Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/272/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľky Q.4, zastúpená JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátkou so sídlom Kpt. Nálepku 20, Michalovce, proti odporcovi X., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom R. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Určuje, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. TT.ko parcela registra C, E. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 714 m2, par.č. XXX záhrady vo výmere 918 m2, a rodinný dom súp. č. XX . na parcele č. XXX. .

II. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Dňa 18.12.2013 bol na tunajší súd doručený návrh, v ktorom navrhovateľka žiadala o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. I., zapísaných na LV č. XX/X, par.č. XXX, zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 714 m2, par.č. XXX, záhrada vo výmere 918 m2 a rodinný dom č. XX na par.č. XXX (ďalej len predmetné nehnuteľnosti).

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností na LV č. XX v k.ú. I., par.č. XXX, . zastavanej plochy a nádvoria, vo výmere 714 m2, par.č. XXX z.áhrady o výmere 918 m2 a domu č. XX, par.č. XXX, pod O. v 4/5-tinách k celku. Tieto nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve navrhovateľky z titulu dedenia po jej matke Q., po ktorej bolo dedičské konanie vedené pod sp.zn. 5P.1. Odporca vlastní v predmetných nehnuteľnostiach podiel 1/5 na základe rozsudku súdu č. 1816 zo dňa 20.6.1905.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že jej matka a otec vo vydelenom stave užívali predmetné nehnuteľnosti, ako svoje vlastníctvo, a to nerušene a pred nimi už jej starí rodičia tiež užívali tieto nehnuteľnosti nerušene, tiež s tým, že sú ich vlastníci. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli starí rodičia navrhovateľky U., v roku 1905, kúpou č. 34XX zo dňa 29.11.1905., každý v 2/5 podiele z celku a v roku 1905 odporca nadobudol 1/5 podielu. Odporca ešte pred 2.svetovou vojnou odcestoval do USA a už sa nevrátil, pričom pred odchodom od neho starí rodičia navrhovateľky kúpili jeho podiel 1/5 v predmetných nehnuteľnostiach a v 60-tých rokoch minulého storočia postavili na par.č. XXX r.odinný dom, súp.č. XX. a všetky nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastníctvo. Napriek tomu, že aj navrhovateľka po smrti svojich rodičov užívala predmetné nehnuteľnosti s tým, že je ich vlastníčkou v celosti, tento stav nie je vedený v katastri nehnuteľnosti, kde je zapísaný ako spoluvlastník 1/5 stále odporca.

Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto :

V tomto konaní sa navrhovateľka domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - na LV č. XX v k.ú. I., par.č. XXX, zastavanej plochy a nádvoria, vo výmere 714 m2, par.č. XXX záhrady o výmere 918 m2 a domu č. XX, par.č. XXX, pod O. 4/5-tinách k celku. Tieto nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve navrhovateľky z titulu dedenia po jej matke Q., po ktorej bolo dedičské konanie vedené pod sp.zn. XD/ XXX/XXX1. Odporca vlastní v predmetných nehnuteľnostiach podiel 1/5 na základe rozsudku súdu č. XXXX zo dňa 20.6.1905.

Naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodnila navrhovateľka tým, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale v katastri nehnuteľností je odporca zapísaný ako spoluvlastník v 1/5 týchto nehnuteľností, čo nezodpovedá skutočnému právnemu stavu.

Podľa písmeno c/ , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vzhľadom na uvedené, navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, lebo rozhodnutie o takomto určení je podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, v súlade so skutočným právnym stavom.

