Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-2510-2012.pdf
PDF · 112.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/2510/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 313 03 862, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR sp. zn. 6243/2012-2.2 zo dňa 19.09.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.11.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie bývalého Krajského úradu životného prostredia v Žiline, Odboru starostlivosti o životné prostredie (od 1.1.2013 boli zrušené všetky krajské úrady životného prostredia a ich kompetencie prešli na obvodné úrady životného prostredia v sídle kraja) a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2012/143-12/Dur zo dňa 24.04.2012 o vydaní súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a), v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len ,,ZOPK“) na výstavbu lesnej cesty ,,Krivá“ kategórie 2L 4,0/30 o dĺžke 5910m na parcelách KN-C č. XXXX a XXXX v katastrálnom území U. R., na území v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry s tretím stupňom ochrany, v zmysle § 6 ods. 4 ZOPK na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypaním na zamokrených úsekoch v miestach vedenia trasy lesnej cesty a v prechodoch cez miestne potoky a v zmysle § 6 ods. 2 ZOPK na zásah do biotopov európskeho významu v súvislosti s výstavbou lesnej cesty, podľa predloženého projektu stavby ,,Lesná cesta Krivá“ za určených podmienok, pre žiadateľa-Lesy Slovenskej republiky š.p., Odštepnému závodu Liptovský Hrádok, so sídlom J. Martinku 110/6, 033 11 Liptovský Hrádok.
Žalobca v žalobe navrhol obidve rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.), ďalej z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.), ďalej z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.).
Záujmy ochrany prírody sú vyjadrené v Zákone o ochrane prírody a krajiny okrem iného tým, že niektoré činosti sú na územiach s konkrétnym stupňom ochrany prírody zakázané, tak ako je to v prípade § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, podľa ktorého je na území so štvrtým stupňom ochrany na vykonávanie činností uvedených v ustanovení § 13 ods. 2 písm. c) potrebný súhlas orgánu ochrany prírody.
Z ustanovenia § 2 ods. 1 ZOPK je nepochybné, že pokiaľ má byť žiadosť žiadateľa posudzovaná z hľadiska ochrany prírody, ktorou sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť, alebo zničiť formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny a znížiť ekologickú stabilitu, potom bolo povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov posúdiť žiadosť žiadateľa z tohto hľadiska a svoj názor, prečo možno z hľadiska záujmov ochrany prírody vydať súhlas na žiadateľom žiadanú činnosť, zrozumiteľne uviesť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Je tožiť nepochybné, že žalobca argumentoval v konaní práve tým, že činnosť žiadateľa povedie k takým dôsledkom, pred ktorými so zreteľom na ustanovenie § 2 ods. 1 ZOPK, majú orgány ochrany prírody prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, ekologickú stabilitu, podmienky a formy života chrániť.
Vzhľadom na to, že správne orgány oboch stupňov svoje rozhdodnutia zákonným spôsobom nezdôvodnili, žalobca trvá na tom, že pre vydanie súhlasu nebol dostatočne zistený skutkový stav, správne orgány oboch stupňov vychádzali z nesprávneho právneho názoru a ich skutkové závery nie sú správne.
Správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný sa nevyrovnali so skutočnosťou uvedenou v stanovisku KÚŽP v Žiline zo dňa 15.12.2011, z ktorého vyplýva, že navrhovaná výstavba lesnej cesty nesúvisí so starostlivosťou o predmetné územie NATURA 2000, ani nie je pre starostlivosť o takéto územie potrebná. Stanovisko ďalej obsahuje konštatovanie, že prichádza do úvahy možnsť ovplyvnenia a určitého zásahu biotopov pri výstavbe, navrhovaná zmena však nebude mať významný vplyv na územie európskeho významu a nie je predmetom posudzovana vplyvu. Z toho stanoviska vyplýva, že aj keď zmeny, ktoré navrhovaná výstavba lesnej cesty spôsobí, nie sú také, ktoré by podliehali posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a k ovplyvneniu a zásahu do biotopov dôjde.
Navyše z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odborná organizácia ochrany prírody Správy národného parku NAPANT vo svojich stanoviskách zo dňa 21.11.2011 a 28.11.2011 zaujala k odlišným úsekom ciet, ktoré mieni vystavať žiadateľ, odlišné stanovisko. Je však nepochybné, že žiadateľ požiadal orgány ochrany prírody o udelenie výnimiek a súhlasov v skutočnosti na súbor ciest, o ktorých sa rozhoduje v jednotivých čiastkových konaniach. Predmetom úvah ani dokazovania správnych orgánov však nebolo, akým spôsobom sa výstavba celého súboru týchto ciest dotkne záumov ochrany prírody a krajiny.
