Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/33/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu V. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. I. XXX/XX, XXX XX V., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanej Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. M. XXX/XX, XXX XX V., zastúpenej Mgr. Miroslavom Červenkom, advokátom KOMERCIA - Združenie advokátov so sídlom M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva, o zaplatenie 9 000,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 06. 09. 2012, č. k. - 78, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 313.88 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalovanej Mgr. Miroslava Červenku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 548,61 eur na účet právneho zástupcu Mgr. Miroslava Červenku do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v predmetnom súdnom konaní domáhal voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou plnením bez právneho dôvodu. Ide o prvú formu bezdôvodného obohatenia vymedzenú v . Žalobca v predmetnom súdnom konaní nepreukázal, že by žalovaná získala na jeho úkor majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, a že by žalovaná vôbec nejaký majetkový prospech na úkor žalobcu v žalovanom období marec 2010 až september 2011 získala.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná boli partnermi, žili niekoľko rokov v spoločnej domácnosti od júla 2005 do novembra 2011. Žalobca potvrdil, že finančné prostriedky boli poukazované na účet žalovanej s jeho súhlasom, keď sám svojmu zamestnávateľovi takýto súhlas udelil. Bolo to po vzájomnej dohode so žalovanou. S finančnými prostriedkami z tohto účtu účastníci konania počas posudzovaného obdobia hospodárili, používali ich na uspokojovanie všetkých svojich potrieb. Žiadne iné finančné prostriedky na tento účet v posudzovanom období neboli poukazované, okrem finančných prostriedkov zo mzdy žalobcu, okrem jedného prípadu, keď na tento účet dňa 25. 07. 2011 bola poukázaná suma 5 000,- eur. Jednalo sa o finančné prostriedky získané z úveru, ktorý si vzala na rekonštrukciu bytového jadra žalovaná vo svojom byte, v ktorom spolu so žalobcom bývali. Žalobca túto skutkovú okolnosť nepopieral. Žalobca v konaní potvrdil, že sa nikdy nedomáhal od žalovanej, aby mal prístup k tomuto účtu. V podstate všetky finančné záležitosti pri spoločnom

hospodárení mala na starosti žalovaná, ktorá uhrádzala všetky povinné platby, ako aj ostatné výdavky na žitie. Žalobca nepreukázal v konaní pred okresným súdom svoje tvrdenie, že by žalovaná časť týchto peňažných prostriedkov použila na zhodnotenie svojho vlastného majetku (rekonštrukciu bytu). Žalovaná platila žalobcovi z uvedených finančných prostriedkov aj náklady na mobilný telefón žalobcu, bolo to okolo 30,- eur mesačne, tiež mu platila životnú poistku v sume 33,- eur mesačne, čo žalobca potvrdil. Okrem uvedeného splácala žalovaná pôžičku za motorové vozidlo, ktoré žalobca kúpil od jej zaťa a v posudzovanom období v auguste 2011 vyplatila zostatok za túto pôžičku v sume 790,08 eur. Motorové vozidlo po ukončení spolužitia užíva žalobca. V roku 2011 žalovaná matke žalobcu vrátila sumu 500,- eur, ktorú matka žalobcu poslala žalobcovi v období, keď bol nezamestnaný na žitie, žalobca túto skutkovú okolnosť nepopieral. Žalovaná z peňazí vrátila ďalšiu pôžičku pre žalobcu, a to jeho dcére v sume 1 500,- eur, čo žalobca potvrdil s tým, že keď bol nezamestnaný, odvody za neho platila jeho dcéra, a tieto peniaze jej boli vrátené z tohto dôvodu. Z uvedených peňazí žalovaná poukazovala určité sumy i pre deti žalobcu, pri príležitosti ich rôznych sviatkov, čo žalobca tiež nepopieral. Žalobca nikdy žalovanej spôsob hospodárenia počas spolužitia nevytkol, čo sám potvrdil. Žalovaná bola počas celého spolužitia so žalobcom zamestnaná, peniaze od svojho zamestnávateľa dostávala do ruky v sume 500,- eur mesačne v čistom, keď i tieto finančné prostriedky boli použité na spoločné žitie. Spoločné žitie sa odráža nielen v nákladoch spojených s vedením spoločnej domácnosti, ako sú náklady na bývanie, na energie, na stravu, ale aj na oblečenie, na kultúrne vyžitie, na zdravotnú starostlivosť, na hygienu. Žalobca sám potvrdil, že finančné prostriedky z jeho mzdy boli poukazované na účet žalovanej k spoločnej spotrebe na základe jeho dobrovoľného rozhodnutia, nič mu nebránilo v tom, ak bol nespokojný s finančným hospodárením v domácnosti, aby zmenil svoje rozhodnutie, a keďže nepreukázal, že by žalovaná v posudzovanom období finančné prostriedky poukázané z jeho mzdy na jej účet využila výlučne len pre vlastnú spotrebu, okresný súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal ani základ, ani výšku svojho nároku.

