Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/68/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., U. XX, práv. zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, proti žalovanej E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O., U. č. XX, práv. zast. JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta č. 21/A, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Dňa 27.5.2008 doručil žalobca tunajšiemu súdu podanie, v ktorom uviedol, že podáva žalobu na žalovanú z dôvodu, že ho podviedla v tom, že namiesto pracovnej zmluvy podpísal zmluvu o predaji svojho bytu a bol mu odcudzený i list vlastníctva na tento jeho byt.

Na základe uznesenia súdu zo dňa 2.6.2008, č. k. -6, ktorým bol vyzvaný na odstránenie vád podania, žalobca písomným podaním zo dňa 11.6.2008 doplnil svoje predchádzajúce podanie a uviedol, že žiada, aby súd zrušil vlastnícke právo na nehnuteľnosť zapísanú na Katastrálnom úrade v Košiciach na LV č. XXXXX na meno žalovanej a vrátil LV na uvedenú nehnuteľnosť jemu - žalobcovi.

Keďže žalobca nereagoval na ďalšie uznesenie súdu zo dňa 22.7.2009, č.k. -31, ktorým bol vyzvaný, aby celkom konkrétne označil nehnuteľnosť - byt v súlade s jej označením v katastri nehnuteľností, práv, ku ktorému bytu sa domáha a aby uviedol základné skutkové tvrdenia na to, aby súd mohol jeho návrhu vyhovieť, súd uznesením zo dňa 30.9.2009, č.k. -33, podanie žalobcu odmietol.

Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25.11.2009, č.k. -42, uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom uznesení uviedol, že po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa konať a rozhodnúť o návrhu žalobcu na určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou bytu č. 1 na U. č. XX v C. zapísaného na LV č. XXXXX.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.5.2011 žalobca doplnil svoj žalobný návrh. Uviedol, že sa pôvodne domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na „vrátenie listu vlastníctva“ z dôvodu, že nadobudla vlastnícke právo k bytu č. 1 na U. ul. č. XX v C., zapísaného na LV č. XXXXX, jeho uvedením do omylu. Uviedol, že podstatou jeho žalobného návrhu je skutočnosť, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti došlo bez jeho vôle. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorú on - žalobca uzavrel v omyle, že uzatvára pracovnú zmluvu. Tvrdil, že nebol nikdy oboznámený s textom uvedenej zmluvy a nepodpísal zmluvu, ktorej predmetom by bol

prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na základe uvedeného a citácie ustanovení § 37 a § 49a Obč. zák. mal žalobca za to, že právny úkon - kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaná nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, je absolútne neplatný z dôvodu nedostatku vôle na strane žalobcu a že on - žalobca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žiadal, aby súd rozsudkom určil, že je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. 1 na prízemí obytného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemkoch reg. „C“, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2 a parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, ktorý sa nachádza na U. ul. č. XX, okres Košice II, obec Košice - Západ, kat. úz. Terasa, zapísaný Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice na LV č. XXXXX a takisto je podielovým spoluvlastníkom pozemkov registra „C“ parc. č. XXXX a parc. č. XXXX a podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení obytného domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 130/10000-in. Uplatnil si náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 8.6.2011 za prítomnosti obidvoch účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žalobného návrhu tak, ako to žalobca navrhol svojim písomným podaním zo dňa 11.5.2011.

Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústne do zápisnice na pojednávaní dňa 8.6.2011. Uviedla v súvislosti s tvrdením žalobcu, že on uzatvoril pracovnú zmluvu, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva a podpísaná účastníkmi bola kúpna zmluva nie pracovná zmluva, ktorá kúpna zmluva je aj obsahom súdneho spisu. Poukázala na to, že táto kúpna zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o pracovnej činnosti žalobcu, ale ustanovenie o prevode vlastníctva bytu. Poukázala na čl. 8 predmetnej zmluvy, v ktorom žalobca prehlásil, že si zmluvu prečítal, že jej porozumel, že ju uzavrel slobodne a vážne a vyjadruje jeho vôľu. Poukázala na to, že z výpovede žalobcu v trestnom konaní vyplynula vedomosť, že podpísal zmluvu o notárky, pričom mala za to, že je všeobecne známe, že sa pracovné zmluvy pred notárom nepodpisujú, a že sa tam podpisujú zmluvy o prevode nehnuteľností. Takisto poukázala aj na tú skutočnosť, že žalobca okrem kúpnej zmluvy podpísal aj návrh na vklad do katastra nehnuteľností, pričom sa jedná o inú listinu, odlišnú od kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 49a Obč. zák., uviedla, že nebolo preukázané, že by ona bola žalobcu uviedla do omylu alebo taký omyl vyvolala alebo o takom omyle vedela, pretože žalobca jednal o prevode bytu, resp. o pracovnej zmluve, predovšetkým s p. M. a nie s ňou. Mala za to, že v prípade neplatnosti podľa ust. § 49a Obč. zák. sa jedná o neplatnosť relatívnu a táto nebola uplatnená v premlčacej dobe a preto vzniesla námietku premlčania.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, výsluchom svedkov B. A. a M. M., a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o predaji a kúpe nehnuteľnosti zo dňa 11.9.2000, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXXX - čiastočný pre kat. úz. Terasa a oboznámením sa s pripojeným vyšetrovacím spisom OO PZ Košice - Juh, č.p.: ČTS-ORP-504/Juh/2000, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Výpisom z katastra nehnuteľností, LV č. XXXXX - čiastočný, pre kat. úz. Terasa, obec Košice - Západ, okres Košice II., vyhotoveným dňa 19.10.2010, mal súd preukázané, že v časti B. LV ako výlučná vlastníčka bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XXX, U. X, XX, postaveného na parc. č. XXXX a XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemkom a spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu v spoluvlastníckom podiele 103/10000, je zapísaná žalovaná a to titulom nadobudnutia na základe kúpnej zmluvy V1778/00 zo dňa 14.9.2000.

Z predloženej Zmluvy o predaji a kúpe nehnuteľnosti zo dňa 6.9.2000, ktorú podpísali dňa 11.9.2000 žalobca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca, podpisy ktorých na predmetnej zmluve boli úradne overené notárkou JUDr. Vierou Ogurčákovou, súd zistil, že vklad vlastníckeho práva na jej základe bol povolený Okresným úradom Košice II, katastrálny odbor, dňa 14.9.2000 pod č. V1778/2000. Podľa čl. I. ods. 1, 2 a 3 a čl. III. zmluvy, žalobca ako predávajúci a ako výlučný vlastník bytu č. 1 nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu súp. č. XXX na U. ul., č. vchodu XX, v C., postaveného na parc. č. XXXX o výmere 198 m2 - zastavaná plocha a na parc. č. XXXX o výmere 194 m2 - zastavaná plocha, ktorý uvedenú nehnuteľnosť nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bol povolený pod č. V1351/2000 katastrálnym odborom Okresného úradu Košice II v Košiciach, tento byt predal žalovanej ako kupujúcej a žalovaná tento byt od neho kúpila v celosti vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku do svojho výlučného vlastníctva za dohodnutú

kúpnu cenu 77.830,- Sk, ktorú mu zaplatila v hotovosti v deň podpísania zmluvy. Podpisom zmluvy žalobca ako predávajúci prevzatie kúpnej ceny od kupujúcej zároveň potvrdil. Podľa čl. IV. zmluvy, predmetná nehnuteľnosť bola ocenená znaleckým posudkom Ing. T. O., č. 150/2000 zo dňa 31.8.2000, na sumu 77.830,- Sk. V čl. VIII. ods. 3 zmluvy, účastníci prehlásili, že ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, že predmetom zmluvy sú oprávnení nakladať, že si túto zmluvu prečítali, porozumeli jej a že je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle, neučinenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu byť viazaný jej obsahom ju predpísaným spôsobom podpisujú.

