Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-173-2013.pdf
PDF · 77.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/173/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti: K. K., nar. X.XX.XXXX a Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: E. V., nar. X.X.XXXX, bytom C.T., G. V. Č.. X, za účasti otca: L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. K., Z. Č.. XXX/XX, U.. K., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletého K. K., nar. X.XX.XXXX a maloletú Z. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí, K. K. vo výške 30% zo sumy životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa, a Z. K. vo výške 30% zo sumy životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky vopred počínajúc dňom 11.11.2013 do budúcna.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 11.11.2013 do 31.7.2014 v sume 234,21 EUR je otec povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa návrhom podaným súdu XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil výživné pre maloleté deti zo strany otca vo výške ktorú uzná súd, z dôvodu, že s otcom mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti, ona je nezamestnaná a nemá dostatok finančných prostriedkov pre deti.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 3.1.2014 súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z družobného pomeru rodičov.
Matka žije spolu s deťmi u svojho priateľa B. W. v dvojizbovom sociálnom byte. O deti je dobre postarané, byt je primerane zariadený, hygiena domácnosti vyhovujúca. Deti sú zdravé.
Otec býva v Č. K. vo svojom dome, je nezamestnaný, výživné na deti neplatí, s deťmi sa nekontaktuje.
Kolízny opatrovník doporučil mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné zo strany otca podľa jeho zárobkových možností a schopností.
Otec mal. detí sa k veci vyjadril písomne dňa 11.6.2014, kedy ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na cestu do Košíc, žiadal aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a rozhodol v zmysle návrhu matky. Uviedol, že je nezamestnaný, poberá sociálne dávky v sume 51,30 EUR mesačne, ktoré mu postačujú len na najnevyhnutnejšie potreby. Iný príjem nemá. Súd na základe takéhoto vyjadrenia otca upustil od jeho výsluchu.
Z výpovede matky súd zistil, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od začiatku roka 2013, kedy sa ona, spolu s deťmi vrátila do C.. Po nejakom čase sa zoznámila so svojim terajším druhom, B. W. a začali spolu žiť. On sa stará o svoju postihnutú dcéru a poberá vdovský dôchodok a príspevok na opatrovanie dcéry v sume 220 EUR mesačne. Pomáha jej finančne a ona mu preto pomáha s dcérou. Matka je gravidná, očakávajú narodenie spoločného dieťaťa. Matka poberá sociálne dávky 167,20 EUR mesačne. Otec sa o deti nezaujíma, výživné neplatí. Za bývanie platia mesačne 116 EUR.
Mal. deti sú zdravé, maloletý K. navštevuje 1. ročník základnej školy, mal. Z. má odklad školskej dochádzky, v septembri nastúpi do prípravky v materskej škôlke.
Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vyššie uvedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Prihliadal na skutočnosť, že maloleté deti aj doposiaľ žili so svojou matkou, ktorá ich starostlivosť riadne zabezpečovala. Otec zároveň prejavil súhlas so zverením detí do osobnej starostlivosti matky.
O výške výživného zo strany otca mal. detí súd rozhodol v súlade s cit. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, prihliadol na to, že otec je nezamestnaný, je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, teda má minimálny príjem. Preto v tomto prípade súd určil výživné v minimálnej zákonnej výške, ktorá v súčasnosti (od 1.7.2013 v súlade s § 2 písm. c) bod 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime) predstavuje v číselnom vyjadrení sumu 27,13 EUR na každé nezaopatrené dieťa.
Vzhľadom na to, že návrh bol matkou podaný dňa 11.11.2013 súd určil výživné zo strany otca od tohto dátumu, preto otcovi vzniklo aj dlžné výživné do konca mesiaca v ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia súdu. Toto dlžné výživné bolo vypočítané za 19 dní v mesiaci november 2013 (27,13: 30 = 0,904 x 19) t.j. 17,17 EUR a za 8 mesiacov x 27,13 EUR = 217,04 EUR, spolu 234,21 EUR. Toto dlžné výživné je otec povinný zaplatiť matke tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu.
Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil, nakoľko to rodičia nežiadali a pokiaľ bude záujem zo strany otca o kontakt s deťmi, tento bude predovšetkým závisieť na dohode rodičov.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.