Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6To-11-2023.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/11/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Martina Baločka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí dňa 23.februára 2023, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.11.2022 sp.zn. 8T/66/2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 17.8.2021 v čase okolo 14:52 hod. v B. C. D. B. E. X pred obytným blokom sa dopustil krádeže tým spôsobom, že potom, čo poškodený F. G. - vodič a kuriér odstavil a uzamkol nákladné motorové vozidlo Slovenskej pošty zn. H. I. EČ: J. XXXUB, počas svojej obedňajšej prestávky, obvinený nezisteným predmetom a spôsobom si otvoril vodičove dvere uvedeného vozidla, kde po otvorení týchto dverí vnikol dnu a z priestoru za vodičovým sedadlom odcudzil služobnú ľadvinku s finančnou hotovosťou vo výške 1.931,19 €, čím takto poškodenej Slovenskej pošte a.s., Partizánska 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, spôsobil škodu vo výške 1.931,19 €, avšak túto škodu znáša dohodu o hmotnej zodpovednosti poškodený F. G..
Bol mu za to uložený podľa § 212 ods. 1 za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému nahradiť poškodenému F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. E. XXX, K. B., škodu v sume 1.931,19€.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný A. B., a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má jednoznačne za to, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavných pojednávaniach dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (error in facto), keď ho uznal za vinného zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Už od začiatku trestného konania popiera vinu, má za to, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že skutok spáchal. Súvisle a nemenne od prípravného konania vypovedá, že s týmto spáchaným trestným činom nemal nič spoločné, pričom jeho výpoveď nebola dostatočne spochybnená alebo vyvrátená, ale naopak čiastočne objektivizovaná a verifikovaná výpoveďou svedka L. M., ktorý potvrdil, že s ním dlhodobo (viac ako 20 rokov) neudržiaval žiaden kontakt, či už osobný alebo telefonický, pričom tento svedok musel preukázateľne riadiť v čase
skutku osobné motorové vozidlo zn. G. N., striebornej farby, ev.č. O. XXX O.. Má jednoznačne za to, že obžaloba v žiadnom prípade neuniesla dôkazné bremeno, pričom úvahy súdu prvého stupňa o jeho vine sú neúplné a nepresné, a ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. V danej veci neexistuje žiaden priamy dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo spáchaného trestného činu, žiaden svedok, alebo aspoň forénzny dôkaz ako napr. z oboru daktyloskopie a podobne. Z vykonaného dokazovania ani nie je zrejmé, ako vlastne orgány činné v trestnom konaní došli k jeho osobe ako osobe podozrivej zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Absolútne jediným dôkazom, ktorý voči jeho osobe predložila obžaloba je znalecký posudok Doc. RNDr. Radoslava Beňuša, PhD., znalca z odvetvia kriminalistická antropológia, kde na základe morfologickej a antropometrickej analýzy tváre osoby na obrazových záznamoch a následným porovnaním s morfologickými znakmi a proporcionalitou tváre sa na obrazových záznamoch som mal byť ja s pravdepodobnosťou okolo 85 % až 90 %. Tento znalecký posudok však hovorí o pravdepodobnosti, pričom práve v dôsledku uvedeného na hlavnom pojednávaní žiadal obrazové záznamy prehrať. Práve po prehratí tohto záznamu je nepochybné, že v čase a na mieste skutku sa nenachádzal. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil výpoveď svedka L. M. ako nedôveryhodnú a nespoľahlivú nakoľko je krajne nepravdepodobné, žeby sa svedok priznal ku kontaktu a mohol by sa vystaviť nebezpečenstvu trestného stíhania zo spolupáchateľstva na tomto trestnom čine, uvedené nemôže ísť na jeho ujmu, keďže tento svedok odmietol vypovedať už v prípravnom konaní, resp. uviedol, že s jeho osobou nebol v kontakte viac ako 20 rokov a následne odmietol k veci ďalej vypovedať. Rovnako nemôže byť na jeho ujmu skutočnosť, že sa ako deti poznali. Súd prvého stupňa odmietol preto aplikovať zásadu in dubio pro reo, pričom o tendenčnosti rozhodovania svedčí aj ten fakt, že súd pri zohľadnení poukazuje na to, že „obžalovaný už bol v minulosti 3 krát odsúdený za trestný čin krádeže, z toho v jednom prípade aj vlámaním, čo svedčí o tendencii obžalovaného dopúšťať sa majetkovej trestnej činnosti.“ Následne však už uviedol, že bol doposiaľ 3 krát odsúdený vždy za trestný čin krádeže, pričom naposledy uzavrel s Okresnou prokuratúrou Košice I dňa 11.5.2009, sp. zn. 1Pv 155/2009, zmier ohľadne trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.. Naposledy v máji roku 2009. Odvtedy vedie riadny život, má stálu prácu a rodinu, o ktorú sa stará. Úvahy súdu prvého stupňa o jeho vine sú tak značne presvedčivé, v žiadnom prípade nebola preukázaná jeho vina zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., a ktorý nespáchal, pričom súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Na základe týchto skutočností preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach vo veci jeho odvolania zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a podľa § 285 písm. c/ Tr. por. ho oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal .
Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil , že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné.
Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.
Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods.10 Tr. por. vykonal okresný súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolnosti nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.
Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom .
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného A. B..
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovedí obžalovaného A. B., poškodeného F. G., svedkov L. M., B. P., G. G., znaleckého posudku Doc. RNDr. Radoslava Beňuša, PhD. z odboru kriminalistiky, kriminalistickej antropológie, kamerových záznamov, ako aj z ostatných listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisových materiálov.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného A. B. krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými dôkazmi, za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana obžalovaného je účelová v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.
Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.
Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý je vyjadrením zisteného skutkového stavu.
V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil , spôsobil tak malú škodu a taký čin spáchal vlámaním.
Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery.
Trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov zodpovedá všetkým zákonným kritériám uvedeným v § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák.
Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Uloženie trestu okresný súd aj vecne a zákonne odôvodnil.
Odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pokiaľ ide o rozhodnutie tohto súdu v adhéznom konaní (rozhodnutie o nároku poškodeného na náhradu škody).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si preto krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.