Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Sa-23-2022.pdf
PDF · 99.57 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny, sudcom JUDr. Pavlom Lazcom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 24121-3/2017-BA zo dňa 12.1.2018, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, rozhodnutím č. 594-53/2017-TT zo dňa 7. júna 2017 rozhodla, že A. B. C., ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. mája 2005, ale zaniklo dňa 30.6.2007.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že prvostupňový správny orgán uviedol, že z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora v elektronickej forme bolo zistené, že žalobca má po dátume 31.5.2005 platnú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár L1A jej držiteľ, ak už predtým nemal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe iného oprávnenia nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby. Keďže po dátume 31.5.2005 bol žalobca naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a na základe údajov ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, bolo zistené, že príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti za rok 2004 bol vo výške 1,487.696,- SK, teda vyšší ako je zákonom stanovená hranica 82.800,- SK, Sociálna poisťovňa došla k záveru, že žalobcovi dňa 31.5.2005 nezaniklo povinné nemocenské ani povinné dôchodkové poistenie.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal prakticky rovnaké dôvody aké sú uvedené v žalobnom návrhu.
Žalovaná rozhodnutím č. 24121-3/2017-BA zo dňa 12.1. 2018 odvolanie účastníka konania (žalobcu) zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 594-53/2017-TT zo dňa 7. júna 2017 potvrdila. V záveroch odôvodnenia druhostupňový správny orgán uviedol, že napriek tomu, že účastníkovi konania bolo rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja č. j. 95/04775-611/LEK
o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie zrušené dňom 31.5.2005 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č.j. TA/2005/1341 mal účastník konania na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31. 5.2005, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A), na základe ktorej bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť aj po 31.5.2005. Ďalej druhostupňový správny orgán poukázal na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 556/2007 Z. z. Skonštatoval, že podľa údajov Daňového riaditeľstva SR príjem účastníka konania zo samostatne zárobkovej činnosti za rok 2004 presiahol zákonom stanovenú sumu 82.800,- SK, na základe čoho bol účastník konania v období ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.
Rozhodnutie žalovanej napadol správnou žalobou žalobca označiac napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné z dôvodu nesprávneho posúdenia veci a ďalej z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobca dôvodil, že vzhľadom na to, že k 31.5.2005 zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, zaniklo mu postavenie SZČO doplniac, že dôkazom toho, že toto postavenie mu zaniklo je skutočnosť, že požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. V súvislosti s licenciou L1A poukázal na to, že predmetnú licenciu nikdy nevyužíval a to ani pred 31.5.2005, ani potom a na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem, ako fyzická osoba ukončil prevádzkovanie ambulancie z dôvodu, že od 01.06.2005 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť ORTOMOVIA, s. r. o., pričom je zamestnancom tejto spoločnosti a od 01.06.2005 riadne a včas odvádzal odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.
Mal za to, že postup žalovanej, ktorá mechanicky aplikuje ustanovenia zákona o sociálnom poistení bez toho, aby skúmala, či žalobca skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky, je nesprávny. V tejto súvislosti poukázal na to, že nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnil odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára ako už zamestnanec obchodnej spoločnosti.
Ďalej s odkazom na § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poukazoval na to, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu, pričom zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch a v takýchto prípadoch sa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Preto vychádzajúc zo skutočností, že oznámil Sociálnej poisťovni všetko potrebné pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 31.5.2005 mal za to, že Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise, čo znamená, že jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. V tejto súvislosti s odkazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení tiež poukázala na to, že nakoľko od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení.
Namietal ďalej, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu Sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, nakoľko vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis doplniac, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
s odstupom viac ako jedného roka, pričom tento nedostatok rozhodnutia nebol odstránený ani napadnutým rozhodnutím žalovanej.
Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 44Sa/6/2018 zo dňa 15.4.2019 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 24121-3/2017-BA zo dňa 12.1.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná dňa 31.5.2019 kasačnú sťažnosť.
Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/96/2019 zo dňa 24.8.2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 44Sa/6/2018-69 zo dňa 15.4.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Svoje rozhodnutie kasačný súd odôvodnil tým, že skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobca mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave č.95/04775-611/LEK zo dňa 08.11.1995, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2005/1341 zo dňa 26.04.2005 dňom 31.05.2005. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 01.06.2005 žalobca podal registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 31.05.2005. Z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou však bolo zistené, že žaloba mal vydanú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe až do 22.09.2016. Zároveň v konaní nebolo sporným, že žalobca mal za rok 2005 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) vo výške 1 035282 Sk, čo je suma vyššia ako 82 800 Sk, t. j. 12 násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za rok 2005 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.07.2006; za rok 2006 vo výške 0,-- Sk (menovaný nepodal daňové priznanie za rok 2006), čo je suma nižšia ako 91 200 Sk, t. j. 12 násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za rok 2006 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.07.2007.
Je potrebné prisvedčiť žalovanej, že keďže ide vždy o príjem SZČO, nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010. pri posudzovaní vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza Sociálna poisťovňa vždy z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Tieto považuje za vierohodné aj kasačný súd (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/16/2017 zo dňa 31.10.2016). V súvislosti s dosiahnutým príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti kasačný súd poukázal na to, že podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je povinnosťou poistenca preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.
Kasačný súd konštatuje, že ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 upravuje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bez toho, aby rozlišoval na základe akého oprávnenia bol daný príjem dosiahnutý. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
V danom prípade k zániku povinného poistenia žalobcu došlo najskôr až dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len "príjem z podnikania") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, keď tomuto dňu nepredchádzal zánik (vtedy stále platnej) licencie L1A.
Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa 30.06.2007, a nie dňa 31.05.2015, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR.
Žalobca ako držiteľ licencie L1A mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jeho vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobcu, že licenciu L1A nevyužívala neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.
Keďže právna podstata žalobných námietok žalobcu a kasačných námietok, ktoré žalovaná uviedla vo svojej kasačnej sťažnosti korešponduje právnym otázkam, ktorými sa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019) dôsledne zaoberal, kasačný súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval ich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v odôvodnení tohto rozhodnutia.
S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd považuje za nesprávny právny záver krajského súdu, že iba formálne držanie licencie L1A žalobcom aj po 31.05.2005 nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby žalobca bol aj po zániku prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, výlučne z ktorého dosahoval príjmy posudzované na účely sociálneho poistenia, účastný na sociálnom poistení.
Krajský súd po vrátení veci kasačným súdom nariadil vo veci verejné zasadnutie na deň 23.2.2023, pričom prejednal vec podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci nepožiadali o nariadenie termínu pojednávania a vec na verejnom zasadnutí vyhodnotil tak, že v zmysle ust. § 469 SSP, kedy je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, že žaloba je nedôvodná.
Krajský súd v predmetnej veci s poukazom na závery Najvyššieho správneho súdu SR vyslovené v zrušujúcom rozhodnutí 7 Sžsk/96/2019 ako aj na závery rozhodnutia vysloveného Veľkým senátom Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2019 dospel k záveru, že licencia L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 528/2004 Z. z. uvádza, že za poskytovateľov zdravotnej starostlivosti treba považovať aj osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovú osobu na účely zákona o sociálnom poistení.
Vykonávanie povolania v pracovno-právnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B alebo L1C, a ktorý je súčasne držiteľom licencie L1A nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za
samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.
Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a 3, § 227 ods. 2, písm. a), § 228 ods. 1, 2, 3 a 7, § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, konštatoval:
....... "Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj "SZČO") na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia.
V tejto súvislosti považuje Vel'ký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podl'a § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/ aj ako právnická osoba - držiteľ licencie L1C na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až j) zákona č. 461/2003 Z. z.
Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj "povinné poistenie") samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z.
Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. l zákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držitel'a licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom "a", To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B prípadne L1C, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax). Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie "vyhlásenia" podľa § 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo" Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu. "Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. "od ..... " túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.
Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov, najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca nezveril takúto právomoc Sociálnej poisťovne, a preto nemôže prešetrovať príjmy poistencov, a pri svojej činnosti vychádza výlučne z podkladov, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Zároveň súd v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu dodáva,
že "Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. l právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. l zákona č. 461/2003 Z. z., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej".
Záverom je potrebné uviesť, že ak "lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom poistení."
Z vyššie uvedenej skutočnosti a právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Veľkého senátu vyplýva, že pokiaľ bol žalobca držiteľom licencie L1A bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistovala žiadna prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila túto licenciu využívať a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie v zdravotníckom zariadení prevádzkovaným iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Samotná skutočnosť, že žalobca uvedenú licenciu nevyužíval neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania vrátane trov kasačného konania rozhodol súd podľa § 168 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal trovy konania, nakoľko u žalovanej sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto dôvody v danom konaní správny súd nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.