Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-27-2013.pdf
PDF · 129.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3T/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom, na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2014 v trestnej veci proti obžalovanému B. B., nar. XX.XX.XXXX v O. nad O., trvale bytom P. Z. č. XXXX/X, I., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona , takto
rozhodol:
Obžalovaný B. B., nar. XX.XX.XXXX v O. nad O., trvale bytom P. Z. č.XXXX/X, I.
j e v i n n ý , ž e
dňa 28.9.2012 v čase okolo 19.15 hod. v byte na ul. W. č. XXXX/X v O. nad O., po predchádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky napadol U. F. tým spôsobom, že ju udrel do tváre, chytil okolo pásu a za ruky, nadvihol ju a hodil o stenu, následkom čoho si udrela hlavu a chrbát, spadla na zem a nedokázala sa postaviť, čím jej spôsobil nezávažnú zlomeninu bočných výbežkov oblúka III a IV stavca driekovej chrbtice vpravo - bez posunu úlomkov aj s podkožnou podliatinou a odreninou v spánkovotemennej oblasti vľavo, pomliaždenie nadlaktia vľavo s podkožnými podliatinami a poúrazovú adaptačnú poruchu
- zmiešanú, úzkostne - depresívnu reakciu na stres, pre ktoré zranenia bola citeľne obmedzená na bežnom spôsobe života v trvaní 4-5 týždňov, najmä pri osobnej hygiene, fyzickej námahe, starostlivosti o rodinu a pri vykonaní domácich prác, nemohla sa predkláňať, dvíhať, nosiť ani ľahšie predmety, dlhšie stáť, mala strach o seba a deti,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. poriadku sa obvinenému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej U. F., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O. nad O., W. č. XXXX/X spôsobenú škodu vo výške 1021,8 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd odkazuje poškodenú U. F., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O. nad O., W. č. XXXX/X so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný sa cítil byť nevinný. Obžalovaný uviedol, že boli na návšteve u brata na W. ulici, on ich pozval. Dvere otvoril brat. Na návštevu s ním prišla obž. bývalá manželka A. B., dcéra K. B., I. S. - jej priateľ a G. W. - kamarát, ktorý bol potom v Írsku. Ešte ako boli v chodbe bytu, začali na nich útoky od syna poškodenej - Y. a od poškodenej. Poškodená na obž. vykrikovala slovne, že ona sa ide kúpať, na čo prišli, jej syn Y. po obž. skočil okolo krku, tlačili sa do chodby, obž. ho nevedel dať dole. Všimol si, že poškodená mala potýčky s dcérou a bývalou ženou obž.. Pri bitke registroval iba to, že poškodená niečo kričí, ležala na chodbe bytu, ona ležala na chrbte, hádzala sa chrbtom o zem, bola oblečená len v spodnom prádle, mala rozopnutý župan. Pri zápase s jej synom sa presúvali medzi miestnosťami, raz boli v obývačke, potom v chodbe. Keď obž. strhol Y. zo seba, išiel naspäť do chodby, kde on zase po ňom skočil. Toto celé trvalo asi päť minút. Poškodená kričala zo zeme, že sa im pomstí za to, že prišli, že to oľutujú. Počas obž. zápasu s jej synom v istom momente ona prišla medzi nich, snažila sa ich dostať od seba a vtedy sa mohlo stať, že ju jej syn udrel. Boli aj na zemi, ona prišla medzi nich a snažila sa ich odtrhnúť aby sa nebili. To ako je uvádzané poškodenou, že ju obž. mal zdvihnúť za boky a potom niekde hodiť, nie je pravda. Maximálne ju odsunul rukou, určite ju nedvíhal ani nesácal. Nevedel, či ona dopadla o stenu alebo o zem, ale dané zranenie jej určite nespravil. Čo sa týka tváre, tam k úderom mohlo dôjsť pri konflikte s dcérou obž.. K zraneniam podľa obž. došlo, keď počas zápasu s Y. ona ležala na chodbe a hádzala sa o zem. Taktiež čo sa týka jej zranenia, chce poukázať na to, že poškodená už na ďalší týždeň napriek PN sa zúčastnila pojednávania o rozvode a takisto bola aj na jarmoku. Obžalovaný a osoby, ktoré s ním prišli do bytu, taktiež boli zranené, boli poškriabaní, obž. bol "seknutý v chrbte", zranenia si dali ošetriť až v Trenčíne po tom ako boli danú vec nahlásiť na polícii v O.. Na otázky uviedol, že podľa neho v tom čase jeho brat v tom byte ešte býval, to bolo asi posledný deň, vzhľadom na to, čo sa stalo v tomto byte dostal zákaz zdržiavať sa v tomto byte. On chodil na týždňovky do Rakúska, ale chodil do tohto bytu v tom čase ešte na víkendy. U brata sa zastavil na kávu, lebo bol na návšteve u rodičov. Na otázku, či ho poškodená vyzvala aby odišli uviedol, že áno, ale to už bolo počas útoku jeho syna a vtedy sa už tomu nedalo zabrániť. Na otázku k jeho zdravotnému stavu obž. uviedol, že je pred operáciou oboch bedrových kĺbov a na čiastočnom invalidnom dôchodku, nemohol sa dopustiť skutku tak ako to popisuje poškodená, lebo nevie síce koľko váži, ale nebol by ju schopný zdvihnúť. K jeho vzťahu s bratom uviedol, že neboli rozhádaný, ale nenavštevovali sa často, z jeho rodiny ho nikto nemusel. Stretávali sa pribl. raz do mesiaca.