Žalobca ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že „všetko to zorganizoval M.“. Vypovedal, že M. bol poverený A., aby zisťoval, kto chce predať alebo aj kúpiť byt a M. mu ukradol list vlastníctva. M. mu povedal, že chce odkúpiť jeho byt a preto ho zoznámi so A., ktorý mal mať záložňu. Žalobca uviedol, že on M. povedal, že byt predávať nechce a po tom keď mu to oznámil, M. odišiel a od tej doby ho nevidel. Potom došlo k stretnutiu u notára na Rastislavovej ul., kde bol prítomný aj M., boli tam vyložené určité papiere a žalobca uviedol, že na jednom z nich čítal: „pracovná zmluva“ a podpísal štyri veci, z ktorých štyroch vecí jedna bola pracovná zmluva. Ostatné písomnosti, uviedol, že nečítal. Na otázku, prečo podpísal písomnosti bez toho, aby ich čítal, odpovedal, že keď videl na jednej listine, že sa jedná o pracovnú zmluvu, myslel si, že je to v poriadku a preto si myslel, že aj ostatné veci sú v poriadku a preto podpísal všetko. Vypovedal, že v predmetnom byte on naďalej býva a za tento byt platí bytovému družstvu. Uviedol, že tento byt on odkúpil do svojho vlastníctva od bytového družstva. Pre M. ani pre A. nikdy žiadne práce nevykonával a ani nevedel uviesť, aké práce na základe uzavretej pracovnej zmluvy pre nich vykonávať mal. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či po podpísaní zmluvy u notára ho žalovaná vyzvala, aby sa z bytu vysťahoval, žalobca odpovedal, že ho o to nežiadala, a že mal papiere, v ktorých bolo uvedené, aby v tomto byte on býval, kým tam býva a nemusí sa z neho vysťahovať. Žiadne také listinné dôkazy však žalobca predložiť nevedel. Súčasne tvrdil, že aj A. mu sľúbil, že môže v byte naďalej bývať, aj keď nie je vlastníkom tohto bytu. Takisto žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovanú videl len pre podpise predmetnej pracovnej zmluvy u notára, viackrát ju nevidel. Súčasne potvrdil, že pracovnú zmluvu mal uzavrieť s M. a nie so žalovanou. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej uviedol, že on pre M. nič robiť nechcel. Na súvisiacu otázku, prečo potom podpisoval s ním pracovnú zmluvu, vypovedal, resp. uviedol, že si nevšimol to, že sa jedná o pracovnú zmluvu.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že asi pred 14 rokmi, t.j. v r. 2000, spolu so svojím otcom, žalobcom a ešte jedným pánom, išla podpísať zmluvu k notárovi. V tom čase ona ešte chodila do školy a pre účely podpísania zmluvy sa zo školy len uvoľnila. Do kontaktu so žalobcom prišla len pri podpísaní kúpnej zmluvy. Jej otec jej vysvetlil, že kupuje on tento byt pre ňu a preto ona podpísala kúpnu zmluvu. Žiadnych ostatných jednaní ani uzatvárania dohôd sa nezúčastnila. Vypovedala, že počas tejto doby, asi 14 rokov, jej rodičia platili nejaké nedostatky na bytovom družstve týkajúce sa nájmu, elektriny, aj napriek tomu, že ona tento byt nikdy neužívala. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že ona nemá žiadne pochybnosti o tom, že by žalobca nebol vedel, že podpisuje kúpnu zmluvu. Tvrdila, že vedel, že sa jedná o jeho byt, že tento byt predáva, pri podpisovaní zmluvy sedeli so žalobcom vedľa seba, jednu časť listín podpisovala ona, ďalšiu žalobca a aj z toho vyvodila to, že žalobca vedel, čo podpisuje. Žalovaná uviedla, že ona zmluvu čítala a súčasne tvrdila, že túto zmluvu čítal aj žalobca. Po podpísaní zmluvy sa už so žalobcom nestretla a ani ho nikdy po uzavretí zmluvy nežiadala, aby tento byt vypratal, resp. vysťahoval sa z neho. Žalovaná uviedla, že mala vedomosť od svojho otca, že sa žalobca po podpísaní zmluvy má odsťahovať niekam na vidiek. Vypovedala, že v ďalšom otázku vysťahovania žalobcu z bytu mal riešiť jej otec, avšak vyjadrila sa, že doposiaľ neúspešne.