Prvostupňový súd zdôraznil, že žalobca počas celého spolužitia so žalovanou sa zvlášť o finančné hospodárenie spoločnej domácnosti nestaral, nezaujímal sa oň, všetko ponechával na žalovanú, a to i v posudzovanom období, preto dosť vyznieva tendenčné podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, až po ukončení spolužitia so žalovanou, keď počas celého spolužitia, nielen v posudzovanom období nemal žiadne výhrady k spôsobu hospodárenia v spoločnej domácnosti.

Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo podľa ust. rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi 9 000,- eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , a to tým, že súd prvého stupňa vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ako aj tým, že sa žalobcovi ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. ), taktiež z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ). Ďalej v odôvodnení svojho odvolania žalobca uviedol, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poukázal na ust. s tým, že existuje nesúlad medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá právo podať odvolanie i možnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa ust. Uviedol, že pokiaľ ide o výpočet predložený právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní konanom dňa 06. 09. 2012 neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní skutočností v ňom uvedených vedený, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie prvostupňového súdu smerodajné a z akého dôvodu. Poukázal aj na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia v tomto konaní. Vytýkal, že prvostupňový súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie výsluchu L. U., ktorá sa mala vyjadriť k vráteniu pôžičiek žalovanej, ako aj žiadosť o zadováženie predpisu platieb od bytového družstva na byt žalovanej za roky 2010, 2011, čím neumožnil žalobcovi verifikovať vykonaním dôkazov výpoveď žalovanej a pokiaľ ide o platby za predmetný byt, ustáliť ich presnú výšku. Ďalej namietal, že žalovaná zrejme iba omylom neuviedla (a on sám v strese z pojednávania neuviedol), že vrámci rekonštrukcie bytu žalovanej v roku 2011 došlo nielen

k rekonštrukcii bytového jadra, ale tiež k zakúpeniu vstavaných spotrebičov, pričom hodnota vykonanej rekonštrukcie prevyšovala sumu 5 000,- eur. Tvrdil, že nemožno vylúčiť, že žalovaná si z vyberaných finančných prostriedkov vytvárala vlastné finančné rezervy, ktoré ukladala mimo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX, resp. tieto finančné prostriedky používala iným spôsobom, než na ten, na ktoré boli určené. Tento záver odôvodňuje skutočnosť, že z predmetného účtu bola mesačne vyberaná suma viac ako 500,- eur (preukázateľne nepoužitá na niektorú z vyššie uvedených úhrad posielaných z účtu), a táto v spojení s príjmom žalovanej vo výške 500,- eur mesačne predstavuje sumu viac ako 1 000,- eur mesačne, ktorú bežná rodina na chod domácnosti nespotrebuje, keďže sumy uhrádzané žalovanou na pojednávaní konanom dňa 06. 09. 2012 predstavujú sumu cca 400 až 450,- eur, a teda osud prevyšujúcej sumy mesačne je doposiaľ neznámy. V prípade, že žalovaná nepreukázala použitie predmetnej sumy mesačne, možno ustáliť, že túto sumu mesačne z účtu vybrala, ponechala (už v tomto momente nastalo na jej strane bezdôvodné obohatenie), a či už ju ďalej darovala, stratila, či investovala, je pre posúdenie povinnosti žalovanej bezdôvodné obohatenie vydať bezpredmetné.

Žalovaná v písomnom vyjadrení žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a dostatočne odôvodnený, nakoľko v odôvodnení rozsudku je správne konštatované, že žalobca v konaní nepreukázal, žeby žalovaná získala na úkor žalobcu majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že žalovaná z prostriedkov na účte uhradila spoločnosti Orange Slovensko, a. s., sumu vo výške 591,52 eur (suma za telekomunikačné služby poskytnuté žalovanej), spoločnosti Wüstenrot, stavebná sporiteľňa, a. s., sumu vo výške 323,70 eur (splátky úveru poskytnutého žalovanej), spoločnosti Kooperatíva poisťovňa, a. s.. Vienna Insurance Group sumu vo výške 152,04 eur (poistenie žalovanej), spoločnosti VÚB, a. s., sumu 73,50 eur (poplatky za vedenie účtu žalovanej), v apríli 2011 sumu 700,- eur tretej osobe, k tomu žalovaná uvádza, že mzdu dostávala v hotovosti, teda nie na účet. Najprv sa míňali peniaze žalovanej a potom sa používali finančné prostriedky, ktoré žalobca poukazoval na účet žalovanej. Žalovaná teda používala svoju mzdu aj na vyplácanie potrieb žalobcu a naopak. Žalobca na pojednávaní dňa 06. 09. 2012 sám uviedol, že samotná rekonštrukcia bytu prebiehala v roku 2008, teda mimo posudzovaného obdobia a v roku 2011 bola rekonštrukcia jadra hradená z finančných prostriedkov z úveru, ktorý spláca žalovaná. Tvrdenia žalobcu v odvolaní, že si žalovaná vytvárala vlastné finančné rezervy, ktoré ukladala mimo účtu, resp. tieto finančné prostriedky používala iným spôsobom, než na ten, na ktoré boli určené, sú vykonštruované a tendenčné. Zároveň žiadala priznať trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v medziach daných ust. a bez nariadenia pojednávania podľa , rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne v zmysle ,