Svedkyňa-poškodená U. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej vtedajší manžel zavolal jeho rodinu k nim do bytu, vtedajší manžel s nimi už v tom čase dva mesiace nebýval. Toto potvrdil aj pri jeho výpovedi pri rozvodovom konaní. Oni prišli, myslela tým bývalý manžel, obžalovaný, exmanželka obžalovaného, jeho dcéra a dvaja pre ňu cudzí ľudia. Spolu s bývalým manželom to bolo 6 ľudí. Prvý vstúpil do bytu B.
- obžalovaný, ktorý napadol jej syna Y.. Poškodená bola v strese, dala si nohavice do polovice dole. Tie dve ženy, teda jeho bývalá manželka a jeho dcéra ju chytili a hodili na zem na chodbe v byte. Potom sa poškodená zodvihla zo zeme, pomohol jej pri tom mladší syn potom išla za B., on bol v dverách medzi chodbou a obývačkou, nechcel ju pustiť do obývačky. On sa otočil, dal jej facku, poškodená mu ju vrátila. Potom ju zase stiahli tie dve ženy, roztrhali jej tričko a vytiahli ju na schodisko, tam ju zhodili na zem a kopali. Keď sa zodvihla, tak šla späť do bytu, tam jej syna v chodbe bili traja ľudia, B. a tí dvaja pre ňu neznámi chlapi, prosila ich, aby mu neubližovali, že ho zabijú. V tom sa B. otočil, chytil ju za boky a hodil o stenu. Pošk. sa už nepostavila. Ako ju hodil, spadla na zem, hlavu si udrela a tiekla jej krv. Potom ju už zdvíhal syn, lebo ona sa už nepostavila. Potom prišli policajti a prišla záchranka. Keď prišla záchranka, tak ju ošetrovali, prezliekli jej tričko, obliekli ju, nakoľko sa nevedela postaviť, naložili ju na vozík a potom ju odviezli sanitkou. Keď záchranka prišla tak sa pýtali, kto je ešte zranený, nikto nič nepovedal. Keď ju doviezli do nemocnice nevedela, čo jej je, nemohla sa postaviť, išla na vyšetrenia, potom ju informovali, že bude musieť zostať v nemocnici, nakoľko má polámané stavce, na druhý deň mala po celom tele modriny. Mala ešte zranenie aj na hlave, iba povrchová rana, taktiež ju veľmi bolela hlava. Nemohla sa hýbať, museli jej pomáhať aj na toaletu. V nemocnici bola 4 dni, doma na PN sa liečila približne
do polovice januára. Vyhľadala aj psychiatrickú pomoc nakoľko sa nevedela vysporiadať s tým, čo sa stalo, nespala, schudla na 48 kg, navštevuje ho doteraz. Na otázku uviedla, že nemôže byť pravda, že obžalovaný bol jeho bratom pozvaný na kávu, pretože on už sa s bratom dva roky nerozprával, oni nemali dobrý vzťah, písali si škaredé smsky. V tom čase v byte už obžalovaného brat nemal svoje veci, už tam nespával. Podľa poškodenej jej bývalý manžel neuniesol rozvod a takisto nemal rád svojho staršieho syna. Bratia, teda obž. s mojim bývalým manželom mali medzi sebou nezhody ohľadom nejakého zlata po bývalej svokre. V rodine bývalého manžela poškodená nebola dva roky, odkedy sa rozviedol obž. so svojou ženou. Na otázku kedy bol jej bývalý manžel v deň skutku v predmetnom byte uviedla, že bol 2-3 hodiny pred incidentom v byte, potom odišiel z dôvodu príchodu policajtov, potom prišiel 5-10 minút pred príchodom obžalovaného, telefonoval si s obž. že už môžu prísť, potom zase odišiel z bytu a potom prišli všetci naraz. Vylúčila, že ku konfliktu mohlo dôjsť na základe toho, že jej syn napadol jej bývalého manžela, bývalý manžel sa vyhrážal, že dá syna zbiť a to dokonca pred policajnou hliadkou a potom telefonoval, zbehol dole a o 5 minút tu bol aj s nimi.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedka Y. B. z prípravného konania zo dní 22.11.2012 a 26.3.2013, ktorý uviedol, že to bolo 28.09.2012 vo večerných hodinách v čase asi po 19.00 hod., kedy prišiel otec I. B., spolu so svojou rodinou t. j. bratom B. B., A. B., a ich dcérou K. B., ktorá tam bola s kamarátom a ešte jedným neznámym mužom. Otec im otvoril vchodové dvere a dvere na byte. Prvý vošiel obžalovaný a tento sa pýtal ohľadne nejakého zlatého prívesku, svedok povedal, že nevie obž. sa mu vyhrážal zabitím, špinavo mu nadával, po čom ho obž. sotil svedok padol na klietku. Následne sa po ňom vrhli dvaja ostatní muži s obžalovaným. Po tomto ho ťahali do obývačky, resp. tlačili, v tom prišla matka a povedala im, aby ho nechali lebo ho zabijú. V tom sa B. otočil ku nej a dal matke facku. Následne matku chytili tie dve ženy a matku ťahali do chodby. Obž. ho potom chytil rukami za boky a hodil na ľaví bok. Následne sa pridali ostatní a začali ho biť. Bili ho do hlavy, a to päsťou do tváre, na chrbát, po rukách, po lakťoch a kolenách. Počas toho ako ho napádali hodili ho aj do vitríny, skrinky, ktorá bola v obývačke a táto sa rozbila. Po tom, ako ho prestali biť, prišiel otec, a tento povedal, že chlapi to stačí, nechajte ho. Svedok išiel na chodbu v byte, kde zbadal, že na zemi kvočala jeho matka, tá vravela aby ho nebili v tom ju