Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/109/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľky: Z.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.K. XXXX/X, C., zast. SP&R s.r.o., AK so sídlom Maróthyho 6, Bratislava proti odporcovi: P.. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, C., o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov Z.. M. O., rod. S., nar. XX. XX. XXXX a odporcu P.. N. O. rod. O., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred Miestnym národným výborom v M., zap. v knihe manželstiev vo zväzku X, roč. XXXX, na strane X pod por. č. XX r o z v á d z a.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 05.05.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd manželstvo uzatvorené s odporcom rozviedol.

V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, pred Miestnym národným výborom v M., u navrhovateľky aj u odporcu išlo i prvé manželstvo. Obaja sú občanmi Slovenskej republiky a i ich posledné spoločné bydlisko je na K. XXXX/X N. C.. Z manželstva pochádzajú dve už plnoleté deti : Z. O., nar. XX.XX.XXXX a H. O., nar. dňa XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka súdu uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené v roku 1989 po 4-ročnej známosti, keď z dôvodu nevyriešenej bytovej otázky dočasne bývala na internáte a odporca u svojich rodičov. Po narodení syna Z. navrhovateľka odišla bývať k svojím rodičom a neskôr odporcovi jeho zamestnávateľ poskytol byt v Z., kde sa spolu so synom presťahovali. Po dvoch rokoch sa následne presťahovali do C..

Uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené z lásky a spočiatku bolo harmonické. Prvé nezhody nastali cca po 8 - 9 rokoch, ktoré však neboli riešené, a keď deti dospeli a sa osamostatnili, manželstvo sa dostalo do druhej krízy, to bolo v roku 2006 - 2007. Vzájomne sa s odporcom začali odsudzovať, dôvodom boli aj financie. Uviedla, že mala inú predstavu o spoločnom hospodárení najmä, že budú spoločne hospodáriť, avšak hospodárili každý samostatne. Nezhody vyústili do jej zdravotných ťažkostí. V dôsledku aj iných skutočností bola hospitalizovaná po nervovom zrútení. Hoci bývajú s odporcom v jednom byte stále spolu, intímne sa nestýkajú už dlhší čas, asi 3 roky, nevedú spoločnú domácnosť. Účty platí odporca, výdavky na domácnosť hradí spravidla navrhovateľka. Aj keď bývajú v jednom byte, každý má vlastnú izbu, kde má svoje súkromie a každý paralelne si vedie domácnosť popri sebe. Obaja sa pokúsili riešiť situáciu návštevami manželskej poradne, avšak bez akéhokoľvek výsledku. V domácnosti sa vzájomne vyhýbajú, dochádza k minimálnemu osobnému stretnutiu, netrávia spolu voľný čas, ani víkendy, každý

má svoj program a svoj život. Novú známosť navrhovateľka nemá a nemá ani vedomosť, že by známosť mal odporca.

Odporca s návrhom nesúhlasil, keď súdu uviedol, že nadovšetko miluje svoju manželku a svoju rodinu, nesúhlasí s rozvodom, s navrhovateľkou komunikuje a dôvody, ktoré uviedla v návrhu, s tými nesúhlasí. Je pravdou, že intímne spolu nežijú cca 2 roky, nevie však dôvod prečo sa navrhovateľka s ním nechce stýkať. Nie je pravdou, že sa obchádzajú, pokiaľ ide o financie, navrhovateľ financie nikdy neskrýval, určitý čas spolu financie dali dokopy, ale nefungovalo to, a tak na základe vzájomnej dohody nad financiami mal dohľad odporca. V septembri budú mať 25. výročie svadby. Nikdy sa nestalo, že by odporca rodinu doviedol do insolventnej situácie, nemajú dlhy ani exekúcie. K nervovému zrúteniu navrhovateľky uviedol, že k tomu nedošlo z nezhôd medzi nimi, ale navrhovateľka dlhodobo trpí chudokrvnosťou, pričom navrhovateľku vtedy niesol niesol na rukách do sanitky, bolo to cca 3-4 roky dozadu.

