Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cb/269/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu Ředitelství silnic a dálnic ČR, so sídlom Na Pankráci 546/56, Praha, Česká republika, IČO 65993390, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36864421 proti žalovanému EUROIMPEX, a. s., so sídlom Obrancov mieru 355, Dubnica nad Váhom, IČO 36394483, o zaplatenie 60,71 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 60,71Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 60,71 eur od 27.02.2012 do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 29,08 eur na účet právneho zástupcu žalobcu č. 2641788159/0200, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 60,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 60,71 eur od 27.02.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný užíval spoplatnenej pozemnej komunikácie cestnými motorovými vozidlami ŠPZ M., M., M., M., M., M., M., M., M.. Poznamenal, že vzhľadom k tomu, že išlo o vozidlá, ktorých najvyššia povolená hmotnosť činila najmenej 12 ton, podliehali tieto vozidlá úhrade mýtneho. Žalovanému tak vznikla momentom, kedy sa dobrovoľne rozhodol využiť na prejazd po území Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom na spoplatnenej pozemnej komunikácii, povinnosť zaplatiť mýtne. Žalovaný svoju povinnosť úhrady počnúc dňom 30.10.2007 a končiac dňom 29.01.2009 niekoľkokrát porušil, keď na základe vlastnej vôle a slobodného rozhodnutia prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradil. Podotkol, že žalovaného vyzval doporučeným listom zo dňa 26.01.2012 k zaplateniu dlžného mýta, pričom výšku dlhu vyčíslil sumou 60,71 eur v súlade s rozpisom nedoplatkov a stanovil mu za účelom zaplatenia náhradnú lehotu do 26.02.2012. Žalovaný však napriek výzve svoj dlh nesplnil a to ani čiastočne. Žalobca ďalej zdôraznil, že medzi účastníkmi ide o vzťah vykazujúci znaky rovnosti, pretože žalobca nemohol jednoznačne nanútiť žalovanému povinnosť úhrady mýta, inak povedané, žalobca nemohol jednoznačne nanútiť žalovanému, aby tento využil na prejazd územím Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom. Použitie pozemnej komunikácie nebolo pre žalovaného povinné a výlučné. Povinnosť žalovaného nebola založená jednostranným rozhodnutím cudzieho verejnoprávneho orgánu. Vzťah medzi účastníkmi konania tak vykazuje znaky súkromnoprávneho vzťahu. Povinnosť žalovaného nevznikla ako dôsledok rozhodnutia vyjadrujúceho suverenitu štátu, ale ako dôsledok jeho vlastného rozhodnutia použiť spoplatnenú časť pozemnej komunikácie.

Žalovaný sa k žalobe prostredníctvom zaslaného tlačiva C (tlačivo na odpoveď) v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nevyjadril.

Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 2 bod 1 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I.).

V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II).

Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rím II“), sa toto nariadenie uplatní na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia Rím II , pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.

Keďže ku vzniku škody došlo na území Českej republiky, rozhodným právom, a teda právom, ktorým sa bude daná vec spravovať, bude právo Českej republiky.

Vzhľadom ku skutočnosti, že sa jedná o cezhraničný spor (žalobca sídli v Českej republike) a hodnota uplatnenej pohľadávky nepresahuje sumu 2.000 eur, posúdil súd predmetný spor z hľadiska procesného podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa čl. 5 ods. 1 prvá a druhá veta Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.

Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia Nariadenia, pojednávanie má písomnú formu. Výnimkou je len skutočnosť, že súd považuje za potrebné, aby sa vec prejednala ústne, alebo ak o takúto formu prejednania požiada niektorá zo strán. V danom prípade má súd za to, že ústne pojednávanie pre rozhodnutie veci nie je potrebné a ani žiadna zo strán o ústne pojednávanie nepožiadala. Preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozpisu nedoplatku, výzvy k úhrade nedoplatku na mýtnom zo dňa 26.01.2012 a všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný v dňoch 12.01.2009 a 13.01.2009 motorovým vozidlom ŠPZ M. použil na prejazd Českou republikou spoplatnené pozemné komunikácie, za prejazd ktorých mu vznikla povinnosť zaplatiť mýto 345,88 Kč. V dňoch 11.09.2008 a 20.10.2008 motorovým vozidlom ŠPZ M. použil spoplatnenú komunikáciu na prejazd Českou republikou pri čom mu vznikla povinnosť zaplatiť mýto vo výške 60,38 Kč. Dňa 04.09.2008 motorovým vozidlom ŠPZ M. použil spoplatnené pozemné komunikácie s povinnosťou zaplatiť mýtne vo výške 12,18 Kč. Dňa 29.01.2009 motorovým vozidlom ŠPZ M. použil spoplatnené pozemné komunikácie s povinnosťou zaplatiť mýtne vo výške 3,52 Kč. Dňa 28.11.2008