obžalovaný chytil za boky a hodil ju o stenu, medzi spálňou a detskou izbou a následne si všimol, že po tom ako matka narazila do steny na stene bola krv a mama mala rozbitú hlavu, a nedokázala sa postaviť. Obžalovaný mu povedal, že si svedka chytí v Trenčíne a zabije ma. Medzitým jeden z nich ten vyšší, chytil činku a tú po svedkovi hodil. Ako bol na chodbe, ešte ho "trmali a ťahali", a matka im vravela aby ho nebili. Oni po tom stále ešte nadávali na neho ako aj matku a následne prišli policajti. Následne po tom ako už bola na mieste polícia a svedok išiel na ošetrenie vonku pred bytovým domom mu povedal B., že ešte aj tu pred policajtmi dostane bitku, pričom niektorý z policajtov to musel počuť.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle §263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedka Q. B. z prípravného konania zo dňa 22.11.2012, ktorý uviedol, že dňa 28.09.2012 v čase asi okolo 19.00 hod. prišiel otec I. B. s jeho rodinou B. B., jeho bývalou ženou A. B. a s dcérou K. B., a dvoma neznámymi osobami a B. B. povedal bratovi, že ešte raz sa dotkne otca tak to schytá, na to otec B. povedal, že mu zobral prívesok a potom skočil po Y., ktorého zvalil na zem, v tom pribehla matka, že aby prestal biť a v tom ju B. chytil a zvalil o zem, a tí traja B. a dvaja neznámi ťahali Y. do obývačky a v tom začali K. s A. kopať matku, pričom svedok matke pomohol postaviť sa, a v tom ju napadli a to K. s A., začali ju biť na chodbe a svedok videl ako napádajú brata v obývačke, po tomto svedok vybehol na chodbu, kde K. potiahol za vlasy, potom zavolal záchranku a políciu. Otec ich vyviedol von z bytu a po príchode polície a záchranky ošetrili matku, brata. K napadnutiu jeho matky uviedol, že po tom, ako ju hodil obžalovaný, mama ležala na chodbe a následne ju začali ťahať tie dve ženy, a vytiahli ju pri schodište vo vchode. Tam ju opreli o susedine dvere a začali ju kopať.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne Natálie B. z prípravného konania zo dní 15.1.2013 a 25.06.2013, ktorá uviedla, že strýkovi I. odspodu zazvonili na zvonček. Strýko im prišiel dole otvoriť, následne po schodoch prišli k nemu k bytu. Do bytu vošiel prvý strýko I., za ním išla svedkyňa spolu s otcom. Jej matka s jej priateľom I. S. a kamarátom G. W. išli pozadu, do bytu s nimi nevošli. Ako prišla do spomenutého bytu zaregistrovala manželku I. B., ktorá hneď vyletela na I. so slovami "to si si posral" a niečo v tom význame, že to čo má byť, ďalej hovorila že sa ide sprchovať. Do toho si rozopla gombík na rifliach, dala si dole tričko. Ostala tam iba v podprsenke a bolo vidieť, že má spodné prádlo červenej farby. Oni si ju ďalej nevšímali, v tom vybehol z vedľajšej izby Y. B., ktorý skočil zozadu po otcovi, tak že sa mu zavesil na krk a začal otca udierať
päsťami na oblasť krku. Otec chcel Y. zo seba strhnúť a presúval sa do obývačky. Svedkyňa zakričala na priateľa "aby rýchlo išiel, že Y. bije otca". V tom si všimla W. ako začala v byte kričať so slovami "pomoc", a že nech jej mladší syn zavolá pomoc. Q. následne vyšiel z bytu na schody a kričal o pomoc. Všimla si, ako Y. zaútočil na jej priateľa, ktorý medzi tým prišiel do obývačky aby pomohol jej otcovi. Začal I. S. kopať na hrudník a rebrá. Jej mama A. B. v tom vybehla za Q. B., aby tam nekričal a nerobil hanbu. Ako toto videla poškodená vybehla za mamou na chodbu, chytila ju za krk, pri čom jej strhla náušnicu, tlačila ju až pri schody. Hneď nato svedkyňa vybehla z bytu, bála sa, aby mamu nesotila zo schodov. W. chytila silno za ruku, aby išla od mamy preč, tá sa v tom otočila a rukou ju "zdrapila" na tvár, pri čom svedkyni vyletel pirsing z nosa a rozbila jej peru. W. ako zbadala, že na chodbe v byte sa medzi sebou bijú obžalovaný, priateľ svedkyne a jej syn, tak išla medzi nich. Postavila sa pred obžalovaného a v tom ju jej syn Y. udrel rukou na tvár. S mamou okamžite chceli ísť preč, preto mama na chodbe hľadala, kde má náušnicu a hneď išli po schodoch všetci dole. Otec s jej priateľom vyšli spolu so strýkom I. z bytu a išli za nimi po schodoch. V tom Y. B. začal po nich pľuť, a vulgárne nadávať. Následne sotil svojho otca I. B. zo schodov, ten sa stihol chytiť zábradlia a na zem nespadol. Ďalej sa Y. vyhrážal, že si svedkyňu chytí v Trenčíne. Keď schádzali po schodoch, tak W. a Q. boli v byte. I. B. sa do ničoho nezapájal, a nič nerobil. Po tom, vyšli von a čakali asi 10 až 15 minút na políciu, tá ica vypočuli, čo sa stalo. Následne asi 5 minút po policajtoch prišla záchranka. W. si žiadne zranenie na poškodenej nevšimla. Keď ju však brala na invalidnom vozíčku zo vchodu do sanitky záchranka, tak sa W. akoby usmievala. Rukou si zakrývala tvár. Niekto povedal, že ona to hrá, W. sa len usmievala a krútila hlavou. Na to doktorka odpovedala, že ona to nehrá. Svedkyňa uviedla, že krátko po tomto incidente asi tak o týždeň či dva týždne sa konal v Bánovciach nad Bebravou jarmok, na ktorom jej bratanec Q. W. z E. videl poškodenú aj so synmi Y. a Q. sa prechádzať po jarmoku. Na otázku, s kým prišla poškodená do fyzického kontaktu, svedkyňa uviedla, že poškodenú nikto fyzicky nenapadol, len ona napadla ju, jej mamu a zaplietla sa aj medzi jej otca a Y. a priateľa svedkyne. W. mala po konflikte rozbité pery, v mieste, kde mala piercing ranu zahnisanú.