Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-40-2014.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/40/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - JUDr. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. XXX a otec - X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, T., o zmenu priezviska maloletého, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. apríla 2014, č.k. 13P/52/2013-33, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh matky, aby súd dal za otca dieťaťa súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého X. na D. a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím čl. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 35 Zákona o rodine a § 6 ods. 7 zákona č. 300/1993 Z.z., keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo rodičov maloletého bolo súdom právoplatne rozvedené dňa 22.07.2013, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Matka maloletého využila svoje právo a po rozvode manželstva si zmenila priezvisko z I. na D.. Maloletý je jediným dieťaťom narodeným v manželstve rodičov a toho času žije v domácnosti so svojou matkou. Otec sa o maloletého zaujíma, domáha sa stretávania s maloletým a stretávanie s maloletým sa realizuje v rámci rodičovskej dohody rodičov v zmysle rozhodnutia o rozvode. Súd má za preukázané aj výsluchom maloletého, že vzájomný vzťah otca s maloletým sa od rozvodu manželstva zlepšil a maloletý sa chce so svojim otcom stretávať. Naopak, vzťah rodičov maloletého je naďalej napätý a je zrejmé, že uvedené nemá dobrý vplyv na maloletého, ktorý je veľmi vnímavý, citlivý, vyspelý na svoj vek. Vzťah medzi jeho rodičmi ho zaujíma a dožaduje sa informácií o ňom. Ďalej má sú za preukázané, že maloletý žije v prostredí a je v kontakte s rodinou svojej matky, ktorá má v súčasnosti iné priezvisko, vrátane matky, ako maloletý. Čo maloletý prirodzene vníma a podľa jeho vyjadrenia sa dožaduje toho, aby sa volal tak, ako jeho matka a jej rodina. Ani maloletý pri výsluchu na súde však neuviedol žiadne závažné iné okolnosti, prečo sa už nechce volať ako jeho otec a ani neuviedol iné dôvody, v zmysle ktorých by jeho súčasné priezvisko, na ktorom sa dohodli jeho rodičia pred jeho narodením, spôsobovalo závažné problémy v škole, vo vzťahoch medzi jeho spolužiakmi, kamarátmi, prípadne iné komplikácie, ktoré by maloletý nepriaznivo vnímal v oblasti spoločenskej i morálnej. Súd má za to, že napriek zisteniu o vyspelosti maloletého na jeho vek nie je za zistených skutkových okolností možné založiť rozhodnutie súdu iba na základe prejavenej vôle maloletého so zmenou priezviska pri
nesplnení iných zákonných predpokladov, ktoré však v tomto konaní neboli preukázané. S ohľadom na uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konajúci súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa ani iné vážne dôvody, pre ktoré by mal návrhu matky vyhovieť. Taktiež nebolo zistené, že by priezvisko maloletého bolo hanlivé. Nebolo preukázané, že by priezvisko maloletému alebo jeho matke spôsobovalo problémy a takéto tvrdenie nebolo preukázané ani výsluchom maloletého. Otec sa s maloletým pravidelne stretáva a stretávania sa aj domáha, venuje sa mu a plní si vyživovaciu povinnosť. Maloletý je v spoločnosti otca rád, v rámci stretávania v domácnosti otca prespáva a má záujem sa s otcom stretávať. Podľa názoru súdu nie je preukázané, že zmenou priezviska by sa narušili vzťahy s otcom dieťaťa, avšak na rozhodnutie súdu táto skutočnosť sama o sebe nemá vplyv. Súd sa stotožňuje so zistením kolízneho opatrovníka a vyjadrením matky, že priezvisko je podstatnou vecou, ktorá sa maloletého týka a ktorú ako podstatnú vníma aj maloletý. Práve z tohto dôvodu bol aj v maloletý v konaní pred súdom vypočutý. Uvedené však nie je jediným dôkazným prostriedkom, ktorý súd pri rozhodovaní zobral do úvahy. Rozhodnutie súdu vychádza z komplexného posúdenia celej situácie v rodine a medzi účastníkmi konania. Ďalej je súdu zrejmé, že spolupatričnosť, ktorú uvádzala matka v negatívnom zmysle vo vzťahu maloletého a otca sa inak prejavuje vo vzťahu maloletého a rodiny matky, s ktorou je maloletý podľa vedomostí súdu aj z iných konaní v dennom kontakte a inak môže vnímať spolupatričnosť maloletý k otcovi, s ktorým sa stretáva každý párny víkend. Na základe uvedeného a v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd zamietol návrh matky na vykonanie znaleckého dokazovania, nakoľko tento dôkaz považoval za nehospodárny a nedôvodný, keď posúdenie záujmu maloletého v tomto konaní nie je otázkou pre znalecké dokazovanie, ale otázkou právneho posúdenia a prípadné vypočutie maloletého znalcom z odboru psychológia nie je dôvodné a hospodárne, nakoľko maloletý bol vypočutý kolíznym opatrovníkom a aj pred súdom. Vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné iné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Odvolanie podala z toho dôvodu, že prvostupňový súd postupoval aj rozhodol v predmetnom konaní v rozpore so základným princípom rozhodovania súdov v konaniach o