Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17C-55-2014.pdf
PDF · 113.04 KB
Case nature
Subarea
17C/55/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 147, Piešťany, IČO:36234176, zastúpený advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO:36789615, proti žalovanej D. X., V.. XX.XX.XXXX, P. I. XX, Q., O.Ú. N. E. E., O. Okresného T. Q. S., v konaní o zaplatenie 734,49 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 734,49 eur. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu č. 3707033272 a súčasne Zmluvu o revolvingovom úvere I. a Zmluvu o revolvingovom úvere II. Úverová zmluva bola uzatvorená ako telefónna pôžička a teda vybavenie úveru prebieha v týchto prípadoch telefonicky prostredníctvom bezplatnej zákazníckej linky žalobcu s následnou písomnou komunikáciou. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný kontaktoval zamestnancov žalobcu za účelom získania úveru, t.j. finančnej hotovosti. Pri telefonickom vybavovaní úveru, na základe výzvy zamestnanca žalobcu, žalovaný nadiktoval všetky potrebné osobné údaje a údaje o zamestnávateľovi, ktoré boli následne zapracované do úverovej zmluvy, ktorá bola žalobcom odoslaná na podpis žalovanému spolu s úverovými zmluvnými podmienkami a ktorý ju následne podpísanú vrátil žalobcovi. Zmluva o RÚ I. ako aj zmluva o RÚ II. sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty a kreditnej karty a to po jej riadnej a včasnej aktivácii. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalobcu, s ktorými bol žalovaný oboznámený a podpisom úverovej zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný. ÚP vymedzujú práva a povinnosti oboch zmluvných strán týkajúce sa poskytnutého úveru, ako aj práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o RÚ I. a Zmluvy o RÚ II. v prípade, že dôjde k splneniu podmienok na čerpanie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty v súlade s príslušnými ustanoveniami ÚP. Žalobca má za to, že zmluva je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme v súlade s § 52a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. OZ v znení neskorších predpisov na jednej listine, určitým slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného. Svoju vôľu byť viazaný touto zmluvou a jej súčasťami potvrdil žalovaný podpisom priamo na prednej strane zmluvy. Podstatné náležitosti vyplývajú v zrozumiteľnom znení buď priamo zo zmluvy alebo z ÚP, ktoré sú nesporne neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a preto nesmú byť materiálne alebo formálne oddeľované a rozlišované od zmluvy. V súlade s judikatúrou súdov, celistvosť listiny možno posudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania s textom. V takýchto a podobných prípadoch je totiž potrebné dať prednosť vážne mienenému a obsahovo bezchybnému prejavu vôle pred striktným a
bezúčelným formalizmom. Napríklad Najvyšší súd ČR rozsudkom z 27.3.2008, sp.zn. 26Cdo 2317/2006 vyjadril názor, že súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Podľa Hlavy ÚP s názvom Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru I. je možné zmeniť celkovú výšku poskytnutého úverového rámca, čo žalovaný aj využil. V súlade s ust. úverovej zmluvy a ÚP žalovaný využil právo na poskytnutie revolvingového úveru, ktoré mu plynie zo zmluvy o RÚ I. a čerpal revolvingový úver, ktorý žalobca eviduje pod č. 5802084026, ktoré je zároveň variabilným symbolom. Žalovaný nevyužil čerpanie úveru zo zmluvy o RÚ II. Revolvingový úver je žalovanému poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Úverovú kartu je potrebné pred jej použitím spôsobom uvedeným v ÚP a príručke aktivovať. Dňom aktivácie úverovej karty zriadil žalobca žalovanému úverový účet pre čerpanie poskytnutého revolvingového úveru do výšky prideleného úverového rámca. Maximálna čiastka, ktorú bol odporca oprávnený čerpať je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Čerpanie nad rámec úverového rámca je neoprávnené a žalovaný je povinný čiastku čerpanú nad úverový rámec spolu s úrokmi na požiadanie vrátiť žalobcovi, to neplatí, ak ide o prečerpanie úverového rámca z dôvodu jeho navyšovania v zmysle ÚP. Za podmienok uvedených v Hlave ÚP s názvom Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru I., bol žalobca oprávnený poskytnúť žalovanému revolvingový úver, vydať a zaslať úverovú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a príručkou pre držiteľa. Súčasťou príručky pre používateľa bol sadzobník poplatkov a úrokov. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške 4% z výšky dohodnutého úverového rámca platného ku dňu splatnosti danej splátky a zaplatiť žalobcovi úroky z poskytnutého úveru a poplatky za poskytované služby. V priebehu čerpania revolvingového úveru sa žalovaný dohodol so žalobcom na navýšení úverového rámca v zmysle priložených listinných dôkazov. Z vyššie uvedeného vyplýva aj nemožnosť určenia výšky ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver v rámci poskytnutého úverového rámca čerpá na základe vôle žalovaného a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Toto tvrdenie a výnimka z povinnosti uvádzania RPMN boli potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011 sp.zn. 6Co/95/2010, kde jednoznačne stanovil, že „...keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov.“ Spotrebiteľským úverom sa v zmysle príslušnej právnej úpravy rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Žalovaný dlh uhrádzal a dostal sa do omeškania s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva priebeh čerpania úveru aj prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚP s názvom ukončenie/zánik úverovej zmluvy bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 29.7.2010 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 734,49 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru jej časti dlhšieho ako 7 dní je žalovaný povinný podľa Hlavy ÚP s názvom Záverečné ustanovenia zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina plus poplatky za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu spolu vo výške 702,72 eur, úrok z vyššie uvedenej istiny do zosplatnenia vo výške 27,37 eur, zmluvná pokuta vo výške 4,40 eur a dlžné poistné vo výške 0 eur.
Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej bola v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní.
V zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 eur, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 2.7.2014. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 26.6.2014, t.j. v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou uzatvorili dňa 12.7.2007 Úverovú zmluvu č. 3707033272 a súčasne Zmluvu o revolvingovom úvere I. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalobcu. V súlade s ust. úverovej zmluvy a ÚP žalovaná využila právo na poskytnutie revolvingového úveru a čerpala revolvingový úver - peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty, ktorý žalobca eviduje ako typ YES pod č. 5802084026. Súčasťou príručky pre používateľa úverovej karty bol podľa hl. 8 § 2 ÚP sadzobník poplatkov a úrokov. Z iných súdnych konaní má súd vedomosť, že úrok podľa sadzobníka poplatkov žalobcu bol v roku 2008 vo výške 2,41% mesačne, t.j. 28,92 % ročne.
Podľa hl. 9 § 5 ÚP sa žalovaná zaviazala riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti k 20. dňu kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu, vo výške 4% z výšky dohodnutého úverového rámca platného ku dňu splatnosti danej splátky, pričom v jednotlivých splátkach je zahrnutý aj úrok a poplatky. Podľa hl. 14 § 3 ÚP v prípade omeškania s úhradou splátky úveru jej časti dlhšieho ako 7 dní bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní. Podľa hl. 7 § 3 písm. a) ÚP bola žalovaná povinná celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskorila s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Listom zo dňa 29.7.2010 bola žalovaná žalobcom vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 734,49 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Podľa splátkového kalendára bol úverový rámec 995,82 eur, žalovaná prvý krát čerpala peňažné prostriedky dňa 11.3.2008 a naposledy dňa 2.7.2008, celkovo uhradila 955,95 eur, z čoho žalobca započítal na istinu len 409,10 eur. Za základ splátky bral žalobca čerpané prostriedky aj príslušenstvo vrátane neuhradených poplatkov. Žalovaná splátku splatnú 20.11.2009 uhradila až dňa 16.3.2010, splatnú 20.12.2009 uhradila až 16.4.2010, splatnú 20.1.2010 uhradila až 21.5.2010 a splatnú 20.2.2010 uhradila až 22.6.2010. Žalobca eviduje celkovú debetnú čiastku vo výške 1.690,44 eur, z toho istinu vo výške 1.110,33 eur, teda dlžnú istinu vo výške 701,23 eur, dlžný poplatok za výpis z účtu 1,49 eur, dlžný úrok vo výške 27,37 eur, zmluvné pokuty vo výške 3,19 eur (8%) a 1,21 eur (0,08% denne).
Podľa prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v roku 2008 pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam priemerná úroková miera sa v mesiacoch 3-7/2008 predstavovala v priemere 11,14 až 13,11 % ročne.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy /ďalej len citovaný zákon/, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa ust. § 2 písm. b) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 2 písm. a) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa ust. § 2 písm. b) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 121 ods. 3 cit. zákona príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 12.7.2007 Zmluvu o revolvingovom úvere I., ktorej neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky žalobcu. Na základe uvedenej zmluvy žalovaná čerpala prostredníctvom úverovej karty peňažné prostriedky v celkovej výške 1.110,33 eur. Podľa hl. 9 § 5 ÚP sa žalovaná zaviazala riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti k 20. dňu kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu, vo výške 4% z výšky dohodnutého úverového rámca platného ku dňu splatnosti danej
splátky, pričom v jednotlivých splátkach je zahrnutý aj úrok a poplatky. Úrok podľa sadzobníka poplatkov žalobcu bol v roku 2008 vo výške 2,41% mesačne, t.j. 28,92 % ročne.
V čase uzavretia predmetnej zmluvy pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam priemerná úroková miera sa v mesiacoch 3-7/2008 predstavovala v priemere 11,14 až 13,11 % ročne. Dojednaný úrok vo výške 28,92 % bol vo viac ako dvojnásobnej výške ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže tak podstatnou mierou prekračoval horný limit obvyklej úrokovej miere. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bolo dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. Z tohto dôvodu považoval súd predmetnú zmluvu, ktorá je svojím obsahom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v časti týkajúcej sa výšky úrokov za absolútne neplatnú (§ 3 ods. 1 a § 39 OZ).