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle §263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne A. B. z prípravného konania zo dní 15.1.2013 a 25.06.2013, bývalej manželky a družky obžalovaného, ktorá uviedla, že do bytu prišla s obžalovaným dcérou, I. S. a G. W.. Do bytu ich od vchodu doprovodil I. B.. V byte poškodená Ľ. B. uviedla, že " toto nemal robiť", začala sa vyzliekať trhať si vlasy a hádzať o zem. Medzi poškodenou, svedkyňou a jej dcérou došlo ku konfliktu, ktorý mala zapríčiniť poškodená, ktorá mala svedkyni strhnúť náušnicu a jej dcére vytrhnúť piercing. Ako sa svedkyni podarilo odtrhnúť poškodenú od dcéry a zatlačiť naspäť do bytu, nevedela uviesť. Poškodená mala potom ísť do obývačky, kde dochádzalo ku konfliktu syna poškodenej a jej exmanžela. K pádu poškodenej pri tom dôjsť nemalo. Svedkyňa si na poškodenej žiadne zranenia nevšimla. Pred odchodom mala na nich poškodená pľuť a nadávať im. K zraneniam poškodenej podľa svedkyne mohlo dôjsť keď sa poškodená zaplietla do konfliktu obžalovaného so synom poškodenej, pričom jej ich mal spôsobiť syn poškodenej.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedka I. S., priateľa dcéry obžalovaného, ktorý uviedol, že ešte pred fyzickým konfliktom došlo ku slovnému konfliktu poškodenej s jej manželom, poškodená sa potom začala vyzliekať a trhať si vlasy a hodila sa o zem. K obžalovanému pribehol Y. B. a začali sa naťahovať. Svedok pomáhal obžalovanému. Y. B. svedka udrel do tváre a svedok ho udrel tiež. Svedok konflikt obžalovaného s poškodenou neuvádza. Pri odchode z bytu mala poškodená stáť na vlastných nohách. Svedok uviedol, že G. W. ani Q. B. sa do konfliktu nezapojili.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 1Tr. poriadku prečítal zápisnice o výsluchu svedka I. B., v súčasnosti už bývalého manžela poškodenej, brata obžalovaného, ktorý uviedol, že do bytu prišiel on, jeho brat s ďalšími osobami, následne došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a Y. B., pričom konflikt mal vyvolať jeho syn. Svedok sa do konfliktu nezapojil. Svedok si všimol zranenie iba na poškodenej
- krvácanie z hlavy. Poškodená sa mala sama hádzať o zem, udrieť o zásuvku a roztrhnúť si blúzku. Svedok uviedol, že jeho vzťah s manželkou a synom Y. bol zlý.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 1 Tr. poriadku prečítal zápisnice o výsluchu svedkov Q. F. a Q. F. z prípravného konania. Obaja svedkovia potvrdili, že zachytili krik z bytu poškodenej, na ich poschodie vybehol Q. B., ktorý ich požiadal o zavolanie polície. Svedok F. zavolal na políciu, potom zatvoril dvere. Svedkovia už potom sledovali iba príchod PZ.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne Z. E., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že v deň skutku začula krik, v ktorom rozpoznala krik poškodenej o pomoc. Išla sa pozrieť na nižšie poschodie, kde dobehol aj Q. B., ktorý povedal, že švagor bije jeho mamu. Neskôr prišiel aj Y. B., ktorý mal monokel a uviedol, že "ich bili". Svedkyňa sama incident nevidela.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedka Q. E., ktorý bol na miesto vyslaný ako príslušník PZ. Pred vchodom stáli ľudia, pričom jedna osoba uviedla, že bola poškodenou pohryzená. Byt im otvoril syn poškodenej, ktorý uviedol, že incident sa stal tak, že do bytu prišiel jeho otec s ďalšími osobami, jedna osoba chytila poškodenú a hodila ju o stenu. Syn ju chcel brániť, ale odviedli ho do obývačky. V čase príchodu bolo vidno pri dverách červený fľak od krvi. Poškodená sedela v kuchyni a sťažovala sa na bolesť hlavy a krku.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedka V. B., ktorý bol na miesto vyslaný ako príslušník PZ. Svedok uviedol, že pred vchodom stáli ľudia a p. B., ktorý uviedol, že má problémy so synmi, že mu mali odcudziť zlatú retiazku. V byte bola poškodená a jej dvaja synovia. V byte bol neporiadok a na stene červená škvrna. Poškodená oznámila, že bola napadnutá a bolí ju hlava a krk.