maloletých osobách a rozsudkom závažne poškodil záujem maloletého X.. Mala za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď na pojednávanie dňa 25.03.2014 navrhla znalecké dokazovanie v konaní, pričom súd obratom uznesením tento jej návrh zamietol. Znalecké dokazovanie navrhla najmä z dôvodu, že maloletý X. bol vypočutý pred súdom v trvaní 30 minút (nepochybne z dôvodu jeho rozumovej vyspelosti) a mala za to, že v tomto časovom intervale prvostupňový súd nezisťoval, respektíve nedostatočne zisťoval otázku pocitu spolupatričnosti maloletého k otcovi, skutočné dôvody, pre ktoré maloletý doslova odmieta otcovo priezvisko, vzťahy medzi otcom a synom, ako aj iné rozhodné skutočnosti. Bola toho názoru, že znalecké dokazovanie upriamené na osobnosť maloletého, ako aj na osobnosť otca, ich vzájomného vzťahu, údajného záujmu otca o syna a naopak, by vnieslo do prípadu (preukázala) všetky potrebné objektívne zistenia. Mala tiež za to, že konštatovania súdu o tom, že maloletý X. chodí k otcovi rád a že je v spoločnosti otca rád, nezodpovedajú skutočnosti. Bola presvedčená o tom, že starostlivým vyhodnotením výpovede maloletého by súd dospel k opačnému záveru a návrhu navrhovateľa by v celom rozsahu vyhovel, a ak nepovažoval výpoveď maloletého X. za dostatočnú, znaleckým dokazovaním by boli objektívne a plnohodnotne zistené fakty podstatné a rozhodné pre spravodlivé rozhodnutie v záujme maloletého. Prvostupňový súd v rozpore so zákonom opomenul skúmať, či je v záujme maloletého autoritatívne a nútené vytváranie pocitu spolupatričnosti k otcovi, keď súd mal za preukázané, že maloletý je na svoj vek vyspelý a sám najlepšie vie, čo k otcovi cíti. Mala za to, že rozsudok je nespravodlivý a vôbec nezohľadňuje záujem a názor maloletého, ale len záujem otca, ktorý žiadnym spôsobom neodôvodnil neudelenie súhlasu na zmenu priezviska (ktorý predtým ústne udelil). Zásadnou skutočnosťou je, že v čase podania návrhu na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého boli naplnené všetky podmienky a až podaní tohto návrhu začal otec
účelovo javiť o maloletého syna záujem a plniť si vyživovaciu povinnosť. Neopomenuteľným faktom je, že otec si nebudoval vzťah s maloletým ani počas manželstva a po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, respektíve už v januári 2013 nejavil o syna žiadny záujem, a to až do podania návrhu na udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Upozornila tiež na to, že na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17P/9/2014 prebieha konanie o zníženie výživného na návrh otca, ktorý uhradil len asi 5 - 6krát výživné v súdom určenej výške 100 eur.
K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Poprel, že by niekedy dal matke dieťaťa ústny, prípadne písomný súhlas na zmenu priezviska, pričom bývalej manželke povedal, že si môže priezvisko bez problémov zmeniť, no maloletý bude vždy jeho a súčasne bude nositeľ priezviska I., preto aby si dopredu rozmyslela svoje počínanie. Poukázal na to, že matka dieťaťa sa neustále snaží atakovať jeho stretávanie s maloletým.
K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že od rozvodu rodičov maloletého dieťaťa uplynula relatívne krátka doba, pričom pre rodičov a najmä pre maloletého bolo obdobie pred i po rozvode manželstva citovo náročné, nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú napäté. Mal za to, že v súčasnosti nie je v záujme maloletého dieťaťa rozhodovať o zmene jeho priezviska, pričom návrh matky sa mu javil ako predčasný.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na to rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13P/52/2013 je nahradenie súhlasu otca na zmenu priezviska maloletého dieťaťa z priezviska I. na D..
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa zamietnutý.
Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd podľa § 35 Zákona o rodine rozhoduje iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Ak sa rodičia nedohodnú napr. na zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takom prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska dieťaťa, na návrh niektorého z rodičov môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa. Skúma pri tom, či udelenie takéhoto súhlasu bude v záujme maloletého dieťaťa, napr. či to bude prospievať jeho zdraviu, zdravému vývoju v prostredí, či druhý rodič, ktorý so zmenou nesúhlasí, si voči dieťaťu plné svoje rodičovské povinnosti a podobne.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o nedôvodnosti návrhu matky maloletého. Skutočnosti, ktoré uvádzala matka maloletého, nie je možné považovať za dôvodné k zmene priezviska maloletého dieťaťa, navyše, ak sa otec o dieťa zaujíma, stretáva sa s ním, plní si vyživovaciu povinnosť a so zmenou priezviska nesúhlasí. Odvolací súd nepovažoval za takejto skutkovej situácie zmenu priezviska maloletého v záujme maloletého dieťaťa. Matka maloletého tiež v odvolaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti spôsobilé k zmene napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.