Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/176/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci starostlivosti o mal. Q. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa rodičov Ľ. L., nar. XX. XX, XXXX, trvale bytom W. W., P. XX, Ž.G. a otca U. X., nar. XX. XX. XXXX, A., bytom X. Ľ., P. XX/X, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Maloletá Q. L., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matka, ktorá je o p r á v n e n á maloletú opatrovať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. L., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 65 € od 12. 03. 2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa.

Zročné výživné za čas od 12. 03. 2014 do 02. 07. 2014 vo výške 301,90 € sa mu povoľuje splácať v 10 € mesačnej splátke, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia a to pod stratou výhody týchto splátok.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX. XX. XXXX. domáhala toho, aby súd upravil práva a povinností k mal. Q., ktorá sa jej narodila dňa XX. XX. XXXX. Žiadala aby mal. bola zverená do jej výchovy a opatery, navrhla stanovenie výšky výživného 120 € a zároveň žiadala, aby otec dieťaťa jej zaplatil sumu 861,40 € ako alikvotnu čiastku za zakúpenie detskej výbavičky. Vo svojom ústnom prejave uviedla, že otec nemá skutočný záujem o dieťa. Otec otcovstvo k dieťaťu uznal, bol dodatočne zapísaný do matriky, ako rodič dieťaťa. Uviedla, že v minulosti s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do Y. XXXX, otec vedel o tom, že je tehotná a v deň narodenia dieťaťa mu túto skutočnosť oznámila. Od narodenia až do dnes otec neprispel vôbec žiadnym spôsobom na úhradu potrieb mal. dieťaťa. Ďalej uviedla, že sama inú vyživovaciu povinnosť nemá, žije vo vlastnom X-izbovom byte, kde je mesačná záloha 102 € mesačne, náklady na energie 35 € mesačne a spláca úver v 46 € mesačnej splátke. Jej priemerný mesačný čistý príjem je okolo 450 €, pracuje v H., kde podáva aj daňové priznanie. Z H. brala si 2 mesiace pred pôrodom a mesiac po pôrode rodičovský príspevok vo výške 1200€, v súčasnej dobe si podala žiadosť o priznanie MD, ktoré predpokladá vo výške 628 € pribl. na 2 roky podľa rakúskych predpisov ale rozhodnutie o tom ešte nemá. Poukázala na zoznam vecí, uviedla, že pre dieťa zakúpila výbavičku pričom otec sa na tejto vôbec žiadnym spôsobom nepodielal.

Otec dieťaťa uviedol, že je nezamestnaný od 28. 02. 2005. Naposledy pracoval ako skladník vo firme H. Y..X.. X. Ľ., F. so zárobkom asi 13. 500 Sk/ 448,12 €/. Tu dostal výpoveď z organizačných dôvodov, nebola mu ponúknutá náhradná práca. Má vzdelanie odborné, M.hol by pracovať na všetkých X. napríklad v železiarňach. Nevedel však súdu ukázať kde všade sa zaujímal o zamestnanie. Preukázal súdu preukaz odbornej spôsobilosti na výkon fyzickej ochrany alebo pátrania pri poskytovaní bezpečnostných služieb N.viedol, že na základe tohto dokladu by mohol pracovať v X. X.Ž.. Ďalej otec poukázal na tú skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k mal. U. X.H., nar. XX. XX. XXXX na výživu ktorej bol zaviazaný prispievať mesačne sumou 50 € rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorý však nevedel preukázať. V súčasnej dobe žije Q.-izbovom byte svojich rodičov, ktorým na byt a stravu neprispieva. Uviedol, že asi v marci XXXX b.ol vyškrtnutý zo zoznamu žiadateľov o zamestnanie, pretože neoznámil, že si našiel brigádnickú činnosť. Potvrdil, že na výživu dieťaťa doteraz ničím neprispel. Súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky ale navrhol stanovenie výživného v sume 50 € mesačne od narodenia dieťaťa a bol ochotný podieľať sa na úhrade nákladov na výbavičku mal. najviac sumou 50 €.

Kolízny opatrovník uviedol, že sociálnym zisťovaním v rodine nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o dieťa. Konštatoval, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, spoločne nehospodária a nezabezpečujú spoločne ani výchovu a opateru dieťaťa a preto návrh matky považoval za dôvodne podaný. Navrhol dieťa zveriť do jej starostlivosti a žiadal, aby súd pri určení výšky výživného vychádzal z potencionálnych možností a schopností otca dieťaťa. Bol toho názoru, že otec je dlhodobo nezamestnaný a v plnej miere nevyužíva možnosti trhu pracovných ponúk, nezaujíma sa o prácu v oblastiach kde sú možnosti lepšieho pracovného uplatnenia, pričom otec nie je viazaný starostlivosťou o dieťaťa na miesto svojho bydliska. Zároveň žiadal, aby súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať primerane na výbavičku maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. l Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že mal. Q. L. sa nar. XX. XX. XXXX Q. W. W. mimo manželstva svojich rodičov. Otcovstvo k dieťaťu bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov a otec dieťaťa je zapísaný v rodnom liste mal. vo zv. XX, roč. XXXX, na str. XXX, pod r.č. XXX. Ako to vyplýva z výsledkov konaného dokazovania od narodenia až do rozhodnutia súdu výchovu, opateru a výživu dieťaťa zabezpečuje výlučne matka dieťaťa, pričom sociálnym zisťovaním v rodine mal. dieťaťa neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o dieťa. Matka pred nástupom na MD žila a pracovala na území H. republike, pričom za rok XXXX dosiahla príjem z podnikania vo výške 6.616,88 €. Matka už nemá inú vyživovaciu povinnosť, t.č. žije sama s dieťaťom v X- izbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou.

