Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63CbZm/10/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou, v právnej veci žalobcu CD Consulting, s. r. o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej P. O., W. W. XXX/XX, , XXX XX Ľ., o zaplatenie zmenkovej sumy 329 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 329 Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 329 Eur od 27.04.2011 až do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 329 Eur od 11.07.2011 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. 1,10 Eur a nahradiť trovy konania v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,50 Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 79,06 Eur na účet právneho zástupcu Č.. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo Fio banka a.s., variabilný symbol XXXXXXXXX, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 04. 2014 domáhal od žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 329 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 329 Eur od 27. 04. 2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy329 Eur od 11. 07. 2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 1,10 Eur a náhrady trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobca vo vyššie uvedenom návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 30. 11. 2010 na zmenkovú sumu 329 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27. 04. 2011. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca ďalej uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch žalovanej a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Zmenka bola vystavená dňa 30. 11. 2010 na sumu 329 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 27. 04. 2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0 Eur a na úroky uhradil 0 Eur. Nakoľko zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

Žalobca návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Zároveň žalobca vo vyššie uvedenom tlačive uviedol, že nechce, aby sa nariadilo vo veci pojednávanie.

Nakoľko v danom prípade účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa bydliska žalovaného.

Dňa 15. 05. 2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Žalovaná zásielku prevzala dňa 19. 05. 2014.

Podľa článku 7 bod 1 Nariadenia č. 861/2007/ES do 30 dni od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa v znení neskorších predpisov.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 03. 07. 2014, bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 27. 06. 2014.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

V danom prípade si žalobca uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 329 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 329 Eur od 27. 04. 2011 až do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 329 Eur od 11. 07. 2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. 1,10 Eur.

V zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici v skutkovo a právne obdobných veciach (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -64 zo dňa 28. 11. 2013 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -52 zo dňa 28. 11. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -77 zo dňa 27. 02. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -61 zo dňa 04. 03. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -70 zo dňa 19. 12. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -93 zo dňa 29. 01. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -52 zo dňa 29. 01. 2014) navrhovateľ, ktorý si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, nie je povinný v konaní preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon č. 191/1950 Sb. od nadobúdateľa zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Zmenka, ktorá prípadne aj mala zabezpečovací charakter, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. V prípade, že odporca ako dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. voči terajšiemu majiteľovi zmenky, a teda, že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na škodu odporcu ako dlžníka, nie je súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu.

Pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť. Pri posudzovaní nároku zo zmenky je preto potrebné vyhodnotiť platnosť zmenky ako cenného papiera a posúdiť, či obsahuje všetky zákonné formálne náležitosti v zmysle Zákona č. 191/1950 Sb.. Vystavením platnej zmenky totiž vznikne pre zmenkového dlžníka záväzok, ktorý predstavuje bezpodmienečný sľub zaplatenia zmenkovej sumy tomu, kto je majiteľom zmenky. Zmenka môže byť vystavená aj ako blanko zmenka, teda ako zmenka, ktorú vystaviteľ zámerne v celom rozsahu nevyplní a nadobúdateľovi udelí vyplňovacie právo. Vyplnením blanko zmenky sa z nej stáva zmenka úplná a dňom vyplnenia vyplňovacie právo zaniká. V dohode o vyplňovacom práve musí byť uvedené kedy a ako má byť blanko zmenka vyplnená, musí z nej vyplývať zámer podpisujúcej osoby vystaviť zmenku. Hoci právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné, a teda na jeho preukázanie stačí len predloženie zmenky, aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom zmenky v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Preto ak zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, nebola vyplnená tak, ako to bolo dojednané, zákonná úprava článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, a to vtedy, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou a v prípade postúpenia zmenky zákonná úprava článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. zachováva možnosť pre dlžníka uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky založené na vzťahu dlžníka s prvým majiteľom zmenky. V oboch týchto prípadoch však musí dlžník tieto svoje práva uplatniť vznesením námietok a preukázaním namietaných skutočností, teda že majiteľ, ktorý si zmenku voči nemu uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou alebo pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Vo všetkých ostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto predloží zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky dlžník nemôže vedieť, kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý.

Vzhľadom na konštantnú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v právne a skutkovo totožných veciach, vychádzal súd potom pri rozhodovaní o nároku žalobcu len z toho, že pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť a osoba povinná zo zmenky sa musí brániť proti zmenkovému nároku, ona nesie dôkazné bremeno a pokiaľ ho neunesie, musí majiteľovi zmenky plniť to, čo zo zmenky vyplýva.

Žalovaná však nijakým spôsobom do času vyhlásenia tohto rozhodnutia, t.j. do 03.07.2014 nevzniesla prostredníctvom tunajšieho súdu proti uplatnenému nároku žalobcu námietky a teda žiadnym spôsobom nespochybnila nárok žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom.

Nakoľko v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení predmetná zmenka obsahuje všetky formálne aj materiálne požiadavky tak ,ako to stanovuje článok I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a keďže žalovaná nevzniesla žiadne námietky v zmysle článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v zmysle článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke žalobcu rozsudok a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a teda zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 329 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 329 Eur od 27. 04. 2011 až do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 329 Eur od 11. 07. 2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. 1,10 Eur.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov konania vo výške 98,56 Eur. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 79,06 Eur s DPH (za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd - návrh po 24,90 Eur + 2x režijný paušál vo výške 8,04 Eur + 20% DPH). Z takto uplatnených trov konania súd uznal za dôvodnú a žalobcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 79,06 Eur a náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 19,50 Eur a uložil žalovanému, aby trovy právneho zastúpenia a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku uhradil žalobcovi, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).