Podľa splátkového kalendára žalovaná prvý krát čerpala peňažné prostriedky dňa 11.3.2008, teda k 20.4.2008 bola splatná prvá splátka úveru vo výške 39,83 eur. Naposledy čerpala finančné prostriedky dňa 2.7.2008, kedy mala uhradených 159,32 eur, pričom celkovo čerpala 1.110,33 eur, teda k uvedenému dňu mala dlh vo výške 951,01 eur na istine, 20,74 eur na úrokoch a 12,94 eur na poplatkoch, ktoré mala ďalej splácať aj s pribúdajúcimi úrokmi a poplatkami za vedenie účtu 1,49 eur mesačne za vedenie účtu, prípadne aj so zmluvnými pokutami (podľa hl. 14 § 3 ÚP vo výške 8% z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní dlhšie ako 7 dní) v splátkach po 39,83 eur. Nakoľko súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je v časti dojednaných úrokov neplatná, potom bola žalovaná povinná uhradiť len istinu 1.110,33 eur s poplatkami 76,76 eur (14 x 2,29 a 30 x 1,49 eur) v splátkach po 39,83 eur, teda v 30 splátkach splatných od 20.4.2008 do 20.9.2010 (vo výške 29 x 39,83 eur a 32,02 eur).
Žalovaná splátky splatné do 20.10.2009 v dojednanej výške uhradila predčasne. Žalovaná splátku splatnú 20.11.2009 uhradila až 16.3.2010, splatnú 20.12.2009 až 16.4.2010, splatnú 20.1.2010 až 21.5.2010 a splatnú 20.2.2010 až 22.6.2010, preto jej podľa hl. 14 § 3 ÚP vznikla povinnosť uhradiť zmluvné pokuty vo výške 3,19 eur x 7 vyúčtované k 31.12.2009, 31.1.2010, 28.2.2010, 31.3.2010, 30.4.2010, 31.5.2010 a 30.6.2010. Listom zo dňa 29.7.2010 bola žalovaná v súlade s ust. hl. 7 § 3 písm. a) ÚP žalobcom vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Podľa splátkového kalendára k 29.7.2010 žalovaná celkovo uhradila 955,95 eur, čo je 24 splátok splatných do 20.3.2010.
Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na premlčanie, preto súd sa preskúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľskou zmluvou (čo je širší pojem ako zmluva o spotrebiteľskom úvere) podľa súčasnej definície je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj keď v čase uzavretia zmluvy bola definícia spotrebiteľských zmlúv v OZ v znení, že sú nimi kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Súd je v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde žalovaná vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe t. j. úveru, ktorý využíva na uspokojovanie svojich osobných potrieb, a žalobca vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, teda v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom na jej predmet a povahu a bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré podľa § 52 Obč. zák. v znení zák. č.150/2004 Z.z. majú povahu spotrebiteľských zmlúv, ktoré vymedzenie nebolo v súlade s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom až následnou zmenou ust. § 52 Obč. zák., že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, účinnou od 1.1.2008, došlo v súlade s nadnárodnou právnou úpravou k vymedzeniu spotrebiteľských zmlúv bez ohľadu na právnu formu, ak sa uzatvárajú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom 4-ročná premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka je v danom prípade pre žalovaného
- spotrebiteľa v neprospech oproti všeobecnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka ako aj fakt, že Obchodný zákonník v ust. § 323 ods. 1 na rozdiel od § 558 Občianskeho zákonníka pre platnosť uznania premlčaného dlhu nevyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní. Aj vzhľadom na to bol novelou č. 102/2014 Z.z., účinnou od 13.6.2014, § 52 ods. 2 OZ doplnený vetou: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Na vzťahy založené spotrebiteľskou zmluvou sú normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi troma zákonmi prichádzajúcimi tu do úvahy (1. ZoSÚ, 2. OZ a 3. Obch.Z) tak panuje ten pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny (ZoSÚ) a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe OZ nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného (čo v praxi znamená, že Obch.Z sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu.
Vzhľadom na vyššie uvedené na daný prípad súd aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 24.7.2013, je zrejmé, že dovtedy uplynula trojročná lehota od splatnosti neuhradenej 25. až 28. splátky splatnej 20.4.2010, 20.5.2010, 20.6.2010 a 20.7.2010 ako aj od splatnosti zmluvných pokút. Pokiaľ ide o zostávajúce splátky, ktoré boli 29.7.2010 predčasne zosplatnené, premlčacia doba začala plynúť od 20.7.2010, keďže podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/1964-40>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Súd na premlčanie nároku musel prihliadnuť a nemohol žalobcovi premlčané uplatnené právo na zaplatenie istiny s príslušenstvom (ako vedľajším záväzkom, ktorý čo do svojho trvania závisí od trvania hlavného záväzku) priznať, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná nežiadala rozhodnúť o povinnosti nahradiť jej trovy konania, preto súd o jej trovách nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.)