Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Co-77-2014.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/77/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: Z. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpená Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou, so sídlom v Starej Ľubovni, Továrenská 43, proti odporcovi: Q. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Karabášom, advokátom, so sídlom v Sabinove, Ružová 10, o manželské výživné, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 22. 01. 2014, .č k. 13C/44/2013-40, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 20 Eur mesačne za obdobie od 01. 07. 2013 do 31. 12. 2013 a vo výroku o dlžnom výživnom.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 20 Eur mesačne za obdobie od 01. 07. 2013 do 31. 12. 2013 vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 01. 07. 2013 do 31. 12. 2013 vo výške 120 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci konania uzavreli manželstvo v roku XXXX a ich manželstvo doposiaľ trvá. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti, ktoré žijú s navrhovateľkou. Od decembre 2012 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval odporca, ktorý v súčasnosti žije s priateľkou a manželské výživné navrhovateľke neplatí. Navrhovateľka je nezamestnaná, jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavok na deti (spolu 260 Eur mesačne). Odporca v prvých šiestich mesiacoch roku 2013 nemal žiaden príjem, bol nezamestnaný a nepoberal sociálnu dávku. Od júla do decembra v roku 2013 mal príjem z podnikania vo výške 1000 Eur mesačne, podnikanie ukončil k 10. 12. 2013. Od januára 2014 odporca opäť nemá žiaden príjem, nemá ani úspory, býva s priateľkou v podnájme, na ktorý v celom rozsahu náklady uhrádza priateľka.
S poukazom na ust. § 71 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, prvostupňový súd uzavrel, že účastníci konania majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť ako manželia. V konaní bolo preukázané, a to najmä výsluchom účastníkov konania, že odporca si neplní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Súd môže preto na návrh navrhovateľky určiť rozsah tejto vyživovacej povinnosti tak, aby hmotná, kultúrna úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Pretože súd bol viazaný návrhom navrhovateľky, ktorá žiadala priznať manželské výživné 20 Eur mesačne, mohol určiť výživné len za čas od podania návrhu, t. j. od 19. 02. 2013. V konaní bolo zistené, že v období od 19. 02. 2013 do konca júna 2013 odporca bol bez príjmu, a preto nebolo možné určiť za tento čas vyživovaciu povinnosť odporcu. Preto súd návrh v tejto časti zamietol. V období od júla 2013 do decembra 2013 súd vychádzal z výsluchu odporcu, ktorý potvrdil, že jeho príjem z podnikania za uvedené obdobie predstavoval 1 000 Eur mesačne. Z tohto príjmu bolo preto možné uložiť povinnosť odporcovi platiť manželské výživné po 20 Eur mesačne. Odporca neuviedol žiadnu rozhodujúcu právnu skutočnosť, na základe ktorej by pri preukazovaní príjmu 1 000 Eur mesačne nemal povinnosť platiť navrhovateľke manželské výživné. Skutočnosť, že navrhovateľka nadviazala vzťah s iným mužom nebola v konaní preukázaná, a ani sama o sebe by nemohla viesť k tomu, aby súd zamietol návrh na určenie manželského výživného. Preto súd určil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke manželské výživné 20 Eur mesačne za obdobie od 01. 07. 2013 do 31. 12. 2013. Od januára 2014 je odporca opäť bez príjmu, a preto nie je možné určiť mu do budúcna vyživovaciu povinnosť. Preto súd návrh za čas od 01. 04. 2014 do budúcnosti zamietol. Za obdobie od 01. 07. 2013 do 31. 12. 2013 vznikol odporcovi dlh na výživnom vo výške 120 Eur, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd nerozhodoval s odôvodnením, že žiaden z účastníkov nenavrhol priznať trovy konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že určenú výšku výživného považuje za neprimeranú a rozsudok o určení povinnosti platiť výživné navrhovateľke považuje za rozhodnutie v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine. Vyživovaciu povinnosť voči manželke si neplnil z dôvodu, že nemal dostatočné príjmy ani na vlastnú výživu. Napriek tomu od manželky výživné nežiadal v čase, keď bol nezamestnaný a nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi. Sezónne bol zamestnaný v spoločnosti MH INVEST - SK, s. r. o., kde mu zamestnávateľ nevyplatil odmenu, neskôr pracoval pre spoločnosť AGRONOVA NaP, s. r. o., išlo opäť len o sezónnu prácu za minimálnu mzdu. Nemá žiadne úspory, nevlastní nehnuteľnosti, len staré osobné motorové vozidlo Volkswagen Passat rok výroby 2002. Ďalej uviedol, že podal návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súdu Prešov pod sp. zn. 27P/125/2013. V návrhu žiadal, aby prispieval na výživu mal. B. a mal. F. na každé dieťa sumou po 26 Eur. Za príčinu rozvratu manželstva považuje tehotenstvo navrhovateľky s cudzím mužom. V tejto súvislosti súd už rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 29C/105/2013, kde otcovstvo odporcu bolo právoplatne zapreté. Zároveň poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 27P/218/2013, v ktorom navrhovateľka podala návrh na schválenie právneho úkonu, a to darovacej zmluvy, ktorou previedla rodinný dom na maloleté deti. Z týchto dôvodov bol odporca nútený v máji 2013 sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti, ale všetky dlhy za rekonštrukciu rodinného domu výlučne spláca on so splátkami po 300 Eur mesačne, zároveň uhrádza nájom za byt po 350 Eur mesačne. Preto je stanovená výška vyživovacej povinnosti pre manželku preňho neprimeraná, nevychádza z možností a schopností odporcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľka k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že tvrdenia odporcu v odvolaní sa nezakladajú na pravde, lebo jeho životná úroveň nie je v porovnaní s jej životnou úrovňou rovnaká. Z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojej výživy a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok. Z tohto dôvodu požiadala úrad práce, sociálnych veci a rodiny o dávku sociálnej pomoci, kde predpokladom jej poskytnutia je podanie návrhu o určenie manželského výživného. Ďalej uviedla, že v roku 2013 odporca pracoval dva mesiace v Českej republike a päť mesiacov pre spoločnosť AGRONOVA NaP, s. r. o., a jeho príjem sa pohyboval od 1 255 Eur do 2 460 Eur. Žiadala, aby odporca preukázal splácanie pôžičky za rodinný dom.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O. s. p.).
