Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/33/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému C. C., nar. XX.XX.XXXX v A. W. N., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 3. júla 2014 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 18. októbra 2013, a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Trenčíne podal dňa 18.12.2012 na Okresný súd v Trenčíne obžalobu, sp. zn. na obvineného C. C., nar. XX.XX.XXXX v A. W.j N., národnosť čínska, bytom D., X. XXXX/ XX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že napriek tomu, že Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Trenčín pod č. PPZ-HCP-BB8-AV-19-014/2012 zo dňa 16.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2012, bol administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 /päť/ rokov, toto rozhodnutie nerešpektoval a zdržiaval sa naďalej na území Slovenskej republiky v dňoch od 25.05.2012 do 07.06.2012 v meste Dubnica nad Váhom a dňa 07.06.2012 v meste Trenčín.

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní uznesením dňa 18.10.2013, sp. zn. rozhodol tak, že podľa postúpil vec obžalovaného C. C., nar. XX.XX.XXXX v A. W. N., vedenú na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák. na príslušný útvar policajného zboru - odbor hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na prejednanie veci, pretože v predmetnej veci nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný iným orgánom ako priestupok podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil skutočnosťou, že obžalovaný svojím konaním nenaplnil subjektívnu stránku žalovaného trestného činu s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovanému bolo zo strany konajúceho policajného orgánu doručené vo veci konania o zrušení povolenia na trvalý pobyt na území SR predvolanie zo dňa 17.05.2012 na deň 07.06.2012 za účelom podania vysvetlenia, no súčasne mal obžalovaný podľa rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktorého právoplatnosť nastala dňom 24.05.2012, vycestovať do krajiny pôvodu, a to deň nasledujúci po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyhostení, t. j. 25.05.2012. O tom, že konanie o zrušení povolenia na trvalý pobyt na území SR, na ktoré bol predvolaný na deň 07.06.2012 už nemal opodstatnenie, sa obžalovaný dozvedel až dňa 12.06.2012 rozhodnutím o zastavení tohto konania. Za danej situácie konanie obžalovaného uvedené v skutkovej vete nebolo možné považovať za také, ktorým by úmyselne sťažoval výkon rozhodnutia. Preto vzhľadom na absenciu úmyselného zavinenia ako zákonného znaku

prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák., skutok uvedený v obžalobe nie je možné posúdiť ako trestný čin, avšak mohlo by sa jednať o priestupok podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže na vyvodenie zodpovednosti za spáchanie priestupku postačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon vyslovene neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol sťažnosťou prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že s argumentmi okresného súdu uvedenými v odôvodnení rozhodnutia sa nemôže stotožniť. Poukázal na to, že obžalovaný bol rozhodnutím zo dňa 16.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2012 administratívne vyhostený z dôvodu, že v roku 2006 uzavrel účelové manželstvo so štátnou príslušníčkou SR za účelom zlegalizovania svojho pobytu na území SR, keďže žiadosť o udelenie azylu mu bola zamietnutá. Práve na základe takto uzavretého manželstva mu bolo udelené prvé povolenie na trvalý pobyt dňa 10.07.2006. V roku 2011 mu bolo udelené ďalšie povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas. Ďalej prokurátor poukázal na to, že policajný orgán po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení dňa 16.03.2012 zaslal obžalovanému dňa 16.03.2012 oznámenie o začatí konania o zrušení povolenia na trvalý pobyt, pričom dňa 17.05.2012 mu zaslal predvolanie na deň 07.06.2012, v ktorom okrem iného bolo uvedené poučenie, že ak sa nebude môcť dostaviť v stanovenom čase na oddelenie cudzineckej polície Trenčín pred správny orgán, nech tomuto oznámi nemožnosť zúčastniť sa. V tom čase už konal nadriadený orgán o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o administratívnom vyhostení. Riaditeľstvo cudzineckej polície Banská Bystrica rozhodlo dňa 21.05.2012 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie, čím toto nadobudlo právoplatnosť. S poukazom na o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde je upravené zrušenie a zánik trvalého pobytu, v predmetnej veci zanikol obžalovanému trvalý pobyt priamo zo zákona v zmysle ustanovenia citovaného zákona, čiže konanie o zrušenie povolenia na trvalý pobyt sa stalo nadbytočným. V tejto súvislosti prokurátor zdôraznil, že neznalosť zákona neospravedlňuje, a teda obžalovaný bol povinný sa už dňa 25.05.2012 začať zaoberať realizáciou svojho odchodu z územia SR, keďže cestovné doklady mal a zároveň mohol oznámiť správnemu orgánu, že sa na predvolanie nedostaví z uvedeného dôvodu. Vzhľadom na uvedené obžalovaný už pri získaní povolenia na trvalý pobyt konal v hrubom rozpore so zákonom, pričom jediným jeho úmyslom bolo zostať na území SR aj s rizikom, že príslušné orgány odhalia jeho nezákonné konanie a budú voči nemu vyvodené dôsledky, s čím musel byť obžalovaný uzrozumený už v čase, keď účelovo uzatváral manželstvo. Keďže obžalovaný nemal a ani nemá v úmysle opustiť územie SR i napriek tomu, že existuje právoplatné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a v zápisnici o výsluchu uviedol, že mal vedomosť o právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia, naplnil podľa názoru prokurátora subjektívnu stránku žalovaného prečinu. Naviac počas celého administratívneho konania bol riadne zastúpený splnomocneným zástupcom. Uvedené znamená, že v danom prípade existoval v čase spáchania trestného činu minimálne nepriamy úmysel obžalovaného mariť výkon predmetného rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti je prokurátor názoru, že súd vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nesprávne a jednostranne v rozpore s a neprihliadol k tým skutočnostiam, ktoré majú vplyv na celkové posúdenie skutkového stavu. Preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu aj obžalovaný C. C., v ktorej uviedol, že prokuratúra účelovo upriamuje pozornosť na dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení obžalovaného a snažil sa ho vykresliť ako osobu nemajúcu úctu k zákonom. Argument prokuratúry v tom, že predvolanie na úkon na deň 07.06.2012 obsahoval poučenie o povinnosti informovať policajný orgán v prípade nemožnosti dostaviť sa na úkon nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by akokoľvek preukazovala úmysel obžalovaného mariť výkon úradného rozhodnutia. Ak mu totiž bolo doručené predvolanie obsahujúce aj poučenie o následkoch nedostavenia sa, nie je možné objektívne vyhodnotiť, že by obžalovaný mohol dospieť k tomu, že mal oznámiť správnemu orgánu nemožnosť zúčastniť sa na úkone. Obzvlášť, ak obžalovaný konal v domnienke, že sa na úkony zúčastniť môže a musí. Aj samotná prokuratúra uvádza, že predvolenie na úkon bolo obžalovanému doručené ešte pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení. O tom, že zotrvanie obžalovaného je považované orgánmi činnými v trestnom konaní za protiprávne, sa obžalovaný dozvedel až od policajného orgánu po dostavení sa na úkon dňa 07.06.2012. Samotné rozhodnutie o zrušení povolenia na trvalý pobyt bolo obžalovanému doručené až dňa 12.06.2012 tak ako

