Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sd-27-2014.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sd/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou, v právnej veci navrhovateľky JUDr. O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., S. XXXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 14. marca 2014 č. XXX XXX XXXX 0.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 14. marca 2014 odporkyňa podľa § 65 § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v spojení s § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 3.9.2013 o prehodnotenie starobného dôchodku.
Rozhodnutia odôvodnila tým, že príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia je považovaný za výsluhový dôchodok, ktorý po dosiahnutí dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku primeraného dobe trvania služobného pomeru (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 55/2011). Pri určovaní výšky starobného dôchodku sa do obdobia dôchodkového poistenia započíta doba hodnotená na účely príspevku na službu. Až po tom stanovení výšky starobného dôchodku možno túto sumu krátiť o sumu príspevku za službu, ktorý je považovaný za výsluhový dôchodok. Odporkyňa odkázala na § 65 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. K otázke zníženia dôchodkového veku vo vzťahu k odpracovaniu potrebného počtu rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, resp. I. kategórie funkcií poukázala na § 21 ods. 1, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka bola v služobnom pomere od 15.2.1978 do 31.5.1996, t.j. doba služobného pomeru v I. kategórii funkcií trvala 18 rokov a 111 dní. Navrhovateľka teda získala menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, čím nesplnila podmienku podľa § 21 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a zároveň ani podmienku podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., keďže služobný pomer navrhovateľky netrval ku dňu 31.12.1999. Žiadosť navrhovateľky o prehodnotenie starobného dôchodku teda musela byť na základe uvedených skutočností zamietnutá.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom navrhla predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Poukázala na to, že rozhodnutie odporkyne
je nepreskúmateľné, keďže citované právne predpisy odporujú výroku rozhodnutia. Uviedla, že splnila podmienku podľa § 174 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého je dôchodkový vek 57 rokov, ak osoba získala 18 rokov služby v I. kategórii funkcií a služba trvala do 31.12.1999, keďže pracovný pomer ukončila 31.5.1996. Uviedla, že celkovo odpracovala a bola dôchodkovo poistená ako v služobnom pomere, tak aj v rámci všeobecného poistenia mimo služobného pomeru spolu 39 rokov a 52 dní, pričom odporkyňa nesprávne vychádzala iba z doby poistenia v trvaní 21 rokov a 227 dní, bez toho, aby bol zohľadnený služobný pomer a bez uvedenia, ako boli zohľadnené roky štúdia. Rovnako jej nebola pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku a následne starobného dôchodku zohľadnená doba sociálneho poistenia v inom systéme sociálneho zabezpečenia a zvýhodnená doba odchodu do dôchodku.
V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky zo dňa 26.5.2014 odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný a jej námietkam nie je možné vyhovieť. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 100/1988 Zb. je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií, ak výkon služby trval potrebný počet rokov. Zníženie vekovej podmienky z I. a II. kategórie funkcií je možné iba postupom podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľka tieto podmienky nesplnila, keďže jej služobný pomer trval 18 rokov a 111 dní, t.j. získala menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby (§ 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb.), a zároveň nesplnila podmienku podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., aby služobný pomer trval k 31.12.1999. K námietke navrhovateľky k neuvedeniu započítania doby štúdia odporkyňa uviedla, že v rozhodnutí z 21.1.2010 č. XXX XXX XXXX o priznaní predčasného starobného dôchodku bolo navrhovateľke započítané ako obdobie dôchodkového poistenia doba štúdia od 1.9.1968 do 2.11.1977 nepretržite.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal rozhodnutie odporkyne, opravný prostriedok navrhovateľky s priloženými dokladmi, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľke bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgán sociálneho zabezpečenia zo dňa 14.6.1996 priznaný príspevok za službu od 1.6.1996 v sume 4.772,- Sk (158,40 EUR) mesačne.
