Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Co-441-2014.pdf
PDF · 72.87 KB
Case nature
Subarea
5Co/441/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Q. H., bytom A. M., L. B. X proti odporcovi JUDr. V. A., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a.s. v konkurze, so sídlom C. C., M. X o určenie náhrady za stratu na zárobku, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/161/2012-111 zo dňa 12. marca 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a štátu sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodnutie o zastavení konania súd odôvodnil podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 19 ods. 1, § 103 a § 107 ods. 4 O.s.p. s tým, že zánikom odporcu bez právneho nástupcu dňom jeho výmazu z obchodného registra zanikla aj spôsobilosť odporcu byť účastníkom konania, ktorá spôsobilosť je jednou z podmienok konania. Preto súd konanie zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a rozhodnutie o náhrade trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený, odporca stratil právnu subjektivitu a preto trovy konania, ktoré vznikli na znalečnom znáša štát.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ. Podľa neho odporca nezanikol bez právneho nástupcu, pretože jeho nástupcom je Sociálna poisťovňa, , ktorá podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení prebrala od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, vzniknuté pred 26.11.1993. V danom prípade teda existuje právny nástupca zaniknutého odporcu, ktorý je navrhovateľovi povinný výplatou náhrad vzniknutých v dôsledku pracovného úrazu. V tomto smere poukázal navrhovateľ aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Z obsahu spisu v predmetnej právnej veci vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 27.6.2012 domáha, aby súd určil, v akej výšky mu patrila náhrada za stratu na zárobku ku dňu 31.12.2003. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že ako zamestnanec utrpel dňa 18.1.1989 pracovný úraz, po ktorom zostal invalidným. Jeho bývalý zamestnávateľ a neskôr aj spoločnosť REALITY, a.s., na ktorú bol prevedený majetok jeho bývalého zamestnávateľa zmluvou uzavretou s Fondom národného majetku mu vyplácali náhradu za stratu na zárobku ako náhradu škody z pracovného úrazu. Menovaná spoločnosť však v roku 2008 vstúpila do likvidácie a od roku 2009 je v konkurze. Preto o priznanie a vyplácanie náhrady za stratu na zárobku /teraz už úrazovej renty/ požiadal Sociálnu poisťovňu, ktorá túto povinnosť prevzala s účinnosťou od 1.1.2004 v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.. Sociálna poisťovňa však vyžaduje súdne určenie výšky náhrady za stratu na zárobku ku dňu 31.12.2003 a preto ho na podanie takéhoto návrhu odkázala. Z listín, ktoré navrhovateľ súdu v priebehu konania predložil ďalej vyplynulo, že navrhovateľ dňa 31.1.2012 podal na Sociálnu poisťovňu žiadosť o priznanie úrazovej renty v zmysle § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení z dôvodu pracovného úrazu, ktorý utrpel u svojho bývalého zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 27682-3/2012-BA zo dňa 10. júla 2012 prerušila dňom 10. júla 2012 konanie o priznaní úrazovej dávky navrhovateľovi z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, keď navrhovateľ podal na Okresnom súde Trenčín predmetný návrh na začatie konania o určenie náhrady za stratu na zárobku k 31. decembru 2003.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že podľa výpisu z registra Okresného súdu Trenčín, oddiel Sa, vložka č. 10450/R bola spoločnosť REALITY, a.s. v konkurze dňa 11.2.2014 vymazaná z obchodného registra, keď súd zrušil konkurz na jej majetok pre nedostatok majetku.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 107 ods. 4 O. s. p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 92 ods. 2 O.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Vzhľadom na v konaní zistenú skutočnosť zániku osoby odporcu výmazom úpadcu REALITY, a.s. v konkurze dňom 11.2.2014 z obchodného registra /§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka/ bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. skúmať, či k zániku odporcu došlo bez právneho nástupcu, čoho dôsledkom je rozhodnutie o zastavení konania, alebo odporca zanikol s právnym nástupcom a v konaní je potom potrebné s týmto pokračovať. Obchodná spoločnosť, ako bol aj odporca, môže zaniknúť s právnym nástupcom len v prípade, že sa zlúči alebo splynie s inou obchodnou spoločnosťou, prípadne sa rozdelí /viď. § 69 Obchodného zákonníka/. Takáto skutočnosť sa potom vyznačí aj v zápise obchodnej spoločnosti v obchodnom registri. V danom prípade nedošlo k zlúčeniu, splynutiu, či rozdeleniu obchodnej spoločnosti odporcu a tento bol z obchodného registra vymazaný pre zrušenie vyhláseného konkurzu pre nedostatok majetku. Nemá preto právneho nástupcu, s ktorým by bolo možné v konaní pokračovať. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu záveru, že odporca zanikol bez právneho nástupcu a je preto potrebné toto konanie zastaviť.
Odvolacie námietky navrhovateľa o právnom nástupníctve Sociálnej poisťovne sú celkom nesprávne. V prvom rade je potrebné uviesť, že v prípadoch, kedy v priebehu občianskeho súdneho konania z účastníka konania prejdú alebo súd prevedené práva alebo povinnosti, o ktorých súd koná na iný subjekt, nejde o právne nástupníctvo ako to má na mysli ustanovenie § 107 ods. 4 O.s.p.. V takýchto prípadoch sa jedná o tzv. individuálnu sukcesiu práva alebo povinnosti, o ktorých súd konaná a vtedy prichádza do úvahy tzv. zmena účastníka konania v zmysle § 92 ods. 2 O.s.p.. O tento prípade však v danej právnej veci nejde a to už len z toho dôvodu, že povinnosť na plnenie úrazovej renty /predtým náhrady za stratu na zárobku/ prešla v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zo zamestnávateľov na Sociálnu poisťovňu dňom 1.1.2004. K prechodu tejto povinnosti teda došlo ešte pred začatím tohto súdneho konania, ktoré začalo podaním návrhu navrhovateľa na začatie konania dňa 27.6.2012.
Rovnako aj poukaz navrhovateľa na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol namieste. Napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/65/2006, na ktorý navrhovateľ poukazoval, vymedzujúci rozsah právomocí medzi súdom a Sociálnou poisťovňou v období po účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení len stanovil, že spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je treba naďalej považovať za spor vyplývajúci z pracovnom právneho vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní. Právomoc súdu je teda aj po 1.1.2004 daná len pre prípady, kedy je potrebné vyriešiť základ nároku poškodeného zamestnanca, teda napríklad, či úraz, ktorý utrpel je pracovným úrazom, kto zaň zodpovedá a do akej miery. Základom nárokov poškodeného zamestnanca však nie je určenie výšky jednotlivého plnenia, na ktoré zamestnancovi z titulu pracovného úrazu vznikol nárok. Výšku plnenia, v danom prípade výšku úrazovej renty, musí určiť len Sociálna poisťovňa v konaní podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Tu nejde o predbežnú otázku, ktorú by mal právomoc riešiť súd.
Na základe týchto záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .