Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-4-2022.pdf
PDF · 203.64 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobkyne: H.. J. R., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., V. X/X, právne zast. advokátskou kanceláriou SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná č. 13, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Bratislava, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/ SSVOPHNSSD1/SOC/2018/10467/LM zo dňa 07.09.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, Odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím číslo: BB2/ OHN_NVAŠSD/HN/SOC/ 2018/22848-12 zo dňa 13.06.2018 podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o rodičovskom príspevku) žalobkyni pri starostlivosti o dieťa: R. X., nar. XX.XX.XXXX odňal rodičovský príspevok od 01.07.2018 v sume 214,70 €. V odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 1 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), § 5 ods. 2, § 7 ods. 4 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku konštatujúc, že správny orgán prvého stupňa vyplácal rodičovský príspevok na základe zákonom stanovených podmienok. Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností správnemu orgánu odstúpilo dňa 07.06.2018 posudok na posúdenie zdravotného stavu dieťaťa na účely štátnych sociálnych dávok. Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností správneho orgánu opätovne posúdilo od 01.07.2018 zdravotný stav maloletého dieťaťa a vydalo posudok č. BB2/2018/22985 zo dňa 06.06.2018 (ďalej len posudok zo dňa 06.06.2018), na základe ktorého maloletá X., nar. 15.07.2014 nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Zdravotný stav maloletej si už nevyžaduje osobitnú starostlivosť, pretože došlo k výraznému zlepšeniu slovnej zásoby a tým aj komunikácie, psychický vývoj okrem rečového vývinu hodnotí psychológ celkovo v norme, dieťa potrebuje starostlivosť rodičov ako každé iné dieťa v tomto veku.
2. O odvolaní žalobkyne voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: UPS/ US1/ SSVOPHNSSD1/ SOC/2018/10467/LM zo dňa 07.09.2018, ktorým odvolanie žalobkyne s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správnom konaní) zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný na dôvažok uviedol, že platiteľ vyplácal rodičovský príspevok žalobkyni z dôvodu
starostlivosti o maloletú X. na základe žiadosti o rodičovský príspevok podanej dňa 04.02.2015 a posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa číslo: BB2/2017/28532 zo dňa 30.06.2017 platného do 30.06.2018 (ďalej len posudok zo dňa 30.06.2017). Žalovaný konštatuje, že na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu maloletej X. posudkom dňa 06.06.2018 bolo zistené, že maloletá už nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia uvedené v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení). Správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak odňal rodičovský príspevok žalobkyni od 01.07.2018 z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa jednu z podmienok nároku na rodičovský príspevok, ktorou je riadna starostlivosť oprávnenej osoby o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Žalovaný udáva, že posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa v rámci odvolacieho konania opätovne prehodnotil zdravotný stav dieťaťa a vydal posudok číslo: BB2/2018/22985 zo dňa 27.07.2018 (ďalej len posudok zo dňa 27.07.2018). Z posudku vyplýva, že žalobkyňa k odvolaniu nedoložila nové lekárske nálezy. Posudkový lekár vo vzťahu k odvolacej námietke, v zmysle ktorej psychológ H.. L. a logopedička H.. H. tvrdia vo svojich vyšetreniach, že osobitná starostlivosť o maloletú je nutná, uviedol, že H.. H. sa k uvedenému vôbec nevyjadrila. Objektívne vyšetrenie však popisuje, že v škôlke sa deti učia po anglicky, dieťa uprednostňuje anglické slová pred slovenskými. Vývin kognitívnych funkcií okrem rečového vývinu prebieha mierne nevyvážane. Celkovo hodnotiteľný ako v norme, neboli pozorované prejavy neprimeranej aktivity, či oslabenej pozornosti, hrubá aj jemná motorika je primerane rozvinutá, emocionálne prejavy počas vyšetrenia pokojné, bez nápaditostí. V doloženom odvolaní nie sú uvedené také nové skutočnosti, ktoré by podmieňovali zmenu posudkového záveru z 06.06.2018. Dieťa je bez liečby, bez potreby 24 hodinového dohľadu, neohrozuje seba ani svoje okolie, chodí do škôlky, potrebuje starostlivosť ako každé dieťa v jeho veku. Rovnako posudkový lekár žalovaného v posudku č. UPS/ US1/SSVOPPKPC/SOC/2018/10513 z 03.09.2018 Ďalej len lekársky posudok zo dňa 03.09.2018) uviedol, že maloletá X. nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe diagnózy: Špecifická vývinová porucha reči a jazyka R 74.8 podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Žalovaný označil uvedený lekársky posudok zo dňa 03.09.2018 za prílohu svojho rozhodnutia. Žalovaný v nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne uviedol, že posudkoví lekári prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu posúdili zdravotný stav dieťaťa a nezávisle od seba dospeli k záveru, že maloletá X. nemá lekárom diagnostikované a potvrdené žiadne ochorenie a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Žalovaný poukazuje na odôvodnenie posudku druhostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého dieťa je v starostlivosti logopéda pre oneskorený vývin reči. Za ostatný rok sa verbálna komunikácia dieťaťa s okolím výrazne zlepšila, navštevuje materskú školu s výukou anglického jazyka, používa dvoj a viacslovné vety. Dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba alebo stav uvedený v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Žalovaný udáva, že príloha č. 2 k zákonu o sociálnom poistení obsahuje choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Choroby sú podľa jednotlivých medicínskych diagnóz zaradené v 14-tich kapitolách, v ktorých je podrobný popis už konkrétnych diagnóz a v ktorých je uvedené, na základe akých skutočností si zdravotný stav diagnostikovaného ochorenia vyžaduje osobitnú starostlivosť. Na základe preštudovania odborných lekárskych nálezov, ktoré predloží občan, zaradí odborný lekár diagnostikované ochorenie do príslušnej kapitoly prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení a podľa odborného lekárskeho popisu skutočností súvisiacich s ochorením posúdi podľa citovaného právneho ustanovenia, či sa jedná o nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, o čom vydá posudok, ktorý je podkladom k rozhodovaniu o nároku na rodičovský príspevok. Žalovaný záverom konštatuje, že žalobkyňa spĺňala podmienky nároku na rodičovský príspevok do 30.06.2018 na základe posudku zo dňa 30.06.2017, a preto platiteľ správne odňal žalobkyni rodičovský príspevok od 01.07.2018 s poukazom na § 7 ods. 4 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku.
3. V zákonnej lehote podala voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa namieta nezákonnosť rozhodnutí dôvodiac, že správny orgán nezistil spoľahlivo skutočný stav veci. Rozhodnutia správnych orgánov sú založené na záveroch posudkov zo dňa 06.06.2018, 27.07.2018 a 03.09.2018, na základe ktorých bolo konštatované, že maloletá nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Žalobkyňa zdôraznila, že správny orgán z predložených listinných dôkazov (logopedické vyšetrenie z 16.05.2018 H.. B. H., psychologické vyšetrenie zo dňa 23.05.2018 H.. U. L.) prevzal do posudkov len tie skutočnosti, ktoré
konštatujú zlepšenie zdravotného stavu maloletej. Napriek jednoznačným záverom a odporúčaniam uvedeným v predložených odborných psychologických a logopedických správach o zdravotnom stave maloletej, v ktorých sa konštatuje - z logopedického vyšetrenia zo dňa 16.05.2018: „Narušený vývin reči s deficitmi v oblasti porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru deficity v orálnej a verbálnej praxi.“ (H.. B. H.) a psychologického vyšetrenia zo dňa 23.05.2018: „Podľa celkových výsledkov psychologického vyšetrenia dieťa aj v súčasnosti potrebuje v nadštandardnej miere individuálnu starostlivosť rodiča.“ (H.. U. L.), tieto skutočnosti neboli pri posudzovaní zdravotného stavu zohľadnené a brané v úvahu. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu sa uvádza výrazné zlepšenie slovnej zásoby a tým aj komunikácie. Uvedené prípadné zlepšenia podľa názoru žalobkyne sa týkajú individuálneho posúdenia vzhľadom na stav dieťaťa k obdobiu pred 1 rokom, kedy dieťa takmer nekomunikovalo a nespolupracovalo. Nemožno ich však považovať za adekvátny zdroj pre porovnanie dieťaťa s rovesníkmi a vyvodenie záveru, že „potrebuje starostlivosť ako každé iné dieťa v tomto veku“. Zlepšenie slovnej zásoby dieťaťa ešte nevyhnutne neznamená aj zlepšenie aktívnej komunikácie, ako sa ďalej v odôvodnení rozhodnutia uvádza. Dieťa dokáže pomenovať najmä konkrétne predmety podstatným menom, avšak tvorba a významové porozumenie viet je výrazne nedostatočné. Na to poukazuje aj logopéd vo svojom odbornom stanovisku, kedy uvádza, že „problémy s porozumením pretrvávajú vo vzťahu k dĺžke vety, syntaktickej štruktúre a pri porozumení viac vetného prehovoru“. Dieťa nie je schopné reagovať na vety typu - Chodíš do škôlky?, Čo si robila cez deň?, Ako sa máš? a pod.. Z nasledujúcich dôvodov je celodenné zaradenie maloletej do predškolského zariadenia nežiaduce s možným negatívnym dopadom na ďalší psychický a komunikačný vývin maloletej: 1. Zvýšená miera nebezpečenstva. Maloletá nie je schopná adekvátne reagovať na upozornenie v prípade nebezpečenstva napr. padajúceho predmetu, prichádzajúceho auta a pod.. 2. Nedostatočné začlenenie do kolektívu a aktivít prebiehajúcich v predškolskom zariadení. Maloletá vzhľadom na komunikačný problém nie je schopná sa primerane začleniť do kolektívu a často sa stretáva s vyjadreniami detí typu „my sa s ňou nehráme, lebo ona nerozpráva“. Zároveň nie je schopná zúčastniť sa niektorých hier a aktivít, pretože nedokáže porozumieť inštrukciám a pravidlám. Problém taktiež predstavujú divadelné prestavenia, spoločné čítanie kníh počas dňa, besiedky, či vystúpenia, na ktorých sa nedokáže zúčastniť. 