Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-9-2014.pdf
PDF · 90.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu: Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľky: Ing. S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. J. M. XX, M., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XXl, proti odporcovi: Ing. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. M. X/A, B., zastúpený advokátom: JUDr. Milan Čápka, AK so sídlom Bratislava, Grösslingova 6-8, o nahradenie vyhlásenia vôle odporcu uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 26C/63/2013-48 zo dňa 7. októbra 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,88 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám jeho advokáta a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť uzatvoriť s navrhovateľkou kúpnu zmluvu, ktorej obsah bol zahrnutý do petitu návrhu, ku ktorej povinnosti sa platne a účinne zaviazala v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 25.05.2009. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 50a ods. 1,2, § 35 ods. 2, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z., § 142 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 25.5.2009 k platnému uzatvoreniu Zmluvy o budúcej zmluve, ktorá zmluva sa stala účinnou, pričom účastníkom zmluvy bol okrem účastníkov konania aj Gabriel Száraz, ktorý vystupoval popri odporcovi ako budúci predávajúci. Predmet zmluvy je definovaný v čl. III. s odkazom na definíciu spoluvlastníckych podielov uvedenú v čl. II. zmluvy a predstavoval povinnosť uzatvorenia jednej kúpnej zmluvy medzi všetkými účastníkmi Zmluvy o budúcej zmluve, a to zmluvu o prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti definovanej v čl. II. zmluvy, kde odporca bol vlastníkom podielu vo výške 1/8 z celku za cenu 33.200,- eur a X. B. bol vlastníkom podielu o veľkosti 1/8 z celku za cenu 33.200,- eur. Prvá časť kúpnej ceny vo výške 8.200,- eur mala byť zaplatená X. B. do 30 dní od podpisu zmluvy a 8.200,- eur malo byť navrhovateľkou zaplatených rovnako do 30 dní od podpisu zmluvy. Zvyšok kúpnej ceny, t.j. 25.000,- eur mal byť zaplatený X. B. pri podpise budúcej kúpnej zmluvy a rovnako 25.000,- eur malo byť odporcovi zaplatených pri podpise budúcej kúpnej zmluvy. K uzatvoreniu budúcej kúpnej zmluvy pritom podľa čl. I. zmluvy malo dôjsť najneskôr do 3 rokov od podpisu zmluvy o budúcej zmluve. Súd Zmluvu o budúcej zmluve na základe použitej formulácie považuje za dostatočne zrozumiteľnú a určitú, tak ako to má na mysli ust. § 50a ods. 1 OZ (podstatné náležitosti).Naopak, súd sa na základe zistení, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, sa plne stotožnil s argumentáciou odporcu v časti, kde návrh nepovažuje za dôvodný pre absenciu účastníka
na strane odporcu v osobe X. B., ktorý bol účastníkom Zmluvy o budúcej zmluve, pričom budúca Kúpna zmluva mala byť v zmysle obsahu Zmluvy o budúcej zmluve korešpondujúc s vôľou strán Zmluvy o budúcej zmluve uzatvorená medzi odporcom a X. B. ako predávajúcimi a navrhovateľkou ako kupujúcou, a to za splnenia predpokladu zaplatenia kúpnej ceny oboch spoluvlastníckych podielov v plnej výške, čo v danom čase splnené nebolo. Súd mal za to, že vôľa a účel ako Zmluvy o budúcej zmluve, tak i budúcej zmluvy, jednoznačne vyplýva z jej samotného obsahu, aplikujúc zásadu zakotvenú v ust. § 35 ods. 2 OZ, pričom vôľa zmluvných strán jednoznačne korešponduje s jej písomným vyjadrením. Čl. III