Svedok B. A., otec žalovanej, vypovedal, že asi pred 12 rokmi, keď mala jeho dcéra 20 rokov, chcel jej zabezpečiť nejaký byt a vtedy riešil záležitosť uzavretia zmluvy so žalobcom. Uviedol, že jeho dcéra - žalovaná len podpísala pripravený návrh kúpnej zmluvy. On v tom čase podnikal v záložni a poznal M., ktorému požičal nejaké peniaze. M. mu sprostredkoval informáciu, že žalobca chce predať byt. Uviedol, že sa v predmetnom byte bol pozrieť, jednalo sa o byt typu garsónky a nachádzal sa v dezolátnom stave. Vypovedal, že sa so žalobcom dohodli, že byt odkúpi a súčasne s ním aj dohodol podmienky. K otázke schopnosti žalobcu dojednávať podmienky kúpy a predaja, sa svedok vyjadril tak, že žalobca bol schopný takéto podmienky dojednávať, a to až veľmi schopný, a uviedol, že mu na žalobca na jeho otázku, kam žalobca pôjde bývať po predaji bytu, povedal, že pôjde bývať k svojmu otcovi na nejakú dedinu. Vypovedal, že žalobca v tom čase ešte ani nebol vlastníkom predmetného bytu, ale len jeho užívateľom. Žalobca byt odkúpil od mesta s tým, že ho následne predá svedkovi a aj sa tak stalo. Z dohodnutých podmienok nebola splnená len podmienka, že sa žalobca z bytu vysťahuje, pretože dodnes

sa z neho nevysťahoval. Vypovedal, že pôvodne riešil otázku vysťahovania z bytu aj podaním žalobného návrhu na súd na vypratanie bytu, ktorý návrh zobral späť s tým, že žalobca mu sľúbil, že mu vráti peniaze, ktoré mu svedok vyplatil. Uviedol, že zaplatil žalobcovi sumu 77.000,- Sk a ešte ďalšiu sumu peňazí mu požičal za účelom vyrovnania dlhu, ktorý na byte existoval. Uviedol, že sa jednalo celkom asi o sumu 3.000,- eur. Uviedol aj, že po nadobudnutí vlastníctva bytu žalovanou, zaplatil nedoplatky na nájomnom a na elektrine za predmetný byt, pretože hrozilo, že byt bude predaný na dražbe, keďže zaň žalobca riadne neplatil. K dohodnutej kúpnej cene 77.000,- Sk svedok vypovedal, že táto cena bola určená na základe ohodnotenia predmetného bytu znalcom a súčasne mal za to, že takáto cena aj zodpovedala stavu, v akom sa byt nachádzal a súčasne korešpondovala s cenami obdobných bytov s prihliadnutím na jeho stav, na bytovom trhu. Svedok si nepamätal celkom presne spôsob, ako došlo k podpísaniu zmluvy, ale uviedol, že návrh zmluvy zabezpečil on. Uviedol, že žalobca mal pri podpisovaní zmluvy vedomosť, že podpisuje kúpnopredajnú zmluvu a že prevádza byt. Poukázal v tejto súvislosti na to, že sa tieto záležitosti ohľadom bytu riešili dlhšiu dobu, pretože predtým, než uzavrel žalobca zmluvu o predaji bytu žalovanej, musel tento byt nadobudnúť do vlastníctva od mesta, čo trvalo určitú dobu. Tvrdil, že žalobca vedel, že na byte sú dlhy. Spochybnil tvrdenie žalobcu, že mal za to, že podpisuje pracovnú zmluvu s M. aj tým, že už prítomnosť jeho - svedka a žalovanej pri podpisovaní údajnej pracovnej zmluvy u notára, mohli u žalobcu vyvolať pochybnosti o uzatváraní pracovnej zmluvy, keďže pracovnú zmluvu mal uzavrieť s M.. Svedok tvrdil, že kúpnu cenu 77.000,- Sk za kúpu bytu uhradil žalobcovi priamo on a to po podpise zmluvy. Uviedol, že vyplatenie kúpnej ceny je potvrdené, resp. bolo potvrdené priamo v kúpnopredajnej zmluve. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu vylúčil možnosť, že za sprostredkovanie kúpy tohto bytu mu M. potom nemusel vrátiť požičané finančné prostriedky. Svedok uviedol, že on žalobcovi žiadnu prácu nesľuboval a v tom čase ani žiadneho zamestnanca nezháňal a nepotreboval. Vypovedal, že keď žiadal žalobcu, aby sa z bytu vysťahoval, žalobca mu stále tvrdil, že nemá kam ísť.