Znalec MUDr. Dušan Gyuttment sa pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pridržiaval záverov písomného vyhotovenia znaleckého posudku. Uviedol, že charakter zranenia poškodenej bol ľahký, jej najzávažnejším zranením bolo odlomenie bočných výbežkov tretieho a štvrtého stavca driekovej stupnice, charakterom nezávažnej okrajovej zlomeniny. Z ostatných zranení utrpela pomliaždenie s podkožnou podliatinou a odreninou v spánkovo temennej oblasti vľavo bez otrasu mozgu, pomliaždenie hrudníkovej steny vpravo, bez podkožnej podliatiny, pomliaždenie nadlaktia a predlaktia vľavo s podkožnými podliatinami. Pomliaždenie s podkožnou podliatinou v ľavej sedacej oblasti 8 cm a na prednej strane ľavého predkolenia o priemere 10 cm. Poúrazovú adaptačnú poruchu (zmiešanú úzkostne depresívnu) stanovenú a liečenú psychiatrom od 23.10.2012, teda v čase 3 až 4 dni po úraze a psychológom ku dňu vyšetreniu znalcom. Najpravdepodobnejší dôvod zranenia je taký, že zranenie vzniklo pri hodení o stenu a následným pádom na zem, čomu by zodpovedali aj podliatiny v nadlaktí, ktoré by zodpovedali fyzickému útoku. Nevylúčil, že by k zraneniu mohlo dôjsť aj pri kopnutí nohou v leže, v tejto oblasti na koži neboli zjavné nejaké povrchové poranenia, odreniny, avšak zo správy vyplýva, že na danom mieste bola výrazná pohmatová bolesť a nedá sa tak vylúčiť vnútorný hematóm. Možnosť samospôsobenia zranenia sa nedá vylúčiť, je menej pravdepodobná vzhľadom k tomu, že by nebola dosiahnutá potrebná intenzita a to aj vzhľadom na to, že neboli zistené žiadne chorobné zmeny kostí. Popri uvádzaných spôsoboch priameho mechanizmu vzniku tohto zranenia existuje aj nepriamy spôsob vzniku zranenia a to kŕčom svalstva upínajúceho sa na bočné výbežky driekovej chrbtice a síce svalu štvoruhlého a driekového svalu kedy v priebehu zápasu páchateľa s obeťou môže dôjsť k nekoordinovanému stiahnutiu tohto svalstva a tým aj k odtrhnutiu bočných výbežkov. Pričom v tomto prípade by mohlo dôjsť k takémuto typu zranenia, v prípade, že poškodená by pevne stála a vrchná časť jej tela by bola zrotovaná po dlhej osi chrbtice v prípade aj s úklonom, čo by mohlo zodpovedať pasovaniu sa alebo naťahovaniu sa, teda aj vzájomného zápasu. K následkom zranenia uviedol, že takéto zranenie jedného odlomeného výbežku sa zahojí za 3-4 týždne, viacerých výbežkov 6 týždňov, v tomto prípade 4-5 týždňov, avšak poškodená i napriek tomu, že mala povolené vychádzky obvodnou lekárkou od druhého týždňa po úraze, zostávala dlhodobo na PN v trvaní 11 týždňov ku dňu vyšetrenia znalcom, čo znalec považuje za neobvyklé a neadekvátne dlhé takéhoto charakteru zranenia. Navyše, pri vyjadreniach poškodenej pri vyšetrení jednotlivými lekármi úmerne s predlžovaním liečby alebo doby liečenia narastali jej subjektívne ťažkosti. Napríklad, počiatočné ľahké obmedzenie predklonu pri vyšetrení neurologičkou malo pozitivitu Tomayerovho príznaku, avšak pri nástupe liečby na FRO sa už nemohla údajne predkloniť vôbec, čo je neobvyklé. Pri takomto type poranenia sa nikdy nedá úplne vylúčiť aj zveličovanie príznakov pacientom. Navyše, rehabilitačná liečba bola zahájená až o 3 týždeň neskôr po zahájení chirurgom, čakala na ďalšie vyšetrenie 11 dní spolu 41 dní bol interval bez liečby. Všetky vyšetrené príznaky aj neurológom aj fyziatrickým lekárom rehabilitácie sa vyšetrujú na základe subjektívnych údajov pacienta, teda v akej polohe nastane bolesť. Znalec nadobudol presvedčenie, že došlo u nej aj k určitému zveličovaniu príznakov. Nejednalo sa o simuláciu, ale určité zveličovanie a nadsadzovanie tam bolo. Poškodená bola obmedzená na bežnom spôsobe života 4-5 týždňov. Čo sa týka dĺžky PN celková dĺžka potrebnej PN mohla byť ovplyvnená aj z dôvodu liečby psychiatrom, ktorá môže byť taktiež dôvodom na PN a to aj dlhšieho trvania, ktoré by mohlo ovplyvniť aj kvalifikáciu. K