definujúci predmet Zmluvy o budúcej zmluve v bode 1. Obsahuje odkaz na kúpnu zmluvu vyjadrenú v jednotnom čísle, ktorá skutočnosť z gramatického hľadiska evidentne svedčí o tom, že vôľa zmluvných strán v čase uzatvorenia zmluvy predstavovala úmysel zmluvných strán po splnení zmluvných podmienok uzatvoriť jednu kúpnu zmluvu medzi všetkými účastníkmi Zmluvy o budúcej zmluve, ktorý by vyriešila všetky ich sporné vzájomné nároky. Súd prihliadol aj na špecifický charakter vzťahov, ktoré Zmluva a budúcej zmluve nesporne upravovala, nakoľko zmluvné strany sa ňou snažili vysporiadať ich vzájomné nároky vyplývajúce z výsledkov dedičského konania po ich spoločnej nebohej matke, pričom skutočnosť, že zmluvné strany sú súrodencami, súdom osvojený názor a komplexnosti zmluvných vzťahov podporuje. Z celého obsahu Zmluvy o budúcej zmluve nevyplynulo, že by sa prevod vlastníckeho práva k podielu odporcu a podielu jeho brata X. B. prípadne mohol riešiť samostatnou zmluvou, nakoľko Zmluva o budúcej zmluve používa v celom texte len výraz „kúpna zmluva“ v jednotnom čísle, ktorý postup možno považovať za legálne zabezpečenie včasného plnenia zmluvných povinností (konkrétne zaplatenie kúpnej ceny) obom súrodencom vystupujúcich na strane budúcich predávajúcich. Súd teda prihliadnuc na vôľu zmluvných strán a vykladajúc obsah Zmluvy o budúcej zmluve v súlade s takto (určito) prejavenou vôľou návrh z vyššie uvedených dôvodov zamietol (neúplný okruh účastníkov konania, pre neúplný petit návrhu a predčasne podaný návrh na začatie konania) zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde odporca ako plne úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania, ktoré trovy predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia celkovo vo výške 365,03 eur a pozostávajú z týchto úkonov: prevzatie a príprava veci á 60,07 eur, účasť na pojednávaní dňa 25.6.2013 á 60,07 eur, účasť na pojednávaní dňa 24.9.2013 á 60,07 eur, 3 x režijný paušál po 7,81 eur, cestovné náhrady 25.6.2013 BA-GA-BA vo výške 28,47 eur, náhrada za stratu času 25.6.2013 á 52,04 eur, cestovné náhrady 24.9.2013 BA-GA-BA vo výške 28,87 eur, náhrada za stratu času 24.9.2013 vo výške 52,04 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutkový stav veci a na základe takto posúdeného stavu aj nesprávne rozhodol. Uviedla, že súd prvého stupňa neumožnil splnomocnenej zástupkyni navrhovateľky predniesť záverečnú reč. Uviedla, že považuje konanie odporcu za konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom, na čo súd vôbec neprihliadol, pretože odporca náležite neodôvodnil svoje konanie, prečo k podpisu kúpnej zmluvy nepristúpil a aké vážne dôvody a skutočnosti ho k tomu vedú, prečo finančné prostriedky užíva a ak jeho úmysel bol priamy a vážny, prečo kúpnu zmluvu nepodpísal a podiel 1/8 nepreviedol, prečo prijatých 33.200,- eur navrhovateľke nevrátil. Ďalej navrhovateľka uviedla, že súd prvého stupňa neprihliadol na konanie navrhovateľky a teda, že tá splnila zákonom stanovené predpoklady pre uzavretie kúpnej zmluvy, ktoré nastali zaplatením kúpnej ceny. V zmluve o budúcej zmluve boli jednotlivé podiely budúcich predávajúcich špecifikované jednotlivo v 1/8 tak u odporcu, ako aj u svedka X. B. ako budúcich predávajúcich a nie spoločne a nerozdielne, keď kúpna zmluva je platná a účinná ak sú splnené podmienky pri predaja a kúpy t.j. písomne uzatvorená zmluva o prevode nehnuteľností, špecifikácia nehnuteľností a zaplatená kúpna cena.
