Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-272-2013.pdf
PDF · 80.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/272/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľky Q.4, zastúpená JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátkou so sídlom Kpt. Nálepku 20, Michalovce, proti odporcovi X., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom R. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Určuje, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. TT.ko parcela registra C, E. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 714 m2, par.č. XXX záhrady vo výmere 918 m2, a rodinný dom súp. č. XX . na parcele č. XXX. .
II. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Dňa 18.12.2013 bol na tunajší súd doručený návrh, v ktorom navrhovateľka žiadala o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. I., zapísaných na LV č. XX/X, par.č. XXX, zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 714 m2, par.č. XXX, záhrada vo výmere 918 m2 a rodinný dom č. XX na par.č. XXX (ďalej len predmetné nehnuteľnosti).
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností na LV č. XX v k.ú. I., par.č. XXX, . zastavanej plochy a nádvoria, vo výmere 714 m2, par.č. XXX z.áhrady o výmere 918 m2 a domu č. XX, par.č. XXX, pod O. v 4/5-tinách k celku. Tieto nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve navrhovateľky z titulu dedenia po jej matke Q., po ktorej bolo dedičské konanie vedené pod sp.zn. 5P.1. Odporca vlastní v predmetných nehnuteľnostiach podiel 1/5 na základe rozsudku súdu č. 1816 zo dňa 20.6.1905.
Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že jej matka a otec vo vydelenom stave užívali predmetné nehnuteľnosti, ako svoje vlastníctvo, a to nerušene a pred nimi už jej starí rodičia tiež užívali tieto nehnuteľnosti nerušene, tiež s tým, že sú ich vlastníci. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli starí rodičia navrhovateľky U., v roku 1905, kúpou č. 34XX zo dňa 29.11.1905., každý v 2/5 podiele z celku a v roku 1905 odporca nadobudol 1/5 podielu. Odporca ešte pred 2.svetovou vojnou odcestoval do USA a už sa nevrátil, pričom pred odchodom od neho starí rodičia navrhovateľky kúpili jeho podiel 1/5 v predmetných nehnuteľnostiach a v 60-tých rokoch minulého storočia postavili na par.č. XXX r.odinný dom, súp.č. XX. a všetky nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastníctvo. Napriek tomu, že aj navrhovateľka po smrti svojich rodičov užívala predmetné nehnuteľnosti s tým, že je ich vlastníčkou v celosti, tento stav nie je vedený v katastri nehnuteľnosti, kde je zapísaný ako spoluvlastník 1/5 stále odporca.
Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto :
V tomto konaní sa navrhovateľka domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - na LV č. XX v k.ú. I., par.č. XXX, zastavanej plochy a nádvoria, vo výmere 714 m2, par.č. XXX záhrady o výmere 918 m2 a domu č. XX, par.č. XXX, pod O. 4/5-tinách k celku. Tieto nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve navrhovateľky z titulu dedenia po jej matke Q., po ktorej bolo dedičské konanie vedené pod sp.zn. XD/ XXX/XXX1. Odporca vlastní v predmetných nehnuteľnostiach podiel 1/5 na základe rozsudku súdu č. XXXX zo dňa 20.6.1905.
Naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodnila navrhovateľka tým, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale v katastri nehnuteľností je odporca zapísaný ako spoluvlastník v 1/5 týchto nehnuteľností, čo nezodpovedá skutočnému právnemu stavu.
Podľa § 80 písmeno c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Vzhľadom na uvedené, navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, lebo rozhodnutie o takomto určení je podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, v súlade so skutočným právnym stavom.
Podľa § 134 ods. 1 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa odseku 2, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb, ako je to uvedené v § 125. Podľa § 134 ods.3, 4, do doby uvedenej v odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca, pričom pre začiatok a trvanie doby uvedenej v odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Na Slovensku platilo do 31.12.1950, Uhorské obyčajové práv, ktoré riešilo aj nadobudnutie nehnuteľnosti do vlastníctva vydržaním. Základným predpokladom nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva vydržaním podľa tohto práva bolo: 1/ uplynutie vydržacej doby 32 rokov, do ktorej sa počítala aj doba, ktorá uplynula právnemu predchodcovi držiteľa, 2/ dobromyseľnosť držiteľa pri vstupe do držby, že mu patrí nehnuteľnosť do vlastníctva, 3/ nepretržitá, pokojná a neprerušená držba. Vydržanie pritom bolo prípustné aj voči spoluvlastníkovi, ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov.