Svedok M. M. vo svojej výpovedi uviedol, že on podnikal do r. 1999 a od r. 1999 bol už len tichým spoločníkom v rôznych spoločnostiach. Uviedol, že mal len nejakých subdodávateľov a žiadnych ľudí v tom čase nezamestnával. Na žalobcu sa pamätal len tak, že s ním v tom čase riešil nejakú záležitosť, na nič konkrétne si však nespomenul.

Dňa 27.9.2000 žalobca na Okresnej prokuratúre Košice II do zápisnice, ktorá s ním bola spísaná prokurátorom oznámil, že bol podvedený pri predaji svojho bytu na U. ul. č. XX v C., o ktorom podvode sa dozvedel tak, že pri vybavovaní príspevku na bývanie na Okresnom úrade Košice II, pri vyžiadaní potvrdenia z katastra nehnuteľností zistil, že od 14.9.2000 je majiteľkou jeho garsónky E. A. (t.j. žalovaná), a to na základe zmluvy o predaji a kúpe nehnuteľnosti zo 6.9.2000. Uviedol do zápisnice, že si nepamätá, aby sa niekedy rozhodol predať byt a vôbec, aby podpisoval takúto zmluvu pred notárkou. Potvrdil, že bol na notárskom úrade spolu s M. M., ktorý ho mal zamestnať a povedal mu, že budú podpisovať pracovnú zmluvu. Uviedol, že na notárskom úrade u JUDr. Ogurčákovej boli prítomní okrem M. M. aj p. A. a nejaká mladá žena. A., žalobca uviedol, že poznal od M. M., ktorý M. si mal od neho požičať nejaké peniaze pre svoju firmu. Žalobca vypovedal do zápisnice, že sa s M. dohodli, že v jeho byte bude prijímacia kancelária pre M. firmu. Vypovedal, že sa dozvedel od O. A., že M. M. chcel zriadiť prijímaciu kanceláriu aj u neho v byte.

Uznesením Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh zo dňa 22.11.2000 bola vec podozrenia z trestného činu podvodu odložená, nakoľko bolo zistené, že sa nejedná o trestný čin a nebolo na mieste vec vybaviť inak. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, v ktorom odvolaní žalobcu súd poukazuje predovšetkým na uvedené tvrdenie, že on (t.j. žalobca) „podozrivej A. otca nepozná, lebo s ním v živote nebol, ani sa s ním nerozprával a on, mysliac jej otca, mu nedal žiadne peniaze za dcéru“. Toto tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore s inými jeho tvrdeniami, a to s tvrdením pri oznámení žalobcu o tom, že bol spáchaný podvod a následne aj s tvrdeniami v žalobcovej účastníckej výpovedi.

Žalobca na OO PZ Košice - Juh do zápisnice dňa 12.10.2000 takisto odlišne vypovedal o udalostiach, keď do tejto zápisnice uviedol, že M. mu sľuboval prácu a súčasne žalobca mal M. prenajať byt ako kancelársku miestnosť a za prenájom i prácu mal dostávať peniaze a to za byt ročne 50.000,- Sk a za prácu 10.000,- Sk mesačne. Vypovedal, že dňa 11.9.2000 za ním M. prišiel s tým, že idú podpísať zmluvu o prenájme a pracovnú zmluvu, kde na notárskom úrade JUDr. Ogurčákovej podpísali zmluvu, o ktorej žalobca uviedol, že si myslel, že je to zmluva o prenájme bytu a pracovná zmluva. Priznal, že si zmluvu neprečítal.

M. M. do zápisnice o podanom vysvetlení dňa 17.10.2000 na OO PZ Košice - Juh vypovedal, že mu jedného dňa p. K., t.j. žalobca, s ktorým sa poznali, navrhol kúpu bytu. Povedal mu, že má nejaké dlhy na bytovom podniku a že ak by tieto dlhy M. vyrovnal, tak by ten byt mohol kúpiť. M. vypovedal, že on s tým súhlasil a uzatvoril so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve s tým, že ak byt odkúpi žalobca od bytového podniku a bude v jeho osobnom vlastníctve, tak ho prevedie na M.. Vypovedal, že žalobcovi za uvedený byt zaplatil sumu 250.000,- Sk, z ktorej odrátal približne 25.000,- Sk, ktorá suma predstavovala náklady na vyplatenie dlhu na bytovom podniku, keďže žalobca neplatil nájomné. Vypovedal, že byt chcel postúpiť A., nakoľko chcel od neho zobrať nejakú pôžičku na podnikanie a A. potreboval záruku.

