Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-4-2023.pdf
PDF · 97.13 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobcu: VIA - CESTY, s.r.o., so sídlom 023 01 Oščadnica 1180, IČO: 36 382 558, právne zastúpený JUDr. Milan Rojček, advokát, so sídlom Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, proti žalovanému: IDEA INVEST, spol. s r.o., so sídlom E. P. Voljanského 9950/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 657 930, o zaplatenie 11.735,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/2/2022-72 zo dňa 19. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/2/2022-72 zo dňa 19. septembra 2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej „okresný súd“), alebo („súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 11.735,36 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.376,24 Eur od 11.07.2021 do zaplatenia, 1.400,- Eur od 22.08.2021 do zaplatenia, 1.750,- Eur od 22.08.2021 do zaplatenia, 1.909,12 Eur od 12.09.2021 do zaplatenia, 1.500,- Eur od 14.11.2021 do zaplatenia, 1.400,- Eur od 14.11.2021 do zaplatenia, 1.400,- Eur od 17.11.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 280,- Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (II. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 21.01.2022 od žalovaného domáhal zaplatenia celkovej sumy 11.735,36 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm od ich splatnosti až do zaplatenia, ako aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 280,- Eur (7 faktúr x 40,- Eur / 1 faktúra), ako aj náhrady trov konania, a to na základe samostatných 7 objednávok žalovaného na frézovanie krytov a podkladov.
3. Okresný súd Zvolen vydal platobný rozkaz pod č.k. 13Cb/2/2022-32 zo dňa 02.03.2022, ktorý bol zrušený podaním odporu žalovaného odôvodneného tým, že fakturácia zo strany žalobcu nezakladá nárok na zaplatenie fakturovanej sumy a žalobca ani nepreukázal dodanie tovaru, či dohodu o cene tovaru, ako aj tým, že faktúry predložené žalobcom neboli ich spoločnosti doručené, a tieto z tohto dôvodu ani neevidujú v účtovníctve. Žalovaný z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania v celom rozsahu.
4. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca hodnoverným spôsobom preukázal, že došlo k uzatvoreniu 7 samostatných zmlúv o dielo, pričom jednotlivé diela žalobca vykonával na základe samostatných konkrétnych objednávok zo strany žalovaného. Žalobca tak preukázal, že žalovaný si 7 písomnými objednávkami objednal u žalobcu frézovanie krytov a podkladov na jednotlivých akciách, pričom v každej objednávke bola aj uvedená cena predmetného diela. Žalobca následne všetkých 7 diel vykonal, čo mal súd prvej inštancie preukázané z pripojených odovzdávacích protokolov, pričom žalovaný potvrdil týmito 7 protokolmi prevzatie a vykonanie diela. Následne žalobca 7 faktúrami vyfakturoval na základe písomných objednávok frézovacie práce. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 11.735,36 Eur, ktorá pozostáva zo 7 súm, ktoré vyplývajú zo 7 samostatných faktúr. Námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný z opatrnosti, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na to, že žaloba na okresnom súde bola podaná dňa 21.01 2022 a z pripojených faktúr vyplynul konkrétny dátum splatnosti pri všetkých 7 faktúrach v roku 2021, a teda pri aplikácii všeobecnej štvorročnej premlčacej doby súd prvej inštancie mal za to, že predmetné nároky žalobcu v žiadnom prípade nemôžu byť premlčané. Súd prvej inštancie zároveň poukázal aj na to, že žalovaný k predmetnému odporu nepripojil žiadne listinné dôkazy a naopak žalobca hodnoverným spôsobom preukázal skutočnosti tvrdené v žalobe, a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Pri všetkých 7 faktúrach odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetných faktúr, zároveň zaviazal žalovaného aj na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 280,- Eur, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie nárok na paušálnu náhradu nákladov vzniká omeškaním dlžníka, a to vo vzťahu ku každej pohľadávke veriteľa s plnením, ktoré je dlžník v omeškaní, ak majú pohľadávky samostatný právny základ. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetkých 7 faktúr ako pohľadávky, ktoré majú samostatný právny základ, nakoľko sa nejednalo o čiastkové faktúry, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie jednorazovej náhrady paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur x 7, t.j. spolu 280,- Eur.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, t.j. podľa pomeru úspechu vo veci a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby postupom podľa ustanovenia § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b) a h) CSP.