Žalobca podotýka, že napadnuté rozhodnutie sa zaoberá len časťou rozsiahleho súboru lesných ciest budovaných v NP Nízke Tatry, ktoré práve takýmto rozdeľovaním do jednotlivých konaní obchádzajú skutočnosť, že dopad vybudovania tejto siete lesných ciest môže mať významný vplyv na predmet ochrany v chránených územiach, na ktorých sa budujú.
Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože obsahuje odôvodnenie plynúce z odborného stanoviska ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry č. NAPANT/487/8/2011 a č. NAPANT/220/2012, ktorá v daných stanoviskách zohľadnila dopady výstavby lesnej cesty Krivá, ktorá sa má realizovať v ochrannom pásme NP Nízke Tatry, na území, kde platí tretí stupeň ochrany podľa zákona. ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry odporúčala KÚŽP Žilina udeliť súhlas na výstavbu a v rozhodnutí sú presne uvedené dôvody, pre ktoré správny orgán udelil súhlas na výstavbu lesnej cesty v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK a § 6 ods. 4 a 2 ZOPK s tým, že v uvedených stanoviskách boli podrobne zhodnotené dopady výstavby lesnej cesty krivá na jednotlivé biotopy európskeho a národného významu a taktiež na chránené druhy nachádzajúce sa na území dotknutom plánovanou výstavbou. Pri skúmaní dôvodnosti vydania súhlasu tak správny orgán postupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom toho, že NAPANT vo svojom stanovisku pôvodne odporúčal realizovať projekt lesných ciest v prípade, ak to prejde procesom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a neskôr zmenil svoj názor, žalovaný uvádza, že v rámci správneho konania týkajúceho sa vydania súhlasu na výstavbu lesnej cesty Krivá si prvostupňový správny orgán zo ŠOP SR, správy NAPANT vyžiadal stanoviská č. NAPANT/487/8/2011 a č. NAPANT/220/2012, pričom ŠOP SR, Správa NAPANT v oboch uvedených stanoviskách vyjadrila svoj súhlas s výstavbou. K námietke žalobcu, že správne orgány rozdeľovaním žiadosti žiadateľa do jednotlivých konaní žalovaný považuje za nepodloženú z dôvodu, že správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, je teda účastník konania v tomto prípade žiadateľ, ktorý vymedzuje predmet konania. Zo strany správneho orgánu pritom nedošlo k žiadnej aktivite, ktorým by rozdeľoval širšie koncipovanú žiadosť účastníka konania na jednotlivé čiastkové konania. Podkladmi pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli stanoviská ŠOP SR, Správy NAPANT z 25.5.2011 a 2.3.2012, ktoré v oboch prípadoch obsahovali odporúčanie vydať súhlas na výstavbu lesnej cesty Krivá. Stanoviská ŠOP SR, Správy NAPANT z 21.11.2011, doručené 28.11.2011, na ktoré sa odvoláva žalobca, boli vypracované ako súhrnné stanoviská, v ktorých ŠOP SR, Správa NAPANT zaujala postoj k výstavbe celého súboru žiadateľom navrhovaných trvalých lesných ciest v území ochranného pásma, ako aj vlastného územia Národného parku Nízke Tatry. Predmetné súhrnné stanovisko má však len odporúčací charakter, ktoré nezaväzuje KÚŽP Žilina ani MŽP SR. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, žalovaný považuje túto za neopodstatnenú, pretože žalobca žiadnym spôsobom v žalobe neodôvodňuje, prečo považuje z tohto dôvodu rozhodnutie za nezákonné. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní predovšetkým zo stanovísk Správy NAPANT a KÚŽP Žilina, v ktorých boli zohľadnené dopady výstavby lesných ciest so zohľadnením záujmov ochrany prírody na dotknutom území NP Nízke Tatry, súčasťou ktorého je aj lokalita Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a územie európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. Z uvedeného dôvodu povolilo výstavbu lesných ciest a zmenu stavu mokrade.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní (v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Predmetom súdneho preskúmania bola časť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vydaná v intenciách § 14 ods. 2 písm. a) a § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK a § 6 ods. 4 a ods. 2 ZOPK, o vydaní súhlasu na výstavbu lesnej cesty Krivá, na parcelách KN-C č. XXXX a XXXX v k.ú. U. R., podla predloženého projektu stavby ,,Lesná cesta Krivá“ na území v ochrannom pásme NP Nízke Tatry s tretím stupňom ochrany a na zmenu stavu mokrade s určením podrobnejších podmienok vykonávania povolenej činnosti podľa § 82 ods. 12 ZOPK.
Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.
Podľa Podľa § 14 ods. 2 písm. a) ZOPK, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o).
Podľa § 67 písm. i) ZOPK, krajský úrad životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podĺa § 24, a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo.
Podľa § 6 ods. 4 ZOPK, na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.
Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.
Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice a jedno rozhodnutie. Ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC (ďalej len "smernica o biotopoch"), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť. Táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC, č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (ďalej len "smernica o vtákoch"), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie. Táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu takisto určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu a takisto reguluje poľovnícke sezóny a výkon (spôsob) poľovníctva. Všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom "NATURA 2000" a smernicu Rady č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len "smernica o zoo"), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a biologickej rozmanitosti a rozhodnutie Komisie č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí vyplniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURA 2000. Zároveň zákon premieta záväzky s obsahom ochrany prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadateľ - štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Liptovský Hrádok, IČO: 36038351, zastúpený B.. C. H., riaditeľom Odštepného závodu Liptovský Hrádok, J.Martinku 110/6, 033 11 Liptovský Hrádok, požiadal KÚŽP o vydanie súhlasu podľa § 28 ods. 4 ZOPK na výstavbu lesnej cesty Krivá, nachádzajúcej sa na území pôsobnosti OZ Liptovský Hrádok, LS Malužiná. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že vybudovaná lesná cesta bude slúžiť pre dlhodobý a trvalo udržateľný rozvoj lesa v tejto lokalite, jeho obhospodarovanie podľa programu starostlivosti o les vypracovanému na obdobie rokov 2004-2013 a ako protipožiarny priesek. K žiadosti boli vydané odborné stanoviská ŠOP SR, Správa Nízke Tatry listom č. NAPANT/487B/2011 zo dňa 26.03.2012 a č. NAPANT/220/2012 zo dňa 2.3.2012, v ktorých uviedol, že navrhovaná trasa zasahuje do biotopu európskeho významu SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry a chráneného vtáčieho územia CHVÚ018 Nízke Tatry a hlavná trasa navrhovanej lesnej cesty vedie cez evidované biotopy európskeho významu Ls 5.1. Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy a Ls 5.3 Javorovo-bukové horské lesy. ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry posúdila možnosť výstavby lesnej cesty žiadateľa a uviedla, že navrhovaná lesná cesta zasahuje do územia európskeho významu a do chráneného vtáčieho územia, ale vzhľadom na rozsah územia v kontexte s rozsahom zásahov v samotnom území NP Nízke Tatry bude strata a fragmentácia biotopu z hľadiska výmery nevýznamná, preto nemá výhrady k výstavbe a odporúčala vydať súhlas s navrhnutými podmienkami vykonávania činnosti podľa § 82 ods. 12 ZOPK. KÚŽP Žilina listom č. 2012/143-8/Dur z 8.3.2012 oboznámilo účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia a dal im možnosť sa vyjadriť k podkladom, ako aj spôsobu ich zaobstarania.V stanovenom termíne sa listom z 22.3.2012, doručeným KÚŽP Žilina 27.3.2012 „Vyjadrenie k podkladom rozhodnutia“ vyjadril žalobca, v ktorom nesúhlasil s udelením súhlasu v zmysle zákona na výstavbu lesnej cesty Krivá z dôvodu, že ju pokladá za neopodstatnenú a v rozpore so záujmami ochrany prírody v danom území. Následne KÚŽP Žilina vydal rozhodnutie č. 2012/143-12/Dur, v ktorom žiadateľovi vydal súhlas na výstavbu lesnej cesty Krivá v NP Nízke Tatry, na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto lesnej cesty a na zásah do biotopov európskeho významu alebo biotopov národného významu.
V rámci zákonnej lehoty predmetné rozhodnutie odvolaním napadlo Lesoochranárske zoskupenie VLK so sídlom v Tulčíku, keď odvolateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie, prípadne konanie zastaviť. Odvolateľ mal za to, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s jeho stanoviskom podaným vo veci dňa 22.3.2012, tento nerešpektoval, že v danom prípade udelenie súhlasov nie je v záujme ochrany biotopov európskeho a národného významu, ani v záujme ochrany chánených druhov a výstavbu lesnej cesty nemožno pokladať za verejný záujem, pričom nebolo preukázané, že výstavba lesnej cesty je dôležitá z dôvodu predchádzania závažných škôd lesa, priam naopak zvyšujú riziko napadnutia smrekov podkôrnym hmyzom. Žalovaný o odvolaní rozhodol dňa 19.9.2012 napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie ako nedôvodné zamietol a napadnuté rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 2012/143-12/Dur zo dňa 24.4.2012 v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s dôvodmi a argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa, ktorá je totožná i s vyjadrením žalovaného k žalobe, ako je vyššie uvedené.