Rozhodnutím odporkyne zo dňa 21.1.2010 č. XXX XXX XXXX bol navrhovateľke priznaný k 7.11.2009 predčasný starobný dôchodok v sume 290,40 EUR mesačne podľa § 67 ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý jej bol následne zvýšený na sumu 299,30 EUR postupom podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 413/2009 Z.z. Suma priznaného predčasného starobného dôchodku bola opakovane k 1.3.2011 upravená a zvýšená na 307,60 EUR mesačne.
Žiadosťou zo dňa 2.9.2013 navrhovateľka požiadala o prepočet dôchodku k dovŕšeniu veku 55 rokov a jeho následné vyplatenie za obdobie troch rokov spätne. Poukázala na to, že je v súčasnosti poberateľkou výsluhového dôchodku, pričom práca vykonávaná v rámci jej služobného pomeru bola zaradená do I. pracovnej kategórie, čím jej vzhľadom na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. mal vzniknúť nárok na starobný dôchodok od veku 55 rokov. Mala by mať preto nárok na prepočet sumy dôchodku a náhradu rozdielu vyplatenej sumy, a to za tri roky spätne.
Na základe tejto žiadosti navrhovateľky bolo dňa 14.3.2014 vydané zamietavé rozhodnutie, ktoré následne navrhovateľka napadla opravný prostriedkom.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Navrhovateľka v súlade s § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. dovŕšila dôchodkový vek 26.10.2011, čím sa priznaný predčasný starobný dôchodok podľa § 69 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. stal starobným dôchodkom.
Podľa § 174 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo
e) 60 rokov.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že vo veku 55 rokov vzniká nárok na starobný dôchodok osobe, ktorá po dobu najmenej 20 rokov vykonávala službu zaradenú v I. pracovnej kategórii. Navrhovateľka získala ako príslušníčka policajného zboru 18 rokov a 111 dní obdobia profesionálnej služby zaradenej do I. kategórie funkcií. Dĺžku takto započítaného obdobia ani v podanom opravnom prostriedku nenamietala. Keďže služobný pomer navrhovateľky trval menej ako 20 rokov, podmienku podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. tak nepochybne nesplnila.
Ani v zmysle ustanovenia § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. nie je možné vyhovieť nároku navrhovateľky. Podmienky stanovené odsekom 1 a 2 musia byť splnené kumulatívne, t.j. nielen odpracovaná doba služby zaradená do I. kategórie funkcií, ale zároveň tiež táto služba musí trvať k 31.12.1999. Služobný pomer navrhovateľky skončil v roku 1996, čo nenamieta ani navrhovateľka. Je preto nesporné, že netrval do 31.12.1999. Tieto zákonné ustanovenia je potrebné vykladať s ohľadom na ich gramatické a logické znenie tak, že posudzovaný služobný pomer musel trvať určité obdobie, a musel zároveň trvať aj v čase ku dňu 31.12.1999, t.j. nie kedykoľvek pred týmto dňom, ale k tomuto dňu.
Rovnako sa odporkyňa vysporiadala s námietkou navrhovateľky, že nie je zrejmé, či doba štúdia bola započítaná ako obdobie dôchodkového poistenia. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne vyplýva, že obdobie rokov 1968 až 1977 bolo započítané ako obdobie, kedy bola navrhovateľka dôchodkovo poistená, t.j. bolo zohľadnené pri výpočte predčasného starobného dôchodku, resp. starobného dôchodku.
Iné odvolacie námietky a porušenia zákona pri rozhodovaní odporkyne o žiadosti navrhovateľky navrhovateľkou namietané neboli.
Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že odporkyňa sa so žiadosťou navrhovateľky primerane vysporiadala, zohľadnila príslušné zákonné ustanovenia a tvrdenia navrhovateľky, pričom rozhodnutie o zamietnutí žiadosti zároveň primerane odôvodnila, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v spojení s ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podaný opravný prostriedok navrhovateľky a tvrdené pochybenia odporkyne o nesprávnej aplikácií príslušných právnych predpisov tak nie sú dôvodné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.3.2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyňa ani pri úspechu k konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.