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhnú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O. s. p.).
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.).
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 O. s. p.) zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec správne aj právne posúdil (§ 153 ods. 1 O. s. p.).
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak si jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť (§ 71 ods. 1 Zákona o rodine).
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy náležite vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 132 O. s. p.). Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa v celom rozsahu a len pre zdôraznenie dodáva:
V čase podania návrhu na začatie konania (19. 02. 2013) aj v súčasnosti manželstvo účastníkov konania trvá. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX a z ich manželstva pochádzajú mal. B., nar. XX. XX. XXXX a mal. F., nar. XX. XX. XXXX. V manželstve rodičov sa narodil aj mal. Z. F., dňa XX. XX. XXXX, ale rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29C/105/2013 bolo určené, že odporca nie je jeho otcom. Účastníci konania po uzavretí manželstva si vytvorili spoločnú domácnosť v rodinnom dome, ktorý v roku 2013 navrhovateľka darovala svojim trom maloletým deťom. Od decembra 2012 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, najprv navrhovateľka s mal. Z. spoločnú domácnosť pre nezhody s odporcom opustila a odišla bývať do rodinného domu k svojim rodičom, maloleté deti B. a F. zostali bývať v domácnosti s odporcom až do decembra 2012, následne ich navrhovateľka zobrala k svojim rodičom a od 19. 06. 2013 sa navrhovateľka s troma maloletými deťmi vrátila do rodinného domu, z ktorého sa odsťahoval odporca. Navrhovateľka je od roku 2011 až doposiaľ na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne. Nakoľko navrhovateľka od roku 2011 až doposiaľ nepracuje z dôvodu starostlivosti o mal. Z., nemá finančné prostriedky na zabezpečenie svojej výživy.
Odporca po odchode zo spoločnej domácnosti býva v podnájme v B. C. s priateľkou. Pri príjmových pomeroch odporcu sa súd prvého stupňa náležite vysporiadal s jeho príjmovými schopnosťami v roku 2013. Správne podľa odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa zaoberal aj vyjadrením otca, ktoré realizoval pred súdom, keď vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22. 01. 2014 potvrdil, že v roku 2013 v prvých šiestich mesiacoch nemal žiaden príjem, bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Od júla 2013 do decembra 2013 mal príjem z podnikania vo výške 1 000 Eur mesačne, pričom živnosť vykonával v zahraničí. Od 22. 01. 2014 odporca živnosť zrušil a opäť je bez príjmu (viď výpoveď odporcu z č. l. 39 spisu). Za takéhoto stavu nemožno hodnotiť ako objektívne jeho odvolanie, v ktorom tvrdí, že od spoločnosti MH INVEST - SK, s. r. o., nemá vyplatenú žiadnu odmenu a pre spoločnosť AGRONOVA NaP, s. r. o., pracoval len za minimálnu mzdu. Uvedené totiž nekorešponduje s tvrdením odporcu pred súdom o jeho príjmových pomeroch v roku 2013. K odvolacej námietke odporcu, že uhrádza pôžičku v súvislosti s rekonštrukciou domu, ktorého spoluvlastníkmi sú v súčasnosti maloleté deti, odvolací súd poznamenáva, že odporca splácanie pôžičiek v konaní nijako nepreukázal.
Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, keď určil povinnosť odporcovi platiť manželské výživné po 20 Eur mesačne za obdobie od 01. 07. 2013 do 31. 12. 2013, kedy odporca podnikal a mal z podnikania príjem. Keďže pre konanie bol rozhodujúci právny základ nároku navrhovateľky založený na ust. § 71 Zákona o rodine, súd bol viazaný návrhom účastníkov, tzn. rozsahom, v akom sa navrhovateľka domáhala rozhodnúť o vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti správne súd prvého stupňa zisťoval, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Správne prihliadol tiež k tomu, že navrhovateľka sa osobným výkonom stará o maloleté dieťa, ktoré je v útlom veku, ktoré vyžaduje prítomnosť matky a z toho dôvodu jej jediným príjmom v súčasnosti je len rodičovský príspevok.
Porovnávajúc výšky príjmov a výdavkov obidvoch účastníkov konania bolo v konaní nepochybne preukázané, že životná úroveň odporcu bola vyššia ako životná úroveň navrhovateľky v rozhodnom období (od 01. 07. 2013 do 31. 12. 2013). Výška určeného manželského výživného v rozhodnom období po 20 Eur mesačne (súd pri určení výšky výživného bol viazaný návrhom, a preto nemohol prekročiť návrh a priznať vyššiu sumu výživného akú žiadala navrhovateľka) zodpovedá zásade rovnakému životnému štandardu obidvoch účastníkov konania.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o určení manželského výživného od 01. 07. 2013 do 31. 12. 2013 a o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke manželské výživné za uvedené obdobie vo výške 120 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.). Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietnutý, a preto tento výrok nadobudol právoplatnosť a nebol dôvod, aby odvolací súd tento výrok preskúmaval (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
V odvolacom konaní úspešná navrhovateľka nežiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.