Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24CoP-38-2014.pdf
PDF · 134.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/38/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov - matky: H. O., nar. XX.XX.XXXX, N. R. XX, U., zastúpená advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, Františkánska 5, Trnava a otca: C. G., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Klemová, M.R.Štefánika 1, Pezinok, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.03.2014, č.k. 27P/22/2013-179 v časti zverenia maloletej, výživného a úpravy styku otca, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zverenia maloletej G. do osobnej starostlivosti matky a v časti určenia, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia p o t v r d z u j e .
V napadnutej časti výživného a úpravy styku otca s maloletou napadnutý rozsudok m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú G. sumou 120,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 18.04.2013.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.04.2013 do 31.03.2014 vo výške 787,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v splátkach po 40,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou:
- každý nepárny víkend v roku vždy od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a každý týždeň v roku v utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod., od 01.08. od 9.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. a počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 15.00 hod. do 27.12. do 15.00 hod. a počas Veľkonočných sviatkov od soboty od 9.00 hod. do pondelka 18.00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 16.07. od 9.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., od 16.08. od 9.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. a počas Vianočných sviatkov od 23.12. od 16.00 hod. do 24.12. do 15.00 hod., od 27.12. od 15.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod..
Matka j e p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska. Otec je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa na rovnakom mieste matke vrátiť, okrem prípadov, ktoré sú uvedené vyššie.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa mal. G. zveril do osobnej starostlivosti matky maloletú G. s tým, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Otcovi určil povinnosť povinný platiť výživné na maloletú G. 180,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 18.04.2013. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.04.2013 do 31.03.2014 vo výške 1.473,- Eur súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 41,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Otcovi upravil styk s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny víkend v roku vždy od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod., každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod., od 01.08. od 9.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. a počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 15.00 hod. do 27.12. do 15.00 hod. a počas Veľkonočných sviatkov od soboty od 9.00 hod. do pondelka 18.00 hod., každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 16.07. od 9.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., od 16.08. od 9.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. a počas Vianočných sviatkov od 23.12. od 16.00 hod. do 24.12. do 15.00 hod., od 27.12. od 15.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska. Otec je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa na rovnakom mieste matke vrátiť, okrem prípadov, ktoré sú uvedené vyššie. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a štát nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine vecne výsledkami vykonaného dokazovania, keď zohľadnil záver znaleckého posudku PhDr. Marty Halašovej, PhD., č. 20/2013 zo dňa 06.11.2013 a obsah písomného vyjadrenia znalkyne k námietkam otca k znaleckému posudku a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností k mal. G. z dôvodu, že rodičia spolu nežijú a starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Súd v súlade s vykonaným dokazovaní, ktorým neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloletú a ani otcom tvrdené zvýšené požívanie alkoholu matkou, a so závermi znalkyne, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Súd vzal do úvahy aj vek maloletej, v ktorom je matka najbližšou osobou s prirodzenými predpokladmi pre napĺňanie potrieb dieťaťa. Znalkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že za súčasný stav maloletej môže vzájomná komunikácia oboch rodičov, pričom zmena zverenia z doterajšieho prostredia by mala negatívny dopad na maloletú. Matka splnila i požiadavku znalkyne, aby sa podrobila individuálnej psychoterapeutickej starostlivosti klinického psychológa za účelom zlepšenia jej rodičovskej spôsobilosti. Znalkyňa poukázala na to, že v prípade zmeny zverenia, by sa aj otec musel bezodkladne podrobiť psychoterapii zameranej na zlepšenie jeho rodičovských kompetencií. V časti výživného súd dospel k záveru, že matkou požadované výživné vo výške 180,- Eur mesačne je primerané možnostiam a schopnostiam otca ako i odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Súd vychádzal z čistého príjmu otca vo výške 710,- Eur, pričom zohľadnil preukázané výdavky 216,- Eur na bývanie, dochádzku do práce, úver a lekára. Prípadné platenie telefónu nemá prednosť pred vyživovacou povinnosťou k dieťaťu a preto ho súd nezohľadnil. Súd vychádzal pri určení výživného i z príjmu matky, ktorý bol do 30.09.2013 vo výške 199,60 Eur, od 9/2013 do 3/2014 vrátane vo výške 292,40 Eur, pričom týmto mesiacom matke končí nárok na podporu. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej kompenzuje aj celodennou starostlivosťou o dieťa, ktoré býva často choré. Za obdobie od 18.04.2013 do 31.03.2014 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom vo výške 1.473,- Eur a to za pomernú časť výživného za apríl 2013 vo výške 78,- Eur a za máj 2013 až marec 2014 vo výške 11x 180,- Eur = 1.980,- Eur, spolu 2.058,- Eur po znížení o zaplatené výživné 585,- Eur. Súd povolil otcovi splatiť nedoplatok na výživnom v splátkach po 41,- Eur mesačne splatných spolu s výživným pod následkom straty výhody splátok.