V písomnom podaní odporca uviedol, že bytovú otázku zo začiatku najskôr riešili bývaním u jeho rodičov vo N., v 4-izbovom byte, kde mali vlastnú izbu. Neskôr kvôli bytovej situácii zmenil zamestnanie ako aj profesiu, za výmenu menšieho bytu (v Z.) za väčší byt (v C.) musel zaplatiť starému zamestnávateľovi všetky finančné príspevky, ktoré mu počas štúdia na VŠ zamestnávateľ poskytol. Manželský vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom považuje za univerzálny. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že I. manželská kríza nastala v rokoch 1997 až 1998, pretože v tom čase trávili spoločné chvíle na dovolenkách pri mori a v Tatrách. Odporca nesúhlasil ani s tým, že v roku 2006 až 2007 nastal zlom v ich vzťahu, s navrhovateľkou riešili bežné problémy, ktoré im prinášal život. Súdu uviedol, že navrhovateľka počas manželstva vystriedala cca 6 zamestnaní, medzi jednotlivými prechodmi mala aj problémové miesta, a vtedy stál vždy pri nej. Potvrdil súdu, že boli s navrhovateľkou niekoľkokrát v manželskej poradni, ale on nemal z toho dojem, že to bolo bez akéhokoľvek výsledku. V domácnosti sa navzájom nevyhýbajú a komunikujú spolu, rodinu stále miluje a ctí si ju, s návrhom nesúhlasí a pre zachovanie rodiny je ochotný urobiť čokoľvek.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania oboznámil sa so sobášnym listom, rodnými listami detí a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa sobášneho listu účastníci konania manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, pred Miestnym národným výborom v M.. U navrhovateľky aj u odporcu ide i prvé manželstvo. Obaja sú občanmi Slovenskej republiky a i ich posledné spoločné bydlisko je na K. XXXX/X N. C.. Z manželstva pochádzajú dve už plnoleté deti : Z. O., nar. XX.XX.XXXX a H. O., nar. dňa XX.XX.XXXX.

Príslušnosť súdu je daná podľa . Účastníci mali posledné spoločné bydlisko na K.K. XXXX/X N. C..

Navrhovatelia sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, majú vysokoškolské vzdelanie, obaja sú zamestnaní a nemajú žiadnu vyživovaciu povinnosť.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že na podanom návrhu v celom rozsahu zotrváva. Súdu ďalej uviedla, že pokiaľ ide o jej zrútenie, bolo to cca 3 roky dozadu, bola to kumulácia rôznych životných situácií, ale bolo to spôsobené najmä prácou, keď začala podnikať. Po nervovom zrútení cca pol roka nepodnikala. Výsledok vyšetrení bol, že mala tráviace ťažkosti spôsobené psychickým vypätím. V tomto čase mala pocit, že ju odporca nepočúva, ona to však nevie zvrátiť, nedá sa niečo naordinovať. Vyhrotilo to tým, že odmieta s odporcom spávať, nevládze a je veľmi nešťastná v manželstve. I navrhovateľka miluje svoju rodinu nadovšetko, neuvádzala to v návrhu preto, lebo to považuje za samozrejmosť, ale keď jej už dcéra povedala "mami, rob s tým už niečo!", tak to bol posledný signál. Ďalej súdu uviedla, že po poslednej dovolenke s odporcom začali komunikovať už len o nevyhnutných veciach, o deťoch, odporca s ňou začal komunikovať, až keď podala návrh.

Na otázku súdu, či odporca bol uzrozumený s podaním návrhu uviedla, že o tomto rozhodnutí vedel a ona mala pocit, že to neberie vážne, že k tomu nedôjde. Odporcu však neľúbi a manželské spolužitie nemieni obnoviť.

V písomnom podaní, ktoré predložil odporca až na pojednávaní dňa 02.07.2014 súdu a ktoré si prevzala na tomto pojednávaní aj navrhovateľka, odporca nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými v návrhu. K bytovej otázke uviedol, že zo začiatku najskôr riešili bývanie u jeho rodičov vo N., v 4-izbovom byte, kde mali vlastnú izbu. Neskôr kvôli bytovej situácii zmenil zamestnanie ako aj profesiu, za výmenu menšieho bytu (v Z.) za väčší byt ( v C.) musel zaplatiť starému zamestnávateľovi všetky finančné príspevky, ktoré mu počas štúdia na VŠ zamestnávateľ poskytol. Manželský vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom považuje za univerzálny. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že I. manželská kríza nastala v rokoch 1997 až 1998, pretože v tom čase trávili spoločné chvíle na dovolenkách pri mori a v Tatrách. Odporca nesúhlasil ani s tým, že v roku 2006 až 2007 nastal zlom v ich vzťahu, s navrhovateľkou riešili bežné problémy, ktoré im prinášal život. Súdu uviedol, že navrhovateľka počas manželstva vystriedala cca 6 zamestnaní, medzi jednotlivými prechodmi mala aj problémové miesta, a vtedy stál vždy pri nej. Potvrdil súdu, že boli s navrhovateľkou niekoľkokrát v manželskej poradni, ale on nemal z toho dojem, že to bolo bez akéhokoľvek výsledku. V domácnosti sa navzájom nevyhýbajú a komunikujú spolu, rodinu stále miluje a ctí si ju, s návrhom nesúhlasí a pre zachovanie rodiny je ochotný urobiť čokoľvek.

Po výsluchu navrhovateľky odporca zotrval na svojich tvrdeniach a na otázku súdu . ": Po oboznámení sa s návrhom, aké konkrétne kroky ste vykonali k obnoveniu manželského života?" uviedol : "Keď mi navrhovateľka oznámila z jedného dňa na druhý, že podala návrh, snažil som sa s ňou o tom rozprávať. Taktiež keď som obdržal návrh cestou súdu. Navrhovateľka mi však oznámila, že všetko mi povedala a nemá sa o čom viac so mnou rozprávať". Navrhol pojednávanie odročiť za účelom návštevy manželskej poradne.

