Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-7-2014.pdf
PDF · 107.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/7/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľky: S. F., X.. Q., E.. XX.XX.XXXX, I. B. XXX, štátny občan SR, právne zast. advokátkou Mgr. Petrou Klimekovou, so sídlom Slovanská 1111/35, Vrbové, proti odporcovi: J. F., E.. XX.XX.XXXX, I. B. XXX/XX, T., štátny občan SR, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému W. F., E.. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch takto
rozhodol:
I.
Súd manželstvo S. F., X.. Q. W. J. F. uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. vo zväzku 8, ročník 2010, na strane 10, pod poradovým číslom 1, r o z v á d z a.
II.
Maloletý W. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III.
Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV.
Odporca j e p o v i n n ý platiť na maloletého výživné vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
V.
Odporca j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým bez obmedzenia.
VI.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, došlým tunajšiemu súdu dňa 29.01.2014, sa navrhovateľka domáhala rozvodu jej manželstva uzavretého s odporcom dňa 30.01.2010 v B. a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi W. narodenému z manželstva tak, že ho žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a odporca bude zaviazaný platiť na maloletého výživné 100,- eur mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Styk odporcu s maloletým nežiadala upraviť.
Návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, po narodení syna však odporca prestal chodiť do práce a začal holdovať alkoholu, v krátkom časovom období ho prepustili z viacerých zamestnaní z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci, čo však odporca pred ňou tajil a tváril sa, že chodí naďalej do práce. Jeho ľahkovážny postoj k rodine, práci, tiež jeho alkoholizmus a klamstvá boli príčinami prehlbujúcich sa rozporov a hádok manželov a napokon rozvratu manželstva. Napriek tomu, že navrhovateľka sa snažila s odporcom komunikovať a problémy riešiť, odporca si ich neuvedomoval a ich riešeniu sa vyhýbal. Opakovane jej sľuboval, že prestane piť, avšak svoj návyk zakrátko znova obnovil. V máji 2013 napokon navrhovateľkin otec vyhodil odporcu z ich domácnosti a odporca sa odsťahoval do nájomného bytu v T., ktorý s navrhovateľkou od marca 2012 prerábali za účelom vytvorenia spoločnej samostatnej domácnosti. Na naliehanie navrhovateľky bol za trvania manželstva odporca dva razy na detoxikačnom týždennom pobyte v nemocnici v Trnave a po druhom z nich v lete 2013 šiel dobrovoľne na trojmesačné protialkoholické liečenie do Veľkého Zálužia, odkiaľ ale po mesiaci odišiel a znova začal piť. V záujme záchrany manželstva dala navrhovateľka manželovi poslednú šancu a v auguste 2013 sa presťahovala so synom k nemu do bytu v T. v domnení, že osamostatnenie manželom prospeje a začnú odznova. Odporca vtedy pracoval, nepil, ale trvalo to krátko a na jeseň 2013 opäť nemal prácu, začal požívať alkohol a hádky sa opakovali, až sa napokon navrhovateľka dňa 29.12.2013 od odporcu definitívne s dieťaťom odsťahovala k svojim rodičom a rozhodla sa rozviesť. Odvtedy spolu nežijú a nehospodária, odporca jej zatiaľ neprispel na syna žiadnym výživným.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, ani sa bez ospravedlnenia napriek uloženej poriadkovej pokute neustanovil na žiadne z nariadených pojednávaní. Súd preto prejednal vec za jeho neprítomnosti, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov a rodným listom maloletého, správou kolízneho opatrovníka o prešetrených pomeroch, potvrdeniami o príjmoch a nevyhnutných výdavkoch navrhovateľky, potvrdeniami bývalých zamestnávateľov odporcu, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany a Trnava, potvrdením o návšteve materskej školy maloletého a o nákladoch na jeho výživu, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni príslušníci, u oboch ide o manželstvo prvé. Manželia uzavreli manželstvo dňa 30.01.2010 v B., posledné spoločné bydlisko mali v T.. Z manželstva sa dňa 18.07.2010 narodil syn W., ktorý žije s navrhovateľkou v B..