V priebehu konania sa preukázalo, že je potrebné rozhodnúť i o úprave styku otca s dieťaťom. V súlade so závermi dokazovania súd upravil styk otca s maloletou tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd je toho názoru, že je nepochybne v záujme maloletej, aby sa otec podieľal na jej výchove, aby vzťahy medzi otcom a dcérou boli vytvárané a rozvíjané, nakoľko k svojmu zdravému a harmonickému vývoju potrebuje i starostlivosť otca. Rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej priamej výchove má obmedzenejšiu možnosť ovplyvňovať jeho výchovu. Napriek tomu však nie je zodpovednosti za jeho výchovu zbavený. Svoj vplyv na dieťa môže uplatňovať pri pravidelnom styku s ním.
V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckým posudkom z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, klinická psychológia detí. Znalkyni súd priznal znalečné uznesením č.k. 27P/22/2013-116 zo dňa 21.11.2013 vo výške 501,36 Eur. Znalečné bolo uhradené z preddavku zaplateného otcom vo výške 250,- Eur a suma 251,36 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Štátu vznikli trovy konania na uhradenom znalečnom. Matka bola dňa 10.09.2013 oslobodená od platenia súdnych poplatkov. S poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. súd štátu nepriznal náhradu trov konania, ktoré by mala zaplatiť matka. O trovách účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v časti zverenia maloletej, v časti výživného a v časti úpravy styku otca s maloletou a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby súd maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti, pričom zastupovať a spravovať jej majetok budú oprávnení obaja rodičia, aby uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou minimálne v zákonom určenej výške podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine a jeho styk s maloletou upravil obdobne, ako navrhuje upraviť jeho styk s maloletou v prípade, že by súd rozsudok v časti zverenia maloletej potvrdil. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci:
a) k zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky uviedol, že tomuto výroku súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, nevenoval pozornosť dôkladnému vyhodnoteniu jednotlivých dôkazov a z nich vyplývajúcim skutočnostiam. Obsah jeho návrhu na začatie konania nesprávne interpretovaný a zľahčovaný v tom smere, že nedostatky vo výchove matky žiadnym spôsobom neavizoval, čo nie je pravda. Tieto avizoval spôsobom, ktorým popísal ním vnímané nedostatky vo výchove matky, pričom až samotné znalecké dokazovanie bolo spôsobilé preukázať ich podstatu v širších súvislostiach. Zo znaleckého dokazovania súd považoval za preukázané, že stav maloletej je destabilizovaný predovšetkým dôsledkom ich konfliktného vzťahu s matkou, čo zo záverov posudku nevyplýva tak jednoznačne, ako to prezentuje súd. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov maloletú zverí do osobnej starostlivosti, súd poukázal na odporučenie znalkyne ponechať maloletú v starostlivosti matky, pričom neprihliadol na zistenú nezvládnutú výchovu maloletej zo strany matky, na zistené nekompatibility a kontradikcie vo výchovných postojoch matky, ktoré maloletú môžu dezorientovať a destabilizovať, ako ani na to, že on bol znalkyňou označený za osobu s lepšími výchovnými predpokladmi pre starostlivosť o dcéru a že maloletá pri vyšetrení naznačila bližší vzťah k nemu. Nepovažuje za dostatočné to, že súdu na rozhodnutie postačilo iba potvrdenie o tom, že matka nastúpila na psychoterapiu bez toho, aby bol zisťoval, či matka túto terapiu skutočne pravidelne absolvuje a či táto napomáha zlepšeniu jej rodičovskej spôsobilosti. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že v prípade zmeny zverenia znalkyňa poukázala na bezodkladnú potrebu podrobenia sa psychoterapie aj u neho, z dokazovania nevyplynulo, keďže znalkyňa vo vzťahu k nemu odporučila odbornú intervenciu na zlepšenie jeho rodičovských kompetencií. Je toho názoru, že medzi psychoterapiou odporučenou matke a odbornou intervenciou odporučenej jemu je rozdiel. Psychoterapia je forma liečby, pri ktorej sa používajú psychologické metódy a poznatky. Odborná intervencia je len poradenstvo. Súd nepripísal význam tomu, že dôsledky výchovy matky sa neprejavia viditeľne hneď, ale až postupom času, kedy môže byť už neskoro na akúkoľvek zmenu výchovného prostredia, bude nevyhnutné reparovať výsledky výchovy matky. Súd taktiež nevenoval pozornosť prostrediu, v ktorom bude maloletá vyrastať v starostlivosti matky, teda jedna izba s kuchyňou, v ktorej nemá maloletá vytvorený priestor na kľudný oddych, pričom jeho starostlivosť by bola zabezpečovaná v rodinnom dome s možnosťou stavebného rozdelenia jeho izby za účelom vytvorenia priestoru iba pre maloletú, za prítomnosti viacerých osôb a teda s možnosťou jej prirodzenej socializácie, plus veľký dvor, teda v prostredí ako jednoznačne viacej vyhovujúce. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti zverenia maloletej zmenil tak, že maloletá bude zverená do jeho osobnej starostlivosti, pričom zastupovať ju a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
b) k výživnému stanovenému vo výške 180,- Eur, resp. aj so zročným výživným vo výške 221,- Eur mesačne namietal, že odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k tomuto výroku považuje za nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Súd jeho výdavky ustálil vo výške 216,- Eur a ostatné výdavky neuznal. Dôvodné sú pritom jeho výdavky na telefón, nakoľko tento potrebuje kvôli zamestnaniu aj v komunikácii s dcérou a tento výdavok preukázateľne vynakladá. Tiež tvorba rezerv na nepredvídané výdavky je dôležitým nákladom, ktorý mu nemôže ostať nezohľadnený. V tejto súvislosti predložil k odvolaniu potvrdenie zubárky MUDr. W. o tom, že v priebehu 3-5 mesiacov bude nútený vynaložiť náklady na sanáciu chrupu, s ktorou budú spojené zvýšené výdavky na jeho zdravotný stav v sume vo výške 600,- Eur, ktoré je nútený usporiť, čo je možno iba prostredníctvom položky nepredvídané výdavky. Výživné v súdom stanovenej výške nie je schopný platiť, a tiež poukázal na to, že matka maloletej sa po vyhlásení rozsudku zamestnala. Vykonáva brigádnickú činnosť, pričom podľa jeho informácie pracuje aj v nočných zmenách. Súd prvého stupňa pri odôvodnení vôbec neuviedol, akú hodnotu mesačných potrieb maloletej považoval sám za preukázanú a odôvodnenú. Z vykonaného dokazovania vyplynuli potreby maloletej maximálne vo výške 208,- Eur (polovica nákladov na bývanie 58,- Eur + matkou uvedené náklady na maloletú vo výške 150,- Eur), z čoho je zrejmé, že po dobu 3 rokov by mal tieto platením bežného výživného a splátok zročného výživného uspokojovať iba on, dokonca ich preplácať, čo nepovažuje za súladné so zásadami rodinného práva. Poukázal tiež na to, že matka poberá rodinný prídavok 23,- Eur a aj matka má minimálnu zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného zmenil na sumu 120,- Eur mesačne.