K odvolaniu navrhovateľky zaslal písomné vyjadrenie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že v predmetnom konaní sa jedná o vysporiadanie dedičstva po rodičoch medzi ním, bratom X. B. a navrhovateľkou -sestrou. Vôľa všetkých zúčastnených bola taká, že po zaplatení kúpnych cien zo strany navrhovateľky je v dohodnutej lehote za ich spoluvlastnícke podiely na rodičovskom dome, následne mali odporca spolu s bratom na základe jednej zmluvy predať navrhovateľke ich spoluvlastnícke podiely, aby bolo vysporiadané dedičstvo, čo však navrhovateľka nesplnila, nakoľko bratovi X. B. do dnešného dňa nezaplatila dohodnutú kúpnu cenu. Odporca uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a teda, že zo znenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.05.2009 v čl. I jednoznačne vyplýva, že má byť uzavretá jednak kúpna zmluva a rovnako je aj v čl. III bod 1 uvedené, že má byť uzavretá jedna zmluva. Navrhovateľkou predložená kúpna zmluva bola v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.05.2009 a to hlavne čo sa týka čl. I bod 4 a 5 kúpnej zmluvy. Navrhovateľkou zaplatené
finančné prostriedky k dnešnému dňu nevrátil z dôvodu existencie iného nevysporiadaného záväzku, ktorý má s navrhovateľkou, a ktorý je predmetom iného súdneho konania, pričom tento záväzok je vyšší ako navrhovateľkou zaplatená finančná čiastka. Ďalej odporca uviedol, že povinnosť udeliť slovo na záverečnú reč vyplýva iba v zmysle ust. § 274 Trestného poriadku a nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a preto zo strany súdu prvého stupňa nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Taktiež uviedol, že ako navrhovateľka tak aj právna zástupkyňa na pojednávaniach dňoch 25.06.2013 a 24.09.2013 mohli predniesť svoje návrhy a pripomienky avšak túto možnosť nevyužili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§201 a §202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§214 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 26C/63/2013 je návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha uloženia povinnosti odporcovi, aby tento bol povinný uzatvoriť s navrhovateľkou kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti vedenej v KÚ M., Obec M. zapísaných na LV č. XXX vedenom Katastrálnym úradom Nitra, správa katastra Šaľa, rodinný dom postavený na parc. reg. C, parc. č. 4033/2, druh stavby 10, súp. č. XXX, V. ul. č. X, M., samostatne stojacu garáž postavenú na parc. reg. C, parc. č. 4033/2, druh stavby 7 bez súpisného čísla, pozemok, parc. reg. C, parc. č. 4033/1 o výmere 408 m2, záhrady a pozemok, parc. reg. C, parc. č. 4033/2 o výmere 431 m2 - zastavané plochy a nádvoria, za ktorú nehnuteľnosť zaplatila navrhovateľka kúpnu cenu vo výške 33.200,- eur.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnutý a v časti o trovách konania.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V zmysle ust. § 50a Občianskeho zákonníka zmluvu o budúcej zmluve možno za súčasného právneho stavu považovať za typickú pomenovanú zmluvu, ktorá aj keď je upravená v Občianskom zákonníku platí ako všeobecne právne záväzný a vynútiteľný základ pre uzavieranie vynútiteľných zmlúv, v ktorých sa ešte možno dohodnúť o všetkých obsahových náležitostiach. Takto je vyjadrený aj účel tejto zmluvy. Forma zmluvy o budúcej zmluve je obligatórne písomná a nedodržanie písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo môžu vyplývať z dohody účastníkov. V prípade, že do doby dohodnutej zmluvy o budúcej zmluve nebude budúca zmluva uzavretá môže sa oprávnený subjekt do 1 roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím (§ 161 ods. 3 O.s.p.). V takomto prípade rozhodnutie súdu nahradí zmluvné vyhlásenie druhej strany a tým medzi subjektami vznikne zmluva. Vzhľadom na to, že súd nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať je vylúčené, aby neurčité príp. v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prevodu boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve (§ 35 O.z.).