pohyblivosti poškodenej po vzniku zranenia znalec uviedol, že záleží od individuálneho prahu bolesti, v prípade prekonania bolesti nakoľko ide o menej závažnú zlomeninu, mohla sa ďalej pohybovať s určitým obmedzením, čo sa týka pohyblivosti chrbtice a to aj v súhrne so všetkými ostatnými zraneniami jej tieto nebránili, napríklad v chôdzi. Toto mohlo byť čiastočne ovplyvnené aj adrenalínom, ktorý ovplyvňoval prah bolesti. Na otázku či zranenie mohlo byť spôsobené odstrčením uvádzaným obžalovaným, znalec uviedol, že odstrčenie rukou je skôr vylúčené, vzhľadom na charakter ostatných zranení a to hlavne vzhľadom na obojstranné podliatiny nadlaktia spôsobené rukou na poškodenej.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy. Z lekárskych správ (č.l. 105-110) vyplývajú zranenia poškodenej ako aj postup ich liečby. Rozsah zranení korešponduje so závermi odborného vyjadrenia č. 41/2012 prezentovanými aj na hlavnom pojednávaní. Doba nevyhnutného liečenia zranení a obmedzenia nekorešponduje so štandardným trvaním liečenia hlavného zranenia v obdobných prípadoch tak ako to vyplýva aj z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní.
Fotodokumentácia z miesta činu zachytáva stav domácnosti poškodenej po incidente, na snímke č.4 je zachytená krvavá stopa v chodbe bytu spomínaná pri výpovedi svedkami V. B. a Q. E..
Z lekárskej správy klinického psychológa č.l. 165 vyplýva, že poškodená navštívila ambulanciu psychoterapeutky do 3.4.2013 3 krát s úzkostne - depresívnymi symptómami, ktorý sa mal u poškodenej vytvoriť na základe obžalobného skutku.
Z potvrdenia všeobecného lekára obžalovaného zo dňa 4.7.2013 č.l. 283 vyplýva, že obžalovaný trpí obojstranným ochorením bedrových kĺbov ťažkého stupňa a obž. sa nedoporučuje zdvíhať ťažké bremená.
Z bodového ohodnotenia vyplýva rozsah bodového hodnotenia jednotlivých zranení zistených u poškodenej pre účely stanovenia odškodnenia za spôsobenú bolesť. Jedná sa o 6 samostatne posudzovaných a bodovo ohodnotených zranení. Zranenia nezahŕňajú poúrazovú adaptačnú poruchu diagnostikovanú a liečenú psychiatrom. Celková bodová hodnota bola stanovená na 110 bodov. Hodnota bodu pre rok 2012 predstavovala sumu 15,72 € za jeden bod.
Zo správy mesta Trenčín k osobe obžalovaného vyplýva, že tento nebol mestom priestupkovo prejednávaný. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že dňa 22.4.2013 sa mal dopustiť priestupku na úseku cestnej dopravy Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento sa nedopustil žiadneho trestného činu.
Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný svedeckými výpoveďami svedkyne poškodenej U. F. a prečítanej výpovede svedka Y. B.. Vina obžalovaného podporne vyplýva aj z výpovedí svedka Q. B., Z. E., Q. E. a V. B.. Vina obžalovaného je preukazovaná aj listinnými dôkazmi a to odborným vyjadrením č. 41/2012, lekárskymi správami z liečenia poškodenej, fotodokumentáciou z miesta činu a lekárskou správou klinického psychológa.
