10.2017 poškodená neutrpela zranenia, ktoré by korešpondovali s ňou popísaným spôsobom vedenia útoku jeho osobou a podľa všetkého (znalecký posudok č. 51/2018) utrpela zlomeninu tíbie v dôsledku pošmyknutia sa na schodoch a následnému pádu zo schodov tak, ako to on uvádza vo svojej výpovedi, ako to potvrdzuje znalecký posudok MUDr. B. P., PhD., MBA a ako to zaznamenala aj lekárska správa z kliniky úrazovej chirurgie. Pokiaľ ide o skutok uvedený pod bodom 1. obžaloby, tu samotná poškodená Q. B. jednotlivé konania popisuje na viacerých miestach odlišne, nielen z pohľadu intenzity, ale aj kvality a druhu. Vystupovanie poškodenej voči nemu, svedkom, obhajobe i senátu na

hlavných pojednávaniach bolo vyslovene konfrontačné, ironické a sebapresadzujúce, teda také, ktoré sa vymyká typológii týranej osoby. Je preukázané, že v čase konania hlavných pojednávaní dňa 15.10.2017 a dňa 07.01.2020, poškodená Q. B. do tej doby nenavštívila žiadneho psychiatra ani psychológa, ani nevyhľadala žiadnu takúto pomoc a ani nebola pod vplyvom žiadnej liečby, či terapie, ktorá by - hoci teoreticky - mohla ospravedlňovať jej asertívne a ironické správanie na týchto hlavných pojednávaniach. Svedok M. M. potvrdil, že on poškodenej kotol nevypínal, v kotli jednoducho vyhaslo a bolo treba zakúriť, čo sa poškodenej nechcelo. Rovnako nebolo ničím preukázané, že by neprispieval na domácnosť. Bolo preukázané, že poškodená Q. B. z obžalovaného strach a stres nemala, vedela sa mu „postaviť,“ oponovať mu, presadiť si svoje, dokonca ako sama uviedla, bola to ona, kto vyhodil svedka M. M. zo spoločnej domácnosti. Nebolo preukázané, že by pohŕdavo zaobchádzal s poškodenou, alebo že by ju zosmiešňoval. Kľúčovým svedkom u skutku pod bodom 1 je M. M., ktorý žil v rozhodnom období štyroch rokov v spoločnej domácnosti jeho a poškodenej Q. B. a jednoznačne vyvrátil tvrdenia poškodenej o tom, že sa jej malo udiať to, čo uvádza obžaloba. Uvedený svedok podrobne popísal spolužitie jeho a poškodenej v období rokov 2012 - 2016. K týmto dôkazom sa potom samozrejme pridávajú aj podrobné výpovede svedkov O. A., P. B. st., P. B. ml., B. J., B. B., Q. K. i B. I., ktoré jasne a preukázateľne priamo vylučujú to, čo tvrdí poškodená Q. B. a uvádzajú, prečo sa to nemohlo stať. Znalec PhDr. M. R. aj z odborného hľadiska vážne spochybnil tú skutočnosť, že by poškodená Q. B. mala byť týranou osobou. Na druhej strane tento znalec na základe vyšetrenia jeho osoby potvrdil, že vo vzťahu k možnému jeho agresívnemu správaniu uvedenému v obžalobe, sklon k agresivite nemal. Ešte absurdnejší je skutok znásilnenia pod bodom 2 obžaloby. Poprel, že by niekedy donútil poškodenú Q. B. násilím alebo pomocou násilia k súloži. Neexistuje možnosť, aby pretlačil poškodenú Q. B. cez zadné dvere Felície do vnútra auta tak, že by bola minimálne po kolená vo vnútri auta. Nie je možné, aby on v takejto pozícii zároveň držal ruky poškodenej a zároveň jej sťahoval legíny do takej polohy, aby sa dala vykonať súlož. Takýto skutok sa reálne udiať nemohol a súd prvého stupňa správne vyhodnotil výpoveď poškodenej Q. B. ako nedôveryhodnú. Skutok č. 4 obžaloby v konaní na hlavnom pojednávaní rovnako absolútne preukázaný nebol. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie prokurátora proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa ako nedôvodné podľa zamietol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok v neprítomnosti poškodených Q. B. a A. B., v rámci konečného návrhu poukázal na predsedom senátu doslovne prečítané odvolacie námietky prokurátora okresnej prokuratúry z č.l. 581-589 a keďže sa s nimi v celom rozsahu stotožnil, navrhol, aby odvolací súd rozhodol tam uvedeným spôsobom, teda napadnutý rozsudok zrušil podľa , a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu s poukazom na písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora, ktoré bolo prečítané, navrhol toto ako nedôvodné zamietnuť podľa

