Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-12-2014.pdf
PDF · 91.04 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky F. Š. T.. V., N.. XX.X.XXXX, C. A. M. K. N. L. V. Č.. XX, proti odporcovi F. Š., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. K. N. L. L. Č.. XX a v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa účastníkov F. Š. N.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho M. K. N. L. V. Č.. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV, v konaní o rozvode manželstva o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky F. Š., predtým Š., T. V., N.. XX.X.XXXX, a odporcu F.Š. Š., N.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestská časť Košice-Juh vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletého F. Š., N.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške po 40 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila súdu dňa 17.1.2014 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie jej manželstva s odporcom, na čas po rozvode manželstva žiadala maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na jeho výživu. Odporca sa k návrhu pripojil s tým, že výživné žiadal určiť vo výške 30% zo sumy životného minima.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v prípade rozvodu manželov rodičov maloletého doporučil zveriť do starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Obaja účastníci sú štátnymi príslušníkmi SR, majú slovenskú národnosť, navrhovateľka má ukončenú strednú školu s maturitou, odporca SOU bez maturity, u oboch účastníkov ide o manželstvo druhé, ich predmanželská známosť trvala po dobu štyroch rokov, dôvodom uzavretia manželstva bola vzájomná citová náklonnosť a očakávanie narodenia spoločného dieťaťa. Obaja účastníci majú ešte vyživovaciu
povinnosť z ich predchádzajúcich vzťahov a to navrhovateľka voči maloletému F. Š., odporca voči plnoletej W. Š..
Navrhovateľka je zamestnankyňou spoločnosti L. K. B..T..Y.., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 510 €.
Odporca je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce od 9.12.2013, úradom práce mu nie sú vyplácané žiadne dávky, nie sú mu vyplácané žiadne dávky ani zo sociálnej poisťovne, ako to vyplýva zo správ uvedených úradov. V čase od 18.6. do 18.8.2013 bol vo výkone trestu odňatia slobody, ako uviedol vo svojej výpovedi, z dôvodu spáchania trestného činu sprenevery a upresnil, že od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody do zaevidovania sa na úrade práce nebol nikde zamestnaným a nebol ani evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.3.2014 vyplýva, že dávka v hmotnej pomoci mu úradom práce nebola priznaná z dôvodu, že je ženatý, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti, pričom po poučení úradom práce odmietol podať návrh na určenie manželského výživného zo strany manželky.
Odporca bol zamestnaný v spoločnosti L. K. B..T..Y.. K. od 1.4.2011 do 17.7.2012, ktorý pracovný pomer skončil na vlastnú žiadosť dohodu a u zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 470 €.
Na pojednávaní odporca uviedol, že toho času prostredníctvom pracovnej agentúry vykonáva práce v spoločnosti V. od 7.5.2014, z čoho má priemerný príjem 101,50 €.
Navrhovateľka spolu s maloletým býva v dvojizbovom byte v osobnom vlastníctve starej matky, úhrada za bývanie v ktorom je 240 €, spláca úver I. 15 € mesačne, hradí splátku za mobil 12,68 € mesačne, poplatok za internet a TV 24 € mesačne. Odporca býva so svojou matkou a sestrou v štvorizbovom byte, všetky výdaje s tým súvisiace hradí jeho matka.
Maloletý F. je žiakom základnej školy, v školskom roku 2013/2014 navštevoval 3. ročník, trpí na alergiu, matka mu dopláca na lieky 10 € štvrťročne, navrhovateľka mu hradí poplatok za krúžok B. 20 € ročne, zúčastnil sa pobytu v škole v prírode, poplatok za čo hradila navrhovateľka dieťaťa, za návštevu detského klubu mu hradí mesačný poplatok 11 €, za stravu v školskej jedálni 20 € mesačne, uhradila dobrovoľný príspevok v škole 25 € a maloletému hradí kredit na mobilný telefón 9 €.
Navrhovateľka ani odporca nevlastnia žiaden majetok. Na pojednávaní vo veci účastníci, ako rodičia maloletého, sa dohodli na výživnom zo strany odporcu na maloletého v sume po 40 € mesačne a zhodne žiadali styk odporcu s maloletým neupravovať.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 157, ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je už nefunkčným zväzkom účastníkov, ktorí ani nežijú v spoločnej domácnosti od polovice decembra 2013, nie je tu perspektíva obnovy ich manželského spolužitia.
Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletého Z. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ako matky dieťaťa, ktorá starostlivosť o dieťa zabezpečuje dlhodobo sama a to na požadovanej úrovni a zároveň súd schválil rodičovskú dohodu o výške výživného, keďže dospel k záveru, že táto dohoda je v záujme maloletého a neprieči sa zákonu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Súčasť môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).