Súd mal jednoznačne preukázané, že skutok tak ako je popísaný v obžalobe sa stal. V danom prípade súd pri rozhodovaní musel vyhodnocovať dve protichodné skupiny dôkazov resp. svedeckých výpovedí na jednej strane to boli výpovede poškodenej a jej synov jednoznačne tvrdiace, že k spáchaniu skutku došlo spôsobom uvedeným v obžalobe, na druhú stranu išlo o výpovede obžalovaného a niektorých ďalších osôb, ktoré s ním vstúpili do bytu, z ktorých vyplývalo, že k incidentu síce došlo, avšak zranenie poškodenej nebolo spôsobené obžalovaným. Z výpovedí obžalovaného, poškodenej, Y. B., A. a K. B. mal súd za potvrdené, že v čase skutku po skončení jej roztržky zo svedkyňami A. a K. B. sa poškodená presunula do jej bytu, kde sa snažila zabrániť prebiehajúcemu konfliktu medzi jej synom a obžalovaným. W. A. B., K. B., svedok I. B. ani svedok I. S. útok obžalovaného na poškodenú neuviedli, obžalovaný pripustil iba jej odstrčenie rukou. Na druhú stranu poškodená ako aj Y. a Q. B. priamo uviedli odhodenie poškodenej obžalovaným v tomto čase. Súd po vykonanom dokazovaní vzhľadom na to, že jednotlivé výpovede poškodenej A. F., svedkov, Y. B., Q., B., I. B., K. a A. B. mohli byť tendenčné či už za účelom zabezpečiť odplatu a odškodnenie za incident, alebo v snahe napomôcť oslobodeniu obžalovaného súd vyhodnotil v rozporných častiach za dôveryhodnejšie tie výpovede, ktoré boli súladné s objektívnymi dôkazmi o zistených zranenia u poškodenej, o možnom spôsobe ich vzniku
ako aj so svedeckými výpoveďami ostatných svedkov, ktorí však neboli priamymi svedkami skutku. Súd mal lekárskymi správami z liečenia zranení poškodenej, ako aj závermi znaleckého dokazovania za jednoznačne preukázané, že k zraneniam došlo počas incidentu. Zranenia či už v lekárskych správach, ale aj v hodnotení znalcom boli považované za "čerstvé", toto je taktiež podporne preukazované aj výpoveďou príslušníkov PZ, ktorí na mieste zaznamenali krvavú stopu, ktorá v čase ich obhliadky ešte bola červená, nebola teda zaschnutá. Zo záverov znaleckého dokazovania je síce zrejmé, že k najzávažnejšiemu zraneniu - zlomenine bočných výbežkov stavcov driečnej chrbtice mohlo dôjsť aj inými spôsobmi, avšak podľa znalca najpravdepodobnejším spôsobom bol práve spôsob popísaný v obžalobe. Tomuto spôsobu nasvedčuje aj vo fotodokumentácii zachytená krvavá stopa v chodbe predmetného bytu, opretiu hlavy poškodenej o stenu v čase po útoku, keď už nebola poškodená samostatného pohybu pre zranenie chrbtice tak ako to uvádzala poškodená a jej syn Y.. Podľa vyjadrenia znalca poškodená pri takomto druhu zranenia chrbtice síce po prekonaní bolesti bola schopná pohybu, avšak s obmedzeniami. Je preto ťažko predstaviteľné, že by poškodená, ak by toto zranenie utŕžila napr. pri časovo predchádzajúcej potýčke so svedkyňami A. a K. B. bola schopná snažiť sa "rozbraňovať" konflikt medzi jej synom a obžalovaným (rozbraňovanie spomínal vo svojej výpovedi okrem svedkov aj samotný obžalovaný, pričom pripustil aj odstrčenie poškodenej rukou). Podporne v prospech obžaloby v tejto časti vyznieva aj výpoveď svedkyne E., ktorá uviedla, že počas skutku na druhé poschodie vybehol syn poškodenej Q. B., ktorý mal uviesť, že jeho mamu bije švagor. Vzhľadom na náhlosť situácie je podľa súdu málo pravdepodobné, že svedok Q. B. by počas prebiehajúceho útoku bol schopný podávanú informáciu pozmenenú resp. nezodpovedajúcu tomu čo sa odohrávalo v ich byte resp. pred bytom. Spôsob vzniku zranenia popísaný v obžalobe podporne vyplýva aj niektorých ďalších zranení zistených u poškodenej. Poškodená utŕžila o. i. krvácavé zranenie v temennej časti, ktoré naznačuje skôr náraz hlavy o prekážku (zodpovedajúce hodeniu o stenu) ako útok na hlavu vedený zozadu, ktorý nebol ani uvádzaný v žiadnej z výpovedí. Poškodenej boli taktiež spôsobené pomliaždeniny v nadlaktí, ktoré aj podľa vyjadrenia znalca vznikli najskôr pri pevnom uchytení poškodenej oboma rukami, pričom práve takéto uchytenie je potrebné na uskutočnenie odhodenia poškodenej o stenu. Uchytenie poškodenej obžalovaným v približne tejto oblasti (v oblasti ramien) spomína vo svojej výpovedi nielen poškodená, ale aj svedok Y. B.. Na rozdiel od obžaloby súd nebol presvedčený, že aj ostatné zistené zranenia boli spôsobené útokom obžalovaného. Zo žiadnych z výpovedí nevyplynulo, že obžalovaný by sa s poškodenou naťahoval (najpravdepodobnejší spôsob vzniku zranení na predlaktí podľa vyjadrenia znalca), alebo útočil poškodenej do oblasti nôh, kde boli konštatované lekárskymi správami podliatiny u poškodenej (znalec v tomto prípade uviedol za najpravdepodobnejší spôsob vzniku kop nohou), súd v tejto časti považoval za pravdepodobnejšie, že tieto zranenia vznikli počas konfliktu poškodenej so svedkyňami A. a K. B. a ako také ich preto vynechal z popisu skutku a nepriznal v tomto rozsahu ani poškodenej náhradu bolestného za tieto zranenia. Náhrada škody tak bola priznaná v rozsahu 1021,8 € zodpovedajúcemu bodovému ohodnoteniu odškodnenia za bolestné za zranenia u ktorých mal súd za preukázané, že boli spôsobené útokom obžalovaného na poškodenú ( 45+15+5 bodov t.j. 60 bodov x15,72 € t.j. hodnota náhrady za zranenia v r. 2012).