c) k úprave styku uviedol, že v prípade, ak odvolací súd ustáli, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky bolo správne, nesúhlasil s rozsahom styku, ako bol upravený v napadnutom rozsudku, a to aj napriek tomu, že takýto rozsah odporučila znalkyňa. Považuje za nesprávne, ak za stavu, keď existujú jednoznačne preukázané defekty vo výchove matky, a lepšie predpoklady na výchovu u neho a preferencia jeho osoby maloletou, je rozsah jeho styku ako osoby s lepšími výchovnými predpokladmi pre starostlivosť zúžený oproti rozsahu určenému predbežným opatrením zo dňa 24.04.2013, podľa ktorého má právo stretávať sa s dcérou okrem nepárnych víkendov aj v utorok a vo štvrtok každý týždeň. Napadnutým rozsudkom bola možnosť jeho výchovného pôsobenia eliminovaná na minimum, čo je v rozpore so záujmami maloletej a jej právom na rodičovskú starostlivosť obidvoch rodičov. Tiež vyčíta výroku súdu prvého stupňa v tejto časti jeho znenie, a to aj z dôvodu možnosti jeho rozdielneho výkladu vo vzťahu k definovaniu styku každý nepárny víkend v roku a každý párny týždeň, čo spôsobuje problémy pri výkone rozhodnutia. Okrem toho je názoru, že úpravu styku počas letných prázdnin je vhodnejšie viazať na konkrétne týždne a koniec prázdnin považuje za vhodnejšie, aby dieťa strávilo s rodičom, ktorému je zverené, aby sa mohlo plynulo pripraviť v domácom prostredí na prechod na školský režim. Zároveň je názoru, že je spravodlivé, aby dieťa strávilo 3 dni vianočných sviatkov s každým z rodičov každý rok, a preto navrhuje počas tohto obdobia inú úpravu. Navrhol preto, aby rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti bol zmenený tak, že sa bude stretávať s mal. G. nasledovne:
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.30 hod.
- každý týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod.
- každý nepárny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 15.00 hod. do 26.12 do 11.00 hod. a počas Veľkonočných sviatkov od štvrtka predchádzajúceho Veľkému piatku od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.
- každý párny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov od 23.12 od 18.00 hod. do 24.12 do 15.00 hod. a od 26.12. od 11.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka
- každý kalendárny rok od pondelka od 8.00 hod. 28. týždňa kalendárneho roku do nedele do 18.00 hod. 29. týždňa kalendárneho roku a od pondelka od 8.00 hod. 32. týždňa kalendárneho roku do nedele do 18.00 hod. 33. týždňa kalendárneho roku.
Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.
Kolízny opatrovník k doručenému odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby vzhľadom na závery znaleckého dokazovania písomné stanovisko znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD. v časti zverenia maloletej, ako aj určenia výživného na maloletú potvrdil. V časti rozsudku o úprave styku otca s maloletou doporučil odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle záverov znaleckého posudku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou nasledovne:
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku 17.00 hod. do nedele 18.30 hod.,
- každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 15.00 hod. do 26.12 do 11.00 hod. a počas Veľkonočných sviatkov od štvrtka predchádzajúceho Veľkému piatku od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov od 23.12 od 18.00 hod. do 24.12 do 15.00 hod. a od 26.12. od 11.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka,
- každý kalendárny rok od pondelka od 8.00 hod. 28. týždňa kalendárneho roku do nedele do 18.00 hod. 29. týždňa kalendárneho roku a od pondelka od 8.00 hod. 32. týždňa kalendárneho roku do nedele do 18.00 hod. 33. týždňa kalendárneho roku. V závere uviedol, že súhlasí, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny s týmto sa stotožňuje a navrhuje, aby ho odvolací sud potvrdil. Prvostupňový súd správne vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie vo veci samej, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel aj k správnemu záveru, keď maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné 180,- Eur a podrobne upravil stretávanie sa otca s mal. G.. Záver znaleckého posudku podaného v konaní bol jasný, znalkyňa