motorovým vozidlom ŠPZ M. použil spoplatnené pozemné komunikácie s povinnosťou zaplatiť mýtne vo výške 54,18 Kč. Dňa 22.01.2009 motorovým vozidlom ŠPZ M. použil spoplatnenú komunikáciu na prejazd Českou republikou pri čom mu vznikla povinnosť zaplatiť mýto vo výške 85,68 Kč. V dňoch 05.11.2007 a 11.06.2008 motorovým vozidlom ŠPZ M. použil spoplatnenú komunikáciu na prejazd Českou republikou pri čom mu vznikla povinnosť zaplatiť mýto vo výške 55,46 Kč. Dňa 14.01.2009 motorovým vozidlom ŠPZ M. použil spoplatnené pozemné komunikácie s povinnosťou zaplatiť mýtne vo výške 816,06 Kč. V dňoch 30.10.2007, 16.01.2008, 28.04.2008 a 06.09.2008 motorovým vozidlom ŠPZ M. použil spoplatnenú komunikáciu na prejazd Českou republikou pri čom mu vznikla povinnosť zaplatiť mýto vo výške 52,96 Kč. V dňoch 29.11.2007 a 19.03.2008 motorovým vozidlom ŠPZ M. použil spoplatnenú komunikáciu na prejazd Českou republikou pri čom mu vznikla povinnosť zaplatiť mýto vo výške 47 Kč.

Z výzvy k úhrade nedoplatku na mýtnom zo dňa 26.01.2012 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na mýtnom v celkovej výške 60,83 eur najneskôr do 26.02.2012.

Podľa Sb o pozemních komunikacích (ďalej len „“) účinného v čase použitia pozemnej komunikácie žalovaným, užití zpoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně se čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost činí více než 3,5 tuny (dále jen "vozidlo v systému elektronického mýtného"), podléhá úhradě mýtného.

Podľa účinného v čase použitia pozemnej komunikácie žalovaným, výše mýtného se zjišťuje pomocí systému elektronického mýtného, jehož součástí je elektronické palubní zařízení schválené podle zvláštního , kterým musí být vybaveno vozidlo v systému elektronického mýtného (dále jen "elektronické zařízení"). Elektronické zařízení je nepřenositelné a jeho užití je vázáno na konkrétní vozidlo zaevidované v systému elektronického mýtného. Výše mýtného se stanoví součinem sazby mýtného a ujeté vzdálenosti po zpoplatněné pozemní komunikaci.

Podľa , výši sazeb mýtného stanoví prováděcí právní předpis.

Podľa , provoz systému elektronického mýtného a výběr mýtného zajišťuje Ministerstvo dopravy. Ministerstvo dopravy může pověřit provozem systému elektronického mýtného a výběrem mýtného organizaci zřízenou Ministerstvem dopravy (dále jen "provozovatel systému elektronického mýtného") na základě souhlasu vlády.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. Z predložených listinných dôkazov, najmä z rozpisu nedoplatkov súd zistil, že žalovaný v dňoch tam uvedených použil na prejazd Českou republikou svojimi vozidlami spoplatnené úseky pozemných komunikácií, za čo mu vznikla povinnosť zaplatiť mýto. Žalovaný si však túto svoju povinnosť nesplnil a mýto žalobcovi nezaplatil. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal predovšetkým z tvrdení žalobcu a predloženého rozpisu nedoplatkov, o ktorých správnosti nemal dôvod pochybovať i s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný tieto tvrdenia nijakým spôsobom nerozporoval.

Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa Obchodního zákonníku, dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným ůsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákonníku, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.

Podľa § 1 Nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákonníku účinného od 01.07.2010, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vo výške 7 % ročne zo sumy 60,71 eur od 27.02.2012 (deň nasledujúci po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie) do zaplatenia,

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

V danom prípade išlo o drobný spor (keďže jeho hodnota nepresahovala sumu 1.000 eur), v ktorom mal plný úspech žalobca. Súd mu preto priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a v časti trov právneho zastúpenia sumu vyčíslenú žalobcom vo výške 58,15 eur v zmysle citovaného zákonného ustanovenia primerane znížil, nakoľko súd takto vyčíslené trovy považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke, ktorej výška predstavuje sumu 60,71 eur. Súd tak žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 29,08 eur, čo predstavuje 50 % so žalobcom uplatnených trov právneho zastúpenia.

Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.