3. Napriek tomu, že maloletá v súčasnosti v dennom čase od 08:15 - 11:40 navštevuje súkromné predškolské zariadenie, kde je zvýšená individuálna pedagogická starostlivosť oproti štátnym zariadeniam, nie je ani táto starostlivosť dostatočná a rozhodne nemôže nahradiť potrebu individuálnej starostlivosti pre ďalší priaznivý vývin maloletej v komunikačnej oblasti. Uvedené zlepšenia v odborných posudkoch vníma žalobkyňa ako žiaduce, avšak pre posúdenie celkového stavu maloletej vytrhnuté z kontextu a neodrážajúce dostatočne jej skutočný stav. Z listinných dokumentov, ktoré mal správny orgán k dispozícii, nevyplýva záver, že maloletá si nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Práve naopak na základe posúdenia psychológa a logopéda si zdravotný stav maloletej vyžaduje osobitnú starostlivosť. Podľa psychologického vyšetrenia z 31.05.2017 je zrejmé, že aj v súčasnej dobe potrebuje v nadštandardnej miere dieťa individuálnu starostlivosť rodiča a aj z logopedickej správy z 21.05.2018 plynie, že pretrvávajú problémy s porozumením vo vzťahu k dĺžke vety, syntaktickej štruktúre a pri porozumení viac vetného prehovoru. Žalobkyňa zdôrazňuje, že práve H. a H.. H. vyšetrili maloletú osobne a jednoznačne vyhodnotili, že osobitná starostlivosť je potrebná.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v podrobnostiach cituje jednotlivé skutkové a právne závery obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí (obdobne ako v bode 2. tohto rozsudku). Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že H. a H. sa vhodnosťou celodenného zaradenia dieťaťa do predškolského zariadenia nezaoberali. Dieťa navštevuje predškolské zariadenie. Žalovaný zdôrazňuje, že pri posudzovaní nároku na rodičovský príspevok je zohľadnený priebeh ochorení maloletého dieťaťa, vykonané liečebné úkony a s tým súvisiace obmedzenia. Pri posúdení zdravotného stavu maloletého dieťaťa je dôležité zistiť druh, stupeň a závažnosť posudzovaného ochorenia a posúdiť splnenie podmienok potreby osobitnej starostlivosti definovanej v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Žalovaný zdôrazňuje, že stanovená diagnóza R 47.8 Špecifické vývinové poruchy reči a jazyka (predmetná diagnóza je stanovená aj v správe zo dňa 16.05.2018, ktorú predložila žalobkyňa) sa v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení nenachádza, nebola zaradená medzi choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. 5. Žalobkyňa v replike zo dňa 27.03.2019 zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch žaloby. Opakovane zdôraznila, že zdravotný stav maloletej si vyžaduje osobitnú starostlivosť, pričom správne orgány založili svoje rozhodnutia na záveroch, ktoré vytrhli z celkového kontextu jednotlivých lekárskych posudkov.
6. Žalovaný v duplike poukazuje na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného a svoje vyjadrenie k žalobe.
7. Správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 23. februára 2023 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a s poukazom na vyslovený záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/121/2019 zo dňa 26. augusta 2020 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu zo dňa 26. augusta 2020“) a rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/54/2021 zo dňa 24. mája 2022 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu zo dňa 24. mája 2022“), od ktorého sa správny súd nemohol odchýliť (§ 469 SSP) žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa.
Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil, ak sa zmenia alebo zaniknú skutočnosti rozhodujúce na nárok na rodičovský príspevok.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o prídavku na dieťa) dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe osobitného predpisu, 13) ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
13) Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Podľa kapitoly V. prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení DUŠEVNÉ PORUCHY A PORUCHY SPRÁVANIA (F00 - F99) F10 - F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok F20 - F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi F30 - F39 Afektívne poruchy F70 - F79 Duševná zaostalosť F90 - F98 Poruchy správania a emočné poruchy v detstve a počas dospievania
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j. stredný, ťažký a hlboký stupeň duševnej zaostalosti. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny, presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov. Osobitná starostlivosť Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť Duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa. Duševné choroby a poruchy správania - liečbou málo ovplyvniteľné (ťažké formy).
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny14) (ďalej len "platiteľ") podľa miesta trvalého pobytu15) alebo prechodného pobytu16) oprávnenej osoby.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z. posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá platiteľ na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom oprávnenou osobou.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 600/2003 Z.z. platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu.
Podľa § 8 ods. 7 zákona č. 571/2009 Z.z. na konanie o rodičovskom príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
9. Na tomto mieste považuje správny súd za nevyhnutné v podrobnostiach rozviesť celý priebeh tak administratívneho konania, ako aj konania pred správnym súdom, a to za účelom ustálenia záveru, ktoré otázky už boli predmetom posudzovania kasačným súdom (v rozhodnutiach kasačného súdu zo dňa 26. augusta 2020 a 24. mája 2022) a o ktorých otázkach si tak správny súd nemôže utvoriť vlastný úsudok, ale musí rešpektovať vyslovený záväzný právny názor kasačného súdu (§ 469 SSP).
10. Správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa preukázané nasledovné skutočnosti:
- žalobkyňa bola do 30.06.2018 poberateľkou rodičovského príspevku na základe lekárskeho posudku číslo: BB2/2017/28532 zo dňa 30.06.2017 (ďalej len lekársky posudok zo dňa 30.06.2017). Označený lekársky posudok vychádzal z odborných lekárskych nálezov, a to z logopedického vyšetrenia H. zo dňa 29.05.2017 a psychologického vyšetrenia H.. L. zo dňa 31.05.2017. Posudkový lekár v záveroch konštatuje, že maloletá X. má ochorenie uvedené v kapitole V., F-98 v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení. Zdravotný stav maloletej si vyžaduje osobitnú starostlivosť, pretože má nevyvážený psychický vývoj s poruchou reči - nemá doporučený pobyt v detskom kolektíve, má doporučenú individuálnu klinicko-logopedickú terapiu a postupné začleňovanie do kontaktu s ostatnými deťmi,
- žalobkyňa na predpísanom tlačive dňa 21. júna 2017 požiadala o posúdenie zdravotného stavu na účely štátnych sociálnych dávok (tu rodičovského príspevku),
- v súvislosti s uvedenou žiadosťou bol dňa 30. júna 2017 pod číslom BB2/2017/28532 vyhotovený lekársky posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa so záverom, že dieťa má ochorenie uvedené v Kapitole V, F 98 prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s tým, že dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť (podklad predmetného posudku tvorila správa z logopedického vyšetrenia z 29. mája 2017 - H.. B. H. a správa zo psychologického vyšetrenia z 31. mája 2017 - H.. U. L.),
- predmetný posudok bol platný od 30. júna 2017 do 30. júna 2018,
- na účely ďalšieho poskytovania rodičovského príspevku, ktoré bolo viazané do 30. júna 2018 prvostupňový správny orgán listom z 09. mája 2018 vyzval žalobkyňu o predloženie aktuálnych odborných lekárskych vyšetrení (psychologické a logopedické),
- žalobkyňa na základe výzvy do konania doložila správu zo psychologického vyšetrenia z 23. mája 2018 (H.. U. L.) a z logopedického vyšetrenia z 21. mája 2018 (H.. B. H.),
- následne posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu dňa 06. júna 2018 pod číslom BB2/2018/22985 vyhotovil lekársky posudok so záverom, že dieťa už nemá ochorenie uvedené v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z., nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, dieťa už nevyžaduje osobitnú starostlivosť, pretože došlo k výraznému zlepšeniu slovnej zásoby a tým aj komunikácie, psychický vývoj okrem rečového vývinu hodnotil psychológ celkovo v norme, dieťa potrebuje starostlivosť rodičov ako každé iné dieťa v danom veku. Záverečnú diagnózu ustálil na R 47.8 - Špecifické vývinové poruchy reči a jazyka,
- predmetný lekársky posudok bol podkladom pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia z 13. júna 2018, Číslo: BB2/OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2018/22848-12 o odňatí rodičovského príspevku,
- žalobkyňa v odvolaní voči označenému správnemu rozhodnutiu prvého stupňa uvádza, že si správny orgán vybral z listinných dôkazov len tie skutočnosti, ktoré konštatujú zlepšenie zdravotného stavu maloletej X., a to napriek výsledkom z logopedického vyšetrenia z 16.05.2018, ktoré konštatujú: „Narušený vývin reči s deficitmi v oblasti porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru, deficity v orálnej a verbálne praxi.“ a psychologického vyšetrenia z 23.05.2018, ktoré konštatujú: „Podľa celkových výsledkov psychologického vyšetrenia dieťaťa aj v súčasnosti potrebuje v nadštandardnej miere individuálnu starostlivosť rodiča.“ Žalobkyňa zdôrazňuje v odvolaní, že tieto skutočnosti neboli pri posudzovaní zdravotného stavu správnym orgánom vôbec zohľadnené. Pokiaľ aj došlo k zlepšeniu u maloletej X. ide o zlepšenie, ktoré sa týka individuálneho posúdenia vzhľadom na stav maloletej k obdobiu pred prvým rokom, kedy dieťa takmer nekomunikovalo a nespolupracovalo. Nemožno toto zlepšenie však považovať za adekvátny zdroj pre porovnanie dieťaťa s rovesníkmi a vyvodenie záveru, že „potrebuje starostlivosť ako každé iné dieťa v tomto veku“. Odvolateľka je toho názoru, že maloletá vyžaduje celodennú osobnú starostlivosť. Zaradenie dieťaťa do predškolského zariadenia by malo negatívny dopad na ďalší psychický a komunikačný vývin dieťaťa z nasledovných dôvodov: 1. Zvýšená miera nebezpečenstva. Dieťa nie je schopné adekvátne reagovať na upozornenie v prípade nebezpečenstva napr. padajúceho predmetu, prichádzajúceho auta a pod.