B. A. do zápisnice o podanom vysvetlení na OO PZ Košice - Juh dňa 12.11.2000 vypovedal, že asi v júni 2000 prišiel za ním M. s tým, že by vedel spôsob, akým by vedel vyrovnať dlh voči nemu. A. uviedol, že mu M. bol dlžný 125.000- Sk a navrhol mu, že mu odstúpi predaj bytu, na ktorý mal uzavretú zmluvu o budúcej zmluve so Z. K.. Sakáč uviedol, že s návrhom súhlasil, nakoľko mal záujem získať nejaký byt pre svoju dcéru a s majiteľom bytu spísali potom zmluvu a po jej odpísaní mu vyplatil peniaze vo výške 77.830,- Sk, ktoré mu odovzdal priamo do rúk pred kanceláriou notárky JUDr. Ogurčákovej.

V pripojenom vyšetrovacom spise OO PZ Košice - Juh, č. ČTS-ORP-504/Juh2000 súd mal možnosť oboznámiť sa aj so zmluvou o uzavretí budúcej kúpnopredajnej zmluvy. Túto zmluvu uzavreli dňa 1.5.2000 žalobca Z. K. a M. M.. Dohodli sa uzavrieť medzi sebou budúcu kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníctva bytu č. 1 na U. ul. č. XX v C. na prízemí bytového domu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 250.000,- Sk. Túto zmluvu sa zaviazali uzavrieť do 30 dní odo dňa vzniku vlastníckeho práva Z. K., t.j. žalobcu k bytu č. 1 na U. ul. č. XX v C., na ktorý mal žalobca uzavretú nájomnú zmluvu a o prevod ktorého bytu do svojho vlastníctva mal požiadať. V bode 3. predmetnej zmluvy o uzavretí budúcej kúpnopredajnej zmluvy žalobca ako jej účastník prehlásil, že prevzal od M. M. v hotovosti dohodnutú kúpnu cenu vo výške 250.000,- Sk za účelom predaja bytu č. 1 na U. ul. č. XX v C.. Podpis žalobcu na predmetnej zmluve, takisto ako aj podpis M. M., boli úradne overené.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj splnomocnenie zo dňa 14.4.2000, ktorým žalobca splnomocnil M. M., aby ho v plnom rozsahu a v jeho mene zastupoval vo veci prevodu vlastníctva bytu na ul. U., č. domu XX, č. bytu 1, v C., na ktorý mal uzavretú nájomnú zmluvu. Predmetné splnomocnenie bolo obmedzené na prevod bytu z vlastníctva Mesta Košice do vlastníctva žalobcu ako nájomcu bytu a to podľa zák. č. 182/1993 Z.z.. Podpis žalobcu na splnomocnení bol úradne overený.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj doklady o úhradách Bytovému podniku mesta Košice sumy 18.660,- Sk žalobcom na nájomné dňa 10.5.2000 (príjmový pokladničný doklad) a sumy 4.227,- Sk žalobcom mestu Košice dňa 15.5.2000 (ústrižok poštového peňažného poukazu).

Vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej podľa zák. č. 182/1993 Z.z. medzi Mestom Košice ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, bol povolený Okresným úradom Košice II, katastrálnym odborom dňa 25.7.2000 pod č. V1351/2000.

Podľa ust. § 80 písm c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 34 Obč. zák., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1, 2 a 3 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ods. 1). Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný (ods. 2). Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný (ods. 3).

Podľa ust. § 38 ods. 1 a 2 Obč. zák., neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 49a Obč. zák., právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ust. § 40a Obč. zák., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Žalobca v danom prípade domáhal sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. 1 na U. ul. č. XX v C. tvrdiac, že on nechcel a nemal vôľu predať byt a podpísať kúpnopredajnú zmluvu, a ak takú zmluvu podpísal, čo zistil až neskôr, uzavrel ju v omyle s tým, že podpisuje pracovnú zmluvu. Mal za to, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok jeho vôle takú zmluvu uzavrieť.