Obžalovaný v konečnom návrhu s poukazom na vyjadrenie svojho obhajcu, ktoré bolo v písomnom vyhotovení prečítané, navrhol tiež odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade odvolania prokurátora, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 29. novembra 2021, na verejnom zasadnutí dňa 23. februára 2023 postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade

so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa pre skutky kvalifikované v obžalobe v bode 1/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., v bode 2/ ako zločin znásilnenia podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., Tr. zák., v bode 3/ ako prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., Tr. zák. a v bode 4/ ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stali tieto skutky, ktoré sú obžalovanému v trestnom konaní kladené za vinu, vedie logicky k záveru, že nedošlo ku skutkom opísaným v obžalobe (takéto skutky sa nestali) a preto napadnutý rozsudok je založený na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania spôsobom ako to prikazuje ustanovenie Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými súd prvého stupňa rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, nepovažoval za dôvodné. Vo svoje podstate smerovali len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol vyhodnotiť inak, než ako to urobil súd prvého stupňa. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu prvého stupňa k akým záverom má dospieť.

Ak teda súd prvého stupňa dospeje k určitému skutkovému i právnemu záveru a takýto záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Spočíva to v tom, že súd prvého stupňa je v rámci svojho procesného postupu zo zákona autonómny a v rámci svojej samostatnosti môže pri svojej myšlienkovej činnosti vo vzťahu k prejednávanej veci, po riadne vykonanom dokazovaní a za súčasného splnenia zákonných podmienok uzavrieť, že je nevyhnutné oslobodiť obžalovaného spod obžaloby (aplikáciou ustanovenia ), pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. Uvedené bolo naplnené aj v preskúmavanej veci.

Spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. (bod 1/ obžaloby) obžalovaným síce na jednej strane preukazujú priami svedkovia, t. j. poškodená Q. B. (bývalá manželka obžalovaného, ďalej len „poškodená“) i svedkyňa A. B. (dcéra obžalovaného a poškodená v bode 4/ obžaloby) a sčasti, teda do určitej miery aj svedkyňa Q. Z. (kozmetička poškodenej) a znalecký posudok č. 12/2018 vypracovaný znalkyňou Mgr. L. A. K., PhD. na poškodenú a svedkyňu A. B., čo bolo verifikované (overené) aj výpoveďou tejto znalkyne na hlavnom pojednávaní, no na strane druhej záver, že sa tento skutok nestal, je podporený tiež celou radou ďalších dôkazov. Nevyhnutné je v tomto smere zohľadniť nielen dostatočné množstvo zákonným spôsobom získaných a riadne na hlavnom pojednávaní vykonaných relevantných dôkazov (kvantitatívne hľadisko), ale súčasne i dôsledný rozsah spočívajúci v šírke zisťovania skutkového stavu veci súdom prvého stupňa (kvalitatívne hľadisko), pre dôsledné naplnenie účelu rozhodovania o vine obžalovaného. Uvedené kvantitatívne a kvalitatívne hľadisko, ktoré sa pri procesnom postupe v rámci dokazovania premietlo do dôsledného zistenia skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, vzhliadol odvolací súd aj pri svojej vlastnej myšlienkovej činnosti založenej na vyabstrahovaní (vyvodení) pre preskúmavanú vec najpodstatnejšieho obsahu výpovedí jednotlivých svedkov. Konkrétne ide o výpovede suseda obžalovaného Q. K. (chodil k nim aj do domu na kávu, poškodená mu nikdy nehovorila, že by mali v manželstve s obžalovaným problémy, nevidel na poškodenej žiadne modriny, poškodená nemala strach z obžalovaného, vedela si presadiť