Podľa § 134 ods. 1 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa odseku 2, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb, ako je to uvedené v § 125. Podľa § 134 ods.3, 4, do doby uvedenej v odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca, pričom pre začiatok a trvanie doby uvedenej v odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Na Slovensku platilo do 31.12.1950, Uhorské obyčajové práv, ktoré riešilo aj nadobudnutie nehnuteľnosti do vlastníctva vydržaním. Základným predpokladom nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva vydržaním podľa tohto práva bolo: 1/ uplynutie vydržacej doby 32 rokov, do ktorej sa počítala aj doba, ktorá uplynula právnemu predchodcovi držiteľa, 2/ dobromyseľnosť držiteľa pri vstupe do držby, že mu patrí nehnuteľnosť do vlastníctva, 3/ nepretržitá, pokojná a neprerušená držba. Vydržanie pritom bolo prípustné aj voči spoluvlastníkovi, ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov.

z roku 1950( ustanovoval v §,116 ods. 1, v spojení s , pre vydržanie nehnuteľností tieto podmienky: 10- ročnú lehotu na vydržanie a dobromyseľnosť, že držiteľ je oprávneným držiteľom veci, počas celého priebehu lehoty na vydržanie. Podľa citovaného zákona nebolo potrebné preukazovať titul nadobudnutia, ktorý však bol okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti držiteľa veci, že je držiteľom oprávneným. Tento Občiansky zákon z roku 1950 bol účinný do 1. 4. 1964, kedy nadobudol účinnosť (), podľa ktorého už nebolo možné vydržať veci do vlastníctva. Novela , účinná od 1. 4. 1983 , zaviedla opäť inštitút vydržania( ), pričom občan mohol vydržať iba predmety osobného vlastníctva, a to tak hnuteľné, ako aj nehnuteľné. Veci v súkromnom vlastníctve neboli spôsobilým predmetom vydržania, až na výnimky. Intertemporálne ustanovenie v /ods.3 novely , pripúšťalo možnosť započítania doby vydržania občana alebo jeho oprávneného predchodcu, ktorá uplynula pred 1. aprílom 1983, do doby stanovenej v . Táto doba sa však neskončila skôr, než uplynutím jedného roka od tohto dňa, to znamená, že účinky vydržania podľa , platného do 31. 12. 1991, mohli nastať najskôr od 1.4. 1984. Aj podľa novely -z. č. 509/91 Zb. z.- účinnej od 1. 1. 1992, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý mal jej právny predchodca pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

V tomto konaní bolo preukázané, že starí rodičia navrhovateľky - U. a U., nadobudli - každý 2/5 podielu v predmetných nehnuteľnostiach na základe kúpy zo dňa 29.11.1905 a odporca nadobudol 1/5 podielu dňa 20.6.1905 - titulom rozsudku č. XXXX. Tento podiel 1/5 starí rodičia navrhovateľky odkúpili od odporcu pred jeho odchodom do USA - pred 2.svetovou vojnou a odvtedy ho užívali ako svoje vlastníctvo, nepretržite, slobodne, nerušene a na par.č. XX2 postavili v 60-tych rokoch minulého storočia dom, súp.č. XX.. Po ich smrti užívali predmetné nehnuteľnosti tiež ako svoje vlastníctvo v celosti - rodičia navrhovateľky, nerušene a nepretržite až do smrti. Po smrti matky navrhovateľky - 8.4.2011, zdedila navrhovateľka podiel 4/5 v predmetných nehnuteľnostiach - právoplatne od 16.11.2011 (sp.zn. XD/XXX/ XXX1, osvedčenie o dedičstve zo dňa 16.11.2011), ale doposiaľ je 1/5 podielu zapísaná v katastri ako vlastníctvo odporcu.

Súd návrhu vyhovel a určil, že navrhovateľka je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Vlastníctvo k ním nadobudla vydržaním podľa , v spojení s intertemporálnymi ustanoveniami , ako oprávnená držiteľka, nepretržite po dobu 10 rokov, aj so započítaním oprávnenej držby jej právnych predchodcov, bez rušenia tejto držby - od roku 1905, ktorí nehnuteľnosti vydržali podľa Uhorského obyčajového práva a z roku 1950.

Podľa vzniklo právo na náhradu trov konania navrhovateľke, ktorá mala vo veci úspech, ale pretože náhradu svojich trov výslovne nežiadala priznať, súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( )

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v až f/ :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.