2. Nedostatočné začlenenie do kolektívu a aktivít prebiehajúcich v predškolskom zariadení. Dieťa vzhľadom na komunikačný problém nie je schopné sa primerane začleniť do kolektívu a často sa potýka s vyjadreniami detí typu „my sa s ňou nehráme, lebo ona nerozpráva“. Zároveň nie je schopná zúčastniť sa niektorých hier a aktivít, pretože nedokáže porozumieť inštrukciám a pravidlám. Problém taktiež predstavujú divadelné predstavenia, spoločné čítanie kníh počas dňa, besiedky, či vystúpenia, na ktorých sa nedokáže zúčastniť. 3. Napriek tomu, že dieťa v dennom čase od 8:15 - 11:40 navštevuje súkromné predškolské zariadenie, kde je zvýšená individuálna a pedagogická starostlivosť oproti štátnym zariadeniam, nie je ani táto starostlivosť dostatočná a rozhodne nemôže nahradiť potrebu individuálnej starostlivosti pre ďalší priaznivý vývin dieťaťa v komunikačnej oblasti. Toto zariadenie navštevuje najmä z dôvodu, že rodičia nechcú dieťa úplne izolovať od rovesníkov a zároveň nie sú schopní zabezpečiť niektoré sociálne aktivity v domácom prostredí.
- na odvolanie žalobkyne posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu vo vyhotovenom dodatku k posudku z 27. júla 2018 zotrval na pôvodných záveroch, dodal, že dieťa je bez liečby, bez potreby 24 hodinového dohľadu, neohrozuje seba ani svoje okolie, chodí do škôlky, potrebuje starostlivosť ako každé iné dieťa v jeho veku, a teda dôvod na zmenu posudkového záveru uvedeného v lekárskom posudku zo 06. júna 2018 nebol daný,
- na úrovni odvolacej, posudkový lekár žalovaného dňa 03. septembra 2018 pod číslom UPS/US1/ SSVOPPKPC/BKZ/2018/I0513 vyhotovil lekársky posudok s tým, že dospel k totožnému záveru ako posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu. Konštatoval, že u maloletého dieťaťa sa za ostatný rok verbálna komunikácia s okolím výrazne zlepšila, navštevuje MŠ s výukou anglického jazyka, používa dvoj a viacslovné vety. Záverečnú diagnózu ustálil na R 74.8 (po správnosti R 47.8; pozn. súdu)
- Špecifické vývinové poruchy reči a jazyka,
- predmetný lekársky posudok bol podkladom pre vydanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo 07. septembra 2018, Číslo: UPS/US1/ SSVOPHNSSD1/SOC/2018/I0467/LM, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 13. júna 2018, Číslo: BB2/OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2018/22848-12.
11. V prejednávanej veci pôvodne krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 29Sa/3/2019-63 zo dňa 01.10.2019 (ďalej len „rozsudok správneho súdu zo dňa 01. októbra 2019“), ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP majúc za to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia (okrem iného) konštatoval: „Žalovaný vyhodnocuje odvolacie námietky žalobkyne na strane 4 žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa zdravotného stavu maloletej žalovaný uvádza, že posudkoví lekári posúdili zdravotný stav dieťaťa a nezávisle od seba dospeli k záveru, že maloletá X. nemá lekárom diagnostikované a potvrdené žiadne ochorenia a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Ďalej uvádza, že v odôvodnení posudku druhostupňového správneho orgánu (poznámka súdu posudok zo dňa 03.09.2018) je uvedené, že dieťa je v starostlivosti logopéda pre oneskorený vývin reči. Za ostatný rok sa verbálna komunikácia dieťaťa s okolím výrazne zlepšila, navštevuje materskú školu s výukou anglického jazyka, používa dvoj a viacslovné vety. Dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba alebo stav uvedený v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistený. Žalovaný ďalej k uvedenému udáva, že choroby sú podľa jednotlivých medicínskych diagnóz zaradené v 14-tich kapitolách, v ktorých je podrobný popis už konkrétnych diagnóz a v ktorých je uvedené, na základe akých skutočností si zdravotný stav diagnostikovaného ochorenia vyžaduje osobitnú starostlivosť. Lekár prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu vychádza z odborných lekárskych nálezov, ktoré občan predkladá k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu dieťaťa na účely posúdenia nároku na rodičovský príspevok. Žalovaný v ďalšej časti rozhodnutia námietky žalobkyne vzťahujúce sa k zvýšenej miere nebezpečenstva, resp. nedostatočného začlenenia do kolektívu označil v konaní o nároku na rodičovský príspevok pre dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť za irelevantné, nemajúce vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa názoru správneho súdu v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, pričom žalovaný tento nedostatok neodstránil, absentuje tá časť odôvodnenia, ktorá by venovala pozornosť porovnaniu stavu (skutkového), za akého bol u maloletej X. konštatovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť a aktuálne zisteného skutkového stavu, ktoré by s poukazom na konkrétne kritéria diagnózy F-98 zahrnutej v kapitole V., prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení (pre ktorú
bol uznaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletej na základe lekárskeho posudku zo dňa 30.06.2017) odôvodňovali jednoznačný záver, že maloletá už nenapĺňa zákonom predpokladané kritéria. Žalovaný odkazuje za závery lekárskych posudkov s tým, že maloletá nemá lekárom diagnostikované a potvrdené žiadne ochorenie a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť. Hoci nemožno namietať proti odkazu žalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia na lekársky posudok, ktorý možno považovať za súčasť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, správny súd podotýka, že ani lekársky posudok takúto zásadnú okolnosť pre odňatie rodičovského príspevku neosvetľuje. Žalobkyni musí byť zrejmé, z akých úvah vychádzal správny orgán pri závere o tom, že maloletá už netrpí diagnózou F-98, ktorá bola dôvodom pre uznanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu vyžadujúceho si osobitnú starostlivosť maloletej X. Prvým predpokladom riadneho odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (resp. samotného lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom rozhodnutia) bolo teda zhodnotenie kritérií diagnózy F-98 podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení pri ich aplikácii na súčasný zdravotný stav maloletej tak, aby bolo účastníkovi zrejmé, ktoré z kritérií a z akého dôvodu jej dieťa už nespĺňa a aby mohol byť záver správneho orgánu, resp. lekárskeho posudku súdom preskúmateľný z hľadiska dostatočne presvedčivých, logických a neprotirečivých argumentov potrebných k záveru o absencii podmienok pre ďalšiu výplatu rodičovského príspevku. Správny súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa v podanom odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa obsiahla relevantné námietky z hľadiska aplikovaných právnych noriem, t.j. najmä z hľadiska určujúcich kritérií pre posúdenie že si maloletá vyžaduje osobitnú starostlivosť v zmysle cit. ust. § 5 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa v spojení s ustanoveniami kapitoly V. prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, keď uvádza a podrobne zdôvodňuje, prečo maloletá X. naďalej vyžaduje individuálny prístup, ktorý zdôvodňuje zvýšenou mierou nebezpečenstva (maloletá nie je schopná adekvátne reagovať na upozornenie v prípade nebezpečenstva), nedostatočným začlenením do kolektívu (maloletá nedokáže porozumieť pravidlám a inštrukciám) a pod.. Podľa kapitoly V. prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. S ohľadom na posledné označené kritérium nemožno námietky žalobkyne obsiahnuté v odvolaní považovať za irelevantné (ako to tvrdil žalovaný). Naopak odvolacie námietky žalobkyne podľa názoru správneho súdu sú relevantné z hľadiska právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov preto bolo povinnosťou žalovaného s označenými odvolacími námietkami sa dôsledne vysporiadať. Žalovaný však námietky odvolateľky najmä napr. ohľadne zvýšenej miery nebezpečenstva, resp. nedostatočného začlenenia do kolektívu označil za irelevantné, nemajúce vplyv vo veci samej. Správny súd uznáva, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, avšak je nevyhnutné zodpovedať všetky tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam z hľadiska aplikácie relevantných právnych noriem (v danom prípade cit. ust. § 7 ods. 4 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku v nadväznosti na ust. § 5 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa v spojení s ustanoveniami Kapitoly V. prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení). Neušlo pozornosti správneho súdu, že v lekárskom posudku zo dňa 03.09.2018, ktorý bol podkladom rozhodnutia žalovaného, nie sú vyhodnotené všetky závery z psychologického vyšetrenia okrem iného napr. záver o tom, že podľa celkových výsledkov psychologického vyšetrenia maloletá X. aj v súčasnosti potrebuje v nadštandardnej miere individuálnu starostlivosť rodiča. Rovnako nie sú vyhodnotené v lekárskom posudku všetky závery z logopedického vyšetrenia H.. B. H., ktorá v záveroch konštatuje narušený vývin reči z deficitmi v oblasti porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru, deficity v orálnej a verbálnej praxii. Pre presvedčivosť lekárskeho posudku žalovaného zo dňa 03.09.2018 bolo potrebné, aby aj dané závery boli obsiahnuté v rámci popisu odborných nálezov a aby sa s nimi posudkový lekár presvedčivo vyporiadal. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho formálne, či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na základe ktorých bol odborný lekársky záver vyvodený v nadväznosti na jednotlivé odvolacie námietky. Je vecou správneho orgánu vyžadovať od posudkového lekára, aby odborný posudok, ktorý je podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie bol po obsahovej stránke (aj v nadväznosti na odvolacie námietky) náležite vyčerpávajúci a bol tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. Správny súd je toho názoru,