svoje, poškodená jemu nikdy nehovorila, že by ju obžalovaný bil), otca obžalovaného P. B. (chodil za obžalovaným do dielne takmer každý deň, aj neohlásene, nikdy nevidel, že by bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, na poškodenej nikdy nevidel žiadne modriny, nikdy sa mu nezdôverila, že by ju mal obžalovaný byť), bývalého priateľa A. B. M. M. (býval s nimi v spoločnej domácnosti asi 4 roky, so A. sa rozišiel v apríli 2016, nikdy obžalovaného nevidel opitého, v domácnosti bolo všetko počuť, keby sa bili a stále hádali, nebýval by tam, nikdy nevidel na poškodenej modriny alebo podliatiny, poškodená je sebavedomá, vie sa prezentovať, je priebojná, obžalovaný určite nepil nadmerne, pretože chodil aj autom a prišiel by o prácu, nemal pocit, že by sa poškodená obžalovaného bála, nikdy na nej nevidel nejaké zranenia alebo modriny, poškodená často „rýpala“ do obžalovaného a robila mu schválnosti, napr. schovala naschvál ovládač od televízora, poškodená sa jemu nikdy nezdôverila, že by ju mal obžalovaný biť), druha sestry poškodenej M. I. (s rodinou obžalovaného sa stretávali, poškodená bola trochu odmeraná k obžalovanému, nikdy nebol svedkom verbálneho konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, keď mu obžalovaný opravoval auto, nikdy nebol pod vplyvom alkoholu), družky M. I. a sestry poškodenej U. V. (potvrdila skutočnosti uvádzané jej druhom, poškodené im nikdy nepovedali, čo sa u nich deje, nevidela, že by obžalovaný poškodenú niekedy napadol), Bc. B. J. (pozná obžalovaného viac ako 25 rokov, obžaloba nie je zlučiteľná s povahou obžalovaného, nikdy nevidel také veci, ktoré sú uvádzané v obžalobe, chodil k nim asi dvakrát do týždňa, poznal obžalovaného ako férového, ústretového, kľudného človeka, nikdy nevidel na poškodenej modriny, poškodená sa na obžalovaného nesťažovala), vzdialeného príbuzného poškodenej B. I. (pozná obžalovaného odmalička, s poškodenou nemá dobrý vzťah, pretože ho udala na daňový úrad, obžalovaný nikdy nebol agresívny, je nekonfliktný, výraznejšie nepil), bezprostredného suseda obžalovaného O. A. (zo svojho domu vidí do dvora obžalovaného, na ich terasu, aj do obývačky, nikdy si nič zvláštneho nevšimol, hoci veľa času trávi vo dvore, nikdy nepočul žiadny krik, určite by to počul, nikdy nevidel, že by bol obžalovaný silno pod vplyvom alkoholu, keď sa stretol s poškodenou, nevidel na nej nijaké modriny, nepočul z domu obžalovaného žiadnu hádku ani krik), brata obžalovaného P. B. (za jeho prítomnosti sa obžalovaný nesprával voči poškodenej agresívne, na poškodenej nikdy nevidel modriny, poškodená je určite dominantnejšia, z fyzického hľadiska robustnejšia, určite si vedela presadiť svoj názor, obžalovaný alkoholické nápoje nadmerne nepožíval). Vo vzťahu k vine (resp. nevine) obžalovaného pri skutku uvedenom v bode 1/ obžaloby treba prihliadnuť i na znalecké posudky vypracované na obžalovaného č. 17/2018 znalkyňou Mgr. L. A. K., PhD. v spojení s jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní (obžalovaný je z hľadiska všeobecnej vierohodnosti dôveryhodný, schopný reálne vypovedať o prežitých udalostiach, agresivita nepatrí k jeho primárnym vlastnostiam) a č. 170/2018 znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o. (u obžalovaného nebola zistená závislosť na alkohole, nie je posúdený ako agresor, agresia nie je jeho primárnou charakteristikou) a výsluch znalca O.. M. R., ktorý vypracoval na obžalovaného znalecký posudok č. 8/2018 (nebola preukázaná závislosť obžalovaného na alkohole, v zásade agresívny nie je, nemá sklony k agresívnemu chovaniu, aj po požití alkoholu je u neho malá pravdepodobnosť zvýšenej agresivity, znalec bol prítomný pri výsluchu poškodenej a vyjadril sa, že si vie ťažko predstaviť, že táto osoba by mohla byť týraná, zvonka nemala prejavy týranej ženy, ale preháňania, jej prejavy zvonku znižujú vierohodnosť, že bola týraná tak, ako sa kladie za vinu obžalovanému, je pravdepodobné, že sa jednalo aj o skrytý zištný motív, zhadzovala obžalovaného mimickými gestami, chovala sa asertívne).

Skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., § 127 ods. 4 Tr. zák. (bod 2/ obžaloby), ktorý mal byť opakovane spáchaný obžalovaným v mieste jeho trvalého bydliska a v auguste 2016 aj v obci Makov, je preukázaný len tvrdením poškodenej a značne nepriamo svedkyňou A. B. (dvakrát pokiaľ ide o jeho údajné spáchanie obžalovaným na adrese jeho trvalého bydliska). Tvrdenia poškodenej nie sú podporené žiadnym iným hodnoverným a relevantným usvedčujúcim dôkazom, preto správne nie je súdom prvého stupňa zistené ani dokázané, že by sa obžalovaný tohto skutku skutočne dopustil. V obžalobe prezentovaný priebeh skutkového deja pri tomto skutku (jeho páchanie obžalovaným vo vtedajšej spoločnej domácnosti s poškodenou), do určitej miery vyvracia aj bývalý priateľ A. B. M. M., nakoľko nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa v čase, keď u nich býval, mal obžalovaný niečoho takého dopustiť.

Priamymi účastníkmi prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., § 127 ods. 4 Tr. zák. (skutku uvedenému v bode 3/ obžaloby) boli len poškodená a obžalovaný. Tvrdenia poškodenej i svedkov A. B. a O. I., ktorí uviedli, aké zranenia mala mať poškodená po žalovanom skutku, ktorý má mať trestnoprávny charakter, sú v

priamom rozpore s lekárskymi správami z kliniky úrazovej chirurgie i Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Tieto lekárske správy sú podporené znaleckým posudkom č. 51/2018 znalca MUDr. B. P., PhD., MBA, ktorý bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní a podľa ktorého poškodená utrpela zlomeninu oboch kostí predkolenia, ktorá mohla vzniknúť pri páde poškodenej na zem rotačným mechanizmom, pričom iné zranenia neboli poškodenej zistené.

Rovnako nebolo relevantne preukázané, že by obžalovaný spáchal aj žalovaný skutok (v bode 4/ obžaloby), t. j. prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., § 127 ods. 4 Tr. zák. Súd prvého stupňa správne poukázal na rozpory vo výpovediach oboch poškodených (Q. B. a A. B.) vo vzťahu k tomuto skutku. Odvolací súd k tomu ešte pre úplnosť dodáva, že predmetný skutok nepotvrdili ani žiadni ďalší svedkovia, predovšetkým M. M., ktorý s nimi v inkriminovanej dobe dlhší čas (približne štyri roky) býval v spoločnej domácnosti a preto je vysoký predpoklad, že by bol priamym, prípadne aspoň nepriamym svedkom časti tohto údajného incidentu do času, kým opustil túto domácnosť a ani O. A. ako blízky sused obžalovaného.

Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi (z ktorých najrelevantnejšie skutkové závery z nich vyplývajúce odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku zhrnul v odôvodnení svojho rozhodnutia) a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení . Logickým záverom (pre neunesenie dôkazného bremena prokurátorom, ktorý na súd podal obžalobu) bolo následné správne, zákonné a kvalifikovane odôvodnené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý v zmysle ustanovenia oslobodil obžalovaného spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky (uvedené v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/ obžaloby), pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Z uvedených dôvodov krajský súd odvolanie prokurátora podľa zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.