je uvedené aj v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Podľa názoru obžalovaného, postup orgánov činných v trestnom konaní je len spôsob, akým sa snažia napraviť pochybenie vo vzťahu k duplicitnému začatiu dvoch konaní. Prokuratúra uvádza, že v čase spáchania trestného činu mal byť na strane obžalovaného minimálne nepriamy úmysel. Uzrozumenie však nemožno brať ako ľahostajnosť k následku. V prípade obžalovaného by tento musel vedieť, že svojím konaním môže spáchať trestný čin, čo vzhľadom na riadenie pokynmi policajného orgánu nevedel a súčasne by musel byť uzrozumený s následkami takéhoto konania. Obžalovaný však takéto uzrozumenie popiera. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, na ktorú poukazuje prokurátor, že vedel o právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Obžalovaný totiž nevycestoval z dôvodu, že chcel splniť policajným orgánom uloženú povinnosť a nie z toho dôvodu, že by úmyselne nerešpektoval rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Všetky dôkazy predložené prokuratúrou sú založené len na domnienkach a nebol predložený žiadny dôkaz potvrdzujúci úmyselné zavinenie a naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu a to ani vo forme nepriameho úmyslu. Z týchto dôvodov obžalovaný žiadal, aby krajský súd podľa sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

V prvom rade je nutné uviesť, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že voči obžalovanému sa viedli v podstate dve konania, kedy na základe jedného a to Rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Trenčín, pod č. PPZ-HCP-BB8-AV-19-014/2012 zo dňa 16.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2012, mal obžalovaný vycestovať z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, a to deň nasledujúci po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyhostení, t. j. 25.05.2012 a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 /päť/ rokov. V ďalšom konaní o zrušení povolenia na trvalý pobyt policajný orgán však ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia pod č. PPZ-HCP-BB8-PP-281-3/2012 predvolaním zo dňa 07.06.2012 pod č. PPZ-HCP-BB8-PP-281-3/2012, doručeným obžalovanému dňa 23.05.2012, obžalovaného predvolal na deň 07.06.2012 na podanie vysvetlenia v predmetnej veci. O zastavení konania o zrušení povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky bol obžalovaný upovedomený až rozhodnutím zo dňa 12.06.2012. Správne teda súd prvého stupňa skonštatoval, že obžalovanému boli súčasne uložené dve povinnosti, ktorých splnenie sa navzájom vylučovalo, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného, povinnosť dostaviť sa na predvolanie nastala skôr. Správne potom tiež prvostupňový súd dospel k záveru, že za danej situácie nemožno obžalovanému klásť za vinu, že konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby konal s úmyslom sťažiť výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci a naplnil tak skutkovú podstatu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Úmysel obžalovaného nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu založiť ani na skutočnosti, že konanie o zrušenie povolenia na trvalý pobyt sa stalo nadbytočným s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o pobyte cudzincov, nakoľko tak ako je uvedené vyššie o zastavení konania bol obžalovaný upovedomený až rozhodnutím zo dňa 12.06.2012. Naviac v zmysle o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je možný aj opačný postup, keď udelením trvalého pobytu stráca platnosť rozhodnutie o administratívnom vyhostení (). Nad rámec dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa krajský súd považuje za dôležité pre rozhodnutie veci tiež poukázať na ustanovenie o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie (čo sa stalo aj v prejednávanom prípade), výkon tohto rozhodnutia o administratívnom vyhostení zabezpečí policajný útvar. Bolo teda povinnosťou policajného útvaru zabezpečiť, aby obžalovaný opustil územie Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ktoré sú len tie najdôležitejšie z hľadiska podanej sťažnosti, aj krajský súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora nie je trestným činom, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie, disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. V danom prípade by mohlo ísť o priestupok podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto prvostupňový súd správne v zmysle postúpil vec obžalovaného na prejednanie na príslušný útvar policajného zboru - odbor hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.