že záver posudkového lekára zo dňa 03.09.2018, podľa ktorého maloletá nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť, nie je odôvodnený dostatočne, presvedčivo. Úlohou správnych súdov nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov a odstraňovať vlastným zisťovaním formálne i obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti súdu je však také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia, resp. opatrenia napadnutého žalobou. Nedostatok dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného viedol krajský súd k zrušeniu rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť bez možnosti zaoberať sa ďalšími hmotnoprávnymi námietkami žalobkyne. V ďalšom konaní žalovaný prejedná vec znova, dôsledne sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne predpokladom čoho je aj doplnenie lekárskeho posudku o všetky odborné závery, ktoré vyplynuli z psychologického a logopedického vyšetrenia a ich riadne zhodnotenie z hľadiska aplikovaných kritérií v zmysle kapitoly č. 5 prílohy č. 2 zákona o sociálnom poistení a znova o odvolaní rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v intenciách vysloveného právneho názoru správneho súdu“.
12. Vyššie citovaný rozsudok (v poradí prvý) krajského súdu zo dňa 01. októbra 2019 bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/121/2019 zo dňa 26. augusta 2020 a vec vrátená správnemu súdu s vysloveným záväzným právnym názorom. Kasačný súd v zrušujúcom rozsudku (okrem iného) konštatoval: „V predmetnej veci relevantný podklad pre vydanie lekárskeho posudku (ktorý je následne podkladom pre vydanie správneho rozhodnutia) predstavujú lekárske nálezy, na predloženie ktorých bola žalobkyňa riadne vyzvaná listom z 09. mája 2018. Posudkový lekár následne z týchto lekárskych nálezov pri ustaľovaní svojich záverov rozhodných pre účely konkrétneho typu štátnej sociálnej dávky vychádza. V tomto zmysle najvyšší súd poukazuje na to, že žalobkyňa v priebehu správneho konania bola povinná správnemu orgánu predložiť príslušné listiny (lekárske nálezy) odôvodňujúce vznik, respektíve trvanie nároku na príslušnú štátnu sociálnu dávku - rodičovský príspevok. Žalobkyňa do konania doložila dva lekárske nálezy - jeden zo psychologického vyšetrenia z 23. mája 2018 (H.. U. L.) a druhý z logopedického vyšetrenia z 21. mája 2018 (H.. B. H.). Z posledného zmieňovaného lekárskeho nálezu vyplýva, že u dieťaťa bola stanovená diagnóza - narušený vývin reči s deficitmi v oblasti porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viacvetného prehovoru, deficity v orálnej a verbálnej praxi s tým, že táto diagnóza bola zo strany klinického psychológa podriadená pod položkou R 47.8 - Iná a bližšie neurčená porucha reči, t. j. ochorenie, ktoré sa v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nenachádza. Za tohto stavu potom posudkový lekár nemal dôvod sa s kritériami uvádzanými pod Kapitolou V (Duševné poruchy a poruchy správania, F00-F99) prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. osobitne vysporadúvať, nakoľko, ako už súd uviedol, v predmetnej veci bola stanovená diagnóza pod číslom R 47.8. Ak teda takáto diagnóza nie je upravená v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z., potom ani nejestvujú kritériá, na ktoré by bolo nutné vziať zreteľ. Uvedený lekársky nález doložila do konania samotná žalobkyňa, posudkový lekár z neho vychádzal. Stanovenú diagnózu R 47.8 možno považovať za nespornú; žalobkyňa túto skutočnosť v podanej žalobe nenamietala. Navyše z uvedeného lekárskeho nálezu nevyplýva potreba osobitnej starostlivosti, tak ako to uvádza v podanej žalobe žalobkyňa. Rovnako neobstojí tvrdenie krajského súdu, že v odôvodnení rozhodnutia správnych orgánov absentuje tá časť odôvodnenia, ktorá by venovala pozornosť porovnaniu stavu (skutkového), za akého bol u maloletého dieťaťa konštatovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť a aktuálne zisteného skutkového stavu, ktoré by s poukazom na konkrétne kritériá diagnózy F-98 zahrnutej v Kapitole V, prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. odôvodňovali jednoznačný záver, že maloleté dieťa už nenapĺňa zákonom predpokladané kritériá. Podľa názoru najvyššieho súdu stanovená diagnóza F98 bola predmetom predchádzajúceho konania. V tu aktuálne prejednávanom prípade sa jedná o diagnózu klasifikovanú pod kódom R 47.8, ktorá bola určená bez akýchkoľvek pochybností a vyplývala z lekárskeho nálezu, ktorý sama žalobkyňa do konania doložila a na závery ktorého viackrát aj v správnom súdnom konaní odkazovala. Najvyšší súd ďalej uvádza, že príslušným orgánom na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom, ktoré na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotili, že na strane maloletého dieťaťa nie je daný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť.
Najvyšší súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave vyžadujúcim si osobitnú starostlivosť, musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétnu dávku štátnej sociálnej podpory - tu rodičovského príspevku. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky objasňujú závery o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave vyžadujúcim si osobitnú starostlivosť. Najvyšší súd dospel k záveru, že u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jej žiadosti o rodičovský príspevok. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k uvedenému záveru. Žalobkyňou do konania doložené lekárske nálezy vyššie uvedené a posudkovými lekármi ustálené závery len potvrdzujú (predovšetkým lekárska správa z 21. mája 2018, v ktorej bola určená diagnóza klasifikovaná pod označením R 47.8 - Iná a bližšie neurčená porucha reči). V predmetnej lekárskej správe klinický logopéd konštatoval v súčasnosti zlepšenú spoluprácu dieťaťa, dieťa rozumie už celej škále príkazov v známych opakujúcich sa situáciách, aj ich sama adekvátne použije, problémy s porozumením pretrvávajú vo vzťahu k dĺžke vety, syntaktickej štruktúre a pri porozumení viac vetného prehovoru, výraznejšie sa rozvinula aktívna slovná zásoba s prevahou podstatných mien, ťažkosti s opakovaním dlhších viet, stále viac používa dvoj a viac slovné vety, prítomný nárast exekutívnych funkcií zodpovedajúcich za motivované, adaptívne správanie, ktoré umožňujú reagovať na nové výzvy a úlohy a koordinujú správanie umožňujúce využívať kognitívne schopnosti. Oproti predchádzajúcemu lekárskemu nálezu z 29. mája 2017 sa jedná o rapídne zlepšenie stavu a pokrok zo strany maloletého dieťaťa, čo sa zároveň odzrkadlilo aj v zmene diagnózy. Rovnako aj v ďalšom lekárskom náleze z 31. mája 2018 klinický psychológ, psychoterapeut uzavrel, že vývin kognitívnych funkcií, okrem rečového vývinu prebieha mierne nevyvážene, celkovo hodnotiteľný ako v norme, primerane rozvinutá hrubá aj jemná motorika, emocionálne prejavy v priebehu vyšetrenia pokojné, bez nápaditostí, prejavy neprimeranej aktivity či oslabenej pozornosti neboli pozorované. V tomto smere závery posudkových lekárov oboch stupňov možno považovať za komplexné, úplné, presvedčivé, vnútorne konzistentné a vychádzajúce z podkladov, ktoré riadnym spôsobom vyhodnotili. Najvyšší súd tak na rozdiel od krajského súdu, záver žalovaného, že v prípade posudzovaného maloletého dieťaťa žalobkyne nebolo zo zdravotnej dokumentácie preukázané, že jeho zdravotný stav podmieňuje osobitnú starostlivosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, považoval za vecne správny“.