Ustanovenie § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva v rámci inštitútu zmluvy o budúcej zmluve jej účastníkom širokú zmluvnú voľnosť pri jej uzatváraní a pri určení jej obsahu. Ak sa účastníci dohodli na uzavretí takej predbežnej zmluvy v príp. kúpnej zmluvy ide o jej predmet a kúpnu cenu, a ak je táto zmluva platná, sú jej účastníci povinní na jej základe zásadne uzavrieť zmluvu hlavnú; zmyslom uzavretia zmluvy o budúcej zmluvy je uzavretie hlavnej zmluvy a nie jej neuzavretie. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha t.j. žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, pretože s výnimkou prípadov uvedených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p. nesmie účastníkom prisúdiť viac než to, čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im
iné povinnosti ako sú navrhované. Pri žalobách žiadajúcich uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu žaloby, súd nesmie modifikovať podstatný obsah zmluvy.
Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a to z dôvodu absencie ďalšieho účastníka na strane odporcu v osobe predávajúceho - X. B., ktorý bol taktiež účastníkom zmluvy o budúcej zmluve, pričom budúca kúpna zmluva korenšpondujúc vôľu zmluvných strán zmluvy o budúcej zmluve mala byť uzatvorená medzi odporcom a X. B. ako predávajúcimi a navrhovateľkou ako kupujúcou a to za splnenia predpokladu zaplatenia kúpnej ceny oboch spoluvlastníckych podielov v plnej výške. Vôľou zmluvných strán tak bolo v zmysle čl. III Zmluvy o budúcej zmluve uzavretie jednej kúpnej zmluvy medzi všetkými účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve, ktorá by vyriešila všetky ich sporné vzájomné nároky. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva, že by sa prevod vlastníckeho práva k podielu odporcu a podielu jeho brata X. B. mal riešiť samostatnými zmluvami, nakoľko zmluva o budúcej zmluve požíva v celom texte len výraz kúpna zmluva a preto povinnosťou navrhovateľky ako kupujúcej bolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny obom predávajúcim
- odporcovi ako aj X. B. a povinnosťou odporcu a jeho brata X. B. bolo predať navrhovateľke na predmetných nehnuteľnostiach svoj spoluvlastnícky podiel a to jednou kúpnou zmluvou. Z uvedeného tak vyplýva, že vôľou oboch zmluvných strán, ktorá vyplýva aj zo samotného textu predmetnej zmluvy o budúcej zmluve bolo uzavretie jednej kúpnej zmluvy, nakoľko v prípade ak by to tak nemalo byť, nič nebránilo navrhovateľke uzatvoriť s každým z predávajúcich samostatne ako zmluvu o budúcej zmluve tak aj následne kúpnu zmluvu. Keďže navrhovateľka podaným návrhom žiadala uzavretie kúpnej zmluvy len s jedným z týchto predávajúcich, nebola tak naplnená vôľa zmluvných strán zmluvy o budúcej zmluve uzavretej dňa 25.05.2009 t.j. petit návrhu nekorenšpondoval so znením tejto zmluvy a preto súd prvého stupňa správne návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Z uvedeného dôvodu, preto už nebolo potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľky a to, či konanie odporcu nebolo v rozpore s dobrými mravmi, keď tento prijal od navrhovateľky sumu 33.200 eur, avšak nepodpísal s ňou kúpnu zmluvu ohľadne predaja svojho spoluvlastníckeho podielu, nakoľko boli v tomto konaní právne irelevantné.
Ďalej odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľky, že jej postupom súdu prvého stupňa bolo znemožnené právo záverečnej reči v zmysle ust. § 118 ods.4 O.s.p., nakoľko z obsahu spisu a to zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.9.2013 ( č.l. 39 v spise) vyplýva, že účastníci konania po poučení zo strany súdu v zmysle ust. § 120 ods.4 O.s.p. zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a právo záverečnej reči nevyužívajú.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky v celom rozsahu rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 67,88 eur a to za jeden úkon poskytnutej právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 60,07 eur /§ 13a ods.1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. / + režijný paušál 7,81 eur /§ 16 ods.3 cit. vyhl./.
Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.