Otec dieťaťa má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. U. X., nar. XX.XX.XXXX na výživu ktorej podľa vlastného tvrdenia prispieva sumou 50 € mesačne. T.č. žije v X-izbovom byte svojich rodičov, ktorým neprispieva na byt a stravu. Podľa potvrdenia ÚPSVR v Banskej Bystrici zo dňa XX.XX.XXXX je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od XX.XX.XXXX, pričom evidencia trvá a zároveň

otec vykonáva zárobkovú činnosť od februára XXXX na základe Dohody o pracovnej činnosti. Podľa potvrdenia z XX. XX. XXXX otec poberá dávky pomoci v hmotnej núdzi od XX. XX. XXXX v sume 62,50 € a od X.XX.XXXX v sume 24 € mesačne.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že matka dieťaťa je tým z rodičov, ktorý dáva súdu záruku na lepšej opatere a výchove mal. dieťaťa. Otec dieťaťa nenamietal starostlivosť matky o maloletú a tak isto ani kolízny opatrovník. Matka má dieťa vytvorené dobré materiálne podmienky a svojou doterajšou starostlivosťou preukázala svoje schopnosti postarať o potreby mal. Súd preto mal. zveril do jej ďalšej výchovy a opatery.

Pri určovaní výšky výživného súd prizeral na odôvodnené potreby a záujmy mal. dieťaťa ale aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Vzhľadom na to, že matka žije a pracuje v H., kde odvádza aj dane a podáva žiadosť na H. Ú.H. o priznanie rodičovského príspevku, súd vychádzal u matky z tej skutočnosti, že je v jej možnostiach a schopnostiach dosahovať MD minimálne vo výške 200 € mesačne, ako aj rodinné prídavky na dieťa minimálne vo výške 23,52 € tak, ako sú určené na územní SR. Na strane otca súd prizeral na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jeho súčasnú nezamestnanosť. Nezamestnanosť otca však súd hodnotil, ako nezamestnanosť dlhodobú, pričom otec nevedel súdu preukázať kde všade okrem evidencie na úrade práce sa zaujímal o zamestnanie. Podľa vlastných údajov sa otec dieťaťa zaujíma o zamestnanie najmä v W. W., v X. Ľ. a okolí. V tomto smere súd u otca vychádzal z toho, že jeho nezamestnanosť je už v podstate dlhodobá, otec nepreukázal svoju vlastnú aktivitu ohľadom nájdenia si primeraného zamestnania a tiež zamestnanie si hľadá iba v mieste svojho bydliska, a nie tam, kde sú lepšie pracovné príležitosti. Súd preto u otca vychádzal tej skutočnosti, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať aspoň minimálnu mzdu pracovníka národnom hospodárstve. Za daných okolností súd potom dospel k záveru, že je v súčasných osobných, majetkových a zárobkových možnostiach a schopnostiach otca prispievať na úhradu potrieb mal. Q. mesačne sumou 65 €. Výživné súd stanovil odo dňa narodenia dieťaťa t.j. XX. XX. XXXX. Je síce pravdou, že matka dieťaťa podala návrh až dňa XX. XX. XXXX, ale súd dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že sa jedná osamelú matku starajúcu sa o dieťa útleho veku, pričom matka porodila dieťa XX. XX. XXXX. Súd dospel k záveru, že matka podala návrh na začatie konania na určenie výživného na čas primerane jej možnostiam po pôrode mal. dieťaťa, pri starostlivosti o dieťa. Za čas od narodenia dieťaťa ku dňu rozhodnutia súdu vznikol otcovi dlh na výživnom v celkovej sume 301,90 €, ktorú sumu súd prihliadnutím na súčasné osobné, majetkové a zárobkové pomery otca, povolil otcovi splácať v 10 € mesačnej splátke spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia a to pod stratou výhody splátok. Výživné za čas od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX predstavuje sumu 41.90 € a výživné za mesiace Y. XXXX až U. XXX.4 predstavujú sumu 260 € mesačne, čo je spolu 301,90 € mesačne.

Podľa zák. O príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutých potrieb novorodenca.

Podľa zák. suma príspevku pri narodení dieťaťa je 829,86 €, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, ktoré sa dožilo najmenej 28 dní.

Matka dieťaťa vo svojom písomne podanom návrhu predložila doklady o nákupe vecí, ktoré zakúpila ako výbavičku pre mal. dieťa, pričom súdu nedoložila súpis týchto vecí a niektoré pokladničné doklady sú aj nečitateľné. Celkovo však matka vyčíslila náklady spojené s nákupom výbavičky pre mal. dieťa vo výške 1 722,92 € a tak voči otcovi vzniesla nárok na sumu vo výške 861,46 €.

Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na priznanie alikvotnej časti nákladov na výbavičku pre mal. dieťa vychádzal aj z § 62 ods. 2 hore cit. Zák. o rodine. V danej veci súd zohľadňoval osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane matky dieťaťa, ako aj otca dieťaťa, a dospel k záveru, že je tu zjavný nepomer. Dieťa má právo len na primeranú výživu zo strany svojich rodičov, primerane ich životnej úrovni. Za danej situácie súd preto dospel k záveru, že štátna dávka na mal. dieťa tak, ako je hore citovaná, by mala postačovať na zakúpenie výbavičky pre mal. dieťa a zodpovedala by aj primeranej

životnej úrovni mal. dieťaťa a životnej úrovni oboch jeho rodičov. Súd preto v tejto časti návrh matky, ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Banskej Bystrici, prostredníctvom tunajšieho súdu v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona a noviel - Exekučný poriadok.

Pretože sa účastníci tohto práva vzdali, nadobudne rozsudok právoplatnosť

dňom doručenia.