13. Správnemu súdu bolo po rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 7Sžsk/121/2019 z 26.08.2020, kde bol vyslovený vyššie citovaný záväzný právny názor, zo strany žalobkyne doručené dňa 19.05.2021 vyjadrenie zo dňa 17.05.2021, prílohou ktorého boli správy H. zo dňa 31.03.2021 a H. (bez označenia dňa vyhotovenia správy).
14. V správe klinickej logopedičky H.. B. H. z 31.03.2021 sa okrem iného uvádzalo: „Aktuálny stav - zhodnotenie klinického obrazu z vyšetrenia 16.5.2018: V súčasnosti výrazne zlepšená spolupráca dieťaťa. Dieťa rozumie už celej škále príkazov v známych opakujúcich sa situáciách, aj ich sama adekvátne použije. Problémy s porozumením pretrvávajú vo vzťahu k dĺžke vety, syntaktickej štruktúre a pri porozumení viac vetného prehovoru. Výraznejšie sa rozvinula aktívna slovná zásoba s prevahou podstatných mien. Ťažkosti s opakovaním dlhších viet, a s podržaním dlhšej inštrukcie reťazca podnetov. Stále viac používa dvoj a viac slovné vety. Prítomný nárast exekutívnych funkcií zodpovedajúcich za motivované, adaptívne správanie, ktoré umožňujú reagovať na nové výzvy a úlohy, a koordinujú správanie umožňujúce využívať svoje kognitívne schopnosti. Záver: Narušený vývin reči s deficitmi v oblasti porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru deficity v orálnej a verbálnej praxi. F80.9 Vývinová porucha reči a jazyka Aktuálny stav - zhodnotenie klinického obrazu z rediagnostiky 26.9.2018: V súčasnosti zlepšená spolupráca. Oslabená koncentrácia pozornosti, nutná cielená motivácia. Expresia (reč) - Dieťa má znížený objem slovnej zásoby. Aktívna slovná zásoba okolo 200 slov čo predstavuje úroveň do 24 mesiacov. Používa dvoj-troj slovné vety. Prítomné masívne deficity v gramatike a pragmatike. Artikulácia veku neprimeraná. Deficity v orálnej a verbálnej praxi. Impresia (porozumenie reči) sa zlepšila najmä v optimálnych podmienkach, teda menej účastníkov dialógu a optimálne akustické podmienky (vedľajšie rozhovory, zvuky z prostredia a iné, znižujú
schopnosť koncentrácie teda aj porozumenie reči). Porozumenie zložitých logicko-gramatických štruktúr, porovnávacích konštrukcií a dlhých prehovorov je stále problémové. Porozumenie reči zásadne limituje výkon a schopnosť adaptovať sa v prostredí a dobre participovať na činnostiach v predškolskom zariadení. Stále prítomná porucha pozornosti vplýva na porozumenie informácie vo vzťahu ku kontextu. Záver: Narušený vývin reči s abnormalitami v použití jazyka a vážnymi problémami v oblasti porozumenia gramatických štruktúr, porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru. X. je limitovaná najmä dĺžkou výkonu a zväčšovaním objemu verbálnych informácií klesá prudko koncentrácia a nastupujú ťažkosti so sledovaním dialógu a následne sa znižuje schopnosť adekvátne reagovať. Nastupuje emocionálna rozladenosť, frustrácia, klesá výrazne sluchová pozornosť, dieťa prestáva spolupracovať a nevníma okolie. F80.9 Nešpecifikovaná vývinová porucha reči alebo jazyka Aktuálny stav - zhodnotenie klinického obrazu z rediagnostiky 18.11.2020: V súčasnosti zlepšená spolupráca. Oslabená koncentrácia pozornosti, nutná cielená motivácia. Expresia (reč) - Dieťa má znížený objem slovnej zásoby. Prítomné deficity v gramatike a pragmatike. Artikulácia veku primeraná. Impresia (porozumenie reči) sa zlepšila najmä v optimálnych podmienkach, teda menej účastníkov dialógu a optimálne akustické podmienky (vedľajšie rozhovory, zvuky z prostredia a iné, znižujú schopnosť koncentrácie teda aj porozumenie reči). Porozumenie zložitých logicko-gramatických štruktúr, porovnávacích konštrukcií a dlhých prehovorov je oslabené. Porozumenie reči limituje výkon a schopnosť adaptovať sa v prostredí a dobre participovať na činnostiach v predškolskom zariadení. Prítomná porucha sluchovej percepcie môže ovplyvňovať porozumenie informácie vo vzťahu ku kontextu. Záver: Narušený vývin reči v popredí problémy v oblasti porozumenia gramatických štruktúr, porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru.“
15. V správe klinického logopéda H. (ťažko čitateľnej - poznámka súdu) sa uvádza: „Dňa 8.2.2021 som bol vyššie uvedenou advokátskou kanceláriou požiadaný o vyjadrenie sa k interpretácii záverov môjho psychologického vyšetrenia X. nar. 15.7.2014, ktoré bolo realizované 31.5.2017 a 23.05.2018. Po prečítaní vyjadrení ÚPSVaR a ústredia práce som zistil, že závery z vyšetrenia boli interpretované nesprávne a je im prisudzovaný iný, často opačný význam, než v mojich pôvodných záveroch. Psychologický nález je pritom koncipovaný zrozumiteľne a jednoznačne, s použitím terminológie prislúchajúcej adresátovi. ´ ÚPSVaR vo svojom rozhodnutí konštatuje: Zdravotný stav dieťaťa si už nevyžaduje osobitnú starostlivosť, pretože došlo k výraznému zlepšeniu slovnej zásoby a tým aj komunikácie, psychický vývoj okrem rečového vývinu hodnotí psychológ celkovo v norme, dieťa potrebuje starostlivosť rodičov ako každé iné dieťa v tomto veku. V jednej vete sú tu spájané vyjadrenia psychológa s pravdepodobne vlastnými interpretáciami a vytvára to dojem, že takto sa vyjadril psychológ, čo nezodpovedá skutočnosti. Aj citácia psychologických záverov je skreslená a nesprávna. Môj záver znel: Podľa zistených skutočností sa jedná o nevyvážený vývin psychických funkcií pri susp. oneskorenej maturácii CNS. Čiže psychický vývoj som nehodnotil ako v norme. To nie je pravda. Nikde som neskonštatoval výrazné zlepšenie slovnej zásoby. Cit.: V porovnaní rečového vývinu spred roka je pozorovateľný pokrok. Úroveň reči však stále nedosahuje normu. Nikde som neuviedol, že dieťa potrebuje starostlivosť rodičov ako každé iné dieťa v tomto veku. Takto som sa nevyjadril a ani sa s takým konštatovaním nestotožňujem. Takže celé tvrdenie, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie nezodpovedá skutočnosti a nekorešponduje s mojimi závermi. Na tieto isté nepravdivé tvrdenia sa odvoláva vo svojom rozhodnutí aj ústredie práce, ktoré uvádza konštatovanie psychológa, ktoré sa v psychologickom náleze nenachádza. Podľa ústredia práce: Dieťa nevyžaduje osobitú starostlivosť, pretože došlo k výraznému zlepšeniu slovnej zásoby a tým aj komunikácie. Psychický vývin, okrem rečového vývinu hodnotí psychológ celkove ako v norme, dieťa potrebuje starostlivosť rodičov, ako každé dieťa v tomto veku. V mojom náleze nie je konštatované výrazné zlepšenie slovnej zásoby a komunikácie. Konštatoval som, že vývin reči stále nedosahuje normu. Mnou konštatovaný pokrok vo vývine reči znamenal, že v roku 2017 dieťa používalo iba slabiky a jednoduché slová ako „toto“ a pod. V roku 2018 už na otázky odpovedalo jednoslovne. Jasne je však konštatované, že vývin reči, ani psychický vývin nezodpovedajú vekovej norme. Ku výraznému zlepšeniu slovnej zásoby u dieťaťa nedošlo. To, čo sa nachádza v interpretáciách adresáta je teda v jednoznačnom rozpore s mojimi závermi. Na záver teda uvádzam, že psychický vývin dieťaťa, ani vývin rečových schopností v čase vyšetrenia (23.5.2018) nezodpovedal norme. Vývin
dieťaťa, suspektne vplyvom oneskorenej maturácie CNS neprebiehal lineárne a dieťa si vyžadovalo nadštandardnú rodičovskú starostlivosť. Inak chápaný význam mojich záverov je nesprávny“.