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vyčerpávajúcim spôsobom vykonal dokazovanie, správne aplikoval príslušné právne normy, preto jeho rozhodnutie netrpí žiadnou z vytýkaných vád uvedených v odvolaní žalobcu.

Z tohto dôvodu odvolací súd s poukazom na ust. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na konštatovanie správnosti dôvodov.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne zistil skutkový stav a správne ho aj logicky vyhodnotil.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že pred súdom prvého stupňa nebolo sporné, že žalobca so žalovanou žili v spoločnej domácnosti niekoľko rokov ako partneri a spoločne hospodárili. Ich spolužitie trvalo od júla 2005 do novembra 2011, pričom bývali spolu v byte žalovanej a spoločne hospodárili. V období od marca 2010 až septembra 2011 žalobca posielal mzdu, ktorú dosahoval u PPS Group, a. s., so sídlom Tajovského 7, 962 12 Detva, na účet žalovanej vedený vo Z., a. s., K., pobočka M. R. Z. XX, V., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Za uvedené obdobie boli pripísané týmto spôsobom na účet žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 13 885,43 eur, ktorú skutočnosť žalovaná nerozporovala. Žalovaná bola tiež zamestnaná, poberala mzdu od svojho zamestnávateľa vo výške 500,- eur, a to v hotovosti. S uvedenými finančnými prostriedkami žalovaná so žalobcom spoločne hospodárili, finančné prostriedky používali na chod domácnosti a celkové spoločné hospodárenie. Všetky finančné záležitosti pri spoločnom hospodárení mala na starosti žalovaná, ktorá uhrádzala všetky platby, ako aj ostatné výdavky na žitie. Žalobca nikdy počas spoločného žitia žalovanej nevytkol hospodárenie s finančnými prostriedkami. Z finančných prostriedkov pripísaných na účet žalovanej, ktorých výška medzi účastníkmi konania nebola sporná (13 885,43 eur), žalobca považoval sumu 4 885,43 eur za sumu, ktorou prispel za žalované obdobie na úhradu nákladov spojených s vedením spoločnej domácnosti. Potom sumu 9 000,- eur žiadal vydať od žalovanej ako bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd je však toho istého názoru ako okresný súd, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal v konaní ani základ a ani výšku svojho nároku. Tvrdenie žalobcu, že nemožno vylúčiť, že žalovaná si z vyberaných finančných prostriedkov vytvárala vlastné finančné rezervy, ktoré ukladala mimo účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo Z., a. s., resp. tieto finančné prostriedky používala iným spôsobom, než na ten účel, na ktoré boli určené, je tvrdením ničím v konaní nepodloženým, žiadnym hodnoverným dôkazom uvedenú skutočnosť žalobca súdu nepreukázal. Preto jeho námietka v tomto smere uvedená v odvolaní nie je dôvodná.

Ďalšia námietka žalobcu ohľadom tej skutočnosti, že okresný súd zamietol jeho návrh na vykonanie výsluchu L. U., ktorá sa mal vyjadriť k vracaniu pôžičiek žalovanou, ako aj návrh na zadováženie predpisu platieb od bytového družstva na byt žalovanej za roky 2010, 2011, súd nepovažoval za dôvodnú, pretože, ako správne okresný súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, takéto dokazovanie by bolo nadbytočné a neplniace si svoj účel, nakoľko malo smerovať k zisťovaniu skutkových okolností, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné.

Odvolací súd stotožniac sa so skutkovými, ako aj právnymi závermi prvostupňového súdu, poukazujúc aj na ďalšie aspekty daného vzťahu, rozhodnutie okresného súdu považuje v napadnutej časti za správne, a preto ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa a , v spojení s , kde žalovanej ako úspešnej účastníčke konania v odvolacom konaní priznal súd náhradu trov, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vo výške 253,94 eur podľa vyhlášky č. za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18. 12. 2012, ktoré došlo okresnému súdu dňa 19. 12. 2012, ako písomné podanie na súd podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a režijný paušál vo výške 7,63 eur v zmysle citovanej vyhlášky, plus 20% DPH t. j. spolu 313, eur. Trovy konania je podľa žalobca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalovanej.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.