8. V konkrétnostiach žalovaný namietal, že žalobcom vydané faktúry mu neboli doručené, a preto tieto ani neeviduje v kontrolnom výkaze DPH. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého „ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov a zároveň ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie podľa § 3 ods. 5, žalovaný musí okrem skutočnosti podľa ods. 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený“. Žalovaný mal za to, že ak ako účtovná jednotka neeviduje v účtovníctve a ani v kontrolnom výkaze DPH faktúry žalobcu, na ktorých svoj nárok žalobca zakladá, tak takémuto postupu žalobcu nie je možné poskytnúť súdnu ochranu, nakoľko jeho nárok nie je verifikovateľne odôvodnený. Žalovaný ďalej namietol aj to, že by zo strany oprávneného štatutárneho zástupcu jeho spoločnosti došlo či už k vykonaniu objednávok, na základe ktorých došlo k uzatvoreniu zmlúv o dielo, následne k podpisom týchto zmlúv o dielo a na koniec i k podpisom preberacích protokolov o odovzdaní diel, na ktoré odvolaním napadnutý rozsudok odkazuje a poprel, že by došlo k vykonaniu akéhokoľvek diela zo
strany žalobcu. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie iba prevzal argumentáciu žalobcu, ktorej v celom rozsahu uveril, no nezaoberal sa možnosťou reálnej neexistencie akéhokoľvek záväzku medzi žalovaným a žalobcom.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný v odvolaní opätovne uviedol tie isté dôvody ako v odpore proti platobnému rozkazu, a to bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Žalovaný sa dobrovoľne z vlastnej vôle a bez ospravedlnenia nezúčastnil vytýčeného pojednávania na súde a potom v odvolaní poukázal na porušenie svojich procesných práv zo strany súdu, čo je nad rámec akýchkoľvek právnych, ale aj morálnych zásad. Žalovaný mal dostatok času nielen na doloženie dôkazov, ale aj na zaplatenie dlhu, čo však neurobil. Žalovaný sa snaží oddialiť vymožiteľnosť práva žalobcu, a tým aj zaplatenie faktúr. Žalobca zároveň poukázal na to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu faktúry žalobca nedoručil, žalovaný ich neeviduje v účtovníctve a neboli ani v kontrolnom výkaze DPH, bolo jeho povinnosťou jednotlivé kontrolné výkazy DPH súdu predložiť, čo však žalovaný neurobil. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobný návrh žalobcu by mal byť zamietnutý, nakoľko žalobca nepreukázal to, že mu ním tvrdený nárok patrí, pričom v procesnom postavení žalobcu je nutné nárok nielen tvrdiť, ale i uniesť dôkazné bremeno preukazujúce jeho opodstatnenosť. Žalovaný považuje za nepreukázané i to, že by zo strany oprávneného štatutárneho zástupcu spoločnosti došlo či už k vykonaniu objednávok na základe ktorých došlo k uzatvoreniu zmlúv o dielo, následne k podpisom týchto zmlúv o dielo a nakoniec i k podpisom preberacích protokolov o odovzdaní diel, ktoré žalobca tvrdil, že vykonal. Zo strany žalobcu tak nedošlo k vykonaniu diela, od ktorého výkonu následne odvodzuje svoje nároky prezentované v súdnom konaní. Žalovaný navrhol odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty sporu, ktorými reaguje na argumenty žalovaného uvedené v odvolaní.
15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.
16. Odvolací súd s poukazom na § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, kde konštatoval, že žalobca hodnoverným spôsobom preukázal, že došlo k uzatvoreniu 7 samostatných zmlúv o dielo, pričom žalobca preukázal, že žalovaný si 7 písomnými objednávkami objednal u žalobcu frézovanie krytov a podkladov na jednotlivých akciách a v každej objednávke bola aj uvedená cena predmetného diela. Z pripojených odovzdávacích protokolov vyplynulo, že žalobca všetkých 7 diel vykonal a samotný žalovaný potvrdil 7 protokolmi prevzatie a vykonanie diela. Žalobca vyfakturoval frézovacie práce 7 faktúrami (faktúra č. 10210063 v sume 2.376,24 Eur s
dátumom splatnosti 10.07.2021, faktúra č. 10210140 v celkovej sume 1.400,- Eur s dátumom splatnosti 21.08.2021, faktúra č. 10210141 v celkovej sume 1.750,- Eur s dátumom splatnosti 21.08.2021, faktúra č. 10210185 v celkovej cene 1.909,12 Eur s dátumom splatnosti 11.09.2021, faktúra č. 10210305 v celkovej cene 1.500,- Eur s dátumom splatnosti 13.11.2021, faktúra č. 10210306 v celkovej výške 1.400,- Eur s dátumom splatnosti 13.11.2021, faktúra č. 10210315 v celkovej cene 1.400,- Eur s dátumom splatnosti 16.11.2021), a to na základe písomných objednávok žalovaného (objednávka č. 035/2021/ZV, objednávka č. 064/2021/HR, objednávka č. 065/2021/DT, objednávka č. 091/2021/HR, objednávka č. 153/2021/DT, objednávka č. 154/2021/ZV a objednávka č. 152/2021/TT). Súd prvej inštancie ustálil, že žaloba žalobcu na zaplatenie celkovej sumy 11.735,36 Eur (ktorá pozostáva zo 7 súm, ktoré vyplývajú zo 7 samostatných faktúr) je dôvodná. Taktiež súd prvej inštancie vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú aplikujúc všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu, keď zistil, že žaloba bola podaná dňa 21.01.2022 a z pripojených faktúr vyplynul konkrétny dátum splatnosti pri všetkých 7 faktúrach v roku 2021.
17. Odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že žalobcom vydané faktúry žalovanému neboli doručené, a preto ich ani neeviduje v kontrolnom výkaze DPH, a preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu žalobcovi, nakoľko jeho nárok nie je verifikovateľne odôvodnený. Žalobca zároveň poprel, že by došlo k vykonaniu objednávok, na základe ktorých by došlo k uzatvoreniu zmlúv o dielo, k podpisom zmlúv o dielo, ako i k podpisom preberacích protokolov o odovzdaní diel.
18. V zmysle čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať skutkové tvrdenia aj dôkazy. Žalobca si túto povinnosť splnil, keď k jednotlivým skutkovým tvrdeniam priložil listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že žalovaný si u žalobcu objednal na základe 7 objednávok frézovanie krytov a podkladov za dohodnutú cenu, ktorú žalobca vyfakturoval 7 faktúrami. Žalobca objednané diela vykonal, čo preukázal odovzdávacími 7 protokolmi, ktoré sú opatrené podpismi jednak odovzdávajúceho, ako aj objednávateľa, ktorý diela prevzal a ktorý svojim podpisom vyjadril súhlas s vykonanou prácou, ktorá bola vykonaná v zmysle objednávok a požiadaviek objednávateľa. Žalobca tak ku svojim skutkovým tvrdeniam predložil aj dôkazy. Naproti tomu žalovaný iba všeobecným spôsobom namietol pravdivosť predložených listinných dôkazov (tvrdil, že nedošlo k vykonaniu objednávok, k uzatvoreniu zmlúv o dielo, k podpisom zmlúv o dielo, k podpisom preberacích protokolov o odovzdaní diel a k vykonaniu akéhokoľvek diela zo strany žalobcu), pričom neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré doklady predložené žalobcom preukazovali. Taktiež pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu žalobca nedoručil faktúry a z tohto dôvodu ich žalovaný neeviduje v účtovníctve a neboli ani v kontrolnom výkaze DPH, podľa názoru odvolacieho súdu bolo jeho povinnosťou predložiť súdu jednotlivé kontrolné výkazy DPH, čo žalovaný v konaní pred súdom neurobil.
19. Odvolací súd poukazuje na to, že sporové strany majú v zmysle ustanovenia § 150 CSP povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Tieto tvrdenia strán môže protistrana poprieť, avšak na to, aby popretie skutkových tvrdení protistrany bolo účinné, v zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 CSP je nevyhnutné, aby popierajúca strana uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Len samotné tvrdenie, že tvrdenia protistrany sú nepravdivé nepostačuje. Žalovaný v prejednávanej veci neposkytol žiadne vlastné relevantné skutkové tvrdenia a nevysvetlil prečo nedošlo k vykonaniu objednávok, k uzatvoreniu zmlúv o dielo, k podpisom zmlúv o dielo, k podpisom preberacích protokolov o odovzdaní diel a k vykonaniu akéhokoľvek diela zo strany žalobcu a teda nevysvetlil, prečo predložené dôkazy žalobcom nie sú objektívne spôsobilými dôkazmi preukázať dôvodnosť nároku uplatneného žalobcom. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď prihliadol na dôkazy predložené žalobcom, vyvodil z nich skutkový stav tvrdený žalobcom a neakceptoval neúčinnú obranu žalovaného.
20. S ohľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ohľadne ktorého žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu.
21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu),
vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).