Výsluchom navrhovateľky bolo zistené, že je pevne rozhodnutá sa rozviesť. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považovala skutočnosť, že manžel ju sústavne zavádzal a klamal, do práce bezdôvodne prestal chodiť, požíval alkohol a zatajil jej aj dlhy, ktoré mal z obdobia pred uzavretím manželstva. Alkohol začal požívať postupne, cca v roku 2012 si to všimla, potom sa to stupňovalo a vznikali kvôli tomu hádky, najmä ohľadom peňazí a tiež z dôvodu, že netrávil čas s rodinou. Keď sa odporca vrátil z dobrovoľného detoxikačného pobytu a napriek tomu začal opäť piť, a znova stratil prácu, rodičia navrhovateľky ho vyhodili z domácnosti. Odporca sa nasťahoval do ich spoločného prenajatého bytu v T., počas 2-3 mesiacov boli manželia odlúčení a v záujme vyriešenia manželskej krízy a zachovania manželstva s ním ešte navrhovateľka obnovila spolužitie v septembri 2013, ale márne, pretože približne v októbri 2013 opäť prestal chodiť do práce a pokračoval v požívaní alkoholu. Vtedy sa navrhovateľka definitívne rozhodla ho opustiť a manželstvo ukončiť. V decembri 2013 sa preto definitívne odsťahovala k svojim rodičom aj s mal. Alexandrom a nemieni viac spolužitie s ním obnoviť. Za príčinu rozvratu manželstva považovala najmä jeho klamstvá, ľahkovážny a nezodpovedný prístup k životu a rodine.
Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zákonné podmienky rozvodu manželstva sú v danom prípade splnené. Odporca sa k návrhu na rozvod nevyjadril, navrhovateľkou tvrdené skutočnosti ničím nerozporoval a preto mal súd za to, že so skutočnosťami uvedenými v návrhu súhlasí, rovnako ako aj s dôvodmi rozvratu manželstva, uvedenými navrhovateľkou. Súd mal takto za preukázané, že manželia spolu od decembra 2013 nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú ani spoločne nevychovávajú ich maloleté dieťa, pričom manželská kríza trvá už oveľa dlhšie. V konaní bolo zistené, že v dôsledku nezhôd, vyplývajúcich zo správania odporcu, ktorý si nevedel udržať prácu, v nadmernej miere požíval alkohol a navrhovateľku zavádzal a klamal, došlo k vážnemu narušeniu vzťahov medzi nimi a nezhody vyústili do odsťahovania navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v decembri 2013, odkedy manželia neobnovili spolužitie. Manželstvo je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Navrhovateľka je pevne rozhodnutá neobnoviť viac spolužitie s odporcom, preto je zrejmé, že nie je predpoklad, aby v budúcnosti boli vzťahy medzi manželmi ozdravené. Rozvod sa maloletého Alexandra dotkne iba minimálne, pretože je už zvyknutý žiť iba s matkou, ktorý stav by sa nezmenil ani pri zachovaní manželstva a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil ľahkovážny prístup odporcu k rodine a k práci a jeho nadmerné požívanie alkoholu, čo viedlo k neustálym hádkam a neumožňovalo vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
.
Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
.
Podľa § 62 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností , možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzhľadom k rozvodu manželstva bolo potrebné v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému W. na čas po rozvode. Navrhovateľka súdu uviedla, že s odporcom sa ústne dohodli o úprave práv a povinností k maloletému tak, ako je uvedené v návrhu, teda že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, obaja ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok, odporca sa bude stretávať s maloletým bez obmedzenia, a na syna bude platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. K podpísaniu dohody však nedošlo, pretože odporca síce s dohodou súhlasil ale k úradnému overeniu podpisov sa nedostavil. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania preto súd so súhlasom kolízneho opatrovníka zveril maloletého do navrhovateľkinej osobnej starostlivosti, keď mal v konaní za preukázané, že od odlúčenia manželov sa o neho stará ona, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd rovnako vyhovel návrhu v časti oprávnenia oboch rodičov maloletého zastupovať spravovať jeho majetok, keď nevidel vážny dôvod na odňatie týchto práv niektorému z rodičov.
Pokiaľ ide o styk odporcu so maloletým W., navrhovateľka v konaní uviedla, že syn má odporcu rád a je to vzájomné, odporca však nejaví záujem o časté stretávanie a k synovi sa stavia ľahostajne. Ak záujem prejaví, vtedy ju telefonicky skontaktuje a požiada ju, aby sa všetci vonku niekde stretli, v čom mu navrhovateľka nebráni. Navrhovateľka uviedla, že na stretávaní sa vždy vedia dohodnúť, preto žiadala ponechať styk odporcu s maloletým neobmedzený a keďže odporca sa k návrhu ani v tejto časti nejako nevyjadril, súd mal za to, že s návrhom navrhovateľky súhlasí a ponechal jeho styk s maloletým neobmedzený.