Občiansky zákonník z roku 1950( zák. č. 141/1950 Zb. ustanovoval v §§ 115,116 ods. 1, v spojení s § 145, pre vydržanie nehnuteľností tieto podmienky: 10- ročnú lehotu na vydržanie a dobromyseľnosť, že držiteľ je oprávneným držiteľom veci, počas celého priebehu lehoty na vydržanie. Podľa citovaného zákona nebolo potrebné preukazovať titul nadobudnutia, ktorý však bol okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti držiteľa veci, že je držiteľom oprávneným. Tento Občiansky zákon z roku 1950 bol účinný do 1. 4. 1964, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník (zák. č. 40/1964 Zb.), podľa ktorého už nebolo možné vydržať veci do vlastníctva. Novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. , účinná od 1. 4. 1983 , zaviedla opäť inštitút vydržania( § 135a), pričom občan mohol vydržať iba predmety osobného vlastníctva, a to tak hnuteľné, ako aj nehnuteľné. Veci v súkromnom vlastníctve neboli spôsobilým predmetom vydržania, až na výnimky. Intertemporálne ustanovenie v § 507a/ods.3 novely zák. č. 131/1982 Zb., pripúšťalo možnosť započítania doby vydržania občana alebo jeho oprávneného predchodcu, ktorá uplynula pred 1. aprílom 1983, do doby stanovenej v § 135a ods. 2 OZ. Táto doba sa však neskončila skôr, než uplynutím jedného roka od tohto dňa, to znamená, že účinky vydržania podľa § 135a OZ, platného do 31. 12. 1991, mohli nastať najskôr od 1.4. 1984. Aj podľa novely -z. č. 509/91 Zb. z.- účinnej od 1. 1. 1992, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý mal jej právny predchodca pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
V tomto konaní bolo preukázané, že starí rodičia navrhovateľky - U. a U., nadobudli - každý 2/5 podielu v predmetných nehnuteľnostiach na základe kúpy zo dňa 29.11.1905 a odporca nadobudol 1/5 podielu dňa 20.6.1905 - titulom rozsudku č. XXXX. Tento podiel 1/5 starí rodičia navrhovateľky odkúpili od odporcu pred jeho odchodom do USA - pred 2.svetovou vojnou a odvtedy ho užívali ako svoje vlastníctvo, nepretržite, slobodne, nerušene a na par.č. XX2 postavili v 60-tych rokoch minulého storočia dom, súp.č. XX.. Po ich smrti užívali predmetné nehnuteľnosti tiež ako svoje vlastníctvo v celosti - rodičia navrhovateľky, nerušene a nepretržite až do smrti. Po smrti matky navrhovateľky - 8.4.2011, zdedila navrhovateľka podiel 4/5 v predmetných nehnuteľnostiach - právoplatne od 16.11.2011 (sp.zn. XD/XXX/ XXX1, osvedčenie o dedičstve zo dňa 16.11.2011), ale doposiaľ je 1/5 podielu zapísaná v katastri ako vlastníctvo odporcu.
Súd návrhu vyhovel a určil, že navrhovateľka je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Vlastníctvo k ním nadobudla vydržaním podľa §134 OZ, v spojení s intertemporálnymi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako oprávnená držiteľka, nepretržite po dobu 10 rokov, aj so započítaním oprávnenej držby jej právnych predchodcov, bez rušenia tejto držby - od roku 1905, ktorí nehnuteľnosti vydržali podľa Uhorského obyčajového práva a Občianskeho zákonníka z roku 1950.
Podľa § 142 ods. 1 O. S. P. vzniklo právo na náhradu trov konania navrhovateľke, ktorá mala vo veci úspech, ale pretože náhradu svojich trov výslovne nežiadala priznať, súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.