Čo sa týka obrany obžalovaného v časti podporenej svedeckými výpoveďami I. a A. B., podľa ktorých si zranenia mala poškodená privodiť sama svojím konaním - hadzaním sa o zem. Súd túto obranu vyhodnotil ako nedôveryhodnú a to jednak s poukazom na závery znalca na pravdepodobné príčiny zranenia chrbtice a nediagnostikovanie chorobných zmien na chrbtici u poškodenej, ako aj vzhľadom na aj zo strany týchto svedkov prezentovanú časovú súslednosť, kde ku hádzaniu sa poškodenej malo dôjsť na začiatku celého incidentu, pričom poškodená následne sa mala ešte sama pohybovať, zúčastniť sa konfliktu s A. a K. B. a zabraňovať konfliktu obžalovaného s jej synom, čoho by podľa súdu jednoznačne nebola v prípade už vzniklého zranenia schopná. Spôsobenie zranenia kopmi nohou, ktoré ako možnú aj keď menej pravdepodobnú príčinu uvádzal znalec súd nepovažoval za možnú príčinu, pretože ku kopom malo podľa poškodenej dôjsť iba počas konfliktu s K. a A. B., pričom z výpovedí svedkov vyplýva, že poškodená aj po tomto momente ešte bola schopná samostatného pohybu.
V časti obrany obžalovaného týkajúcej sa nemožnosti spôsobenia z dôvodu jeho zdravotného stavu, kde obžalovaný poukazoval na u neho diagnostikovanú bilaterálnu coxarthrozu ťažkého stupňa, súd túto obranu vyhodnotil ako nedôveryhodnú, jednak na vyjadrenie znalca, uvedenému stavu resp. schopnostiam obžalovaného počas jeho výsluchu na pojednávaní ako aj vzhľadom na výpoveď samotného obžalovaného o priebehu skutku, kde uvádzal, že okolo krku sa mu zavesil svedok Y. B. a s týmto zápasil vo viacerých miestnostiach bytu. Pokiaľ teda obžalovaný bol schopný uniesť záťaž svedka (ktorá je minimálne obdobná s váhou poškodenej) nemohol mať problém uniesť resp. zdvihnúť
poškodenú a následne ju odhodiť (keď uvedená choroba znamená iba poškodenie bedrových kĺbov a nie rúk). Taktiež súd poukazuje na samotným obžalovaným doručené lekárske potvrdenie o jeho stave, kde je vyjadrené odporučenie nedvíhať ťažký náklad a nie nemožnosť takúto činnosť uskutočniť.
Súd vzhľadom na vyjadrenie znalca mal v danom prípade za dané, že je skutočne možné, že poškodená následky a príznaky svojich zranení zo skutku nadsadzovala, kde jej liečba trvala čas značne presahujúci obvyklú dobu liečenia, pričom neboli ani znalcom zistené žiadne skutočnosti toto priamo odôvodňujúce, avšak na druhú stranu nemal za preukázané, že by z tohto dôvodu mal brať jej výpoveď v časti priebehu útoku za menej dôveryhodnú a to aj vzhľadom na skutočnosť, že u nej v súvislosti s útokom boli diagnostikované v zmysle lek. správy č.l. 165 úzkostne depresívne symptómy. Súd nemal za to, že by poškodená tieto bola schopná simulovať pred klinickým psychologóm.
Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §326 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na §140 písm. c) Trestného zákona. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti tak z hľadiska veku aj príčetnosti. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v nepriamom úmysle kde intenzita útoku preukazovaná rozsahom vzniknutých zranení pri útoku naznačuje, že obžalovaný musel byť minimálne uzrozumený, že takýmto jeho konaním môže dôjsť k vzniku ublíženia na zdraví u poškodenej, na druhú stranu z charakteru útoku t.j. odhodenie poškodenej od osoby obžalovaného nevyplýva, že priamym úmyslom bolo spôsobiť zranenie u poškodenej, ale skôr jej "odstránenie ako prekážky" v rámci prebiehajúceho konfliktu obžalovaného zo svedkom Y. B.. Daným konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane zdravia ľudí. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, kde súd prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku páchateľa a na prevahu poľahčujúcich okolností. Súd je toho názoru, že v danom prípade existovala na strane obžalovaného jedna poľahčujúca okolnosť a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ako to vyplývalo z odpisu registra trestov, evidencie priestupkov (obžalovaný sa po spáchaní t.č. dopustil iba priestupku na úseku dopravy) a dostupných správ o osobe obžalovaného. Na druhú stranu v predmetnom prípade súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Berúc do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmeru trestu ako primeraný trest vzhľadom na horeuvedené skutočnosti vyhodnotil trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov t.j. na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Takýto trest považoval za postačujúci nakoľko vzhľadom na osobu páchateľa, jeho doterajší život a povahu prečinu a možnosť nápravy obžalovaného, má za to, že uloženie trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné.
K dôvodom a rozsahu náhrady škody priznanej poškodenej sa súd vyjadril v skoršom odseku tohto odôvodnenia. Nakoľko súd poškodenej priznal náhradu iba z časti, so zvyškom nároku na náhradu ju odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. ( podľa §309 ods. 1 Tr. poriadku).