Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-434-2013.pdf
PDF · 122.19 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/434/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou: ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, proti odporcovi: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, D. R., o zaplatenie 639,65 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.05.2013, č.k. 8C/154/2013-21 - v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
V časti o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 249,24 Eur spolu s úrokom z omeškania 0,024% denne od 17.04.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania 7,21 Eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne citáciou ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1 až 3, § 52 ods. 4, § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2, § 566 ods. 2, § 879l Občianskeho zákonníka, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol uzavretím úverovej zmluvy zo dňa 18.09.2009, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vzťah občianskoprávny, podliehajúci ochrane spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010. Úver bol poskytnutý, odporca ho čerpal a tak je zmluva v časti o poskytnutí úveru platná. Ide však o úver bezúročný a bez poplatkov, lebo zmluva neobsahuje všetky tie náležitosti, ktoré obsahovať má, aby bolo možné úver považovať sa úver s úrokmi a s poplatkami. Zmluva neobsahuje adresu predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ podať reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa navrhovateľa a aj v dolnej časti zmluvy, nikde však nie je uvedené, že tieto adresy sú adresami, na ktorých môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Absentuje tak náležitosť
podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V zmluve absentuje aj náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V zmluve je uvedená len jedna suma splátky, z nej nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru, koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Nevyplýva to ani zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú naviac nečitateľné. Nikde v zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach nie je uvedené, že by splátkový kalendár bol navrhovateľom odovzdaný odporcovi najneskôr pri podpise zmluvy. Takto absentuje aj náležitosť ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona. Pre absenciu týchto náležitostí, a to prípadne aj len jednej z nich, podľa ust. § 4 ods. 3/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že navrhovateľ mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru. Nemá právo žiadať úroky z úveru. Nemal právo úhradu vykonanú odporcom sčasti započítať na úhradu úrokov z úveru. Takto navrhovateľ mal právo požadovať iba výšku úveru, ktorý odporcovi preukázateľne poskytol, teda sumu 849,- Eur. Odporca uhradil celkom 599,76 Eur ako to vyplýva zo súčtu všetkých vykonaných úhrad. Takto ešte dlhuje navrhovateľovi na istine úveru 249,24 Eur (čerpaný úver 849,- Eur - úhrada 599,76 Eur). V uvedenej sume je návrh navrhovateľa dôvodný. Odporca ku dňu zosplatnenia, teda ku dňu 14.02.2011 uhradil sumu 466,48 Eur. Zo sumy poskytnutého úveru (zo sumy 849,- Eur) k tomuto dňu dlhoval sumu 382,52 Eur (poskytnutý úver 849,- Eur - suma uhradená do zosplatenia 466,48 Eur). S touto sumou bol v omeškaní od 14.02.2011 do 07.04.2011. Dňom 08.04.2011 totiž odporca uhradil sumu 66,64 Eur ako to vyplýva zo splátkového kalendára. Za toto obdobie od 14.02.2011 do 07.04.2011 zo sumy 382,52 Eur pri úrokovej sadzbe 0,024% denne predstavuje kapitalizované úroky z omeškania 4,86 Eur. Od 08.04.2011 dlhoval odporca navrhovateľovi na istine úveru sumu 315,88 Eur (382,52 Eur - uhradených 66,64 Eur dňa 08.04.2011). S plnením tejto sumy bol v omeškaní do 08.05.2011, pretože dňa 09.05.2011 odporca uhradil sumu 66,64 Eur ako to vyplýva z pripojeného splátkového kalendára. Za obdobie od 08.04.2011 do 08.05.2011 zo sumy 315,88 Eur tak kapitalizované úroky z omeškania pri úrokovej sadzbe 0,024% denne ako ju počítal a uplatnil navrhovateľ predstavujú sumu 2,35 Eur. Dňa 09.05.2011 odporca ako to vyplýva zo splátkového kalendára uhradil sumu 66,64 Eur. Svoj dlh na istine úveru zo sumy 315,88 Eur znížil na sumu 249,24 Eur (315,88 Eur - úhrada 66,64 Eur). Od 08.05.2011 potom odporca stále na istine úveru dlhuje sumu 249,24 Eur. S jej plnením bude v omeškaní do dňa vykonania jej úhrady. Úroky z omeškania 0,024% denne zo sumy 249,24 Eur od 17.04.2013 do zaplatenia sú tiež dôvodné. Výšku úrokov z omeškania 0,024% denne si uplatnil navrhovateľ vo výške, ktorá nepresahuje zákonom určenú a dovolenú výšku úrokov z omeškania. Keďže v tomto rozsahu je návrh navrhovateľa dôvodný, bolo potrebné mu v tomto rozsahu vyhovieť.
Návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný čo do zaplatenia 390,41 Eur (žiadaná suma 639,65 Eur - dôvodná suma 249,24 Eur) spolu s úrokom z omeškania 0,024% denne zo sumy 367,82 Eur (zo žiadanej sumy 617,06 Eur - z dôvodnej 249,24 Eur) od 17.04.2013 do zaplatenia a nie je dôvodný ani čo do vyčíslených úrokov z omeškania od zosplatnenia do 16.04.2013. Ide o nedôvodnú sumu z istiny úveru, lebo navrhovateľ si uplatňoval istinu z úveru v sume vyššej než aký bol dlh, lebo žiadal nie sumu 249,24 Eur, ale sumu 497,91 Eur. Ako už bolo uvedené, vykonanými úhradami, započítanými jedine na úhradu istiny úveru odporca svoj dlh na istine úveru znížil na sumu 249,24 Eur a nie na sumu 497,91 Eur. Keďže úver pre absenciu dvoch náležitostí je bez úrokov a bez poplatkov, nemá právo navrhovateľ na úroky 111,73 Eur ani na úroky 7,42 Eur. Nemal právo ani na započítanie úhrad na úroky, ktoré započítanie vykonal ako to vyplýva zo splátkového kalendára pri úhradách do zosplatnenia. S plnením týchto čiastok sa tak nemohol dostať ani od omeškania. Ide o sumu 248,67 Eur na istine úveru (zo žiadanej istiny úveru 497,91 Eur - dôvodná istina úveru 249,24 Eur) + úroky 111,73 Eur + úroky 7,42 Eur čo dáva súčet 367,82 Eur. Preto nie je odporca povinný zaplatiť ani úroky z omeškania 0,024% denne zo sumy 367,82 Eur od 17.04.2013 do zaplatenia. Ani z kapitalizovaných úrokov z omeškania nie je dôvodný návrh navrhovateľa v celej žiadanej sume, lebo kapitalizované úroky z omeškania si uplatnil vo vyššej sume, než mal nárok, čo už bolo uvedené vyššie. Naviac navrhovateľ nemá právo ani na zmluvnú pokutu 22,59 Eur, lebo dojednania o zmluvnej pokute sú absolútne neplatné. Pokiaľ sa týka celého textu úverových podmienok ide o dojednanie absolútne neplatné. Sú písané veľmi drobným, voľným okom skoro nečitateľným písmom. Z tohto dôvodu je nutné s poukazom na ust. § 37 ods. 1/ Obč. zák. vyhodnotiť podmienky obsiahnuté v úverových podmienkach ako absolútne neplatné, pretože ide o právny úkon, ktorý nebol urobený jasne, určite a zrozumiteľne. Ďalším dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1/, ust. § 39/ Obč. zák. Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok navrhovateľ ako dodávateľ totiž postupoval z rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými
mravmi, pretože dojednania v úverových podmienkach vyhotovil tak drobným písmom, že tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nevenoval dostatočnú pozornosť a ani nemohol, lebo boli skoro nečitateľné a teda netransparentné. Naviac je nutné uviesť, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa zák. ust. Obč. zák. zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme. Preto jej obsiahnutie v úverových zmluvných podmienkach (všeobecných) nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Textom obchodných podmienok písaným takým drobným písmom právny predchodca navrhovateľa zavádzal spotrebiteľa dojmom, že ide o pomerne nepodstatné veci zmluvy. Naviac dojednanie o zmluvnej pokute, ako to vyplýva z obsahu obchodných podmienok, je zapracované medzi menej podstatné a menej významné obchodné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že aj táto je tak nedôležitá a nehovoriac o tom, že taký dojem vyvoláva aj veľkosť (alebo skôr malosť, drobnosť) písma, ktorým sú tieto podmienky písané. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude a v akej forme a podobe, určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky robí a formuluje. V podstate odporca ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže. Ak chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť výberu a voľby podmienok. Je nutné tiež uviesť, že ide o vzťah spotrebiteľský podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, podľa zák. ust. Obč. zák.. Naviac obchodné podmienky súčasťou, ktorých majú byť aj dojednania o zmluvných pokutách, nie sú podpísané navrhovateľom ani odporcom, pričom zák. ust. § 544 Obč. zák. vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. Jej nedodržanie je s poukazom na ust. § 40 ods. 1/ Obč. zák. dôvodom jej absolútnej neplatnosti. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá. Keďže neexistuje platná zmluva o zmluvných pokutách, nemá navrhovateľ právo požadovať od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty. Odporca tak nemá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu, lebo ju navrhovateľovi nedlhuje. Aj v tejto časti je návrh navrhovateľa nedôvodný. V nedôvodnej časti tak bolo potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď ako navrhovateľ tak aj odporca mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech, navrhovateľ dokonca neúspech v miere vyššej ako úspech.
Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcu k úhrade nárokovanej dlžnej sumy spolu s trovami prvostupňového a odvolacieho konania. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že účastníkmi uzatvorená zmluva obsahuje všetky základné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto ho nemožno považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov. Konkrétne čo sa týka vytýkaných nedostatkov zo strany prvostupňového súdu, zmluva obsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - na prednej strane zmluvy je to uvedené v sekcii „predajca“: T. S.
- ANDREA SHOP, v zmluve bola tiež jasne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, výška splátok bola 66,64 Eur mesačne, počet splátok 18, splatnosť 20. deň v mesiaci. Z § 1 Hlavy 5 úverových podmienok vyplýva, že v splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie. Splátkový kalendár nebol súčasťou zmluvy. Odvolateľ sa nestotožňuje s námietkou absolútnej neplatnosti úverových podmienok pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť a pre rozpor s dobrými mravmi. Úverová zmluva i úverové podmienky sú dobre čitateľné voľným okom, a to aj vo fotokópii. V právnom poriadku SR neexistuje osobitná úprava týkajúca sa veľkosti písma zmluvných ustanovení formulárových zmlúv. Odporca túto skutočnosť v konaní nenamietal, poukazoval len na neschopnosť splácať úver. Odporca zmluvu podpísal, čím prejavil súhlas s jej obsahom, ako aj s obsahom úverových podmienok. Veľkosť písma nie je zahrnutá medzi neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka. Medzi účastníkmi bola platne dojednaná zmluvná pokuta, odporca podpisom zmluvy prejavil súhlas byť viazaný aj úverovými podmienkami, t.j. súhlasil aj s dohodnutou zmluvnou pokutou. Navrhovateľ má preto nárok na vrátanie poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami. Právomoc všeobecných súdov pri posudzovaní férovosti zmluvných dojednaní spotrebiteľských zmlúv nemôže byť neobmedzená, v snahe za každých
okolností chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu, poukazujúc napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 6Co/155/2012.
Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril, poukázal na to, že je dlhšiu dobu nezamestnaný, preto úver nespláca, zostatok nie je schopný splatiť jednorazovo, žiada o splátkový kalendár po 20,- Eur mesačne.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny, nesprávne je len rozhodnutie o náhrade trov konania.
Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 206 ods. 3 O.s.p.), prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 249,24 Eur spolu s úrokom z omeškania 0,024% denne od 17.04.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania 7,21 Eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že odporca proti rozsudku odvolanie nepodal, odvolací súd nemal možnosť zaoberať sa jeho žiadosťou o umožnenie zaplatiť priznanú sumu v splátkach, čo však nijako nebráni tomu, aby sa na plnení v splátkach dohodol s navrhovateľom. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostala zamietajúca časť a náhrada trov konania.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Keďže prvostupňový súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v prevažnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
Navrhovateľ a odporca dňa 18.09.2009 uzavreli písomnú úverovú zmluvu (č.l. 6), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 849,- Eur. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Ustanovenie § 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške.
Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené náležitosti konkretizované v ust. § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo.
Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj odvolací súd po preskúmaní predmetnej zmluvy zistil, že neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Sám navrhovateľ v odvolaní konštatuje, že v predmetnej zmluve je uvedená výška splátok 66,64 Eur mesačne, počet splátok 18, splatnosť 20. deň v mesiaci, pričom z § 1 Hlavy 5 úverových podmienok vyplýva, že v splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie. Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 18.09.2009 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Na tomto závere nič nemení ani to, že sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý nepovažoval za splnenú ani obsahovú náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. d), t.j. uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Z obsahu zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že sú v nej dostatočne uvedené údaje o veriteľovi ako aj o predávajúcom.
Súd prvého stupňa potom správne ustálil, že navrhovateľ mal právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, nemal právo žiadať úroky z úveru či iné poplatky
a nemal ani právo úhradu vykonanú odporcom sčasti započítať na úhradu úrokov z úveru. Takto navrhovateľ mal právo požadovať iba výšku úveru, ktorý odporcovi preukázateľne poskytol, teda sumu 849,- Eur. Odporca uhradil celkom 599,76 Eur, ako to vyplýva zo súčtu všetkých vykonaných úhrad. Takto ešte dlhuje navrhovateľovi na istine úveru 249,24 Eur (čerpaný úver 849,- Eur - úhrada 599,76 Eur). V uvedenej sume je návrh navrhovateľa dôvodný. Odporca ku dňu zosplatnenia, teda ku dňu 14.02.2011 uhradil sumu 466,48 Eur. Zo sumy poskytnutého úveru k tomuto dňu dlhoval sumu 382,52 Eur (poskytnutý úver 849,- Eur - suma uhradená do zosplatenia 466,48 Eur). S touto sumou bol v omeškaní od 14.02.2011 do 07.04.2011. Dňom 08.04.2011 totiž odporca uhradil sumu 66,64 Eur ako to vyplýva zo splátkového kalendára. Za toto obdobie od 14.02.2011 do 07.04.2011 zo sumy 382,52 Eur pri úrokovej sadzbe 0,024% denne predstavuje kapitalizované úroky z omeškania 4,86 Eur. Od 08.04.2011 dlhoval odporca navrhovateľovi na istine úveru sumu 315,88 Eur (382,52 Eur - uhradených 66,64 Eur dňa 08.04.2011). S plnením tejto sumy bol v omeškaní do 08.05.2011, pretože dňa 09.05.2011 odporca uhradil sumu 66,64 Eur ako to vyplýva z pripojeného splátkového kalendára. Za obdobie od 08.04.2011 do 08.05.2011 zo sumy 315,88 Eur tak kapitalizované úroky z omeškania pri úrokovej sadzbe 0,024% denne ako ju počítal a uplatnil navrhovateľ predstavujú sumu 2,35 Eur. Dňa 09.05.2011 odporca ako to vyplýva zo splátkového kalendára uhradil sumu 66,64 Eur. Svoj dlh na istine úveru zo sumy 315,88 Eur znížil na sumu 249,24 Eur (315,88 Eur - úhrada 66,64 Eur). Od 08.05.2011 potom odporca stále na istine úveru dlhuje sumu 249,24 Eur. S jej plnením bude v omeškaní do dňa vykonania jej úhrady. Úroky z omeškania 0,024% denne zo sumy 249,24 Eur od 17.04.2013 do zaplatenia sú tiež dôvodné. Výšku úrokov z omeškania 0,024% denne si uplatnil navrhovateľ vo výške, ktorá nepresahuje zákonom určenú a dovolenú výšku úrokov z omeškania. Keďže len v tomto rozsahu bol návrh navrhovateľa dôvodný, súd prvého stupňa mu v tomto rozsahu dôvodne vyhovel.
Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že návrh navrhovateľa nebol dôvodný čo do zaplatenia 390,41 Eur (žiadaná suma 639,65 Eur - dôvodná suma 249,24 Eur) spolu s úrokom z omeškania 0,024% denne zo sumy 367,82 Eur (zo žiadanej sumy 617,06 Eur - z dôvodnej 249,24 Eur) od 17.04.2013 do zaplatenia a nebol dôvodný ani čo do vyčíslených úrokov z omeškania od zosplatnenia do 16.04.2013. Ide o nedôvodnú sumu z istiny úveru, lebo navrhovateľ si uplatňoval istinu z úveru v sume vyššej než aký bol dlh, lebo žiadal nie sumu 249,24 Eur, ale sumu 497,91 Eur. Ako už bolo uvedené, vykonanými úhradami, započítanými jedine na úhradu istiny úveru odporca svoj dlh na istine úveru znížil na sumu 249,24 Eur a nie na sumu 497,91 Eur. Keďže úver pre absenciu náležitosti zmluvy je bez úrokov a bez poplatkov, nemá právo navrhovateľ na úroky 111,73 Eur ani na úroky 7,42 Eur. Nemal právo ani na započítanie úhrad na úroky, ktoré započítanie vykonal ako to vyplýva zo splátkového kalendára pri úhradách do zosplatnenia. S plnením týchto čiastok sa tak nemohol dostať ani od omeškania. Ide o sumu 248,67 Eur na istine úveru (zo žiadanej istiny úveru 497,91 Eur - dôvodná istina úveru 249,24 Eur) + úroky 111,73 Eur + úroky 7,42 Eur čo dáva súčet 367,82 Eur. Preto nie je odporca povinný zaplatiť ani úroky z omeškania 0,024% denne zo sumy 367,82 Eur od 17.04.2013 do zaplatenia. Ani z kapitalizovaných úrokov z omeškania nie je dôvodný návrh navrhovateľa v celej žiadanej sume, lebo kapitalizované úroky z omeškania si uplatnil vo vyššej sume, než mal nárok, čo už bolo uvedené vyššie.
Čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu vo výške 22,59 Eur, ani tento nebol dôvodný, a to pre správne právne posúdenie súdu prvého stupňa, ktorý skonštatoval, že dojednania o zmluvnej pokute sú absolútne neplatné.
Odvolací súd síce nezdieľa názor prvostupňového súdu o absolútnej neplatnosti celých úverových podmienok z dôvodu nedostatkov veľkosti písma, keď v tomto smere dáva za pravdu odvolateľovi, že len z tohto dôvodu nemožno považovať celé úverové podmienky za neplatné.
Odvolací súd považuje predmetnú zmluvnú pokutu za dojednanú neplatne a neúčinne na základe správnej argumentácie prvostupňového súdu, ktorý skonštatoval, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa zákonných ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z tohto vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a to v zákonom predpísanej písomnej forme. Preto jej obsiahnutie v úverových zmluvných podmienkach nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Dojednanie o
zmluvnej pokute, ako to vyplýva z obsahu obchodných podmienok, je zapracované medzi menej podstatné a menej významné obchodné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že aj táto je tak nedôležitá, takýto dojem vyvoláva aj veľkosť resp. drobnosť písma, ktorým sú tieto podmienky písané. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude a v akej forme a podobe, určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky formuluje. V podstate odporca ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže. Ak chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť výberu a voľby podmienok. Je nutné tiež uviesť, že ide o vzťah spotrebiteľský podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, podľa zák. ust. Obč. zák. Naviac obchodné podmienky súčasťou, ktorých majú byť aj dojednania o zmluvných pokutách, nie sú podpísané navrhovateľom ani odporcom, pričom zák. ust. § 544 Obč. zák. vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. Jej nedodržanie je s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Obč. zák. dôvodom jej absolútnej neplatnosti. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá. Vzhľadom na to, že neexistuje platné dojednanie o zmluvnej pokute, nemá navrhovateľ právo požadovať od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty.
V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva, a to formou obmedzení autonómie vôle [por. nález Ústavního soudu zo dňa 15.06.2009, sp. zn. I.ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)]. V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. A preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať (prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo. Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, ktorú spotrebiteľ podpisuje).
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p.
V danom prípade bolo dôvodné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko prevažne úspešným účastníkom konania bol odporca (úspech 390,41 Eur a neúspech 249,24 Eur), v dôsledku mu v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. vzniklo právo na pomernú náhradu trov o konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale podľa obsahu spisu odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, je dôvodné mu náhradu trov konania nepriznať.
Odvolací súd preto s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil v napadnutom rozsudku výrok o náhrade trov konania tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
V odvolacom konaní mal úspech odporca, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporca si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.