16. V nadväznosti na nové skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli zo správ citovaných vo vyššie uvedených bodoch 14 a 15 tohto rozsudku, krajský súd konštatoval vo svojom (v poradí druhom) rozsudku č. k. 29Sa/29/2020-89 zo dňa 25. mája 2021 danosť dôvodov pre odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného opätovne zrušil. Krajský súd vychádzal z názoru, že jednou z podstatných okolností, ktoré viedli kasačný súd k jeho rozhodnutiu, bolo stanovenie diagnózy H. - klinickou logopedičkou pod číslom: R 47.8 (špecifické vývinové poruchy reči a jazyka) v náleze z logopedického vyšetrenia zo dňa 16.05.2018, ktorým nález bol vyhotovený dňa 21.05.2018 s tým, že takáto diagnóza nie je upravená v Prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z., a preto maloletá X. nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (okrem iného) uviedol: „Zo správy H. z 31.03.2021 vyplýva, že po zhodnotení klinického obrazu maloletej X. dňa 16.05.2018 bola diagnóza maloletej X. podriadená pod položku F80.9, rovnako tak tomu bolo i pri vyšetrení dňa 26.09.2018. V tomto smere je preto nevyhnutné, aby správny orgán doplnil dokazovanie, nakoľko existuje zásadná disproporcia medzi správou z 31.03.2021, kde H.. B. H. uvádza, že maloletej X. bola stanovená diagnóza pri vykonanej diagnostike v dňoch 16.05.2018 a 26.09.2018 pod č. F80.9 a nálezom zo dňa 21.05.2018 (z ktorého vychádza kasačný súd a ktorý bol žalobkyňou predložený v administratívnom konaní), v ktorom bola maloletej X. stanovená diagnóza R 47.8 pri vyšetrení realizovanom dňa 16.05.2018. Uvedená disproporcia správnemu súdu skôr evokuje omyl klinickej logopédky pri vyznačovaní diagnostiky z klinického vyšetrenia maloletej X. 16.05.2018 do správy - nálezu zo dňa 21.05.2018. Označenú nezrovnalosť je potrebné odstrániť, nakoľko práve od zaradenia diagnózy maloletej X. pod položku 80.9, resp. pod položku 47.8, bude závisieť záver správneho orgánu o naplnení hypotézy citovaného ust. § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z., t.j. či diagnóza maloletej X. je/bola upravená v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a teda, či má maloletá X. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Rovnako bude potrebné v rámci doplnenia dokazovania správnym orgánom vziať zreteľ na správu H. predloženú žalobkyňou vo vyjadrení zo dňa 17.05.2021 doručenom správnemu súdu dňa 19.05.2021, keďže v nej psychológ prezentuje celkom odlišnú interpretáciu svojich odborných záverov, ktoré obsiahol v náleze zo dňa 23.05.2018, než ktoré jeho nálezu prisúdili tak posudkoví lekári ako aj správny orgán prvého stupňa, resp. žalovaný“.
17. Rozsudok Krajského súdu č. k. 29Sa/29/2020-89 zo dňa 25. mája 2021 bol zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/54/2021 zo dňa 24. mája 2022 a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie s vysloveným záväzným právnym názorom. Kasačný súd zdôraznil, že už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sa vyjadril k dôvodom, pre ktoré považoval závery posudkových lekárov oboch stupňov za komplexné, úplné, presvedčivé, vnútorne konzistentné a vychádzajúce z podkladov, ktoré riadnym spôsobom vyhodnotili. Kasačný súd zdôraznil, že relevantná zmena diagnózy, a to navyše vo vzťahu k správe z klinického vyšetrenia vykonaného v minulosti nemohla byť realizovaná len uvedením označenia zmenenej diagnózy bez uvedenia dôvodu, pre ktorý k takejto zmene došlo. Kasačný súd akcentoval, že otázkou správnosti určenia diagnózy sa v priebehu doterajšieho konania dôsledne zaoberali posudkoví lekári oboch stupňov a skúmanie správnosti ich postupu už bolo predmetom rozhodovacej činnosti správnych orgánov a bolo podrobené aj súdnemu prieskumu, pričom správnosť jej určenia vyplýva aj z vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu. S poukazom na uvedené kasačný súd konštatoval, že hoci žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti správne uviedla, že ak by po zrušení veci v správnom súdnom konaní došlo k zmene skutkových okolností, ktoré by boli odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania, uvedené by takýto odklon odôvodňovalo, avšak vyššie uvedené skutočnosti nie je možné vyhodnotiť ako majúce za následok podstatnú zmenu skutkového stavu, a teda zakladajúce dôvod na odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačným súdom. Rovnako tak vo vzťahu k správe klinického psychológa H.. U. L. zo dňa 17. mája 2021 kasačný súd zdôraznil, že túto jeho neskoršiu interpretáciu jeho predchádzajúcich odborných záverov obsiahnutých v náleze zo dňa 23. mája 2018 nie je možné považovať za spôsobilú privodiť zmenu skutkového stavu, nakoľko ako už bolo konštatované vo vzťahu k správe H.. B. H., aj táto bola vyhodnotená posudkovými lekármi oboch stupňov a skúmanie správnosti ich postupu už bolo predmetom rozhodovacej činnosti správnych orgánov a bolo podrobené aj súdnemu prieskumu. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd zdôrazňuje, že H.. U. L. nebol v konaní osobou oprávnenou na posúdenie správnosti záverov posudkových lekárov, ktoré boli zachytené v
preskúmavaných rozhodnutiach a ako také podliehajú súdnemu prieskumu. Kasačný súd uviedol, že nemá dôvod upustiť od svojho už skôr vysloveného záveru, a teda že stanovenú diagnózu R 47.8 možno považovať za nespornú, pričom opätovne zdôraznil, že ani žalobkyňa uvedené v podanej žalobe nenamietala. Kasačný súd záverom poznamenal, že neupiera krajskému súdu vlastný pohľad na riešenie prejednávaných otázok a právo nesúhlasiť so záväzným názorom kasačného súdu vyjadreným v zrušujúcom rozsudku. To však pri novom rozhodovaní nemôže viesť k jeho nerešpektovaniu. Krajský súd je totiž viazaný práve názorom kasačného súdu vysloveným v prejednávanej veci a je povinný v ďalšom konaní postupovať v jeho intenciách. S ohľadom na uvedené kasačný súd konštatoval, že rozsudok krajského súdu je zjavne svojvoľným nezákonným rozhodnutím, ktoré podkopáva ústavné princípy právnej istoty aj garancie vymožiteľnosti práva.
18. Po doručení vyššie uvedeného rozsudku kasačného súdu žalobkyni táto doručila správnemu súdu podanie zo dňa 30.08.2022. Vo svojom podaní žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím kasačného súdu majúc za to, že správny súd po vykonanom dokazovaní bol oprávnený odchýliť sa od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu. Žalobkyňa namieta (okrem iného), že jej nie je zrejmé, z akého dôvodu kasačný súd tak zaryto obhajuje správnosť posudkov posudkových lekárov bez toho, aby pripustil čo i len možnosť spochybnenia alebo vyvrátenia správnosti záverov ich posudkov inými dôkazmi. Nie je žalobkyni zrejmé, ako môže kasačný súd alebo posudkový lekár „lepšie“ interpretovať závery H.. U. L. ako samotný H.. U. L., ktorý je zdrojom informácií, z ktorých posudkoví lekári čerpali. Pokiaľ kasačný súd uvádza, že H.. U. L. nebol v konaní osobou oprávnenou na posúdenie správnosti záverov posudkových lekárov, žalobkyňa poukazuje na ust. § 123 SSP, podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Preto vyjadrenie H.. U. L., ktoré žalobkyňa predložila, je relevantným dôkazom, ktorý má v správnom súdnictve rovnakú váhu ako posudky posudkových lekárov a nemožno ho vyhodnotiť ako nie relevantné s odôvodnením, že nebol osobou oprávnenou na posúdenie správnosti záverov posudkových lekárov. Naviac, ako tomu bolo v prejednávanom prípade, keď H.. L. maloletú videl a vyšetril, a to niekoľkokrát. Samotní posudkoví lekári čerpali informácie len z jeho lekárskej správy, maloletú nikdy nevideli a ani ju nikdy nevyšetrili. Ignorovanie vyjadrenia H.. U. L. a logopedickej správy H.. H. zo dňa 31.03.2021, ktoré žalobkyňa pripojila k vyjadreniu zo dňa 17.05.2021 ako relevantných dôkazov spôsobilých vyvrátiť alebo prinajmenšom aspoň spochybniť správnosť záverov posudkových lekárov a názor kasačného súdu vychádzajúci iba z posudkov posudkových lekárov podľa mienky žalobkyne narúša rovnosť zbraní v konaní v neprospech žalobkyne, čo vedie k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobkyňa zároveň poukazuje na skutočnosť, že posudkoví lekári sú podriadení orgánu verejnej správy, pre ktorý posudok vypracovali, preto sú na mieste pochybnosti o ich objektívnosti. Žalobkyňa poukazuje na požiadavku dodržania zásady rovnosti zbraní, ku ktorej sa Európsky súd pre ľudské práva vyjadril vo svojom rozhodnutí Káňová vs. Slovensko. V záujme rovnosti zbraní a dodržania práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie je nevyhnutné, aby bola v konaní táto spornosť odstránená, pretože posudok posudkového lekára nemôže byť braný za jediný relevantný dôkaz najmä v prípade, keď vo veci boli vykonané dôkazy (vyjadrenie H.. U. L. a logopedická správa H.. H. zo dňa 31.03.2021 pripojenej k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 17.05.2021), ktoré túto spornosť potvrdzujú. Žalobkyňa preto navrhla v konaní vypočuť H.. U. L., klinického psychológa, H.. B. H., klinickú logopedičku, lekára H.. Z. L. (ktorý vypracoval posudok č. BB2/2018/22985 zo dňa 06.06.2018) a H.. U. P. (ktorá vypracovala posudok č. UPS/ US1/SSVOPPKPC/SOC/2018/10513 zo dňa 03.09.2018) za účelom preukázania spornosti záverov posudkových lekárov a vypočutia ku skutočnostiam preukazujúcim, či v zmysle záverov ich posudkov, resp. lekárskych správ má maloletá nepriaznivý zdravotný stav alebo nie, resp. ku skutočnostiam uvádzaným v ich posudkoch, resp. správach a ich rozdielnej interpretácii posudkovými lekármi.
