Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnej I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. F. nad V., O. XXXX/X, o vymoženie 405,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. - 34 zo dňa 22.02.2022 takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil exekúciu. Vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Crkoňovi trovy exekúcie vo výške 127,43 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa so sídlom v Trenčíne poverením č. 5304 037428 zo dňa 13.11.2013 vykonaním exekúcie. Súdu bol dňa 26.05.2014 doručený návrh oprávneného na zastavenie konania podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. V súvislosti s týmto návrhom si súdny exekútor uplatnil právo na náhradu trov exekúcie vo výške 127,43 eur s DPH. Právne vec súd posúdil podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku; § 38 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Uviedol, že vzhľadom na to, že dispozičnou zásadou oprávneného je nielen podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale aj podanie návrhu na jej zastavenie, súd exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov exekúcie v celkovej výške 127,43 eur. Súd objektívne zhodnotil úkony exekučnej činnosti vykonané súdnym exekútorom a došiel k záveru, že vyčíslené trovy súdneho exekútora boli v danej výške skutočne vynaložené na účelné vymáhanie pohľadávky oprávneného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o staré exekučné konanie, ktoré bolo podľa .) resp. c) (ďalej aj len ako „ZoUNEK“) zastavené ex lege dňa 01.01.2020. V zastavenom exekučnom konaní zo zákona už nie je možné opätovne rozhodovať o otázke zastavenia exekučného konania v zmysle zásady ne bis in idem. Rozhodnutie súdu vo výroku I. teda nemôže nikdy nadobudnúť právoplatnosť. Podľa oprávneného súdu chýba právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Poukázal na to, že rovnakého názoru je aj materiál zverejnený na internetovej stránke MSSR k otázkam súvisiacim so - odpoveď na otázku č. 4 a 5), keďže v zmysle zákona prešla právomoc na ukončenie zastaveného exekučného konania zo súdu na súdneho exekútora. Exekučné konanie sa v základe vedie ako nesporové a aj súd vyhodnocuje dôvody na zastavenie exekúcie aj bez návrhu a permanentne. Relatívna výnimka podľa ZoUNEK sa teda podľa oprávneného nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel. Adekvátny výklad bude založený na teleologickej redukcii a na systematickom výklade zmyslu

tohto ustanovenia. Uvedená relatívna výnimka teda podľa oprávneného dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. Ak by aj mal súd za to, že exekúcia nebola ex lege zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZOUNEK z dôvodu odlišnej interpretácie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) z titulu rozhodovania súdu o zastavení exekúcie ako je vyššie uvedené, tak mal súd podľa oprávneného považovať exekúciu k 01.01.2020 za zastavenú v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) ZOUNEK, keďže návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený. K zastaveniu exekúcie došlo ex. lege k 01.01.2020, keďže súd o návrhu na zastavenie exekúcie nerozhodol pred účinnosťou ZOUNEK a exekútor si do dnešného dňa nesplnil povinnosť v zmysle ZOUNEK a nedoručil oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie, a teda oprávnený mal za to, že sú splnené podmienky pre uplatnenie zo strany súdu ex lege po zrušení napadnutého rozhodnutia. Ak súdu chýbala právomoc na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie, nie je možné, aby takéto uznesenie spôsobovalo právne účinky voči účastníkom konania a zaväzovalo oprávneného na úhradu trov vyššiu ako je Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s zmenil, alebo podľa zrušil.

3. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že predmetná vec bola už dávno vybavená, nakoľko pohľadávka bola už uhradená, čo podľa nej môže potvrdiť aj zdravotná poisťovňa.

4. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa stotožňuje s vydaním napadnutého uznesenia, ako aj s obsahom jeho výrokovej časti. Exekúcia podľa jeho názoru nebola k 01.01.2020 na základe ust. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ex lege zastavená, pretože v posudzovanom prípade došlo k predĺženiu rozhodnej doby podľa ust. ZoUNEK. Povinný v exekučnom konaní podal v zákonom stanovenej lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii a súdny exekútor podaním zo dňa 25.04.2014 požiadal exekučný súd, aby o námietkach rozhodol. Ku dňu 01.01.2020 neevidoval súdny exekútor žiadne rozhodnutie súdu v tejto veci, ani oznámenie súdu, že sa vecou nebude ďalej zaoberať. Z uvedeného dôvodu mal súdny exekútor za to, že exekučný súd o podaní povinného rozhoduje a rozhodná doba nemohla uplynúť. Názor oprávneného pripúšťajúci zastavenie exekúcie k 01.01.2020 podľa ust. ZoUNEK nepovažuje súdny exekútor za správny, pretože je v rozpore s princípom zákazu retroaktivity. Ustanovenie ZoUNEK vytvára právny rámec pre zastavenie starej exekúcie na návrh oprávneného do budúcna (od 01.01.2020), nemôže však vyvolávať právne účinky spätne a spôsobiť zastavenie exekúcie v prípadoch, kedy oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie pred jeho účinnosťou. Z vyššie uvedeného dôvodu nemohla byť exekúcia dňom 01.01.2020 ex lege zastavená a exekučný súd mal právomoc vo veci rozhodnúť. Súdny exekútor preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné podľa (ďalej len „“) odmietnuť, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

9. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa so sídlom v Trenčíne poverením č. 5304 037428 zo dňa 13.11.2013 vykonaním exekúcie. Súdu bol dňa 26.05.2014 doručený návrh oprávneného na zastavenie konania podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Súd v predmetnej veci rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Odvolaním oprávneného bol napadnutý tak výrok I. o zastavení exekúcie, ako aj výrok II. o náhrade trov exekúcie.

11. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 pripúšťal v prípade rozhodnutia o zastavení exekúcie podľa § 57 odvolanie len proti rozhodnutiam uvedeným v ustanovení § 58 ods. 5. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu v exekučnom konaní je viazaná na pozitívny výpočet, a teda len tam, kde to vyslovene Exekučný poriadok upravuje. V predmetnej veci rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 nie je uvedené medzi rozhodnutiami uvedenými v § 58 ods. 5 tohto zákona. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 ani v inom ustanovení neupravuje možnosť proti takémuto rozhodnutiu podať odvolanie. Odvolanie oprávneného proti výroku I. o zastavení konania preto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, aj keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie obsahuje v tomto smere nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie proti tomuto výroku súdu prvej inštancie.

12. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie, aj tu ide o odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom, ktorý bol do 31.03.2017 upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení podľa Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu.

13. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie , v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ust. .

14. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle .

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).