Pokiaľ ide o výšku výživného, súd preskúmal majetkové pomery oboch rodičov, ich možnosti a schopnosti ako aj odôvodnené potreby maloletého a dospel k záveru, že návrh v časti navrhnutého výživného vo výške 100 eur je dôvodný. Z dokazovania vyplynulo, že po skončení materskej dovolenky v júli 2013 zostala navrhovateľka poberateľkou opatrovateľského príspevku na jej starú matku vo výške 139,24 eur mesačne a poberá tiež prídavky na maloletého vo výške 23,52 eur, iný príjem nemá.
Okrem mal. W. nemá iné vyživovacie povinnosti, je nemajetná, býva so synom u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 80,- eur mesačne ( o čom predložila čestné vyhlásenie rodičov), avšak oni jej musia finančne ešte vypomáhať. Maloletý W. navštevuje materskú školu v B., kde platí školné 12,- eur a stravné mesačne okolo 25 eur ( denne 1,27 eur ), maloletý netrpí žiadnym vážnym ochorením, ale býva často chorý cca jeden týždeň do mesiaca, kedy má matka zvýšené výdavky v súvislosti s doplatkami za lieky mesačne cca 10,- eur, inak má výdavky bežné.
Z listinných dôkazov, ktoré si obstaral vzhľadom k nečinnosti odporcu súd, bolo zistené, že odporca bol v období od 16.10.2010 do 30.06.2012 zamestnaný v Ž. Trnava a.s. v riadnom pracovnom pomere v zaradení strojný zámočník v prevádzke výroby, ktorý pracovný pomer bol ukončený uplynutím doby určitej, na ktorú bol uzavretý. Podľa potvrdenia zamestnávateľa odporca za rok 2011 mal celkové čisté príjmy 5677,41 eur, čo predstavuje 473,11 eur mesačne a v období od januára do júna 2012 dosiahol celkový čistý príjem 3215,95 eur, čo v priemere na uvedených 6 mesiacov predstavuje mesačne 535,90 eur. V nasledujúcom období odporca ako živnostník pracoval naďalej pre ŽOS Trnava a.s. ako zhotoviteľ dohodnutého diela (demontážnych montážnych, zámočníckych a zváračských prác) na základe rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 11.07.2012, kde vykonával prácu pre objednávateľa na základe jeho objednávok a cenu mu fakturoval raz mesačne. Podľa vyjadrenia Ž. Trnava a.s., nakoľko počas tohto vzťahu prišlo k porušovaniu ustanovení uvedenej zmluvy, čo mohlo byť následkom pravdepodobných problémov zhotoviteľa s alkoholom a financiami, prišlo k ukončeniu zmluvy k 31.07.2013. Na základe rámcovej zmluvy o dielo odporca fakturoval v uvedenom období odberateľovi faktúrou č. 1/12 sumu 555,- eur (júl 2012), faktúrou č.2/12 sumu 738,- eur (august 2012), faktúrou č.3/12 sumu 510,- eur (september 2012), faktúrou č. 4/12 sumu 483,- eur (október 2012), faktúrou č. 5/12 sumu 87,- eur (november 2012), faktúrou č. 1/13 sumu 651,- eur (január 2013) a faktúrou č. 2/13 sumu 255,- eur (február 2013), v ďalších mesiacoch, t.j. od marca do júla 2013 neboli práce u odporcu zo strany Ž. Trnava, a.s objednávané, ani žiadne faktúry zo strany odporcu vystavené.
Z lustrácie zamestnávateľov odporcu v Sociálnej poisťovni boli zistení ďalší zamestnávatelia odporcu, ktorí v období rokov 2013- 2014 odvádzali za odporcu poistné a to Slovenské pramene a žriedla, a.s., kde dopytom u tohto zamestnávateľa bolo zistené, že odporca tam bol zamestnaný od 12.04.2013 do 08.05.2013 na pracovnej pozícii pracovník na linke/vozíkár s príjmom 319,42 eur za celé uvedené obdobie necelého mesiaca ( z toho čistá mzda v apríli 196,17 eur a v máji 123,25 eur), pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Ďalej bolo zistené, že odporca pracoval od 20.06.2013 do 08.07.2013 v spol. P. W., s.r.o. Košice ako skladník, dočasne pridelený k spoločnosti A. S. s.r.o., Trnava, kde za dobu trvania pracovného pomeru zarobil 190,36 eur ( z toho v júni 111,27 eur a v auguste 79,09 eur), pracovný pomer bol skončený tiež v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Podľa záznamov v Sociálnej poisťovni pracoval odporca od 17.03.2014 do 18.03.2014 v spol. Z., S..X..F.., E. B., táto obchodná spoločnosť však na výzvu súdu neodpovedala, pretože zásielka sa vrátila neprevzatá zo sídla spoločnosti v odbernej lehote.