Navrhovateľka na otázku súdu, či odporca bol uzrozumený s podaním návrhu uviedla, že o tomto rozhodnutí vedel a ona mala pocit, že to neberie vážne, že k tomu nedôjde. Odporcu však neľúbi a manželské spolužitie nemieni obnoviť. Návštevu manželskej poradne odmieta.

Podľa o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa o rodine, Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

Podľa o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd mal v tomto prípade za preukázané, že manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu. Konajúci súd vzal do úvahy všetky skutočnosti uvádzané účastníkmi konania, pričom citlivo zvažoval, či sú tu dôvody, pre ktoré vzájomné manželské spolužitie je narušené

a či je tu možnosť obnovy manželského spolužitia. V konaní mal súd preukázané, že manželia uzatvorili manželstvo z lásky a z manželstva pochádzajú už dve plnoleté deti. Preukázané mal i tie skutočnosti, že manželia riešili zo začiatku problém s bývaním a že odporca podstúpil zmenu aj v profesii, aby zabezpečil rodine kľudné a vhodné rodinné prostredie. Ako uviedla navrhovateľka po dosiahnutí plnoletosti detí začali manželia riešiť vzájomné spolužitie, čo sa v manželstvách bežne stáva, keď sa deti osamostatnia. Súd vzal do úvahy aj snahu manželov obnoviť manželské spolužitie návštevami v manželskej poriadni, avšak pri posúdení závažnosti citového odcudzenia, hlavne zo strany navrhovateľky prihliadal na súčasný stav v manželstve. V konaní mal preukázané, že navrhovateľka spolužitie s odporcom jednoznačne odmieta a už ho neľúbi. Po vyčerpaní možnosti návratu v partnerskom vzťahu k vzájomnému pochopeniu a tolerancii, navrhovateľka pociťuje rázne citové ochladnutie k odporcovi a je v tomto vzťahu nešťastná.

V každom konaní o rozvode manželstva je povinnosťou súdu predchádzať neunáhleným rozhodnutiam manželov a pokúsiť sa o obnovu ich manželstva, avšak v danom prípade opakovaná návšteva manželskej poradne by podľa názoru súdu bola bezpredmetná, najmä z dôvodu, že navrhovateľka o obnovu manželského spolužitia nemá záujem a pokiaľ by aj súd konanie odročil za týmto účelom, je nepravdepodobné, že opakovaná návšteva manželskej poradne by pomohla vyriešiť citové odcudzenie navrhovateľky od odporcu, ak sa to nepodarilo v štádiu, keď mala navrhovateľka snahu riešiť vzniknuté problémy.

Výsluchom účastníkov konania súd zistil, že manželia síce spolu žijú, avšak spolu nehospodária, majú oddelené izby cca 2 až 3 roky, intímne sa nestýkajú, spoločne netrávia voľné chvíle a pod. Uvedená situácia len preukazuje, že takýto spôsob spolužitia dlhšiu dobu zanechá odcudzenie jedného z partnerov, navyše ak takáto atmosféra nie je včas a riadne riešená, je málo pravdepodobné, že by k náprave došlo náhle a radikálne. Odporca síce súdu tvrdil, že manželstvo je univerzálne a má bežné problémy, avšak pripustil, že problémy boli v oblasti spoločného hospodárenia, že síce spolu komunikujú, avšak súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že má snahu získať si manželkinu priazeň a jej lásku späť. Ako súdu uviedol, nevie dôvod, prečo sa s navrhovateľkou intímne nestýkajú vyše dvoch rokov, čo podľa názoru súdu svedčí o nezáujme odporcu ako muža o partnerku ako o ženu, o tom, že takýto stav v intimite manželov vyvoláva prirodzene napätie a veľa nezodpovedaných otázok, ktoré však odporca neriešil s navrhovateľkou vyše dvoch rokov.

Povinnosť žiť spolu vyplýva z účelu manželstva, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu neznamená len žiť spolu v spoločnej domácnosti, ale povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia bez následkov ohrozenia zdravia a vzájomného porozumenia muža a ženy. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k porušeniu tejto povinnosti, ktorá spočíva v celkovom nezáujme odporcu o navrhovateľku, o tom, že ani po podaní návrhu na rozvod odporca neprejavil akúkoľvek snahu riešiť manželskú krízu, ale situáciu vidí zo svojho pohľadu nemennú. Vychádzajúc z pevného rozhodnutia navrhovateľky ukončiť spolužitie s odporcom v manželstve nie je v právomoci súdu prinútiť navrhovateľku, aby odporcu naďalej ľúbila.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd o manželstve účastníkov konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa veta práva podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma svoje predošlé

priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)

Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko

svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania

spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine)

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného predpisu.