odporučila zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, aj keď samozrejme v posudku neuviedla, že by matka bola dokonalou, ideálnou matkou, opísala jej chyby, nakoľko bola povinná uviesť v znaleckom posudku všetky zistenia, a to nielen pozitívne. Otec však opakovanie preukázal, že neakceptuje znalecký posudok v celosti, vytrháva z jeho kontextu vyjadrenia o matke, ktoré sa snaží otočiť proti osobe matky a vykresliť ju ako úplne nespôsobilú starať sa o mal. G., čo je v rozpore so záverom znaleckého posudku. Naopak, vo vzťahu k svojej osobe zase zvýrazňuje zo znaleckého posudku len pozitíva. Ak by tieto pozitíva boli postačujúce na zverenie maloletej do starostlivosti otca, znalkyňa by to odporučila. Znalkyňa však zvážila aj možný vplyv tejto zmeny na maloletú a v závere znaleckého posudku určila, čo je pre maloletú najvhodnejšie, teda čo je v najlepšom záujme pre mal. G., a nie otca alebo matky. Zhodne so znalkyňou ako aj rozhodnutím súdu prvého stupňa konštatovala, že otec nijako predtým neriešil údajnú nevyhovujúcu výchovu matky. Zdôraznila, že aj v prípade zmeny výchovného prostredia by bola u otca bezodkladne implikovaná odborná intervencia zameraná na zlepšenie jeho rodičovských kompetencií. Rozdiel medzi psychoterapiou u matky a bezodkladnou indikovanou odbornou intervenciou u otca považuje za nepodstatný. Zo záverov znalkyne jasne vyplýva, že obaja rodičia urobili chyby vo výchove mal. G. a že samotný rozpad ich vzťahu maloletú do určitej miery ovplyvňuje, čo je pochopiteľné. Je už len na samotných rodičoch, aby sa snažili ďalších chýb vyvarovať a zlepšili komunikáciu medzi sebou. Ak by znalkyňa bola presvedčená, že vhodnejšie výchovné prostredie na výchovu maloletej je u otca, odporučila by to v závere znaleckého posudku, záver však vyznel opačne a znalkyňa odporučila zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, aj na negatívne stránky matkinej osobnosti. Súd správne vyhodnotil majetkové pomery otca, matky, ako aj potreby mal. G. a určil primerané výživné vzhľadom k týmto okolnostiam. Takisto styk otca s maloletou súd upravil pomerne podrobne a dostatočne, pričom uviedla, že stretávaniu sa maloletej s otcom nikdy nebránila, čiže aj v súčasnosti je možné stretnutie otca s mal. G. aj mimo konkrétnych termínov uvedených v súdnom rozhodnutí, ak otec matku o takéto stretnutie požiada.
Otec maloletej v replike na vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že na svojom odvolaní naďalej trvá v celom rozsahu a navrhuje, aby mu odvolací súd vyhovel. S vyjadrením matky k jeho odvolaniu nesúhlasí. V prípade, ak bude odvolací súd považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zverenia mal. G. do osobnej starostlivosti matky, ako aj v časti výživného za vecne správne, pozitívne vníma vyjadrenie kolízneho opatrovníka v časti úpravy styku. Nesúhlasí však s tým, aby bol tento styk upravovaný vo vzťahu k utorku a štvrtku iba v párne týždne, nakoľko má záujem o čo najširší styk so svojou dcérou. Poukázal na to, že nebola žiadnym spôsobom preukázaná nevhodnosť jeho styku s maloletou v uvedené dni v každom týždni kalendárneho roku, rovnako ako nebolo preukázané, že takýto styk je v rozpore so záujmom mal. G.. Má za to, že z konania vyplynula jednoznačná potreba širokého rozsahu jeho výchovného pôsobenia na mal. G. a to s poukazom na závery znaleckého posudku vo vzťahu k zisteniam znalkyne o matke maloletej.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania, nakoľko nepovažoval za potrebné opakovať, alebo doplniť dokazovania vykonané súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej je čiastočne dôvodné.
Z obsahu spisu vyplynulo, že otec maloletej návrhom zo dňa 18.04.2013 žiadal, aby súd upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. G., keď navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti jemu a matku zaviazať prispievať na jej výživu mesačne sumou 30,- Eur mesačne. Poukázal na to, že s matkou maloletej žili spolu 7 rokov. Pre nezhody, ktoré sa vyhrotili po narodení maloletej spoločnú domácnosť prerušili, matka aktuálne býva v jednoizbovom byte a on sa vrátil bývať do rodičovského domu. Pracuje ako murár v spoločnosti C., s.r.o., C., pričom matka je na materskej dovolenke.