Navrhovateľka na dotaz súdu, aby sa vyjadrila, čo robil odporca v mesiacoch marec až júl 2013 kedy ešte trvala rámcová zmluva, ale pre Ž. Trnava už zrejme nepracoval, keďže z uvedeného obdobia neboli doložené žiadne objednávky objednávateľa ani faktúry zhotoviteľa, uviedla, že nevie, odporca sa tváril, že chodil do práce. Navrhovateľka uviedla, že ho posielala, aby sa zaevidoval na úrade práce, aj jej povedal, že je zaevidovaný, ale nakoniec zistila, že tam nešiel a evidovaný nebol.
Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odporca nebol v období posledných dvoch rokov evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal ani žiadnu štátnu sociálnu dávku.
Zhodnotením vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka dosahuje v súčasnosti z objektívnych dôvodov veľmi nízke príjmy, keďže opatruje blízku príbuznú odkázanú na jej starostlivosť a bol jej preto priznaný peňažný príspevok na opatrovanie Rozálie Jurkasovej od 01.06.2012 vo výške 142,20 eur, ktorého výška bola upravená od 01.07.2013 na sumu 139,24 eur, navyše približne jeden týždeň v mesiaci sa stará o mal. syna, ktorý síce navštevuje materskú školu, ale býva často chorý. Jej aktuálne schopnosti a možnosti živiť mal. W. sú teda oveľa menšie než u odporcu, ktorý je schopný dosahovať čisté príjmy okolo 450-500 eur mesačne, čo vyplynulo z potvrdení jeho predchádzajúcich zamestnávateľov o jeho minulých príjmoch. Z týchto listinných dôkazov, ktoré potvrdili výpoveď navrhovateľky o ľahkovážnom prístupe odporcu k práci, je zrejmé, že odporca je schopný nájsť si adekvátnu prácu a mal dosť možností zamestnať sa, ale žiadne zo zamestnaní v rokoch 2013 -2014 si však dlhodobo neudržal. Vo firme Ž. Trnava, a.s., pre ktorú naposledy pracoval ako živnostník ( podľa vyjadrenia navrhovateľky živnostenské oprávnenie zrušila za neho v júni 2013 v čase, keď bol na odvykacom pobyte) s ním ukončil zmluvu objednávateľ prác z dôvodu porušovania záväzkov zo zmluvy, následne bol odporca opakovane krátkodobo zamestnaný, ale väčšinu času bol dobrovoľne nezamestnaný, pretože na úrade práce sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie. Súd preto posúdil jeho konanie ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku, ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine) a pri určení výživného vychádzal zo sumy príjmov 450 až 500 eur mesačne, ktorá suma zárobku je primeraná jeho reálnym schopnostiam a možnostiam. Zároveň súd zohľadnil jeho nevyhnutné mesačné náklady nájomného cca 80,- eur, elektriny cca 30,- eur a vody štvrťročne cca 25-30,- eur, , ktoré súdu uviedla navrhovateľka ( ktorá v byte s ním niekoľko mesiacov bývala a náklady jej boli známe), pretože odporca sa k svojim príjmom ani výdavkom nevyjadril a súdu žiadne listinné dôkazy nepredložil.
Podľa ustálenej súdnej praxe by sa povinný rodič mal podielať na výžive svojich detí sumou 20-25% z mesačného čistého príjmu pri zohľadnení jeho prípadných vecných či iných príspevkov na ich výživu, po zohľadnení jeho podielu na osobnej starostlivosti o ne ako aj ďalších osobitostí prípadu. V uvedenom prípade, berúc do úvahy odporcov predpokladaný čistý mesačný príjem 450-500 eur, ktorý je schopný s ohľadom na svoje možnosti a schopnosti dosahovať, súd považoval navrhovateľkou žiadané výživné na syna vo výške 100 eur za primerané, keď predstavuje 20 až 22 až % z jeho čistých príjmov, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého s ohľadom na vek, pri súčasných obmedzených možnostiach navrhovateľky maloletého živiť a berie do úvahy aj sporadické stretávanie odporcu s maloletým a jeho tomu zodpovedajúci podiel na osobnej starostlivosti o dieťa.
Po takto vyhodnotenom dokazovaní súd určil odporcovi povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 100 eur a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania, súd však ich náhradu môže priznať, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. V uvedenom prípade však navrhovateľka náhradu trov konania nežiadala, preto sa súd ani nezaoberal otázkou, či sú splnené predpoklady pre priznanie ich náhrady.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia a to na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.