Vôľa je psychický stav konajúcej fyzickej osoby (človeka) k zamýšľanému následku tohto konania. Východiskom pre skúmanie vôle sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Ustanovenie § 37 Obč. zák. určuje náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon podľa § 37 Obč. zák. predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj slobodne a vážne. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle.

Nesloboda vôle nebola ani žalobcom tvrdená a ani súdom zistená.

Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, hre, úkony spojené s recesiou ... . Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle (ak adresát právneho úkonu nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu) zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho právneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle. T.j. ak by sa malo jednať o nevážnosť vôle v danom prípade, t.j. nedostatok vážnosti vôle ako atribútu platne uzavretej kúpnej zmluvy na strane žalobcu, bol povinný žalobca preukázať, že žalovaná ako adresátka právneho úkonu, uzavretej kúpnej zmluvy, mohla a mala z okolností veci pochopiť, že on - žalobca nemá vôľu uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ale uzatvára pracovnú zmluvu. Žiadnu takú skutkovú okolnosť žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca tvrdil len, že nebol nikdy oboznámený s textom uvedenej zmluvy a nepodpísal zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod vlastníckeho práva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci právneho úkonu, kúpnej zmluvy, uzatvárali, resp. podpisovali ju na notárskom úrade, kde notár, resp. ním poverený zamestnanec, overil ich podpisy. Pred podpísaním účastníci mali možnosť a súčasne aj povinnosť si zmluvu prečítať. Žalobca vypovedal, že on na jednej z listín čítal „pracovná zmluva“ a na tom základe zmluvu podpísal. Aj keď žalobca uviedol, že čítal na jednej z listín „pracovná zmluva“, takú listinu nepredložil a teda nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia. Žalovaná vypovedala, že ona, ale aj žalobca, zmluvu pred jej podpísaním čítali a žalobca voči nej nemal žiadne výhrady a zmluvu podpísal. Z jeho konania nevyplynulo pre

žalovanú, že by nebol mienil vážne prevod vlastníctva bytu, ktorý bol obsahom zmluvy, ktorú účastníci podpísali.

Súd skúmal aj žalobcovo tvrdenie, že nedostatok vôle na uzavretie kúpnej zmluvy spôsobilo to, že on bol uvedený do omylu, že uzatvára pracovnú zmluvu. Jednalo by sa v prípade preukázania tvrdeného o relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Omyl je špeciálnou vadou vôle vo vzťahu k § 37 Obč. zák., ktorá má určené právne dôsledky. Právna podstata omylu vo vôli spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. Omyl vo vôli je právne významný, t.j. má za následok neplatnosť právneho úkonu len ak sa týka podstatnej skutočnosti, t.j. jedná sa o tzv. podstatný omyl, a bez ktorého by k právnemu úkonu nedošlo, pričom osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo jej to muselo byť objektívne posúdiac zrejmé. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu.

Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať a to voči druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti.

V danom prípade vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaná ako kupujúca zo zmluvy bola vyvolala, resp. akokoľvek spôsobila žalobcom tvrdený omyl, keď si mal myslieť, že podpisuje pracovnú zmluvu. V konaní nebolo preukázané, že by bola žalovaná ako kupujúca predstierala určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolala u žalobcu omyl, že uzatvára pracovnú zmluvu, žalobca nepreukázal, že by ho bola chcela žalovaná, resp. jej otec zamestnať a aby za tým účelom boli s ním jednali o uzavretí pracovnej zmluvy. Bolo preukázané, že žalovaná sa so žalobcom stretla len pri podpise kúpnej zmluvy a teda ako druhá účastníčka právneho úkonu (ak by bol aj preukázaný) omyl žalobcu nevyvolala a ani o ňom nevedela. Ani svedok M. M. nepotvrdil, že by bol chcel žalobcu zamestnať a z toho dôvodu aby si žalobca bol mohol myslieť, že uzatvára pracovnú zmluvu u notára. Súd poukazuje v tejto súvislosti (tzv. vnútorného omylu žalobcu) aj na rozporuplnosť jeho tvrdení, keď na jednej strane podstatou jeho žalobného návrhu je tvrdenie, že bol uvedený do omylu, že podpisuje pracovnú zmluvu, pretože ho chcel, resp. mal M. zamestnať (a namiesto nej, následne zistil, že podpísal zmluvu o prevode vlastníctva bytu) a na strane druhej ako účastník konania vypovedal, že mu M. povedal, že chce odkúpiť jeho byt a preto ho zoznámi so A.. T.j. v danom prípade nie je daný ani dôvod, resp. súd nezistil ani dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy podľa ust. § 49a Obč. zák., ktorú otázku riešil ako prejudiciálnu, pre posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu na určenie, že je vlastníkom bytu. Ak by aj takáto neplatnosť bola bývala preukázaná, žalovaná vzniesla námietku premlčania práva žalobcu dovolať sa relatívnej neplatnosti, a na základe vznesenej námietky, vzhľadom na to, že dovolať sa relatívnej neplatnosti možno len v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, nebolo by na ňu možné už prihliadnuť.