19. Podanie žalobkyne zo dňa 30.08.2022 bolo žalovanému doručené na vedomie dňa 07.09.2022.
20. Následne žalobkyňa v podaní zo dňa 15.02.2023 označenom ako „Doplnenie vyjadrenia zo dňa 30.08.2022“ poukázala na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Sara Lind Eggertsdóttir proti Islandu zo dňa 05.07.2007 (žiadosť č. 31930/04) a rozhodnutie Shulepova proti Rusku zo dňa 11.12.2008 (žiadosť č. 34449/03). Žalobkyňa v podrobnostiach v označenom podaní opisuje skutkové a právne závery Európskeho súdu pre ľudské práva v označených veciach. Záverom konštatuje, že z rozhodnutí kasačného súdu jednoznačne vyplýva, že posudok posudkových lekárov, t. j. zamestnancov žalovaného považuje „za svätý a niet tej sily, ktorá by záver posudkového lekára
mohla prelomiť“. Kasačný súd opomína tú skutočnosť, že H.. H. a H.. U. L. sú tiež lekári a že posudkoví lekári nie sú tými jedinými, ktorí majú „patent na rozum“. Zo žalobkyňou označenej judikatúry ESĽP je zrejmé, že takýto postoj kasačného súdu je v rozpore s touto judikatúrou. Konajúci súd by mal podľa názoru žalobkyne na tento rozpor prihliadať a neriadiť sa protizákonným „pokynom“ kasačného súdu (protizákonným v tom, že ignoruje viazanosť rozhodnutiami ESĽP, a teda koná protizákonne a protiústavne, pretože právo na súdnu ochranu garantuje žalobkyni aj Ústava SR v čl. 46 ods. 1) aplikovať jeho právny názor, o ktorom je nepochybné, že porušuje právo žalobkyne na spravodlivé súdne konanie. Žalobkyňa trvá na tom, čo uvádza v priebehu celého konania, že ignorovanie vyjadrenia H. a logopedickej správy H.. H. zo dňa 31.03.2021, ktoré žalobkyňa pripojila k svojmu vyjadreniu zo dňa 17.05.2021, ako relevantných dôkazov spôsobilých vyvrátiť alebo prinajmenšom aspoň spochybniť správnosť záverov posudkových lekárov a názor kasačného súdu vychádzajúci iba z posudkov posudkových lekárov narúša rovnosť zbraní v konaní v neprospech žalobkyne, čo podľa žalobkyne vedie k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Posudkoví lekári sú podriadení orgánu verejnej správy, pre ktorý posudok vypracovali, preto sú namieste pochybnosti o ich objektívnosti. Z postoja kasačného súdu je zrejmé, že dominantnú úlohu pre jeho rozhodnutie zohrávajú posudky posudkových lekárov, čím dochádza k porušeniu rovnosti zbraní a k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
21. Podanie žalobkyne zo dňa 15.02.2023 bolo žalovanému doručené na vedomie dňa 16.02.2023.
22. Na úvod považuje správny súd za potrebné poznamenať, že oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa s tým, že dieťaťom na účely tohto konania sa rozumie dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je potrebné považovať v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 600/2003 Z. z. chorobu a stav uvedenú v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorá podľa poznatkov lekárskej vedy trvá viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo je predpoklad, že bude trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a súčasne táto choroba a stav si vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
23. Totožne s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu (body 46., 47., 48. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/121/2019 zo dňa 26.08.2020, body 38., 39., 40. rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/54/2021 zo dňa 24.05.2022), od ktorého sa správny súd nemohol odchýliť (§ 469 SSP), musí správny súd konštatovať, že v predmetnej veci relevantným podkladom pre vydanie lekárskeho posudku (ktorý je následne podkladom pre vydanie správneho rozhodnutia) predstavujú lekárske nálezy, na predloženie ktorých bola žalobkyňa riadne vyzvaná listom z 09. mája 2018. Posudkový lekár následne z týchto lekárskych nálezov pri ustaľovaní svojich záverov rozhodných pre účely konkrétneho typu štátnej sociálnej dávky vychádza. Žalobkyňa v priebehu správneho konania bola povinná správnemu orgánu predložiť príslušné listiny (lekárske nálezy) odôvodňujúce vznik, resp. trvanie nároku na príslušnú štátnu sociálnu dávku - rodičovský príspevok. Žalobkyňa do konania doložila dva lekárske nálezy - jeden zo psychologického vyšetrenia z 23. mája 2018 (H.. U. L.) a druhý z logopedického vyšetrenia z 21. mája 2018 (H.. B. H.). Z posledne zmieňovaného lekárskeho nálezu vyplýva, že u dieťaťa bola stanovená diagnóza - narušený vývin reči s deficitmi v oblasti porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viacvetného prehovoru , deficity v orálnej a verbálnej praxi s tým, že táto diagnóza bola zo strany klinického psychológa podradená pod položku R 47.8 - Iná a bližšie neurčená porucha reči, t. j. ochorenie, ktoré sa v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nenachádza. Posudkový lekár z tohto nálezu vychádzal. Naviac z uvedeného lekárskeho nálezu nevyplýva potreba osobitnej starostlivosti, tak ako to uvádza v podanej žalobe žalobkyňa. V tu aktuálne prejednávanom prípade sa jedná o diagnózu klasifikovanú pod kódom R 47.8, ktorá bola určená bez akýchkoľvek pochybností a vyplývala z lekárskeho nálezu, ktorý sama žalobkyňa do konania doložila a na závery ktorého viackrát aj v správnom súdnom konaní odkazovala.
24. Správny súd ďalej totožne s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu uvádza, že príslušným orgánom na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom, ktorí na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotili, že na strane maloletého dieťaťa nie je daný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Súd nemôže sám posudzovať odborné
otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave vyžadujúcim si osobitnú starostlivosť, musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétnu dávku štátnej sociálnej podpory - tu rodičovského príspevku. V zhode s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu správny súd musí konštatovať, že medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Závery posudkových lekárov oboch stupňov sú komplexné, úplné, presvedčivé, vnútorne konzistentné a vychádzajúce z podkladov, ktoré riadnym spôsobom vyhodnotili. Posudky objasňujú závery o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave vyžadujúcim si osobitnú starostlivosť. Správny súd v intenciách vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu dospel k záveru, že u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jej žiadosti o rodičovský príspevok. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k uvedenému záveru. Žalobkyňou do konania doložené lekárske nálezy vyššie uvedené a posudkovými lekármi ustálené závery len potvrdzujú (predovšetkým lekárska správa z 21. mája 2018, v ktorej bola určená diagnóza klasifikovaná pod označením R 47.8 - Iná a bližšie neurčená porucha reči). V predmetnej lekárskej správe klinický logopéd konštatoval v súčasnosti zlepšenú spoluprácu dieťaťa, dieťa rozumie už celej škále príkazov v známych opakujúcich sa situáciách, aj ich sama adekvátne použije, problémy s porozumením pretrvávajú vo vzťahu k dĺžke vety, syntaktickej štruktúre a pri porozumení viacvetného prehovoru, výraznejšie sa rozvinula aktívna slovná zásoba s prevahou podstatných mien, ťažkosti s opakovaním dlhších viet, stále viac používa dvoj a viacslovné vety, prítomný nárast exekutívnych funkcií zodpovedajúcich za motivované, adaptívne správanie, ktoré umožňujú reagovať na nové výzvy a úlohy a koordinujú správanie umožňujúce využívať kognitívne schopnosti. Oproti predchádzajúcemu lekárskemu nálezu z 29. mája 2017 sa jedná o rapídne zlepšenie stavu a pokrok zo strany maloletého dieťaťa, čo sa zároveň odzrkadlilo aj v zmene diagnózy. Rovnako aj v ďalšom lekárskom náleze z 31. mája 2018 klinický psychológ, psychoterapeut uzavrel, že vývin kognitívnych funkcií okrem rečového vývinu prebieha mierne nevyvážene, celkovo hodnotiteľne ako v norme, primerane rozvinutá hrubá aj jemná motorika, emocionálne prejavy v priebehu vyšetrenia pokojné, bez nápaditosti, prejavy neprimeranej aktivity či oslabenej pozornosti neboli pozorované. V tomto smere závery posudkových lekárov oboch stupňov možno považovať za komplexné, úplné, presvedčivé, vnútorne konzistentné a vychádzajúce z podkladov, ktoré riadnym spôsobom vyhodnotili.