Ďalším návrhom podaným v priebehu konania súd požiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel a uznesením zo dňa 24.04.2013 dočasne upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s mal. G. stretávať každý nepárny víkend v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a každý týždeň v utorok a štvrtok v čase od 16.30 do 18.30 hod.. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska. Otec je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa od matky prevziať a v stanovenú hodinu na rovnakom mieste matke vrátiť. Uznesenie 27P/22/2013-11 nadobudlo právoplatnosť 16.05.2013.
Matka s návrhom otca ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. G. nesúhlasila. Poukázala na to, že od odchodu otca z domácnosti naďalej maloletej poskytuje osobnú starostlivosť a to riadne a celodenne, pričom je na rodičovskej dovolenke. Mal. G. je zdravým dieťaťom, nemá žiadne zvýšené výdavky z dôvodu chorobnosti, prekonáva len bežné ochorenia, sú s ňou spojené len bežné výdavky. S matkou žije v spoločnej domácnosti aj jej matka, ktorá matke v prípade potreby aj v starostlivosti o maloletú vypomáha. Navrhla preto, aby maloletú súd zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil výživné vo výške 180,- Eur a upravil styk otca s maloletou.
Podľa predbežného prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom u matky bolo zistené, že matka obýva byt s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý má v osobnom vlastníctve. Matka tu žije spolu s maloletou a starou matkou R. R.. Domácnosť je kompletne zariadená, maloletá spí v izbe spolu s matkou. Počas návštevy bola domácnosť čistá, celková hygiena prostredia na požadovanej úrovni a neboli zistené žiadne nedostatky. Otec sa s maloletou stretáva podľa predbežnej úpravy styku súdom, pričom matka v stretávaní sa otca s maloletou nebráni. Šetrením pomerov bolo zistené, že pre starostlivosť o maloletú má matka vytvorené všetky podmienky.
Obdobne boli prešetrené pomery aj Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok u otca, z ktorej je zistené, že otec obýva spolu s rodičmi a ďalšími rodinnými príslušníkmi veľký, 5-izbový poschodový rodinný dom, ku ktorému je postavená prístavba so samostatným vchodom, pozostávajúca z kuchyne, väčšej miestnosti a sociálnym zariadením, pričom k domu prináleží aj veľká záhrada. Otec má k dispozícii kompletne zariadenú miestnosť so samostatným lôžkom pre maloletú. V miestnosti má maloletá vyhradený kútik na hranie. Všetky miestnosti rodinného domu sú štandardne zariadené, domácnosť je čisto udržiavaná. V prípade zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca podľa tvrdení otca zamestnávateľ by mu vyšiel v ústrety a taktiež mal otec prísľub od riaditeľky Materskej školy v S., kde by maloletá mohla nastúpiť po jej zverení do starostlivosti otca. V starostlivosti otca o maloletú by mu boli nápomocní aj jeho rodičia, pričom títo potvrdili, že on sám bez problémov sa dokáže o dcéru postarať. Z uvedeného vyplynulo, že aj otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú.
Podľa potvrdenia MUDr. J. D., maloletá navštevuje ambulanciu v podstate len pri preventívnych prehliadkach a očkovaniach. Vždy to bolo v doprovode rodičov, najčastejšie oboch. Matku maloletej nikdy nevideli pod vplyvom alkoholu, starostlivosť o dieťa sa javí ako vyhovujúca, dieťa je zdravé, psychomotoricky v norme.
Obdobne MUDr. J. I., PhD., všeobecný lekár pre dospelých potvrdila, že počal návštevy v jej ambulancii príznaky požitia alkoholu u matky dieťaťa neboli nikdy pozorovateľné.
V konaní potom súd vykonal znalecké dokazovanie, pričom záver znaleckého posudku PhDr. Marty Halašovej, PhD. si osvojil po podaní jej písomného vyjadrenia na námietky otca. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že u mal. G. sa jedná o detskú osobnosť vo vývine, intelekt orientačne v norme, výrazný psychomotorický nekľud, excitovaná, stav destabilizovaný. Okrem nezvládnutej výchovy zo strany matky, v ktorej starostlivosti je maloletá od odchodu otca zo spoločnej domácnosti možno príčiny destabilizácie stavu maloletej hľadať tiež v dedičných dispozíciách. Hlavný dôvod stavu maloletej však znalkyňa vzhliadla v doterajšom vplyve rodičov na maloletú, tzn. v konfliktnej, nepokojnej a konfrontačnej atmosfére medzi jej najbližšími osobami, teda rodičmi. Aktuálne matka žije so svojou matkou v matkinej domácnosti. K matke má pozitívny vzťah. Rovnako k svojmu otcovi, ktorého navštevuje v domácnosti jeho rodičov. Pozitívny vzťah k starým rodičom z oboch strán rodičov maloletej je zachovaný. Zmena výchovného prostredia maloletej je možná, mohla by však klásť väčšie nároky na adaptačné mechanizmy dieťaťa a prehĺbiť súčasnú destabilizáciu jej psychiky. Čo sa týka posúdenia predpokladov oboch rodičov znalkyňa dospela k záveru, že obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady aj riziká pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloletú do budúcna. V štruktúre osobnosti rodičov neboli aktuálne zistené poruchové fenomény ani morálne deficity. U otca bola zistená mierna výhoda, pokiaľ ide o neverbálnu zložku intelektu. Závislostná porucha u matky nebola preukázaná, v jej anamnéze sa však vyskytujú diagnózy súvisiace s poruchami spánku a príjmu potravy. Vo výchovných postojoch matky boli zistené nekompatibility a kontradikcie, ktoré môžu maloletú dezorientovať a destabilizovať. Komplexný pohľad na uvedené zistenia vedie k označeniu otca ako osoby s lepšími výchovnými predpokladmi pre starostlivosť o maloletú. Matka však zostane dievčatku v útlom veku najbližšou osobou s prirodzenými predpokladmi pre napĺňanie potrieb maloletej. Preto odporučila ponechať v súčasnosti dieťa v starostlivosti matky a matku zaviazať okamžitým nástupom na individuálnu psychoterapiu, pretože sa zdá, že potreby maloletého dieťaťa je potrebné saturovať primeranejšie. Od oboch rodičov sa žiada realizovať zodpovedne a osobne svoje rodičovstvo, uznať vzájomne druhého rodiča, ubezpečiť dieťa o svojej láske a ochrane a o láske a ochrane zo strany druhého rodiča a vzájomné vzťahy a komunikáciu usporiadať za pomoci odborníka na rodinnú terapiu a poradenstvo. Čo sa týka úpravy styku s druhým rodičom, návrh znalkyne bol taký, aby úprava bola taká, ktorá rešpektuje rovnakú zodpovednosť rodičov za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Odporučila kontakt s maloletou s druhým rodičom upraviť na každý druhý víkend od piatku popoludnia do nedele podvečer a v týždni, v ktorom druhý rodič nebude mať dieťa cez víkend, v utorky a vo štvrtky popoludní a podvečer podľa programu druhého rodiča v záujme maloletého dieťaťa.
V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd.
Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.
Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené relevantné písomnými vyjadreniami účastníkov a doloženými listinnými dôkazmi osvedčené skutočnosti, záver znaleckého posudku a okolnosti daného prípadu i odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Maloletá je v útlom veku, matka má pre jej starostlivosť vytvorené dobré podmienky. Aj keď znalkyňa označila z hľadiska komplexného pohľadu, za osobu s lepšíme výchovnými predpokladmi otca, aj bolo treba prihliadnuť na to, že maloletá je dievčatkom v predškolskom veku, preto matka je tým rodičom, od ktorého možno dôvodne očakávať, že naplní potreby maloletej po každej stránke, tzn. nie len materiálnej a po stránke starostlivosti, ale aj citovej a výchovnej. Pokiaľ u matky boli zistené určité nedostatky k výkonu tejto úlohy, je potrebné, aby akceptovala doporučenie znalkyne a naďalej sa podrobovala konzultáciám u psychológa v rámci jej psychoterapie. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktorý si osvojil záver znaleckého posudku PhDr. Marty Halašovej, PhD. a rozsudok v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
V časti úpravy styku odvolací považoval odvolanie otca za čiastočne dôvodné, predovšetkým s prihliadnutím na to, že doteraz sa otec stretával s maloletou počas pracovných dní každý týždeň, s čím matka neprejavila nespokojnosť a aj v reakcii na odvolanie otca v podstate nenamieta, aby otec sa s maloletou stretával aj častejšie, než styk upravil súd prvého stupňa. Tiež je dôvodná argumentácia otca, že vo výroku uznesenia mal byť ten-ktorý týždeň označený aj tým, že ide o párny, resp. nepárny týždeň v roku, v tomto smere však ide len o doplnenie presnejšej formulácie výroku. V ostanej časti odvolací súd úpravu styku otca s maloletou, tzn. prázdnin, veľkonočných a vianočných sviatkov považuje za vhodný a upravený tak, že vystihuje potreby a záujem maloletej. Maloletá je v predškolskom veku, pričom navštevuje škôlku, je adaptabilná a prostredie u otca jej nie je cudzie.
Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd v časti úpravy styku otca napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že otcovi upravil styk s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny víkend v roku vždy od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a každý týždeň v roku v utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod., každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod., od 01.08. od 9.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. a počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 15.00 hod. do 27.12. do 15.00 hod. a počas Veľkonočných sviatkov od soboty od 9.00 hod. do pondelka 18.00 hod., každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 16.07. od 9.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., od 16.08. od 9.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. a počas Vianočných sviatkov od 23.12. od 16.00 hod. do 24.12. do 15.00 hod., od 27.12. od 15.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska. Otec je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa na rovnakom mieste matke vrátiť.
Na rozdiel od vyššie uvedeného odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie otca v časti určeného výživného.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Po posúdení vyššie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvého stupňa nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloletú a ani majetkovým pomerom a zárobkovým schopnostiam otca.
Matka maloletej poberala rodičovský príspevok a po uplynutí doby poberania má predpoklady, aby sa zamestnala, nakoľko maloletá navštevuje škôlku. Matka tiež poberá na maloletú rodinné prídavky. Otec podľa zistenie súdu prvého stupňa mal čistý mesačný príjem za rok 2012 676,67 Eur, za rok 2013 710,- Eur a za mesiac január 2014 mal príjem 685,34 Eur. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu nemá. Podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím na nízky vek maloletej a potvrdenie matky, že na maloletú nemusí vynakladať žiadne mimoriadne, ale len bežné výdavky primerané veku maloletej, primeraným výživným je suma 120,- Eur mesačne a to i s prihliadnutím na pomerne široko upravený styk otca s maloletou, počas ktorého potreby maloletej zabezpečuje otec. Takúto sumu výživného môže otec maloletej zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej a zároveň tak umožní podieľať sa aj na životnej úrovni otca.
Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20 až maximálne 30% z jeho príjmu. 20% z preukázaného príjmu otca predstavuje 135,- až 140,- Eur. Výživné určené v sume 120,- Eur je mierne pod hranicou 20%, zohľadňuje však výdavky maloletej vzhľadom na jej nízky vek a široký rozsah úpravy styku s otcom, kedy jej potreby hradí otec, pričom zároveň ide o výživné primerané, vytvárajúce priestor na jeho prípadné zvýšenie pri najbližšej zmene pomerov.
Vzhľadom na zmenu výšky výživné potom odvolací súd zmenil aj výšku nedoplatku otca na výživnom. Za obdobie od 18.04.2013 do rozhodnutia súdom prvého stupňa, t.j. 27.03.2014, kedy bolo zročné aj výživné za mesiac marec 2014 mal otec na výživnom zaplatiť 52,- Eur za mesiac apríl 2013 (13 dní x 4,- Eur) + 11 mesiacov x 120,- Eur, t.j. 1.320,- Eur, tzn. spolu 1.372,- Eur, pričom matke zaplatil len sumu 585,- Eur, takže nedoplatok na výživnom predstavuje 787,- Eur, ktorý nedoplatok súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 40,- Eur, takže po dobu 19 mesiacov otec bude matke platiť 160,- Eur a 20. mesiac 147,- Eur. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (§ 160 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného, s použitím ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil spôsobom uvedeným vyššie.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p..
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.