Vykonaným dokazovaním tak súd nemal preukázanú neplatnosť žalobcom a žalovanou uzavretej kúpnej zmluvy ani pre nedostatok vážnosti vôle u žalobcu a ani pre omyl vo vôli žalobcu. Z úradnej povinnosti súd skúmal aj ďalšie náležitosti, ktoré musia byť splnené, aby sa jednalo o platný právny úkon, pričom vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá určite a zrozumiteľne, predmet plnenia bol možný, účastníci boli spôsobilí na právne úkony, uzavretá zmluva neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom a bola dodržaná aj písomná forma, keďže predmetom právneho úkonu bol prevod nehnuteľností, t.j. súd nezistil ani žiaden iný dôvod, pre ktorý by kúpna zmluva bola neplatná. Keďže ani v konaní neboli preukázané žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy a ani súd nezistil žiaden dôvod, aby sa jednalo o neplatný právny úkon, žalobný návrh žalobcu na určenie že je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. 1 na prízemí obytného domu súp. č. XXX na U. ul. č. XX v C., zapísaného v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXXXpre k.ú. Terasa, zamietol.

Z viacerých skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania však pre súd vyplynulo presvedčenie, že žalobca vedome podpísal kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva svojho bytu. Nasvedčuje tomu, že dňa 14.4.2000 podpísal splnomocnenie pre M. M., aby ho zastupoval vo veci prevodu vlastníctva bytu, dňa 9.5.2000 podpísal žalobca zmluvu o budúcej zmluve o predaji bytu s M.. Aj keď

žalobca tvrdil, že si myslel, že podpisuje pracovnú zmluvu, na otázku aké práce podľa tejto pracovnej zmluvy mal vykonávať, odpovedal, že „dodnes nevie“ a pritom dojednanie druhu práce je jednou zo základných -podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Tvrdil, že mu nebola zaplatená kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve, ani kúpna cena dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve, avšak v oboch prípadoch podpísaním zmluvy prevzatie finančných prostriedkov potvrdil (opak, že finančné prostriedky neprevzal v konaní nepreukázal) a súčasne v priebehu konania bol ochotný sa mimosúdne dohodnúť a obsahom mimosúdnej dohody malo byť odkúpenie predmetného bytu od žalovanej za cenu cca 3.500,- eur, t.j. dosiahol by sa tak pôvodný stav (žalobca by bol vlastníkom bytu a žalovaná by dostala späť vyplatené finančné prostriedky).

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 150 ods. 1 Obč. zák. tak, že žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi, na ktoré za uplatnenia § 142 O.s.p. by mala nárok, nepriznal. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol súd na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, a to na sociálne a majetkové pomery žalobcu odôvodňujúce v danom prípade oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu žalobcovi, ktorý mu bol aj ustanovený, za existencie ktorých pomerov, zaviazanie žalobcu na náhradu trov konania žalovanej, malo by preň v sfére zabezpečovania základných životných potrieb, nepriaznivé dôsledky. Na strane druhej, žalovaná nepriznaním náhrady trov konania neutrpí žiadnu závažnú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom mohla ovplyvniť kvalitu jej života. Súčasne žalovaná už pri vstupe do záväzkového vzťahu so žalobcom, vidiac reálne pomery jeho života v zdevastovanom byte, ako sa vyjadril otec žalovanej, mohla a mala zvážiť prípadné riziká z toho pre ňu v budúcnosti hroziace.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).