25. V zhode s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu neostáva správnemu súdu nič len konštatovať, že v prípade posudzovaného maloletého dieťaťa žalobkyne nebolo zo zdravotnej dokumentácie preukázané, že jeho zdravotný stav podmieňuje osobitnú starostlivosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Správne orgány v dostatočnej miere zistili skutkový stav pred rozhodnutím vo veci a svoje závery aj v náležitej miere argumentačne podložili. Vo vzťahu k správe H. H. zo dňa 31. marca 2021 je nutné konštatovať, že v predloženej správe nesúlad nastal jedine v uvedení diagnózy, avšak otázkou správnosti jej určenia sa v priebehu doterajšieho konania dôsledne zaoberali posudkoví lekári oboch stupňov a skúmanie správnosti ich postupu už bolo predmetom rozhodovacej činnosti správnych orgánov a bolo podrobené aj súdnemu prieskumu, pričom správnosť jej určenia vyplýva aj z vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu. Skutočnosti plynúce zo správy H.. B. H. zo dňa 31. marca 2021 nie je možné vyhodnotiť ako majúce za následok podstatnú zmenu skutkového stavu, a teda zakladajúce dôvod na odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu.
26. Rovnako vo vzťahu k správe klinického psychológa H.. U. L. zo dňa 17. mája 2021 správny súd totožne so závermi kasačného súdu zdôrazňuje, že túto jeho neskoršiu interpretáciu jeho predchádzajúcich odborných záverov obsiahnutých v náleze zo dňa 23. mája 2018 nie je možné považovať za spôsobilú privodiť zmenu skutkového stavu, nakoľko, ako už bolo konštatované vo vzťahu k správe H.. B. H., aj táto bola vyhodnotená posudkovými lekármi oboch stupňov a skúmanie správnosti ich postupu už bolo predmetom rozhodovacej činnosti správnych orgánov a bolo podrobené aj súdnemu prieskumu. H. nebol v konaní osobou oprávnenou na posúdenie správnosti záverov posudkových lekárov, ktoré boli zachytené v preskúmavaných rozhodnutiach a ako také podliehajú súdnemu prieskumu. V zhode s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu správny súd zdôrazňuje, že stanovenú diagnózu R 47.8 možno považovať za nespornú, pričom ani žalobkyňa uvedené v podanej žalobe nenamietala.
27. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (§ 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.).
28. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa.
29. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z. z. dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav [§ 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 600/2003 Z. z.“)].
30. Správny súd poukazuje na cit. ust. § 3 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z. z. v spojení s ust. § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z., podľa ktorého dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedený v prílohe osobitného predpisu [Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.; pozn.], ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Prílohou osobitného predpisu, na ktorú odkazuje toto ustanovenie, je príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorá vymedzuje choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Nie každý nepriaznivý zdravotný stav možno automaticky chápať ako stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. V prílohe č. 2 sú osobitne pre skupiny medicínskych diagnóz patriacich do príslušnej (spoločnej) kapitoly stanovené charakteristiky určujúce špecifické požiadavky na stupeň (druh, kvalitu, rozsah či štádium) postihnutia. Až po zistení prítomnosti atribútov závažnosti určených pre jednotlivé kapitoly príslušnej prílohy možno to ktoré ochorenie či stav kvalifikovať ako vyžadujúce, resp. nevyžadujúce si osobitnú starostlivosť. Posudkovým lekárom žalovaného bola stanovená diagnóza dieťaťa R 47.8, t. j. ochorenie, ktoré sa v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nenachádza.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že u maloletej X. už nebolo posudkovým lekárom diagnostikované a ani potvrdené žiadne ochorenie a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, je nutné konštatovať, že maloletá X. nemala ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a preto žalobkyňa nespĺňala jednu zo zákonných podmienok pre priznanie/trvanie nároku na rodičovský príspevok.
32. Záverom vo vzťahu k žalobkyňou označenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Sara Lind Eggertsdóttir proti Islandu zo dňa 05.07.2007 (žiadosť č. 31930/04) a rozhodnutie Shulepova proti Rusku zo dňa 11.12.2008 (žiadosť č. 34449/03)) ostáva správnemu súdu už len dodať, že označené rozhodnutia sú správnemu súdu známe (a boli správnemu súdu známe už v čase vyhlásenia rozsudkov správneho súdu zo dňa 01. októbra 2019 a zo dňa 25. mája 2021) a vzhľadom na dátum ich prijatia boli nepochybne známe aj kasačnému súdu, ktorý však vyslovil pre správny súd záväzný právny názor, od ktorého sa správny súd odchýliť nemôže. Kasačný súd učinil záväzný právny názor ohľadne všetkých sporných otázok namietaných žalobkyňou, a preto si správny súd už o nich nemôže učiniť vlastný úsudok, a to ani s poukazom na označenú judikatúru ESĽP.
33. Správny súd na nariadenom pojednávaní dňa 23.02.2023 zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania vznesený v podaní zo dňa 30.08.2022 (bod 20 tohto rozsudku) výsluchom H.. U. L. (klinického psychológa), H.. B. H. (klinickej logopedičky) a posudkových lekárov H.. Z. L. (ktorý vypracoval posudok č. BB2/2018/22985 zo dňa 06.06.2018), H.. U. P. (ktorá vypracovala posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC/SOC/2018/10513 zo dňa 03.09.2018). Žalobkyňa navrhla vypočuť označené osoby za účelom preukázania spornosti záverov posudkových lekárov, preukázania, že maloletá X. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, resp. k rozdielnej interpretácii záverov posudkovými lekármi. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z obsahu vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu (v podrobnostiach, tak ako bol správnym súdom prezentovaný v bodoch 12 a 17 tohto rozsudku) je zrejmé, že kasačný súd nevytvoril pre správny súd priestor pre doplnenie dokazovania v žalobkyňou naznačenom smere. Podľa vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu totiž aj napriek tvrdeniu H.. U. L. o dezinterpretácii jeho záverov posudkovými lekármi, resp. obsahu
správy H.. B. H. (z ktorej je zrejmé uvedenie diagnózy 80.9), sú závery posudkových lekárov komplexné, úplné, presvedčivé, vnútorne konzistentné a vychádzajúce z podkladov, ktoré riadnym spôsobom vyhodnotili (bod 38 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/54/2021 zo dňa 24.05.2022). Záver žalovaného, že v prípade posudzovaného maloletého dieťaťa žalobkyne nebolo zo zdravotnej dokumentácie preukázané, že jeho zdravotný stav podmieňuje osobitnú starostlivosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, považoval Najvyšší súd SR za vecne správny (bod 48 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/121/2019 zo dňa 26.08.2020). Pokiaľ žalobkyňa mienila doplnením dokazovania preukázať spornosť záverov posudkových lekárov, poukazuje správny súd na závery kasačného súdu, v zmysle ktorých otázkou správnosti určenia diagnózy sa v priebehu doterajšieho konania dôsledne zaoberali posudkoví lekári oboch stupňov a skúmanie správnosti ich postupu už bolo predmetom rozhodovacej činnosti správnych orgánov a bolo podrobené aj súdnemu prieskumu, pričom správnosť jej určenia vyplýva aj z vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu. Ani skutočnosti plynúce zo správy H.. B. H. zo dňa 31.03.2021, resp. U. L. zo dňa 17.05.2021, nie je možné vyhodnotiť ako majúce za následok podstatnú zmenu skutkového stavu zakladajúcu dôvod na odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu (bod 38 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/54/2021 zo dňa 24.05.2022). Rovnako vo vzťahu k záverom klinického psychológa H.. U. L. zo dňa 17.05.2021 kasačný súd zdôraznil, že túto jeho neskoršiu interpretáciu jeho predchádzajúcich odborných záverov obsiahnutých v náleze z 23.05.2018 nie je možné považovať za spôsobilú privodiť zmenu skutkového stavu, nakoľko, tak ako bolo konštatované vo vzťahu k správe H.. B. H., aj táto bola vyhodnotená posudkovými lekármi oboch stupňov a skúmanie správnosti ich postupu už bolo predmetom rozhodovacej činnosti správnych orgánov a bolo podrobené aj súdnemu prieskumu. Naviac H.. U. L. nie je v konaní osobou oprávnenou na posúdenie správnosti záverov posudkových lekárov, ktoré boli zachytené v preskúmavaných rozhodnutiach (bod 39 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR 7Sžsk/54/2021 zo dňa 24.05.2022).
34. O náhrade trov tohto konania ako aj trov kasačného konania vo vzťahu k žalobkyni rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že jej náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.