V čase rozhodnom pre správne konanie podľa § 67 písm. i/ ZOPK bývalému krajskému úradu životného prostredia patrilo oprávnenie rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany. Uvedené ustanovenie zákona neobsahovalo obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžadovalo, aby bol takýto prípad odôvodnený. Súd je toho názoru, že zákonodarca takýmto spôsobom, keď dôvody udelenia výnimky nijako bližšie nevymedzil, poveril správny orgán spôsob aplikácie tohto zákonného ustanovenia určiť podľa svojho uváženia. Zákon tu prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je vecou voľnej úvahy, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom správny orgán posudzuje každú vec osobitne podľa špecifických okolností, nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona. Súd rozhodnutie preskúma v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.
Krajský súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho orgánu a dospel k záveru, že obidve rozhodnutia sú vecne správne. Treba zdôrazniť, že porasty v dotknutej JPRL sú zaradené do kategórie hospodárskych lesov, pre ktoré sú v platnom programe starostlivosti o les predpísané hospodárske zásahy vydaním súhlasu ako výnimky sa má docieliť sprístupnenie určitej časti lesa, ktorú je žiadateľ po skončení výchovných zásahov povinný zalesniť v zmysle podrobnejšej podmienky vykonávania povolenej činnosti. Správny orgán v konaní vychádzal z odborných stanovísk ŠOP SR č. NAPANT/487/2011 a č. NAPANT/220/2012, v ktorých boli podrobne zohľadnené dopady výstavby lesnej cesty Krivá na dotknuté biotopy a chránené druhy živočíchov a rastlín nachádzajúcich sa na lokalitách plánovanej výstavby, v ktorých zohladnila aj podklady predložené žiadateľom (projekt stavby ,,Lesná cesta Krivá“), ako aj vyjadrenia žalobcu. ŠOP SR odporučila vydať súhlas na výstavbu lesnej cesty a zároveň uviedla, že navrhovaná cesta nie je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Je toho názoru, že obidve rozhodnutia sú riadne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Súd je tiež názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pokiaľ žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotožnil, nie je dôvod považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady boli pred vydaním rozhodnutia zadovážené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania, ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil zistený skutkový stav a aké ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. Nemožno preto konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Súd poukazuje tiež na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva a toto nebolo v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku.
K námietke žalobcu, že správne orgány sa nevyrovnali so skutočnosťou uvedenou v stanovisku Krajského úradu životného prostredia v Žiline zo dňa 5.12.2011 (žalobca nesprávne uvádza dátum 15.12.2011), z ktorého vyplýva, že navrhovaná výstavba lesnej cesty nesúvisí so starostlivosťou o predmetné územie NATURA 2000, ani nie je pre starostlivosť o takéto územie potrebná, súd uvádza, že Krajský úrad životného prostredia v Žiline bol v predmetnom konaní týkajúcom sa výstavby lesnej cesty Krivá prvostupňovým správnym orgánom, ktorý vydal v rámci tohto konania prvostuňové rozhodnutie. Stanovisko z 5.12.2011 teda nevydával v konaní týkajúcom sa výstavby lesnej cesty Krivá (t.j. sám sebe), ale vydal ho ako podklad pre žalovaného na posúdenie dopadov plánovanej siete lesných ciest na území Národného parku Nízke Tatry v súvisiacich správnych konaniach. Žalovaný až následne postúpil uvedenú vec na ďalšie konanie Krajskému úradu životného prostredia v Žiline, ako príslušnému prvostupňovému správnemu orgánu. Krajský úrad životného prostredia v Žiline na základe rozsiahleho doplnenia spisovej dokumentácie a po oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia dospel k záveru, že je potrebné vydať súhlas na výstavbu lesnej cesty Krivá.
K námietke žalobcu, že odborná organizácia ochrany prírody Správy národného parku NAPANT vo svojich stanoviskách zaujala k odlišným úsekom ciest odlišné stanoviská krajský súd uvádza, že žalovanému nebol doručený podnet, na základe ktorého by bolo povinné začať konanie podľa § 20 ods. 1 ZOPK o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, takže nebol povinný začať konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 ZOPK o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Čo sa týka námietky ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, krajský súd sa stotožňuje so žalovaným, že žalobca vôbec neuviedol, na základe akých dôvodov považuje rozhodnutia nesprávne právne posúdené.
Krajský súd, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.